Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223358
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112223358.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v
konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grősslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 20C/240/2012, 20C/241/2012, 20C/242/2012, 20C/255/2012, 20C/256/2012,
20C/257/2012, 20C/258/2012, 20C/259/2012, 20C/260/2012, 20C/261/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o

ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Náhrada trov konania sa odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáha svojimi návrhmi zaplatenia majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti a zároveň náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonnom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Odporca navrhol návrh zamietnuť.

Súd spojil na spoločné konania veci vedené pod sp. zn. 20C/240/2012, 20C/241/2012, 20C/242/2012,
20C/255/2012, 20C/256/2012, 20C/257/2012, 20C/258/2012, 20C/259/2012, 20C/260/2012,
20C/261/2012, ktoré budú ďalej vedené pod sp. zn. 20C/240/2012, a to podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme

hospodárnosti konania, a to s poukazom na obsah návrhom, skutkovú i právnu súvislosť ako aj totožnosť
účastníkov konania.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením odporcu,
rozhodnutím o námietkach zaujatosti uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 10. 2012,
výzvou zo dňa 07. 12. 2012, listinami predloženými odporcom - vymáhanie dlhov súd nebankovke

stopol, návrhom na spojenie veci, odpoveďou na výzvu - oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku,
žiadosťou o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s ich doplnením, stanoviskom k žiadosti
o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 31. 05. 2012, odpoveďou MS SR na stanovisko
zo dňa 28. 05. 2012, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku odporcu zo dňa 22. 10.
2012, jednotlivými pripojenými exekučnými spismi a úradným záznamom.

Z návrhu navrhovateľa bolo zistené, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe

registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
Navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučných konaniach navrhol postupom podľa § 38 a nasledujúce
exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to pre pohľadávky, ktoré
vznikli neplnením záväzku zo zmlúv o úvere. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie
exekúcie s exekučným titulom príslušnému súdu, v danom prípade Okresnému súdu Banská Bystrica

a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonnom
ustanovenej dobe.

Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom k zmenám právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011 súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nepreskúmava ho ak ide o exekučný titul
podľa § 26 zákona č. 231/1999. Ak súd nezistí rozpor do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c/ a d/. Ak súd zistí rozpor uznesením žiadosť o udelenie poverenia zamietne a proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak zistí rozpor návrh uznesením zamietne. Je prípustné
proti uzneseniu odvolanie.

V exekučnom konaní sa podľa týchto procesných pravidiel robil rozdiel medzi exekučnými titulmi.
Povinnosť súdu rozhodnúť do 15 dní nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a
vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Navrhovateľ
disponuje s exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu podľa zákona č.
244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní). Nejedná sa o

rozhodnutie rozhodcovskej komisie ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Podľa odbornej literatúry
vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie sa rozumeli rozhodnutia v pracovných sporoch podľa
§ 207 Zákonníka práce. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút, ako rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným titulom, a to podľa § 274 písm. h/ OSP a § 41 ods. 1 písm.
i/ Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak nezistí
rozpor do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak zistí rozpor
žiadosťoudeleniepovereniauznesenímzamietne.Protiuzneseniujeprípustnéodvolanie.Vexekučnom
konaní podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto súd mal

zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti exekútora do 15 dní od jej doručenia, a to bez ohľadu na to, či
ide o exekučný titul na základe rozhodnutia všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo o notársku
zápisnicu.Exekučný súd napriek skutočnosti, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej zložitosti a takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie,
keďže návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia spĺňali všetky materiálne

a formálne náležitosti. Exekučný súd rozhodol v konaní sp. zn. 20C/240/2012 o žiadosti o udelenie
poverenia až dňa 15. 02. 2011, konanie začalo dňa 14. 02. 2010 zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia, omeškanie viac ako 63 dní, v konaní sp. zn. 20C/241/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia dňa 12. 09. 2012, konanie začalo dňa 06. 08. 2012, rozhodol o zamietnutí žiadosti, omeškanie
viac ako 37 dní, v konaní sp. zn. 20C/242/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 23. 11.

2010, konanie začalo dňa 15. 07. 2010, zamietol žiadosti o udelenie poverenia, omeškanie viac ako 131
dní, konanie sp. zn. 20C/255/2012 exekučný súd rozhodol o žiadosti dňa 10. 05. 2011, konanie začalo
dňa 31. 01. 2011, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, omeškanie viac ako 99 dní, v
konaní sp. zn. 20C/256/2012 exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 06. 07. 2011,
konanie začalo dňa 07. 04. 2011, rozhodol o zamietnutí žiadosti, omeškanie viac ako 90 dní, v konaní
sp. zn. 20C/257/2012 exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 14. 10. 2011, konanie

začalo dňa 08. 07. 2011, zamietol žiadosť o udelenie poverenia, omeškanie viac ako 98
dní, v konaní sp. zn. 20C/258/2012 exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa
19. 03. 2012, konanie začalo dňa 07. 11. 2009, žiadosť exekučný súd zamietol, omeškanie 863 dní, v
konaní sp. zn. 20C/259/2012 exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 17. 02. 2011,
konanie začalo dňa 20. 09. 2010, zamietol žiadosť o udelenie poverenia, omeškanie viac ako 150 dní,

v konaní sp. zn. 20C/260/2012 exekučný súd rozhodol o žiadosti dňa 19. 03. 2012, konanie začalo dňa
17. 12. 2009, zamietol žiadosť o udelenie poverenia, omeškanie 823 dní, v konaní sp. zn. 20C/261/2012
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 05. 10. 2010, konanie začalo dňa 30. 12.
2009, zamietol žiadosť o udelenie poverenia, omeškanie 279 dní.

Navrhovateľ nesprávny úradný postup videl v nevydaní rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote a

vykonanie úradného postupu bez plnenia zákonných podmienok, čo bola príčina, ktorá sa prejavila
vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že ak všeobecný súd v pozícii
exekučnéhosúdukonátak,žesámrozhodujevovecisamejuskutočňuječinnosť,ktorábymuprináležala
len vtedy, ak by konal ako meritórny súd. Exekučný súd nie je súdom podľa § 40 a nasledujúce zákona
o rozhodcovskom konaní a nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku ani nepokračuje v konaní

vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný
súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie
dlhu v časti istiny, a to bez plnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a
dlžníkom ako povinným. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul, a to rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a chýbajúci subjektívny prvok,
ktorý vyvolá právne účinky avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na
druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
súdnu ochranu práva, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. V daných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti
o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením
prekážky veci rozhodnutej.

Navrhovateľ si uplatnil majetkovú škodu, ktorá v jednotlivých veciach predstavovala náhradu istiny a

príslušenstva, keďže nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a zároveň
si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá vznikla
nesprávnym úradným postupom. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie
za porušenie základných práv. Navrhovateľ si uplatnil nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie, a to vo veciach vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.Odporca sa vyjadril k návrhu navrhovateľa a navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Poukázal a vzniesol procesné námietky. Poukázal na zmätočnosť podania s tým, že sa v jednotlivých
návrhoch vyskytujú viaceré nedostatky napríklad v návrhoch, ktorých namieta nesprávny úradný postup

spočívajúci v rozhodnutí o poverení súdneho exekútora po 15-dňovej lehote sú zmätočne
označení povinní (uvedený odlišný dátum narodenia ako dátum narodenia v petite návrhu). Nie
sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,

nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ označuje časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať
sám. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisových značkách sa nezakladá na pravde,
pretože v návrhoch, kde je namietaný nesprávny úradný postup je rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora sám navrhovateľ uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o

zmene súdneho exekútora. Zároveň neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv, a to nečinnosťou exekučného súdu, napríklad (II.ÚS 211/2012, IV.ÚS 366/2012 a IV.ÚS 374/2012).
Zároveňodporcauviedol,ženiejejasnýanititulnárokunanáhraduškody.Navrholaplikáciuustanovenia
§ 43 ods. 1 OSP. Navrhovateľ namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote, ale aj nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť
ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných návrhov nie je jednoznačne jasné, na
základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhoch sa tituly prelínajú a navrhovateľ
jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Prejavuje sa to najmä v návrhoch, kde

namietaným je nesprávny úradný postup, a to rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po 15-dňovej lehote. Navrhovateľ čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní uvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie iba v návrhoch, kde namieta nesprávny úradný postup, a to zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote. Formu žiadosti o informáciu o stave konania nie je
možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by zabránil tvrdeným prieťahom a viedol k ich účinnému

odstráneniu.Navrhovateľneuviedol,atoanipovyžiadanejsúčinnostivrámcipredbežnéhoprerokovania
nároku, či využil možnosť podania sťažnosti na prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu alebo podania ústavnej sťažnosti. Podávanie žiadosti o informáciu nie je možné považovať za
aktívny postoj navrhovateľa na účinné odstránenie prieťahov. Judikatúra Ústavného súdu SR III.ÚS
69/2011 poukazuje, že sťažovateľ má postupovať v zmysle zásady, každý nech si stráži svoje právo. To,

že tak navrhovateľ nekonal je možné pripísať iba jemu. Odporca mal za to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporcapoukázal,ženavrhovateľdoručovalprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody dňa 23. 04. 2012 a už dňa 27. 09. 2012 doručoval návrhy vo veci a nepodal ich po uplynutí šesť

mesačnej lehoty, ale skôr s poukazom na § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Zb.
Mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň poukázal, že navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať jeho nárok a preto odporca nepovažoval nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny

úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť a všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu, a to nerozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonnomstanovenejlehotepoukázalana§44ods.9Exekučnéhoporiadku.Pripustila,ževjednotlivých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu najmä v
prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol súdu plnú súčinnosť a v takých prípadoch nemohol

objektívne súdu dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúciepôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil spis novému súdnemu exekútorovi. V prípade, že súd
nekonal navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy a ak ho nevyužil zanedbal svoju
všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 OZ (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 16/2002). I

vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene súdneho exekútora zákonnom stanovenú lehotu,
nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť vykonať i iné úkony nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenusúdnehoexekútorapovažovaťzazbytočnéprieťahyatedazanesprávnyúradnýpostup.Zároveň
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene,
to znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K rozhodnutiu o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty odporca uviedol, že prax ukázala, že
lehota na poverenie je výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 224/2002 Zb. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania (rozsudok súdneho dvora EÚ Astur Com 40/2008). Uvedený rozsudok nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo

viesť k nedostatočnému posúdeniu prípadu. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ na ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011 z ustanovení jednoznačne vyplýva, že 15-dňová
lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a teda
akýkoľvek nárok vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v exekučných konaniach začatých po 01. 06. 2011 nemá oporu v zákone. Ak bola

žiadosť o udelenie poverenia podaná na súd po 01. 06. 2011 nárok v tejto časti je neopodstatnený.

Pred dňom 01. 06. 2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tým, že sa do formulácie vložili
slová a rozhodnutie rozhodcovských súdov predstavovala len ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo
mylným interpretáciám daného ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovského rozsudky

aj pred dňom 01. 06. 2011 (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 16/2002). Z uvedeného vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu hlavne, keď sa
týkajú spotrebiteľských zmlúv.

Odporkyňa uviedla, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

vylúčená, keďže pokiaľ navrhovateľ formuluje nesprávny úradný postup, a to zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia nemôže to byť nesprávny úradný postup pre účely zákona č. 514/2003 Zb.
Akýkoľvek postup súdu zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený
preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu a i ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom a nesprávnym úradným postupom

nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia. Zároveň je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť rozhodnutí musí byť konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní
o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Lehota 15 dní v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje

na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie, ak ho nepoverí 15-dňová lehota neplatí.

Navrhovateľ v konaniach nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy alebo žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti, nepreukázal, že existuje právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporkyňa má za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Odporca vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. Navrhovateľ uvádza
v niektorých návrhoch, že k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009.
V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva v

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohtonároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty. Vzniesla námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti u
udelenie poverenia pred dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku. V prípade, že mala škoda vzniknúť z dôvodu, že nedošlo k rozhodnutiu
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote uplynula lehota po troch rokoch od momentu
uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora a vznáša námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pre dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, keď boli odporkyni

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

V prípade vzniku škody nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva vo vydaní poverenia po uplynutí
15-dňovej lehoty vzniesol odporca námietku premlčania prikaždom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 04. 2009, t. j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

K materiálnej škode odporca uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zákona navrhovateľ nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Navrhovateľ neuvádza, či vecné náklady predstavujú
podľa § 17 skutočnú škodu alebo ušlý zisk a navrhovateľ by musel produkovať na preukázanie vzniku
škodydôkazyprikaždejindividuálnejpohľadávke.Čosatýkavyčíslenéhonárokuodporcajespoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a k tejto činnosti potrebuje a využíva informačný systém,
ktorý využíval nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím a po tomto období. Čo sa

týka udržiavania systému taktiež ide o činnosť, ktorú musí vykonávať na každodennej báze a preto ich
považujezaúčelové.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinamialeboskutočnosťami,ktorépreukážu
požadovaný nárok a od tejto povinnosti neodbremeňuje navrhovateľa množstvo podaných návrhov ani
ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní ani ochrana osobných údajov, či dôverných informácií.

Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy v pomernej výške sumou 660 Eur alebo 663,88 Eur, kde

navrhovateľ poukazuje na viacero nálezov ÚS SR je potrebné uviesť, že poskytovanie zadosťučinenia
nie je automatické podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a pri rozhodovaní ústavný súd
vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa. Prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla
k náprave a pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada
nemajetkovej ujmy podľa uvedených nálezov, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú

nápravu. Taktiež vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb je odlišný, poukázali na rozsudok NS
ČR 30Cdo/675/2011, kde odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu v súvislosti s prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Navrhovateľ uvádza zánik podnikateľských aktivít a plánov ale bližšie ich nekonkretizuje.
Zároveň poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ a potrebu prihliadnutia na dobré mravy.

Navrhovateľ poslal e-mailom dňa 13. 11. 2013 o 15.57 h návrh na zrušenie pojednávania spolu s
návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
pre porušenie práva na zákonného sudcu a na nestranný súd. Zároveň navrhovateľ predložil sťažnosť
adresovanú Ústavnému súdu SR zo dňa 10. 01. 2013.

Navrhovateľ poslal súdu e-mailom dňa 13. 11. 2013 o 15.57 h návrh na zrušenie nariadeného

pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol, aby súd
zrušil nariadené pojednávanie, a to až do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu
a aby v prejednávaní veci nepokračoval vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa článku
127 Ústavy SR. Zároveň navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm.
c/ OSP z dôvodu, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú súd nie je v tomto konaní

oprávnený riešiť a rieši sa v ňom otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhol teda
konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, predmetom
ktorej je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci.Súd konštatuje, že uvedený návrh a žiadosť na zrušenie pojednávania navrhovateľ poslal e-mailom dňa
13. 11. 2013 o 15.57 h, poštou dňa 20. 11. 2013, napriek tomu, že termín pojednávania právny zástupca
navrhovateľa prevzal už dňa 09. 09. 2013 a sťažnosť na Ústavný súd bola napísaná dňa 10. 01. 2013 a

teda navrhovateľ mal o tejto skutočnosti vedomosť dávno pred nariadením pojednávania vo veci samej.

V spojených konaniach Krajský súd Banská Bystrica rozhodoval o námietkach zaujatosti, ktoré vzniesol
navrhovateľ a rozhodol, že z konania sú vylúčené sudkyne Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. J.
E. a JUDr. R. J. v konkrétnych veciach.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Mal za to, že vo
veci bolo právoplatne rozhodnuté o námietkach zaujatosti sudcov, ktoré je právoplatné, do rozhodnutia

súdu nebolo zrušené. Zároveň súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 21/2000 v zmysle
ktorého nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP tá
skutočnosť, že prebieha konanie na ústavnom súde o porušení základných práv ohľadne námietky
zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného
súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez

zbytočných prieťahov.

Súd potom podľa § 101 ods. 2 OSP konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania, odporca
svoju neprítomnosť ospravedlnil, navrhovateľ napriek tomu, že podal návrh na prerušenie konania sa
pojednávania mal zúčastniť, keďže ide o procesné rozhodnutie, o ktorom súd rozhodne na pojednávaní.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie pojednávaní z dôvodov, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR

posudzoval podľa § 119 ods. 1, 2 OSP v zmysle ktorého možno pojednávanie odročiť len z dôležitých
dôvodov. Zároveň ustanovenie uvádza, čo má obsahovať návrh na odročenie pojednávania. Súd mal
za to, že neexistuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a navrhovateľ sa mal pojednávania
zúčastniť, keďže svoj návrh podal e-mailom v deň pojednávania a nebola mu oznámená skutočnosť, že
súd pojednávanie odročuje alebo ruší termín pojednávania.

Navrhovateľ dňa 13. 11. 2013 o 15.57 h deň pred pojednávaním odoslal návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol, aby súd
zrušil nariadené pojednávanie, a to až do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu
a aby v prejednávaní veci nepokračoval vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa článku
127 Ústavy SR. Zároveň navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm.

c/ OSP z dôvodu, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú súd nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť a rieši sa v ňom otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhol teda
konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, predmetom
ktorej je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného

prejednávaním veci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len zákon) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona je orgánom konajúcim v mene štátu MS SR.

Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 19 ods. 1 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatnéhorozhodnutia,plynepremlčacialehotaododňadoručeniarozhodnutia.Lehotapodľaods.3
zákonného ustanovenia neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vuvedenýchkonaniach,atovkonaniachtunajšiehosúdumalopodľanavrhovateľadôjsťknesprávnemu
úradnému postupu, ktorý spočíval v tom, že súd nevydal rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote, t.
j. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a zároveň, že boli vydané uznesenia, ktorými došlo
k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čím podľa navrhovateľa došlo k
nesprávnemu úradnému postupu bez plnenia zákonných podmienok.:

Predmetom spojených konaní boli nároky navrhovateľa, ktoré si uplatnil a ktoré súd oboznámil na
pojednávaní i z pripojených exekučných spisov v jednotlivých konaniach, kde bol spísaný úradný
záznam:

1/ 20C/240/2012 - exekučné konanie 2Er/91/2011 proti povinnému O., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 18. 01. 2011, uznesením okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia zo dňa

24. 01. 2011 právoplatné dňa 16. 08. 2011 a zároveň došlo uznesením zo dňa 14. 11. 2011 k
zastaveniu exekučného konania právoplatne dňa 28. 11. 2011.

2/ 20C/241/2012 - exekučné konanie 1Er/2228/2012 proti povinnej C. C., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 27. 08. 2012, návrh na poverenie exekútora bol doručený dňa 06. 08. 2012,
uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 28. 08. 2012 právoplatné

dňa 18. 06. 2013 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. 15Coe/70/2013.

3/ 20C/242/2012 - exekučné konanie 1Er/1610/2010 proti povinnému D. Y., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 09. 09. 2010, návrh na vykonanie exekúcie doručený dňa 15. 07. 2010, uznesenie
exekučného súdu zo dňa 14. 09. 2010 o zamietnutí žiadosti právoplatný dňa 29. 10. 2010,
exekučné konanie zastavené právoplatné dňa 06. 05. 2011.

4/ 20C/255/2012 - exekučné konanie 4Er/361/2011 proti povinnému I. I., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 24. 02. 2011, uznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
zo dňa 22. 03. 2011, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 2Coe/483/2012,
odvolanie oprávneného zo dňa 20. 04. 2011.

5/ 20C/256/2012 - exekučné konanie 5Er/181/2011 proti povinnému I. V., žiadosť o udelenie poverenia

doručená súdu dňa 21. 03. 2011, výzva - urgencia, vstup vedľajšieho účastníka, poverenie zo dňa 07.11. 2011, exekučné konanie 4Er/984/2011, žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 19. 05. 2011, uznesenie
o zamietnutí žiadosti zo dňa 01. 06. 2011.

6/ 20C/257/2012 - exekučné konanie 4Er/1878/2011 proti povinnému Jurajovi O. - O., W.: XXXXXXXX,

žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 23. 08. 2011, uznesenie exekučného súdu,
ktorým zamieta žiadosť zo dňa 31. 08. 2011, odvolanie zo dňa 14. 10. 2011.

7/ 20C/258/2012 - exekučné konanie 4Er/2024/2009 proti povinnému C. J. (EX XXXXX/XXXX), žiadosť
o udelenie poverenia doručená súdu dňa 14. 12. 2009, návrh spísaný dňa 07. 11. 2009, uznesenie
exekučného súdu zo dňa 07. 10. 2010 o zamietnutí žiadosti právoplatné dňa 28. 04. 2011 v spojení
s uznesením odvolacieho súdu č. k. 13Coe/79/2011 zo dňa 30. 03. 2011, následne exekučné konanie

zastavené dňa 30. 06. 2011.

8/ 20C/259/2012 - exekučné konanie 4Er/2163/2010 proti povinnej C. E., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 10. 12. 2010, uznesením zamietnutá zo dňa 22. 12. 2010 právoplatné dňa 05. 02.
2011, zároveň exekučné konanie právoplatne zastavené dňa 12. 04. 2011.

9/ 20C/260/2012 - exekučné konanie 4Er/10/2010 proti povinnej I. T., žiadosť o udelenie poverenia

doručená súdu dňa 11. 01. 2010, návrh spísaný dňa 17. 12. 2009, vyjadrenie povinnej, uznesenie zo
dňa 22. 12. 2010 o zamietnutí žiadosti právoplatné dňa 23. 02. 2011, zároveň zastavené exekučné
konanie právoplatné dňa 19. 05. 2011.

10/ 20C/261/2012 - exekučné konanie 2Er/89/2010 proti povinnej I. Y., žiadosť o udelenie poverenia
doručená dňa 20. 01. 2010, výzva zo dňa 25. 01. 2010, uznesenie exekučného súdu zo dňa 11. 08.

2010 o zamietnutí žiadosti v spojení s uznesením odvolacieho súdu č. k. 1Coe/85/2010, odvolanie
oprávneného zo dňa 13. 09. 2010 potvrdené uznesenie okresného súdu a zároveň zastavené exekučné
konanie právoplatné dňa 20. 04. 2011.

Odporca vzniesol v uvedených veciach námietku premlčania. K vznesenej námietke súd uvádza, že
lehota mohla začať plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel o rozhodnutí exekučného súdu, ktorým

bolnávrhnavydaniepovereniazamietnutý.Rozhodnutiavspojenýchveciach,atovexekučnýchveciach
boli vydané od 11. 08. 2010 a trojročná lehota mohla uplynúť najskôr dňa 11. 08. 2013, návrhy na tunajší
súd boli podané dňa 27. 09. 2012, a to v rámci plynutia trojročnej lehoty, ktorá sa zároveň
predlžuje o šesťmesačnú lehotu v rámci predbežného prerokovania nároku a teda námietka zo strany
odporcu nebola vznesená dôvodne.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci s nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie základných
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, a to bod 1/ porušenie právnej povinnosti spočívajúce v
nesprávnom úradnom postupe, 2/ preukázanie vzniku škody, 3/ preukázanie príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody, keďže ide o objektívnu zodpovednosť zavinenie nie je

potrebné preukazovať.

Kprvémupredpokladuvznikuzodpovednostizaškodudošlopodľatvrdenianavrhovateľazdôvodov,ato
a/ nerozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15
dní odo dňa doručenia tejto žiadosti a teda nedodržanie zákonnej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, a to vydaním uznesenia

o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia s účinkami spočívajúcimi v zániku vykonania práva a túto
činnosť by súd mohol vykonať len vtedy, ak by konal ako meritórny súd odvodzujúc svoju právomoc od
ustanovenia § 40 a nasledujúce zákona č. 244/2002 Z. z.

Ad a/:Lehota 15 dní na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je procesná a zákonná
lehota, ktorej zámerom bolo zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na
vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Exekučný poriadok neuvádza

sankciu za prekročenie tejto lehoty a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu. Pokiaľ navrhovateľ
tvrdil, že exekučný súd vydal rozhodnutia po uplynutí 15-dňovej lehoty, súd uvedené nezistil v konaniach
sp. zn. 20C/240/2012, sp. zn. 20C/241/2012, sp. zn. 20C/242/2012, sp. zn. 20C/257/2012, sp. zn.
20C/259/2012. V uvedených konaniach, ktoré sú uvedené a rozpísané v dôvodoch rozsudku bolo
rozhodnuté v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia.

V uvedených veciach došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia.

Vo veci sp. zn. 20C/258/2012, sp. zn. 20C/260/2012 a sp. zn. 20C/261/2012 bola zamietnutá žiadosť
o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010 mal súd v
prípade ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom vydať v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia žiadosti rozhodnutie,
ktorým exekútora poverí vykonaním exekúcie. V ods. 3 daného ustanovenia je upravený postup súdu v

prípade ak žiadosť súdneho exekútora zamieta. Uvedený odsek neobsahuje žiadnu lehotu pre vydanie
takéhoto rozhodnutia a takto systematicky je zachované poradie a úprava aj v nasledujúcich novelách
exekučného poriadku. Z jazykového, gramatického ako aj systematického výkladu daného zákonného
ustanovenia vyplýva, že pokiaľ v uvedených konaniach došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora
neplatila pre takéto rozhodnutie 15-dňová lehota uvedená v ods. 2 daného zákonného ustanovenia.

Nebol naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporcu v zmysle nesprávneho
úradného postupu, ktorý mal spočívať v nedodržaní zákonnom stanovenej lehoty.

V rozhodnom období od 01. 06. 2010 došlo k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to zákonom
č. 144/2010 Z. z., keď zákonodarca odkazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného
poriadku uviedol, že pre tieto exekučné tituly lehota 15 dní pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi

neplatí. Navrhovateľ tvrdí, že v tomto období znenie § 41 ods. 2 písm. d/ malo na mysli rozhodnutia
rozhodcovských komisií v pracovných sporoch vydaných v rozhodcovskom konaní podľa § 207 ZP a
vyhlášky č. 42/75 Zb. Rozhodnutia rozhodcovských komisií a rozhodcovských súdov považoval za dva
odlišné pojmy a veci a názor opieral aj o odbornú literatúru. Odporkyňa k uvedenému poukazovala
na dôvodovú správu k novelizovanému zneniu v zmysle ktorej sa dotknuté ustanovenie aplikuje aj na

rozhodcovský rozsudok. Z prílohy k uzneseniu ústavnoprávneho výboru NR SR č. 820/2010 Z. z.
bolapotrebaprijatianovelyzákonač.144/2010odôvodnenátak,žepraxukázala,želehotanapoverenie
exekútora v prípadoch, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok
bola výraznou prekážkou na objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to

vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Podľa rozsudku
Súdneho dvora EÚ - Asturcom C 40/2008 sa nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom
konaní. Negatívny dopad na štátny rozpočet to malo aj v súvislosti s podanými žiadosťami o náhradu
škody z dôvodu, že sa v súdnej exekúcii vymohli plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a to
najmä neprimeraných sankcií a súdy nemali časový priestor ani na vyžiadanie napríklad spotrebiteľskej

zmluvy. Úmyslom zákonodarcu bolo teda neaplikovať 15-dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v tých
prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo výslovne upravené
v exekučnom poriadku. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 243/2007 uviedol, že v prípade výkladu
právneho predpisu platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikácii právnej normy.
Je východiskom na objasnenie a ujasnenie si jej obsahu, zmyslu a účelu a súd nie je absolútne viazaný

doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť ak si to zo závažných
dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov,
ktorý majú svoj základ v ústavne komfortnom právnom poriadku. Vyššie uvedený zámer zákonodarcu
nemožno nahrádzať neautentickým výkladom v odbornej literatúre.

Na základe uvedených skutočností súd v týchto prípadoch nemal za preukázaný nesprávny úradný

postup exekučného súdu spočívajúci v rozhodnutí po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Vo všetkýchprejednávaných veciach uvedených súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup, keďže došlo k
zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia a následne po rozhodnutí krajského súdu
došlo k zastaveniu exekučného konania, týka sa vecí sp. zn. 20C/255/2012, sp. zn. 20C/256/2012 a

sp. zn. 20C/257/2012.

Ad b/:

K tvrdeniu, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že nebolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie, ale došlo k zamietnutiu vydania poverenia, nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, ale išlo
by o nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003. Za nesprávny úradný postup nie
je možné považovať postup, ktorý našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí a nemôže

ním byť ani samotný spôsob rozhodnutia prípadne právne posúdenie veci (rozhodnutie NS SR č. k.
4Cdo/24/2004). Navrhovateľ netvrdil, že vydanie rozhodnutia, ktorým sa zamietlo vydanie poverenia
malo byť nezákonné rozhodnutie a súd mal za to, že takéto rozhodnutie nie je nesprávny úradný
postup podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ani nezákonné rozhodnutie, ktorým by došlo k prekročeniu
právomoci podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a to z nasledovných dôvodov:

Dôvodom pre odmietnutie vydania poverenia vo všetkých exekučných veciach v spojených konaniach
bola nezákonnosť exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, a to z dôvodu neprijateľnej
rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu. Skúmaním rozhodcovskej doložky
súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale realizovali
svoje oprávnenie, ktoré im vyplývalo z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie

posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (rozhodnutie NS SR č. k. 1Cdo/144/2012,
rozhodnutie KS BB č. k. 5Coe/47/2013, nález Ústavného súdu SR II.ÚS 545/2010, rozhodnutie NS SR č.
k. 5Cdo/212/2012). V týchto rozhodnutiach je uvedené, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať
zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie. Môže tak urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP).

Je v kompetencii exekučného súdu skúmať formálnu aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.

Súd mal potom za to vzhľadom na vyššie uvedené, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu na strane odporcu a tým nie je splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti
odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ nepreukázal vznik tvrdenej majetkovej škody, ktorá má predstavovať istinu s

príslušenstvom, t. j. z akého dôvodu sa nemôže domáhať plnenia od povinného. Zastavením
exekučného konania exekučný súd prelomil materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a
zanikla prekážka rozhodnutej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45
zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka veci právoplatne rozhodnutej na uplatnenie práva na
súde. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť

v zákonnom stanovených prípadoch. O takýto prípad ide aj v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní v zmysle ktorého podľa ods. 2 je nielen možnosť ale aj povinnosť zastaviť exekúciu pre výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Ak sa zistia v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. c/ alebo d/ ide o vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nie je v rozpore s
právom Európskej únie, odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu Prešov č. k. 6Coe/69/2011.

K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodnutie súdu bolo dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá mala za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti práva navrhovateľa súd uvádza, že v žiadnom
z daných konaní exekučný súd nekonal v neprimerane dlhej lehote. K vydaniu rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti došlo buď v 15-dňovej lehote alebo v krátkej dobe pričom následne došlo k zastaveniu
exekučného konania. Procesnú situáciu si zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý rozhodcovskú doložku

formuloval vo svojich zmluvných podmienkach spôsobom, ktorý spôsobil jej neprijateľnosť, nebol potom
daný nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň súd poukazuje, že
dátumy, ktoré uvádza navrhovateľ v návrhoch o podanie žiadosti na vydanie poverenia a dátumyrozhodnutí exekučného súdu sú nesprávne, takéto dátumy neboli v exekučných spisoch zistené a potom
nie je ani správny počet dní omeškania, ktoré uvádza navrhovateľ.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z. účinného od 01. 01. 2013 v zmysle ktorého má navrhovateľ preukázať podanie sťažnosti na
prieťahy, prešetrenie vybavenia sťažnosti alebo právoplatné rozhodnutie. Ide o ustanovenie, ktoré má
hmotnoprávny charakter a keďže navrhovateľ podal návrhy na predbežné prerokovanie nárokov na
náhradu škody v roku 2012, keďže ustanovenie nemá retroaktívne účinky. Takýto postup sa v tom čase
nevyžadoval a teda nemohlo byť ani aplikované na prejednávané prípady.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporkyňa, ktorá bola úspešná v konaní si

uplatnila náhradu trov konania, ktoré však v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia nevyčíslila a zo spisu
žiadne trovy nevyplývajú. Súd potom rozhodoval i s poukazom na § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 14. 11. 2013

JUDr. Libuša Záthurecká

sudkyňaZa správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská