Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209364
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112209364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: PRO PARC, s.r.o.,

Slovenská 28, Prešov, IČO: 36 457 825, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so
sídlom Hlavná 111, Prešov, proti žalovanému: Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Hlavná 1, Prešov,
IČO: 00 179 205, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom Radlinského
1735/29, Dolný Kubín, v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 552,64 EUR na účet právneho
zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 28.3.2012 (po jej oprave na základe podania zo dňa 29.3.2012) navrhol

žalobca, aby súd vydal tento rozsudok:

Súd vo veci žalobcu PRO PARC, s.r.o. proti žalovanému Gréckokatolícke arcbiskupstvo Prešov
nahrádza vôľu žalovaného uzavrieť dodatok č. 6 v tomto znení: v súlade s čl. VI ods. 2 nájomnej zmluvy
zo dňa 28.11.2000 a obsahom dodatkov č. 1 až 5 upravuje sa článok V zmluvy takto: „nájomná zmluva
sa predlžuje na dobu 5 (päť) rokov s účinnosťou od 1.12.2012 do 1.12.2016.“ Ostatné časti nájomnej
zmluvy sa nemenia. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaný ako prenajímateľ
a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 28.11.2000 nájomnú zmluvu o prenájme pozemku na podnikanie,
ktorá bola následne doplnená dodatkami 1 až 5, pričom v článku V ods. 2 je upravené, že ak nájomca

písomne požiada prenajímateľa o predĺženie zmluvy o ďalších 5 rokov do 10 dní pred uplynutím doby
nájmu, táto zmluva sa dodatkom predĺži o ďalších 5 rokov, čo platí aj pre ďalšie obdobia s tým, že ak
nájomca toto svoje právo nevyužije, táto zmluva zaniká uplynutím doby nájmu. Zo žaloby ďalej vyplýva,
že na základe písomnej požiadavky žalobcu bola zmluva predĺžená do 1.12.2011 a následne žalobca
opätovne požiadal žalovaného o predĺženie zmluvy listami zo dňa 31.8.2011, 17.10.2011 a 23.11.2010,
avšak žalovaný dodatok k pôvodnej nájomnej zmluvy neuzavrel s nesprávnym argumentom, že táto
zmluva zanikla uplynutím doby nájmu, pričom nesprávnosť tohto tvrdenia žalovaného vyplýva z článku

V ods. 2 zmluvy a teda, že zmluva zaniká len v prípade ak nájomca nevyužije svoje právo, teda písomne
nepožiadavlehote10dnípreduplynutímdobynájmuojejpredĺženie.Ztohotedavyplýva,žepodmienka
pre zánik nájomnej zmluvy nie je splnená, keďže nájomca si svoje právo na predĺženie zmluvy riadne
a včas uplatnil.

Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia k žalobe, súdu doručeného dňa 2.5.2012 poukázal na
to, že tunajším súdom je vedené konanie sp. zn. 10C/290/2011, v ktorom ako žalobca žaluje spoločnosťPRO PARC, s.r.o. o vypratanie a odovzdanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy
a v rámci ktorého argumentuje tým, že ako prenajímateľ nemal povinnosť pokračovať so žalovaným
ako nájomcom v nájomnom vzťahu v ďalších obdobiach za rovnakých podmienok aj napriek žiadosti

nájomcu o predĺženie doby nájmu, keďže v zmysle článku VI ods. 2 zmluvy musia byť akékoľvek zmeny
odsúhlasené oboma zmluvnými stranami, to znamená, že ak by nedošlo medzi zmluvnými stranami
k dohode, nie je možné pokračovať v nájomnom vzťahu bez jej predĺženia dodatkom k zmluve a
platnosťzmluvybymalaskončiťuplynutímdojednanejdoby.Žalovanýtaktiežpoukázalnato,žesamotný
obsah zmluvy odporuje dobrým mravom, zmluva je nejasná a nevypovedateľná zo strany žalovaného,

preto nárok žalobcu na nahradenie vyhlásenia vôle možno považovať za ohrozenie absolútneho práva
žalovaného - vlastníckeho práva, ktorého ochrana je zaručená nielen jednotlivými zákonmi, ale aj
článkom 20 Ústavy SR. Z týchto dôvodov preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

Z článku V ods. 2 nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 28.11.2000 vyplýva, že ak nájomca
písomne požiada prenajímateľa o predĺženie zmluvy o ďalších päť rokov do 10 dní pred uplynutím doby
nájmu, táto zmluva sa dodatkom k zmluve predĺži o ďalších 5 rokov, čo platí aj pre ďalšie obdobia. Ak

nájomca nevyužije toto svoje právo, táto zmluva zaniká uplynutím doby nájmu.

Z článku VI ods. 2 vyplýva, že akékoľvek zmeny zmluvy musia byť odsúhlasené oboma zmluvnými
stranami a dohodnuté písomnou formou dodatku.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10C/290/2011 zo dňa 8.6.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/209/2012 zo dňa 12.3.2013 (právoplatný dňa 22.4.2013) vyplýva,

že spoločnosti PRO PARC, s.r.o. Prešov bola uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a to časť C
KN parc. Č.. XXXX/XX o výmere 1640 m2 -zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV Č.. XXXX v
k.ú. T. a odovzdať predmetnú nehnuteľnosť Gréckokatolíckemu arcibiskupstvu Prešov, v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd vyplýva, že súd

sa v konaní, ktoré sa týkalo vypratania nehnuteľnosti ako predbežnou otázkou zaoberal skutočnosťou,
či svedčí nájomcovi právo nájomcu predmetnú vec naďalej užívať v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej
účastníkmi dňa 28.11.2000 s poukazom na následné žiadosti o predĺženie zmluvy na dobu do 1.12.2016,
pričom súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že platnosť nájomnej zmluvy skončila a z tohto
dôvodu nemá nájomca právo naďalej užívať predmetný pozemok. Pri posudzovaní argumentov oboch

strán, súd vychádzal zo znenia článku V ods. 2 nájomnej zmluvy, ktorý vykladal podľa jeho jazykového
vyjadrenia a taktiež pri výklade vychádzal aj zo svedeckých výpovedí osôb, ktoré konali za jednotlivé
strany pri podpisovaní tejto zmluvy. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že podľa logických pravidiel je úplne
zrejmý záver, že k predĺženiu doby platnosti zmluvy dôjde až k podpisom dodatku v rámci ktorého
sa zmluvné strany majú zhodnúť na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, pričom tento záver

podporuje aj skutočnosť, že zmluva bola predĺžená o 5 rokov na základe písomného dodatku zo
dňa 28.11.2006, a to do 1.12.2011. Z odôvodnenia zároveň vyplýva, že nemožno prijať argumentáciu
nájomcu, že k predĺženiu zmluvy dôjde automaticky na základe jeho požiadania o ďalších 5 rokov.
Takýtospôsobpredlžovanianájomnejzmluvynebolvyjadrenímvôlezmluvnýchstránpripodpisezmluvy,
ako to vyplýva z výsluchu svedkov (R.. T. E. K.. R. Y.), ktorí konali za zmluvné strany v priebehu

uzatvárania nájomného vzťahu, pričom z ich výpovedí zhodne vyplýva, že predĺženie nájomného vzťahu
záviselo ha dohode o ďalšom nájomnom až po tom, čo budú braté do úvahy ekonomické závery z
fungovania tejto zmluvy. V žiadnom prípade však nemožno prijať záver, že citovaný článok V ods. 2
stanovuje spôsob automatického predlženia nájomnej zmluvy za predchádzajúcich podmienok, tak ako
to prezentoval nájomca, pričom tento záver nevyplýva ani z výkladových pravidiel, ani z vôle zmluvných

strán, ktorá vyplynula z výpovedí svedkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru,
že predmetná nájomná zmluva skončila uplynutím doby na ktorú bola dojednaná, teda dňa 1.12.2011 a
keďže prenajímateľ podal návrh na vypratanie nehnuteľností dňa 21.12.2011, teda v lehote do 30 dní po
skončení nájmu, nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, čím užíva nájomca cudziu vec bez právneho
dôvodu, keďže takto neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckeho práva prenajímateľa bez platného

titulu, preto súd žalobe o vypratanie nehnuteľností vyhovel.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do
dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 50a ods. 2 OZ, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka

domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody
tým nie je dotknuté.

Podľa § 50a ods. 3 OZ, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku
vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa § 50b OZ, ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že
obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby

k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie

sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

V prejednávanej veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 13.11.2013 o 10.30 hod., pričom
pojednávanie sa začalo o 10.45 hod. a faxovým podaním zo dňa 13.11.2013 čas 9.52 hod. právny
zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu náhlych zdravotných problémov s tým, že žiada

pojednávanie odročiť a ako prílohu tohto ospravedlnenia predložil lekárske potvrdenie z ktorého vyplýva,
že bol v uvedený deň ošetrený o 8.30 hod. a na tomto doklade je zároveň uvedené „platí celý deň“.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že pokiaľ je
dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie
pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo

jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, pričom za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho právny zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Keďže právny zástupca nesplnil
vyššie citované podmienky, súd neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania a vo veci konal. V
tejtosúvislostisúdpoukazujeajnaskutočnosť,žeprávnehozástupcužalobcu,vzhľadomnaprávoplatne

skončenú vec vedenú tunajším súdom pod sp. zn. 10C/290/2011, opakovane vyzýval na vyjadrenie, či
trvá na podanej žalobe, avšak právny zástupca sa k týmto žiadostiam súdu vôbec nevyjadril.

Súd konal aj v neprítomnosti žalobcu, keďže zásielka, ktorá bola doručovaná žalobcovi ako právnickej
osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je zapísaná, sa súdu vrátila dňa
14.10.2013, preto súd považoval predvolanie za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej

zásielky, s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p..Pri posudzovaní žalobného návrhu v tejto veci, súd vychádzal z odôvodnenia už citovaného rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 10C/290/2011, pričom žalobca neprodukoval žiadne iné dôkazy, ktoré by mali
privodiť iný záver než ktorý vyplýva z citovaného rozhodnutia a teda, že platnosť zmluvy skončila

k 1.12.2011, pričom samotná skutočnosť, že žalobca požiadal o predĺženie zmluvy neznamená
automaticky jej predĺženie o dobu ďalších 5 rokov, keďže z článku VI ods. 2 jednoznačne vyplýva,
že akékoľvek zmeny zmluvy musia byť odsúhlasené obomi zmluvnými stranami a dohodnuté formou
písomného dodatku. Keďže takýto písomný dodatok nebol uzavretý, k ďalšiemu predĺženiu nájomnej
zmluvy nedošlo. Právny záver týkajúci sa skutočnosti, že k predĺženiu zmluvy mohlo dôjsť iba na

základepísomnéhododatku,ktorýmbybolaprejavenávôľaobochzmluvnýchstránvyplývaajzvýsluchu
svedkov R.. S. T. E. K.. R. Y., ktorý konali za zmluvné strany v priebehu uzatvárania nájomného vzťahu
a ktorí sa zhodne vyjadrili, že predĺženie nájomného vzťahu záviselo na dohode o ďalšom nájomnom, a
to po zohľadnení ekonomických ukazovateľov, ktoré vyplynú z realizácie nájomnej zmluvy.

Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný pred ukončením doby nájmu, zaslal žalobcovi
dodatok č. VI, pričom žalobca sa k nemu písomne vyjadril tak, že keďže v lehote 10 dní pred uplynutím

doby nájmu požiadal o predĺženie, vznikla zmluvným stranám povinnosť dodatkom predĺžiť zmluvu o
ďalších 5 rokov, bez zmeny ostatných ustanovení zmluvy.

Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predĺženie nájomnej
zmluvy o ďalšie obdobie od 1.12.2012 do 1.12.2016 je možné iba na základe súhlasného prejavu vôle
oboch zmluvných strán, teda aj žalovaného, a to na základe písomného dodatku a že z článku V ods. 2

nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 28.11.2000 nevyplýva automatické predĺženie zmluvy
o ďalších 5 rokov iba na základe žiadosti žalobcu ako nájomcu, súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky ustanovenia § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto súd nemohol nahradiť chýbajúci
prejav vôle žalovaného na uzavretie dodatku tak ako to navrhol žalobca v rámci petitu žaloby a vyššie
uvedených dôvodov žalobu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní

dňa 13.11.2013) 2 x po 58,69 EUR + 1 x po 60,07 EUR. Taktiež priznal režijný paušál 2 x 7,63 EUR + 1 x
7,81 EUR. Za účasť na pojednávaní priznal žalobcovi aj cestovné náklady, ktoré vznikli jeho právnemu
zástupcovi účasťou na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 za cestu Dolný Kubín - Prešov a späť,
spolu 352 km, čo pri priemernej spotrebe 12,9 l/100 km a cene benzínu 1,445 EUR za 1 liter predstavuje
sumu 65,62 EUR a sadzba základnej náhrady pri sume 0,183 za 1 km predstavuje 64,40 EUR (352

x 0,183), spolu teda celková výška náhrady predstavuje 130 EUR. Súd zároveň priznal aj náhradu za
stratu času za každú začatú pol hodinu 13,01 EUR, čo pri počte 10 pol hodín predstavuje sumu 130,01
EUR (10 x 13,01 EUR).

Trovy konania teda predstavujú spolu sumu 460,53 EUR + 20% DPH = 552,64 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.