Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/271/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210914
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
221,28 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá

vznikla neplnením záväzku povinným A. O., X.. XX.XX.XXXX vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.
5580152. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení
s porušením žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej
škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt.
Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 6877/2011,
o návrhu spísanom žalobcom ako oprávneným dňa 9/16/2010 na zmenu súdneho exekútora v

zákonom stanovenom čase, hoci prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala
s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul
enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní. O všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 21.01.2011 o zmene súdneho exekútora. Výšku škody odôvodnil tým, že
čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené
na udržiavanie a správu informačného systému, 50 eur bolo vynaložených na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne spracovanie textovurgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
odôvodnil tak, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,

že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu boli oprávnené
záujmy žalobcu vystavené nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny

prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu
a hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na
spravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravyaprimeranejsatisfakciezaporušenie

základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík,
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 221,28 eur (exekučný súd bol nečinný viac ako 127
dní). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne
nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody

vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. 6111489 dlžníčky U. K., X.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 15058/2011.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR vo viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012,

IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v
tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu

alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho
predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde
bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003
Z. z.. Všeobecným predpokladom rozhodnutia o zmene súdneho exekútora je žiadosť oprávneného

obsahujúca uvedenie súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Žalovaný pripúšťa,
že v niektorých prípadoch mohol súd rozhodnúť o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej
30-dňovej lehoty, najmä ak súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu potrebnú súčinnnosť, čo
je dôvod objektívny pre nerozhodnutie aj o trovách konania a postúpenie veci novému exekútorovi.
Žalobcovi nič nebránilo využiť zákonný prostriedok nápravy, akým je podanie sťažnosti predsedovi

súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák.. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v
zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy,obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o zmene exekútora si vyžaduje
výzvu pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov, o ktorých súd rozhoduje spolu s rozhodnutím o

zmene exekútora a na zaslanie exekútorského spisu za účelom postúpenia veci novému exekútorovi.
Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnú lehotu, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj ďalšie
úkony nemožno nerozhodnutie o zmene exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy,
teda za nesprávny úradný postup. Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,

ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu

k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody
pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom

žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca
sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho
prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Žalobca neuvádza, či sa
domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a účelovo
požaduje za ním veľmi všeobecne uvedené činnosti paušálne sumy. Pri výške náhrady nemajetkovej

ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na
to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity
fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré
mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej
dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu
Európskejkomisie,očomsvedčíjejlist.Právepodnikateľskáčinnosťžalobcupodnietilazvýšenúpotrebu
ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu

samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného
súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda
vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na náhradu trov
konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 12.11.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti

na pojednávaní písomným podaním z 05.11.2013 bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z
vážneho dôvodu. Žalobca elektronickým podaním z 11.11.2013 navrhol zrušenie pojednávania tvrdiac,
že doteraz nebolo rozhodnuté o nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe námietky žalobcu. Súd
zdôrazňuje, že o tomto návrhu žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.01.2013
č.k. 10NcC/52/2013-17, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.10.2013, o čom

svedčí podpis na doručenke do vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle
procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať
rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd
medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, žeexekučný súd nerozhodol o žiadosti o zmene exekútora, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o
tejto žiadosti rozhodol, aj keď oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o
výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie veci z dôvodu,

že žalobca požiadal o vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia
pojednávania.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové
tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné
bremeno nesú účastníci konania. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne
relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom

ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.
l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti

poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou žiadosťou žalovaného.
Potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v inom spise Okresného súdu Lipt.
Mikuláš. Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská
republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán -

Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny
orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom
znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom
mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí
písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou)

sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným
zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR).
Žalobcaaninetvrdil,kedyvsúdenomprípadepožiadalMinisterstvospravodlivostiSR(nienažalovaného
- Slovenskú republiku) o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom
jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu

na náhradu škody bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na
náhradu škody uspokojený nebude. Žaloba je teda z čisto časového hľadiska podaná predčasne, lebo
žalobca sa v zmysle § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy neobrátil so svojím nárokom na náhradu
škody najskôr na kompetentný orgán s nárokom na predbežné prejednanie nároku.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 6877/2011, ktorý spočíva v rozhodnutí po uplynutí zákonnej lehoty. V prvom rade
súd poukazuje na nedostatočné označenie tohto konania - žalobcovi nič nebránilo uviesť, či ide o
spisovú značku exekúra pôvodne povereného vykonaním exekúcie, alebo o jeho nástupcu, meno a

sídlo súdneho exekútora. Na margo tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného
súdneho konania súd konštatuje, že ide o ďalšie klamlivé tvrdenie žalobcu, lebo vzhľadom na
nevyhnutnú komunikáciu žalobcu (či už priamo, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu)
žalobca meno a sídlo súdneho exekútora, ktorého pôvodne požiadal o vykonanie exekúcie, ako aj jeho
nástupcu, musel vedieť (minimálne s ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy o vykonaní exekúcie). Z

pripojeného spisu sp. zn. 8Er/811/2006 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu právnemu
zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal dôvod
pri riadnej komunikácii so svojím vtedajším právnym zástupcom spisovú značku súdneho konania
nepoznať. Návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 16.09.2010 na zmenu súdneho exekútora
bol tunajšiemu okresnému súdu doručený dňa 20.09.2010 ako elektronický, opatrený zaručeným

elektronickým podpisom. Podaním zo dňa 01.10.2010 bol súdny exekútor Mgr. Kráľ vyzvaný na
predloženie exekučného spisu zn. EX 664/2006, žiadosť mu bola doručená 06.10.2010. Podaním
doručeným súdu 18.10.2010 tento exekútor požiadal o predĺženie určenej lehoty, lebo vzhľadom na
množstvo spisov nie je schopný vyjadriť sa k návrhu a vyúčtovať exekučné trovy, čo urobil podanímdoručeným súdu 24.11.2010, v ktorom prejavil nesúhlas so zmenou ako s návrhom bezdôvodným a
účelovým, motivovaným snahou oprávneného vyhnúť sa plateniu trov exekúcie. Poukázal aj na to,
že JUDr. Krutý bol do r. 2007 zamestnancom oprávneného. Následne tunajší okresný súd rozhodol o

zmene súdneho exekútora, určil trovy exekúcie pôvodného exekútora a poveril vykonaním exekúcie
JUDr. Krutého uznesením č. k. 8Er/811/2006-25 zo dňa 21.01.2011, právoplatným 16.02.2011. Nie
je preukázané tvrdenie žalobcu o bezdôvodnej nečinnosti súdu. Pri rozhodovaní o zmene exekútora
súd postupoval so všetkou opatrnosťou, dbajúc nielen na poslednú vetu §-u 44 ods. 7 Exekučného
poriadku účinného do 30.11.2006 (v zmysle ktorého súd rozhodne o zmene súdneho exkútora do

30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora), ale aj na ods. 8 tohto zákonného
ustanoveniaäpostúpenie veci s exekučným spisom „novému“ súdnemu exekútorovi), preto požiadal
pôvodného súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie dovtedy vzniknutých trov
exekúcie. Po ich doručení 24.11.2010 súd o tomto návrhu rozhodol v najbližšie možnom termíne
21.01.2011. Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom
vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti) preukázaná

nebola. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti - vznik škody
(vzhľadom na neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať,
opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani
príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal
ani výšku tvrdenej majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo

žaloby zrejmé). Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani
netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca,
kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za
aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou
40 eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu so súdnym exekútorom (žalobca nehovorí, či

ide o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora) a na administratívne spracovanie, poštovné,
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15
eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8Er/811/2006 sa nenachádza
žiaden doklad preukazujúci, že žalobca do rozhodnutia o zmene exekútora urgoval alebo kontroloval
stav konania na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora, rovnako súdu

nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho
exekútora o oznámenie stavu exekučného konania. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca netvrdil, že došlo a kedy k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného. Ak konaním súdu
malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie,

úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa
môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne,
kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani
tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného
obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo

by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti
tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a
vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní
dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších
podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Vzhľadom na nedostatok

skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť oprávnenosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy konania, náhradu ktorých si uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.