Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210527
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
330 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 12483/2008 o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku

povinnýmJ.E.S.,X..XX.XX.XXXXvyplývajúcehozozmluvyoúvereč.5371305.Vydaniemedzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase,
nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a
nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v

právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto
práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody
125 eur a nemajetkovej ujmy 330 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol
vykonanie exekúcie voči povinnému J. E., X.. XX.XX.XXXX na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. 5371305. Súdny exekútor návrh zaevidoval pod č. EX 12483/2008 a požiadal Okresný súd

Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol
21.01.2009 poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Urobil tak po uplynutí zákonom
stanovenej doby, v omeškaní viac ako 6 mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca
exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003
Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Výšku škody odôvodnil tým, že čiastka
70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené na udržiavaniea správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde. Požiadavku na nahradenie majetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil

tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu má za následok zbytočné prieťahy spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných
rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým

ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. U žalobcu, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov boli vyvolané pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho

majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmymásvojzáklad vpožiadavkenaspravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa

ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 330 eur za 6 celých mesiacov. V danej
veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 184 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10 NcC/314/2013-20 zo dňa 04.03.2013 rozhodol o vylúčení
sudkyne Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Evy Uličnej z prejednávania a rozhodovania veci s tým, že

ostatní sudcovia tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení nie sú. Toto uznesenie bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu aj žalovanému 21.10.2013, čo potvrdili podpismi doručeniek.

Žalovaný písomnou replikou z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby a uviedol, že žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci

existenciu exekučného konania, vznik škody a nemajetkovej ujmy. Nie je jasný titul náhrady škody. Ani
v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť
podania ústavnej sťažnosti. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, pred uplynutím zákonnej 6-
mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z. na predbežné prerokovanie nároku. Žalobca označil

ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že

15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len

explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06. 2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské
rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný
súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z

existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle §9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
právaoporušeníprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,alebovprávoplatnomrozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani
povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku

premlčaniaprávananáhraduškodyprikaždomuplatnenomnárokužalobcu, priktoromdošlokuplynutiu
15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred
dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K vyčísleniu
škody uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že ide o paušalizáciu reálnych vecných nákladov. K výške
náhradynemajetkovejujmyžalovanýcitoval§17ods.2a§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.apoukázal
na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby

za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity
fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú. Žalobca zánik podnikateľských aktivít
a plánov nekonkretizuje. Je potrebné prihliadať aj na dobré mravy a na poškodenú osobu. Vychádzajúc
zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom
okresného súdu.

Na pojednávaní dňa 12.11.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým

podaním z 11.11.2013 navrhol odročenie pojednávania tvrdiac, že doteraz nebolo rozhodnuté o jeho
objektívnej námietke nestrannosti konajúceho súdu a o otázke zákonného sudcu, lebo mu doteraz
nebolo doručené odvolacieho súdu. Súd na margo tohto zavádzajúceho tvrdenia žalobcu len stručne
opakuje, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 10 NcC/314/2013-20 zo dňa 04.03.2013 bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu 21.10.2013, o čom svedčí podpis osoby splnomocnenej na

preberanie zásielok na doručenke, ktorá bola súdu vrátená. Neúčelným a nehospodárnym bolo
rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej
veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do
základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Navyše aj v
návrhu výroku medzitýmneho rozsudku žalobca uvádza ďalšie zavádzajúce tvrdenie o tom, že žalovaný

je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol oneskorene.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného

bremena. V prejednávanom prípade súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu
uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je
v zmysle §-u 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na
základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou,

potvrdenie o prijatí ktorej vystavil žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012,
teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť,
že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity

(právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč.
zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré
pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných
kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická
osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného
súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom
znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie
žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne
nereagoval. Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR

( nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na
náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti
SRreagovalo,činárokžalobcunanáhraduškodyneboluspokojený,aleboboluspokojenýlenčiastočne,
alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Rovnako
žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku v súdenom prípade. Ak by súd vychádzal z toho, že ani žalovaný v replike dôsledne nerozlišuje
konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti
SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná predčasnes poukazom na § 16 ods. 4
zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení, keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota
6 mesiacov.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
12483/2008. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 5Er/10/2009 je preukázané, že ide

o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62,
ktorý jej pridelil sp. zn. EX 12483/08. Dňa 12.01.2009 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo
vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu z 12.01.2009 o 10,02hod. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému J. E.S., X.. XX.XX.XXXX pre vymoženie
18.660,- Sk s príslušenstvom na základe návrhu z 20.12.2008, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený.

Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava, z 19.08.2008, sp. zn. SR 08296/08,
právoplatný 22.09.2008 a vykonateľný 25.09.2008. Tubajší okresný súd ako súd exekučný udelelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 21.01.2009, teda 9 dní po doručení žiadosti.
Poverenie bolo, ako vyplýva z tohto súdneho spisu, doručené súdnemu exekútorovi 28.01.2009, 16-ty

deň od obdržania žiadosti o jeho vydanie súdom. Exekučný súd v plnej miere dodržal pri rozhodovaní
o udelení poverenia postup zakotvený v Exekučnom poriadku v znení účinnom v tom čase. Skutkové
tvrdenie žalobcu, že k rozhodnutiu o poverení došlo v omeškaní viac ako 6 mesiacov je opäť klamlivé
a zavádzajúce. Námietkou premlčania nároku sa súd pre nedostatok skutkových tvrdení nemohol
zaoberať. Nadbytočným bolo vykonať dokazovanie znaleckým posudkom na preukázanie výšky škody,
navrhnuté žalobcom, ktorý nepreukázal právny základ žalovaného nároku.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní
úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol prisúdenie náhrady trov konania,
ale v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.