Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210694
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 2.096,39 eur a nemajetkovej ujmy 419,28 eur
samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady škody 2.096,39 € a nemajetkovej ujmy 419,28 €. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako
oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš vykonanie exekúcie
pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 5370855 povinnou K. H., W..

XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX3477/2008 a požiadal Okresný súd
Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že
prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorábymohlamaťsvojoukomplexnosťoupodstatnývplyvnačaspotrebnýpreposúdeniearozhodnutie,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa 16.08.2010 (konanie začalo
08.05.2008), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 830 dní). Nesprávny

úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok,
bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy
na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
(preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR00042/08, vykonateľného 21.02.2008),
prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a

porušil tak zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd konal nebol legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecnému súdu, v pozícii
exekučného súdu, pri rozhodovaní vo veci samej by takáto právomoc náležala len ak by konal
v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. (zákon o rozhodcovskom konaní). Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd

dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu
upravenej v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívnezamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Zákonné obmedzenie právomoci všeobecného
súdu v rámci konania o opravnom prostriedku je proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu.
Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne cestou

kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí

ako nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom konaní neexistuje
okolnosť, umožňujúca exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Neexistuje okolnosť, umožňujúca vytvorenie stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Majetková škoda 2.096,39 € predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v

občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného
zmluvou o úvere. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je
dostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomokresného
súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym

a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súduvzákonnejlehote moholžalobcavčas,efektívneaúčinneuskutočniť radinýchkrokov,smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ďalšími dôvodmi, podporujúcimi
žiadosť žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného prostriedku

nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov
spoločnosti a ich majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej
príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších

plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj u jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej
ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda čiastku 419,28 €. Žalobca

požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhrady škody, do podania tejto žaloby
žalovaný pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný
zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní,
vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere

dlžníčkou K. H..

Žalovaný písomným vyjadrením z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu
a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Nie je jasný titul

nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku
žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach

predsedoviokresnéhosúdualebomožnosťpodaniaústavnejsťažnosti.Zákonnoupodmienkousúdneho
konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému
doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej
6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody musí existovať nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), musí vzniknúť škoda
a existovať príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a
vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora
po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čohovýlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ
dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom
C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie

rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho
mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011
správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje
automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si
vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov, lebo sa týkajú právnych vzťahov zo
spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané
inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho

názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia jej zamietnutím nesprávnym úradným postupom
(rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie
NS ČR z 25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od
01.06.2011 a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku.

Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15
dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale
týka sa prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky

rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp.
zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže
konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len
v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa
rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobcasivovzťahuktomutopredpokladunesplnilpovinnosťtvrdeniaanipovinnosťtvrdeniepreukázať.
V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu
škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom

žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk.
Pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu
právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky.
Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť

exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae. Žalobca mal
možnosť získať iný exekučný titul podaním žaloby na súd, čo nevykonal. Žalobca ako spoločnosť
zaoberajúcasaspotrebiteľskýmiúvermiksvojejčinnostipotrebujeavyužívainformačnýsystém,náklady
na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. K výške náhrady
nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a

poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na
pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Je potrebné prihliadaťna dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré
pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Je v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

Nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu, takže žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný
si týmto vyjadrením uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/53/2013-16 zo dňa 31.01.2013 nevylúčil sudkyňu Okresného
súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Janu Haluškovú z prejednávania a rozhodovania veci.

Na pojednávaní dňa 11.11.2013 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah
spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Návrh žalobcu na zrušenie pojednávania z 11.11.2013 bol elektronicky doručený súdu 12.11.2013, teda
po prejednaní veci samej a po vyhlásení rozsudku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť

nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného

bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného

bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadežalobcanepreukázalsplneniezákladnéhozákonnéhopredpokladuuplatnenia

nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-
u 15 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej
žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo
spravodlivosti SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou
žiadosťoužalovanému,ktorúbližšienešpecifikovalnapr.dátumomvyhotovenia,označenímjejadresáta,

predmetu, dátumom doručenia adresátovi. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012,
teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť,
že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity

(právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč.
zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci
vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná
právnická osoba. Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že žalovaný do dňa podania

žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval. Ak boli žiadosti žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho, aby boli
doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne a žaloba
je z hľadiska § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. podaná predčasne.Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX

3477/2008. Existenciu prieťahov v exekučnom konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 5Er/261/2008
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vo forme konštatovania vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o
porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov žalobca nepreukázal, , keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci
súdu I.stupňa. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 5Er/261/2008 je preukázané, že
ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62.
Jeho žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu okresnému súdu doručená
09.06.2008, čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky. Oprávnený POHOTOVOSŤ,s.r.o. proti povinnej

K. H., W.. XX.XX.XXXX, navrhol dňa 08.05.2008 vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky
10.580,- Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 23.11.2010, sp. zn.
SR 00042/08, právoplatný 18.02.2008 a vykonateľný 21.02.2008, ktorým bola povinná zaviazaná na
zaplatenie istiny 10.220,- Sk a príslušenstva z titulu zmluvy o úvere č. 5370855 zo dňa 12.01.2007.

Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia skúmal podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vo vtedy platnom znení súlad exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie
poverenia uznesením č.k. 5Er/261/2008-12 z 30.12.2008 zamietol v časti vymoženia úroku z omeškania
vo výške 0,25 % denne z istiny 10.220,- Sk od 09.10.2007 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že v rozhodcovskom konaní bola povinná zaviazaná na plnenie, ktoré je v rozpore sparavidlami

poctivého obchodného styku. Odvolací Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 18.02.2010 č. k.
10CoE/53/2009-25, právoplatným 12.05.2010, odvolanie oprávneného odmietol. Postup exekučného
súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného do 31.05.2010, ktoré ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť
exekútora vykonaním exekúcie, ale ak zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť zamietne.
Exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo v časti vykonateľným, preto
sa 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa na tento prípad nevzťahovala. Pri vydávaní poverenia
súd postupoval so všetkou opatrnosťou a po zistení vady postupu rozhodcovského súdu žiadosť
súdneho exekútora uznesením sčasti zamietol z dôvodu neexistencie vykonateľného exekučného titulu.

Týmto postupom exekučného súdu bola aj súdnemu exekútorovi aj oprávnenému poskytnutá ochrana
spočívajúca v tom, že nebolo vymáhané a prijaté plnenie bez právneho titulu. Žalobca nepreukázal
ani vznik a výšku tvrdenej škody 2.096,39 eur a nepreukázal ani jeden všeobecne tvrdený dôvod
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (napr. úmrtie povinnej, zmarenie účelu konania
pre stratu kontaktu s ňou, jej insolvenciu ani spojitosť medzi frustráciou, úzkosťou, neistotou, úzkosťou

členov riadiacich orgánov žalobcu ako fyzických osôb a ujmou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi ako osobe
právnickej). Pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom
pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o
škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania.
Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a

dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní
úspešný žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady vzniknutých
trov, ktoré v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.