Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210690
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému
Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie
škody 2.197,28 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 439,46 eur t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania./

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady škody 2.197,28 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 439,46 €. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš
vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 5370994

povinnou P. Š., N.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX3162/2008 bez toho,
aby oznámil žalobcovi spisovú značku, pod ktorou je exekučné konanie registrované na exekučnom
súde a požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd napriek tomu, že prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
pre posúdenie a rozhodnutie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa

27.01.2011 (konanie začalo 27.04.2008), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 1005 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR09911/07, vykonateľného

07.02.2008), prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských
vzťahov a porušil tak zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd konal nebol legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecnému súdu,
v pozícii exekučného súdu, pri rozhodovaní vo veci samej by takáto právomoc náležala len ak by
konal v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002

Z. z. (zákon o rozhodcovskom konaní). Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súduupravenej v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívne
zamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Zákonné obmedzenie právomoci všeobecného
súdu v rámci konania o opravnom prostriedku je proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu.

Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne cestou
kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená

neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí
ako nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom konaní neexistuje
okolnosť, umožňujúca exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Neexistuje okolnosť, umožňujúca vytvorenie stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Majetková škoda 2.197,28 € predstavuje

náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v
občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného
zmluvou o úvere. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je
dostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomokresného

súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súduvzákonnejlehote moholžalobcavčas,efektívneaúčinneuskutočniť radinýchkrokov,smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ďalšími dôvodmi, podporujúcimi

žiadosť žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného prostriedku
nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov
spoločnosti a ich majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej

príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj u jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej

ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda čiastku 439,46 €. Žalobca
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhrady škody, do podania tejto žaloby
žalovaný pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný
zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní,

vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.
5370994, povinnou P. Š.C., N.. XX.XX.XXXX.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu a

dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Ústavný súd SR vo
viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a jedným z dôvodov bolo
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na

odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež
namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu,tútoprávomocmáibapredsedasúdualeboÚstavnýsúdSR.Anivrámcisúčinnostipripredbežnom
prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti.

Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní;
túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania
o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanémudoručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-
mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Napriek viacerým výzvam na doplnenie žiadosti
žalovaného na predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií,

takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako
nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že
15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery

nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.

Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsohľadomnato,žesatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimuspotrebiteľskýchzmlúv.
Nesprávnym úradným postupom sú škody vyvolané inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej
moci. Žalobca si v súvislosti so zaniknutím návrhu na vydanie poverenia uplatnil svoj nárok titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.

Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré
sa naplno odrazili zamietajúcim rozhodnutím, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup
(rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie NS
ČR z25.08.2009,sp.zn.25Cdo/1018/2007).Poukázalna§44ods.2Exek.por.účinnéhood01.06.2011
a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné

rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozrušívkonaníoopravnomprostriedku.Tátopodmienka
nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných
žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,
3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,

ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k
tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom
uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný
uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení
nároku na náhradu materiálnej škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatnéhorozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie
o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným
titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, odkazujúc na uznesenie

KS v Trnave z 31.05.2012, sp. zn. 10CoE/308/2011, či uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012 sp. zn.
20CoE/94/2012. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, podaním žaloby na súd, čo nevykonal.
Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva
informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené
prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3

zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,

ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia
zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli
aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu

podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla

postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo
na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5NcC/52/2013-16 z 28.02.2013 rozhodol o vylúčení sudkyne JUDr.

Gabriely Briškovej a o nevylúčení ostatných sudcov Okresného súdu Lipt. Mikuláš z prejednávania a
rozhodovania veci.

Na pojednávaní dňa 11.11.2013 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah

spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Žalobca navrhol elektronickým podaním z 11.11.2013 zrušenie pojednávania tvrdiac, že mu doteraz
nebolo na základe ním vznesenej objektívnej námietky nestrannosti a zákonnosti konajúceho sudcu

nebolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd len pripomína, že uznesenie Krajského súdu v
Žiline č. k. 5NcC/52/2013-16 zo dňa 28.02.2013 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu spolu
s predvolaním na pojednávanie (určené pôvodne na 12.11.2013) dňa 22.10.2013, o čom svedčí ním
podpísaná doručenka do vlastných rúk. Podporne jeho doručenie právnemu zástupcovi žalobcu aj
žalovanému preukazuje aj fakt, že uvedené rozhodnutie bolo tunajšiemu okresnému súdu doručené v 5-

tich vyhotoveniach. Z nich jedno je žurnalizované v súdnom spise ako čl. 16, po jednom rovnopise bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému a dva ďalšie sú založené voľne v súdnom spise.
Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym
rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu
rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je

zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o jej zamietnutí rozhodol oneskorene. Ak
by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle
dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného

bremena. Súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods. l
zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou,

ktorú bližšie nešpecifikoval napr. dátumom vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu, dátumom
doručenia adresátovi. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred
uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto

súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická
osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2
Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa
§ 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených
mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Žalobca

ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú
republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom
jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR (nie žalovaná Slovenská
republika) reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len
čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.

Ak sa žalobca obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových
prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť. Žaloba je potom z čisto časového hľadiska podaná predčasne
s poukazom na § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu

Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
3162/2008. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7Er/226/2008 je preukázané, že ide
o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62,
ktorý jej pridelil sp. zn. EX 3162/08. Dňa 28.05.2008 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená žiadosť
o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.

proti povinnej P. Š., N.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 10.960,- Sk s príslušenstvom na základe návrhu
oprávneného z 27.04.2008, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922
761, Bratislava z 18.01.2008, sp. zn. SR 09911/07, právoplatný 04.02.2008 a vykonateľný 07.02.2008,
ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie sumy 10.960,- Sk a príslušenstva z titulu zmluvy o úvere

č. 5370994. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia skúmal podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010 súlad exekučného titulu so zákonom a žiadosť o
udelenie poverenia uznesením č.k. 7Er/226/2008-12 z 30.12.2008 zamietol. Odvolací súd uznesením č.
k. 7CoE/30/09 z 30.06.2009, právoplatným 16.02.2010 toto rozhodnutie zrušil z dôvodu, že okresný súdmal postupovať podľa vnútroštátnej právnej úpravy a ak mal konštatovať jej nesúlad s komunitárnym
právom, jeho postupmal byť iný. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 23.11.2010 a uznesením
č.k. 7Er/226/2008-46 zo dňa 02.12.2013, právoplatným 24.08.2011, bola exekúcia zastavená, lebo

exekučným titulom bolo priznané právom nedovolené plnenie. Postup exekučného súdu pri vydávaní
tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa §-u 41 ods. 2 písm. d/ a §-u 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného od 01.06.2010 (lebo novela Exekučného poriadku zákonom č. 144/2010 Z. z.,
účinným od 01.06.2010, neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia umožňujúce jej retroaktívnu
aplikáciu), ktoré ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora

vykonaním exekúcie pod podmienkou, že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; táto lehota neplatí
v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ako je preukázané, poverenie na vykonanie
exekúcie vydané bolo, nedošlo k zamietnutiu žiadosti o jeho udelenie ako tvrdil žalobca v žalobe, takže
súd ju zamietol. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je teda to, že žalobca nepreukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie. Žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia nároku z úverovej zmluvy v občianskom
súdnom konaní tak, ako vyplýva z rozhodovacej súdnej činnosti, na ktorú vo svojom vyjadrení poukázal
žalovaný. Ďalej súd uvádza, že môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahu v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade jeho konštatovania
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho
súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca ani v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť a netvrdil ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím

zistil existenciu prieťahov v exekučnom súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí
do právomoci súdu I.stupňa. Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 2.197,28 eur
minimálne vzhľadom na to, že úverová zmluva neobsahuje údaj o RPMN, takže úver je považovaný
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca netvrdil výšku dohodnutej úverovej istiny, úročenia úveru, či a
koľko splátok povinná zaplatila, kedy sa tak stalo, čo sú skutočnosti nevyhnuté pre zistenie nesplateného

zostatku jej dlhu a pre posúdenie nielen výšky škody, právo na zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje,
ale aj jej vzniku (povinná mohla medzičasom svoj dlh zaplatiť úplne, alebo sčasti). Pri dôvodoch
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že
došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii
povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej

osoby k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti,
ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca
netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské
plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku
z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej

evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď
môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu,
či ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu
škody, alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal
ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.

Pokiaľ žalobca neposkytne riadne skutkové tvrdenia zdôvodňujúce jeho nárok, je nadbytočné odročiť
pojednávanie za účelom predloženia znaleckých posudkov znalcom z odbou právne vzťahy k cudzine
a z ekonomického odbou, ktorý vyčísli výšku škody. Pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených
v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd
nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať

žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo
nadbytočnýmodročovaniepojednávaniaadokazovanie,čikpremlčaniužalovanéhonárokudošlo,alebo
nie.

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek

obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,
ktorými sú zavinené protiprávne konanie, vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného
protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázaťna nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi
vzniknutou škodou, ktorá mala vzniknúť a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní
úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol prisúdenie náhrady vzniknutých trov,
ale v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.