Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/72/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809010173
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3809010173.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Jána Mila a Zdenky Kochanovej, v trestnej veci obžalovaného D. W. a spol. na hlavnom
pojednávaní dňa 6.11.2013 takto

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný D. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., R. XXXX/X

a

2/ obžalovaný K. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., R. XXXX/X, toho času vo výkone trestu odňatia

slobody A. A. K.,

s ú v i n n í ,ž e :

obžalovaný 2/ K. W.

1. od presne nezisteného obdobia v mesiaci marec 2008 do konca mesiaca september 2008 v S., okres
Prievidza, pod hrozbou bitky aj s použitím fyzického násilia - fackami nútil poškodených W. H., nar.
25.X.XXXX a F. V., ktorí boli bezdomovcami a nemali kde bývať, aby mu za to, že im umožnil bývať v
pivnici bytového domu na Ul. R. č. X, S., v ktorom býval on, odovzdávali celý dôchodok a sociálnu dávku,
a to tak, že vždy vo výplatné termíny dôchodku poškodeného W. H., išiel s ním do pobočky Slovenskej
sporiteľne, kde po tom, čo poškodený vybral dôchodok v plnej výške 13.400, - Sk (444,80 eur), tieto
peniaze mu musel odovzdať, pretože sa obával jeho vyhrážok a tiež sociálne dávky poškodeného F. V.,

išiel s ním na poštu, kde poškodený po tom, čo mu vyplatili dávku vo výške 3.640, - Sk, túto zo strachu
z vyhrážok obžalovaného mu odovzdal, pričom obžalovaný obom zadržiaval občianske preukazy, ktoré
im dával len v deň výplaty ich dôchodku, dávky a potom mu ich museli odovzdať, poškodení boli nútení
tiež vypomáhať v domácnosti obžalovaného, pretože títo nemali kde bývať, ak odišli, obžalovaný ich
následne našiel a fyzicky napadol, preto mali strach odísť, čím získal majetkový prospech najmenej vo
výške 112.000, - Sk (3.717,72 eur),

2. dňa 5.10.2008 v doobedňajších hodinách, asi o 08,00 hod. v Handlovej, na autobusovej zastávke
na N. A., okres Prievidza, ako uvidel tam sedieť poškodeného F. V., zavolal si ho bokom a vyhrážal
sa mu, že ho videl pred policajnou stanicou, ak bude proti nemu niečo vypovedať na polícii, nechá ho
zbiť jeho otcom, má si uvedené rozmyslieť, pokiaľ chce mať všetky zuby, čím u neho vzbudil strach z
jeho vyhrážok,

obžalovaný 1/ D. W. a obžalovaný 2/ K. W.3. dňa 5.10.2008 asi o 08,52 hod. v S., na Ul. R. č. X, okres W., pred obytným domom po tom, čo
obžalovaný D. W. zastavil vo vozidle Mestskej polície idúceho V. A. a chcel vedieť, kde je W. H., ktorý
bol poškodeným odvedený od obžalovaného K. W., ktorý ho využíval a páchal na ňom trestnú činnosť,

začal vulgárne nadávať poškodenému V. A., po vystúpení poškodeného z auta obžalovaní D. W. a K.
W. po tom, čo boli upozornení na ich protiprávne konanie, poškodenému V. A. sa vyhrážali zabitím a tiež
zabitímjehorodiny,atoopakovane,keďspravilzrýchlenékrokysmeromknim,títovytrhlizplotadrevené
latky, ktorými sa na poškodeného zaháňali, vyzývali ho, aby išiel do vnútra domu, že tam dostane bitku,
následne obžalovaný K. W. poškodeného opľul do tváre a obaja obžalovaní odišli do vnútra domu, po

chvíli pristúpil k poškodenému obžalovaný D. W., ktorý mu povedal, že mu zabije rodinu, ak pre neho
pôjde do basy, pričom takýmto konaním poškodenému nespôsobili žiadne zranenia, ale vzbudili u neho
dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutočnia,

obžalovaný 2/ K. W.

4. v dobe od 30.4.2012 do 28.5.2012 bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Žiline č. 36T/4/2012, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa28.3.2012,inapriekvýzveOkresnéhosúdunanastúpeniedovýkonutrestudoÚstavu
na výkon trestu odňatia slobody v Ilave zo dňa 29.3.2012, ktorú prevzal 4.4.2012, ako aj výzvu uvedenú v
uznesení 36T/4/2012 o nepovolení odkladu výkonu trestu zo dňa 16.4.2012, ktoré prevzal dňa 23.4.2012

s termínom nástupu najneskôr do 30.4.2012,

t e d a :

obžalovaný 1/ D. W.

v bode 3

spoločným konaním inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo spôsobiť dôvodnú obavu,
skutok spáchal závažnejším spôsobom - so zbraňou,

spoločným konaním dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

obžalovaný 2/ K. W.

v bode 1

iného nútil, aby niečo konal alebo trpel, zneužijúc jeho naliehavú majetkovú potrebu alebo tieseň,
vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím,

hrozbou bezprostredného násilia, sčasti na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, v úmysle získať
pre seba väčší majetkový prospech,

v bode 2

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul,

v bode 3

spoločným konaním inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo spôsobiť dôvodnú obavu,

skutok spáchal závažnejším spôsobom - so zbraňou,

spoločným konaním dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

v bode 4

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,t ý m s p á c h a l i :

obžalovaný 1/ D. W.

v bode 3

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s

poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona,

prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov, účinného do 31.8.2009,

obžalovaný 2/ K. W.

v bode 1

prečin nátlaku podľa § 192 odsek 1, 2 písmeno a), b), d) Trestného zákona, s poukazom na § 138

písmeno d) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona

v bode 2

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona,

v bode 3

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písmeno a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov účinného do 31.8.2009,

v bode 4

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ D. W.

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno h)
Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
16 (šestnásť) mesiacov.

Obžalovaný 2/ K. W.

Za skutky pod bodmi 1 - 3 rozsudku

Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona,
§38odsek5Trestnéhozákonaksúhrnnémutrestuodňatiaslobodyvtrvaní48(štyridsaťosem)mesiacov
nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Žilina sp. zn. 36T/4/2012 zo dňa 20.1.2012, ktorý obvinený prevzal 28.3.2012, právoplatný
28.3.2012, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Za skutok pod bodom 4 rozsudku

Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, pretože pokladá
trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza 2T/43/2005, právoplatný 6.11.2012 a trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza 2T/1/2012, právoplatný 14.4.2012, na ochranu spoločnosti a

nápravu páchateľa za dostatočné.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného K. W., (ďalej len obžalovaný v 2/ rade),
obžalovaného D. W. (ďalej len obžalovaný v 1/ rade), svedkov poškodených F. V., W. H., V. A., svedkov
Z. C., B. S., W. W., P. J., P. W., Q. N., P. F., Q. J., A. W., D. A., R. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný v 1/ rade spáchanie trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu v obžalobe prokurátora
č. 2Pv 954/08 v bode 3. rozsudku, v plnom rozsahu poprel, žalovanej trestnej činnosti sa nedopustili,
všetko je na nich vymyslené.

Obžalovaný 2/ vo výpovedi, ktorú urobil na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2009, poprel spáchanie
skutku pod bodom 1. obžaloby, pripustil, že poškodení u nich v chatke bývali, priznal spáchanie skutku
pod bodom 2. obžaloby, ako i ku skutku pod bodom 3. obžaloby, vypovedal, že bol na mieste skutku,
pravdivá je výpoveď svedka S., otec mal konflikt s poškodeným, aj on sa do konfliktu zapojil, vulgárne
poškodenému nadával, opľul ho, no nevyhrážal sa mu s latou v ruke, vyhrážal sa však poškodenému

jeho otec, nevedel sa však vyjadriť, či mal vtedy v ruke latu, vybehol až vtedy, keď obžalovaný v 1/ rade
bol pri plote, v ten deň bol i v Kremnici pre peniaze, no bolo to neskôr, policajti ho nehľadali, ak svedkovia
tvrdia, že nebol doma, tvrdia tak preto, lebo boli na to nahovorení. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4.
rozsudku urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku uznesením
prijal jeho vyhlásenie o uznaní viny a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu tohto priznaného

skutku nevykoná.

Ku skutku pod bodom 1. rozsudku boli vypočutí poškodení F. V. a W. H., ktorí zhodne popísali, že
za akých podmienok bývali v pivnici u obžalovaného v 2/ rade, popísali použitie vyhrážok, fyzických
napadnutí týmto obžalovaným ich osôb, tak ako mu to kládla za vinu podaná obžaloba. Potvrdili, že

obžalovanému v 2/ rade museli odovzdávať všetky ich peniaze, ktoré dostávali, ako sociálne dávky resp.
ako dôchodok, popísali, ako museli vykonávať domáce práce, nemali u seba osobné doklady, tie im
boli odovzdané len v čase a na čas, keď si išli pre peniaze. Jednoznačne zhodne uviedli, že z tohto
obžalovaného mali strach, preto i trpeli toto jeho konanie na nich, mali strach od neho odísť. Svedok
F. V. potvrdil, že dňa 5.10.2008 v dopoludňajších hodinách sa na autobusovej zastávke na N. A. v S.

stretol s obžalovaným v 2/ rade a ten sa mu vyhrážal tak, ako je to popísané v skutkovej vete skutku
pod bodom 2. rozsudku. Z vyhrážok mal aj skutočne strach.

Svedok P. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní z 12.8.2009 vypovedal, že vie o tom, že v pivničných
priestoroch, ktoré patrili W., bývali poškodení, obžalovaný v 2/ rade ich mal na starosti, bral im i peniaze,

vyberal s nimi dôchodok, peniaze z účtu. Museli pre neho robiť, nosiť drevo, nemali doklady, lebo im
ich vzali. Potvrdil, že on odniesol nákup manželke obžalovaného v 2/ rade po tom, čo sa s ním stretol.
Vie, že obžalovaní mali konflikt s poškodeným A., bol pri skutku i obžalovaný v 2/ rade, mali v rukách
drevené latky z plotu, K. W. i opľul poškodeného. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.4.2013 vypovedal,
že táto jeho výpoveď nie je pravdivá, bol na ňu nahovorený poškodeným A..Svedok Q. N. sa vedel vyjadriť len k tomu, že bolo zo strany obžalovaného v 2/ rade slovne vyhrážané
poškodenému H., bol svedkom, keď poškodený H. bol v banke pre peniaze, dostal (ako sa hovorí)
vreckové a ostatné peniaze mu vzal obžalovaný v 2/ rade, bola tam jeho celá rodina. Takto to prebehlo

každý mesiac. On určite nebol svedkom žiadneho fyzického násilia na poškodenom. To isté mal robiť
i poškodený V., to má však len z počutia od poškodeného H.. Peniaze musel dávať za to, že mu dali
jesť, býval u nich aj v pivnici, aj v nejakej chatke. Tak tam býval podľa neho 2 - 3 roky. Vie o tom, že
sa poškodení i snažili od nich odísť, no vždy boli nájdení a museli sa vrátiť, boli bezdomovcami. On bol
svedkom i toho, že dňa 5.10.2008 pred obedom, sa poškodený V. stretol s obžalovaným v 2/ rade na

autobusovej zastávke, čo presne sa však rozprávali, on nevedel povedať, nepočul to.

Svedok Q. J. vypovedal, že 5.10.2008 v poobedných hodinách prišiel za ním aj s P. J. obžalovaný v 2/
rade, požičiaval mu auto, nevedel dôvod, načo mu bolo. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že prišiel
na skútri, nevedel sa vyjadriť, mohlo to byť aj doobeda, ak vypovedal v prípravnom konaní, že to bolo
v doobedňajších hodinách, nevedel sa vyjadriť, ani k tomu, že mu ho mal vrátiť D. W. mladší.

Svedkyňa Z. C. sa k samotnej trestnej činnosti, k niektorému skutku nevedela vyjadriť, vypovedala len o
tom, že dňa 5.10.2008 ju bol jeden Róm žiadať o kópiu pokladničného dokladu, ona pracuje v predajni
A. v S.. Nebolo to možné, pretože nevedel povedať presnú hodinu nákupu.

Svedok P. F. sa vyjadroval k pivničným priestorom v dome, v ktorom bývala rodina D. W. resp. K. W..
Obžalovaným v 2/ rade bol vyzvaný, aby pivnicu, ktorú on užíval, vypratal, že si tam chce on uložiť
drevo. Neskôr v nej videl poškodeného H., ten z nej nosil drevo k W.. Nevedel sa vyjadriť, či v pivnici
niekto býval.

Svedok P. W. vypovedal, že nebol nikdy svedkom nejakých či už fyzických alebo slovných útokov, čo on
videl, správal sa k nim slušne. Ku skutku pod bodom 2. sa nevedel vyjadriť. Ku skutku pod bodom 3. sa
vedel vyjadriť len tak, že prišli tam policajti, mestský policajt kričal, že sa mu mal obžalovaný v 1/ rade
vyhrážať. On obžalovaného v 2/ rade nevidel. Prišiel až neskôr, nebol svedkom kontaktu mestských
policajtov a obžalovaných. Svedkyňa D. A. vypovedala, že v deň, kedy malo dôjsť ku skutku pod bodom

2/ obžaloby, bola na nákupe v A. v S.. Tam v obchode sa stretla s obžalovaným v 2/ rade, on je jej brat. S
ním sa stretla a spolu s ním z obchodu odišla, bol tam na nákup aj on, jeho nákup odniesol svedok P. J.,
jej ho pomohol odniesť domov brat. A. je kúsok od autobusovej zastávky, vidieť na ňu z obchodu. Ako
bol brat u nej, tak jej volal otec - obžalovaný v 1/ rade, aby prišiel domov K., že sú tam policajti. Ďalej
vypovedala, že vie o tom, že v letnej kuchyni, malo to byť prerobené ako byt, bývali poškodení, matka

im právala, starala sa o nich, varila im. Poškodení jej za to dávali nejaké peniaze, to vie z rozprávania
matky, zľutovali sa nad nimi. To, že tam bývali, vie, keď to videla, keď bola u rodičov na návšteve.

Svedok W. W. vypovedal, že boli vyslaní na zákrok na Ul. R.. Bol tam poškodený, ktorý mu oznámil, že
sa mu obaja obžalovaní vyhrážali zabitím, nepamätal sa, či mu oznámili i nejaké fyzické napadnutie.

Bol tam na mieste obžalovaný v 1/ rade, obžalovaný v 2/ rade tam nebol, on ho nebol hľadať v bytovke,
pre odstup času si na to nepamätal, pripustil, že ak tak vypovedal v prípravnom konaní, mohlo to tak
byť. Latku s klincom odnášal asi kriminalistický technik, ktorý bol na miesto privolaný. On predvádzal
útočníkov. Túto latu označil poškodený ako predmet, ktorým sa malo zaháňať, bola opretá vo dvore
obžalovaných. Potom obžalovaného v 1/ rade predvádzali.

Svedkyňa P. W. na hlavnom pojednávaní dňa 28.1.2009 využila zákonné právo a odmietla vypovedať,
preto sa súd oboznámil s jej výpoveďou z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní, konanom dňa
12.4.2013, však vypovedala, že v týchto výpovediach vypovedala, že len videla, ako sa manžel obliekol,
že ho poškodený obviňuje, že ide s ním na políciu. Čakala na manžela, neprišiel domov, išla sa opýtať

na políciu, čo je s ním, bolo jej povedané, že išiel do Prievidze na vypočutie. Syna K. doma nevidela,
videla ho až v čase, keď už sa stmievalo, chodil do práce. Ona samotná skutok nevidela, bola vnútri.
Potvrdila, že poškodení v skutku pod bodom 1. bývali u nich, poškodení dávali peniaze na stravu jej
alebo manželovi - obžalovanému v 1/ rade. V lete bývali v letnej kuchyni, v zime v pivnici. Nevedela
povedať, komu táto pivnica patrí. Syn K. nechodil za nimi. Chodili poškodení s ňou na nákup, pomáhali

jej v kuchyni, s drevom. Ona im varila. Ona chodila s poškodenými pre peniaze, niekedy s ňou chodila
dcéra. Mali zložené u nej aj občianske preukazy, aby ich nestratili.Svedkyňa R. W. vypovedala, že ona bola doma, keď jej P. J. doniesol nákup. Bol na nákup v A., z domu
odchádzal o 8.30 hod. Vtedy sa i opýtala, kde je jej manžel - obžalovaný v 2/ rade a bolo jej povedané, že
išiel odniesť nákup sestre. Poškodení H. a V., podľa nej, bývali u svokrovcov, s nimi sa i nejako finančne

vyrovnávali, jej manžel s tým nemal nič. Pomáhali im, svokra im dávala i jesť. Ku skutku pod bodom 3.
rozsudku sa nevedela vyjadriť, pretože bola s deťmi vo vnútri, vie, že tam boli mestskí policajti, videla
i obžalovaného v 1/ rade, no čo sa tam presne stalo, nevedela povedať, len jej povedal, že musí ísť
na políciu.

Svedok V. A. vypovedal, že vykonávali spolu s kolegom S. ako policajti obhliadkovú službu. Pri tom
vozidlo, v ktorom prechádzali, zastavil obžalovaný v 1/ rade, on bol spolujazdec a opýtal sa ho, kde
dal svedka H.. Odpovedal mu, že jeho to nemusí zaujímať. On v období predtým totiž zabezpečil,
pretože túto osobu poznal od detstva, aby odišiel od obžalovaných. Dozvedel sa, že mu majú brať všetky
peniaze, to isté mali robiť i svedkovi V., že nemôžu však odísť, lebo majú ich doklady. V mieste baníckej
kolónie, kde aj obžalovaní bývali, bol preverovať krádež dreva. Obžalovaný v 1/ rade mu tvrdil, že svedok

H. mu je dlžný nejaké zlato, retiazku, mal ju dať do záložne, a preto ho hľadá. Ako už odchádzali, mal
mu obžalovaný v 1/ rade začať vulgárne nadávať. Vyzval ho, aby prestal. Vystúpili z vozidla, obžalovaný
neprestávalvnadávaní.Vtedytampribeholiobžalovanýv2/rade.Opäťužobochžiadal,abyprestali,oni
mu kričali vulgárnym spôsobom, že mu znásilnia manželku, matku, sprevádzali to i gestami. Obžalovaní
pribehli k plotu, vytrhli laty a s tými išli oproti nemu, začali latami šermovať, zaháňať sa, vyzývali ho,

aby išiel s nimi do vchodu, že ho tam zabijú. Z použitých vyhrážok mal obavu. On nikomu vulgárne
nenadával.Jednoznačnesamuvyhrážalizabitímipritom,akosananehoslatamizaháňali.Obžalovaný
v 1/ rade ušiel dnu, potom, keď sa vrátil a bol odvážaný políciou, bol prezlečený a ukazoval, že nemá
žiadne zranenie. Obžalovaný v 2/ rade tam už nebol, niekam ušiel. Tieto vyhrážky boli použité len voči
nemu, nie i voči svedkovi S.. Latu, ktorá bola použitá pri skutku, zaistil vyšetrovateľ OO PZ. Svedok sa

vyjadril i ku skutočnosti, ku skutku pod bodom 2. a potvrdil, že na autobusovej zastávke videl svedka
V. i so svedkom N., sedeli na zastávke. Videl tadiaľ prechádzať i obžalovaného v 1/ rade, no nevedel
sa vyjadriť, či sa spolu i rozprávali.

Zhodne s poškodeným V. A. skutok pod bodom 3. rozsudku popísal i svedok B. S., ktorý takisto potvrdil,

že po tom, čo poškodený V. A. vystúpil z ich služobného motorového vozidla, začali sa rozprávať o
poškodenom H.. Obžalovaný v 1/rade chcel vedieť, kde ho dali. Začal urážať poškodeného, pribehol
tam i obžalovaný v 2/ rade, pre odstup času si presne na použité vyhrážky nepamätal, no zotrval na
ich znení tak, ako ich popísal v prípravnom konaní - vyhrážky zabitím a znásilnením matky, manželky.
Obaja mali v rukách pri používaní vyhrážok laty, pamätal si, že obžalovaný v 1/ rade ju strhol z plota,

z nej i trčal klinec. Po chvíli z domu vyšiel len obžalovaný v 1/ rade, obžalovaný v 2/ rade už viac nie,
asi niekam ušiel, nebol tam ani v čase príchodu polície. Jednoznačne potvrdil, že obžalovaní použili
vyhrážky zabitím a mali vtedy pri sebe obaja laty, tými sa i pri vyhrážkach na poškodeného zaháňali.
Taktiež potvrdil, že vie o tom, že poškodený H. býval u obžalovaných, bol nútený odovzdávať peniaze.

Svedok J. W. potvrdil, že zvonku počul krik, počul otca kričať, že chcel zastreliť. Poškodený V. A. naháňal
otca. Otca tento poškodený vyzval, aby išiel s ním, chcel vedieť, kde je obžalovaný v 2/ rade. Odpovedal
mu, že nevie, že ho nevidel. On útok otca a brata nevidel.

Svedok V. R., A. W., využili zákonné právo svedka a na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať.

Znalci z odboru zdravotníctvo - psychiatria MUDr. F. S. a MUDr. R. H. zotrvali na písomne podaných
znaleckých posudkoch, ohľadne vyšetrenia duševného stavu obžalovaného v 1/ rade, vypovedali, že
obžalovaný v čase, kedy k spáchaniu skutku, ktorý mu kladie za vinu podaná obžaloba ako i v čase
konania hlavného pojednávania, netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle, ide u neho o

trvalú poruchu duševného zdravia - ľahkú slabomyselnosť a disociálnu poruchu osobnosti, ktorá sa
prejavuje znížením rozumových schopností a sklonom k protispoločenskej činnosti, v čase, kedy k
trestnej činnosti malo dôjsť, boli jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti plne zachované, mohol
rozpoznať protiprávnosť svojho konania, chápe zmysel trestného konania, jeho zdravotný stav nebránil
v účasti obžalovaného na hlavnom pojednávaní, nevideli dôvod pre doporučenie uloženia ochranného

liečenia, pretože pobyt obvineného pre spoločnosť nevzhliadli ako nebezpečný.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - zápisnicou o ohliadke miesta činu, s príslušnou
fotodokumentáciou č.l. 244 - 251, listinnými dôkazmi - zmluvou, dohodou, zápisnicou o prevzatí bytuč.l. 283 - 289, potvrdzujúce užívanie bytu rodinou obžalovaného v 2/ rade na Ulici R. X v S., v čase
od 1.12.2007, správou č.l. 485, z ktorej vyplynulo, že byt na Ul. B. bol rodinou obžalovaného v 2/
rade obývaný neoprávnene, pretože nájomná zmluva bola na inú osobu, dňa 10.4.2008, pretože na

opakované výzvy, aby byt odovzdal, nereagoval, tento byt otvorili, byt bol prázdny, podľa susedov nebol
obývaný už od marca 2008, zoznamom vecí vzatých do úschovy - č.l. 390.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým na
samotnú výpoveď obžalovaného v 2/ rade, výpoveď poškodených W. H., F. V., P. J., Q. N., mal súd

preukázané, že obžalovaný v 2/ rade v skutku pod bodom 1. - iného nútil, aby niečo konal alebo
trpel, zneužijúc jeho naliehavú majetkovú potrebu alebo tieseň, vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými
pomermi a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím, hrozbou bezprostredného násilia,
sčasti na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, v úmysle získať pre seba väčší majetkový prospech,
v skutku pod bodom 2. - iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul, čím tak po stránke objektívnej
ako i subjektívnej naplnil zákonné znaky prečinu nátlaku podľa § 192 odsek 1, 2 písmeno a), b), d)

Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona, v bode 2. - zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona. Výpovede
svedkýň P. W., R. W. ale i zmenenú výpoveď P. J. súd hodnotí ako nevierohodné, účelové, motivované
snahou zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaných ako ich blízkych osôb, pretože ich výpovede
sú vyvrátené ostatnými vyššie uvedenými dôkazmi. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3. rozsudku,

vzhľadom na výpoveď poškodeného V. A., výpoveď svedka S., čiastočne i na výpoveď obžalovaného v
2/ rade, zaistenú doličnú vec, mal súd vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázané,
že obžalovaní spoločným konaním inému sa vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo spôsobiť
dôvodnú obavu, skutok spáchali závažnejším spôsobom - so zbraňou, spoločným konaním dopustili sa
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného a čin spáchali závažnejším spôsobom

konania - so zbraňou, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnili zákonné znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na §
138 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
a prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2
písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov, účinného do 31.8.2009. Súd vzhľadom na

tieto výpovede dospel k záveru, že konanie obžalovaných nebolo v súvislosti s úmyslom obžalovaných
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo pre tento výkon, pre postavenie a výkon funkcie
poškodeného V. A. - mestského policajta, ale v tom čase obžalovaní na jeho osobu sa skutku dopustili
ako súkromnej osoby, poškodený nevykonával voči obžalovaným žiaden zákrok, žiadne plnenie úloh,
ktoré by boli mu dané ako príslušníkovi mestskej polície, ani pre tento jeho výkon právomoci resp.

postavenie, bol oslovený v úmysle obžalovaného zistiť, kde by sa mala nachádzať iná osoba. Preto súd
toto konanie obžalovaných nekvalifikoval tak, ako ho pôvodne kvalifikovala obžaloba, ale bol záveru,
že ich konanie vykazuje zákonné znaky vyššie uvedených prečinov. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie
obžalovaného v 2/ rade vo vzťahu ku skutku pod bodom 4., mal súd preukázané, že tento obžalovaný
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody,

v lehote stanovenej súdom, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, pripojenými

trestnými spismi, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v 1/ rade nebol postihnutý v priestupkovom konaní,
správa č.l. 299, obžalovaný v 2/ rade bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní, správa č.l.
300 - 314, v mieste bydliska sú u oboch obžalovaných známe len evidenčné údaje - správa o povesti
č.l. 297, 298, v posledných 10 - tich rokoch sa na obžalovaného v 1/ rade hľadí, akoby nebol súdne
trestaný - odpis registra trestov č.l. 992, obžalovaný v 2/ rade bol doposiaľ viackrát súdne trestaný,

rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/439/99 zo dňa 2.2.2000, pre trestný čin lúpeže podľa
§ 234 odsek 1 Trestného zákona a iné, k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne, pre
výkon trestu do NVÚ pre mladistvých, ako sa súd oboznámil z pripojeného k veci sa vzťahujúceho
trestného spisu, uznesením 3T/439/99 predsedom senátu bolo rozhodnuté, že sa toto jeho odsúdenie
nezahladzuje, posledné odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/1/2012,

pre prečin podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, ktorý obžalovaný prevzal 5.4.2012,
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/43/2005 z 15.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
6.11.2012, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. a iné a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne,pre výkon trestu bol zaradený do II. NVS, súčasne bol zrušený výrok o trestne, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/78/2006 zo dňa 16.4.2008, právoplatný dňa
3.5.2008, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad - odpis registra trestov č.l. 995, rozhodnutia a pripojené a
oboznámené trestné spisy č.l. 984 - 991 a trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/4/12,
pre prečin podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona z 20.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.1.2012
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, pre výkon trestu so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu spôsob spáchania činu, jeho následok, u
obžalovaného v 1/ rade súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona,
vzhliadnuc jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona a to, že spáchal
viac trestných činov, teda existencia prevahy priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami

a tým použitie ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona, pri ukladaní trestu, zohľadniac i osobu
obžalovaných, ich pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti dospel súd k
záveru, že trest v spodnej hranici upravenej trestnej sadzby - v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v 1. polovici zákonného rozpätia - teda v trvaní 16 mesiacov, bude trest
zákonný, spravodlivý, plniaci účel trestu z pohľadu ochrany spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu

obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania. Súd pri ukladaní tohto trestu zohľadnil i dobu, ktorá
od spáchania skutku, ktorého sa vec týka, uplynula a spôsob správania sa obžalovaného v tejto
dobe. Vo vzťahu k obžalovanému v 2/ rade súd rovnako, zohľadniac základné zásady ukladania
trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu,
zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, vo vzťahu k skutkom pod bodom 1., 2., 3. rozsudku, u

obžalovaného v 2/ rade súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona,
nevzhliadnuc žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, vzhliadnuc však skutočnosť,
že spáchal opätovný zločin, a teda nutnosť použiť a upraviť trestnú sadzbu, z ktorej potom pri ukladaní
trestu vychádzal i na ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona a zohľadniac i skutočnosť, že tejto
trestnej činnosti sa dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za

inú jeho trestnú činnosť - rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/4/2012, a teda dôvodnosť
ukladať trest súhrnný za použitia § 42 odsek 1 Trestného zákona, pri ukladaní trestu, zohľadniac i
osobu obžalovaných, ich pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti dospel
súd k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody, trest v spodnej hranici upravenej trestnej sadzby - v
trvaní 48 mesiacov nepodmienečne, pre výkon trestu so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia, bude trest zákonný, spravodlivý, plniaci účel trestu z pohľadu
ochrany spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania.
Súčasne súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/4/2012, ako i
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad. Pri skutku pod bodom 4. rozsudku, vzhľadom na povahu trestnej činnosti,

predovšetkým na samotný postoj obžalovaného k tejto jeho trestnej činnosti, vyjadrený jeho vyhlásení
o uznaní viny, ktorý bol súdom prijatý, vzhľadom na povahu a výmeru trestu, uloženého obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/43/2005, ktorý sa stal právoplatným 6.11.2012
a trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/1/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
14.4.2012, súd nepovažoval za potrebné na obžalovaného pôsobiť ďalším trestom, a preto vo vzťahu

k tejto trestnej činnosti, trest neukladal a v zmysle § 44 Trestného zákona u obžalovaného upustil od
uloženiaďalšiehotrestu,pretožetresty,uloženévyššieuvedenýmirozhodnutiami,považovalnaochranu
spoločnosti a nápravu spoločnosti za dostatočné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.