Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/325/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204787
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3212204787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

125,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 321,- eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému Y. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči nemu vznikla zo
zmluvy o úvere č. 3740381. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej aj
len "exekučný súd") o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd rozhodol o
žiadosti až dňa 17.12.2008 po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov!),

čo žalobca považuje za nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorým mu bola spôsobená
majetková škoda a aj nemajetková ujma. Majetková škoda predstavuje súčet nákladov žalobcu na
správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov pomocou informačného
systému, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému a na administratívne spracovanie
a doručenie urgencií exekučnému súdu. Uvedené náklady vynaložil žalobca v období, ktoré zbytočne
uplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepovereniasúduarozhodnutímonej.Výškahmotnejškody
je pritom stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu

by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy

spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u žalobcu, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časovéomeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu

na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške, ktorá alikvotne zodpovedá sume cca 660,- eur,
ktorávzmyslerozhodovacejčinnostiÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikypatrízakaždýrokpoznačený
prieťahmi.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné údaje
týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného nároku,
keď žalobca namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov a aj nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote. Podľa žalovanej všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní

súdu a toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovanej nárok na súde
bol uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Okrem toho žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody žalobca nedoplnil o žiadané informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o
škode dozvedel, či podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná za
predbežne prerokovaný. Žalovaná vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Uviedla, že
ak mala škoda žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, tak lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula
najneskôr v marci 2012. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobca podal dňa 23.04.2012.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaná svoju
neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca menej ako 24
hodín pred pojednávaním doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že v určenom
čase boli vytýčené pojednávania tých istých účastníkov na Okresnom súde Nitra a klient trvá na účasti

splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súd vyhodnotil dôvody žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania za nepreukázané, za nie dôležité a žiadosť o odročenie nespĺňala náležitosti v zmysle §
119 O. s. p. Žalobca sa rozhodne nemohol dozvedieť o dôvode na odročenie pojednávania menej ako 24
hodín pred pojednávaním, keďže predvolanie na iné pojednávanie mu muselo byť doručené skôr (§ 115
ods. O. s. p.). Čiže žalobca jednoznačne dôvod odročenia pojednávania neoznámil súdu bezodkladne

a neuviedol ani, kedy sa o dôvode odročenia dozvedel. Okrem toho obsahom základného práva
zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť
akejkoľvek žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v
tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie

"dôležitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Dôležitým dôvodom pre
odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu
účastníka konania za predpokladu, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného
zástupcu. V danom prípade možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu,
prípadne zvolený advokát splnomocnil substitúta. Z činnosti súdu je známe, že žalobcu v rôznych

veciach zastupovali a zastupujú aj iní advokáti, pričom aj v samotnom exekučnom konaní žalobcu ako
oprávneného zastupovala iná advokátska kancelária, ktorá tak musí mať vedomosť o exekučnej veci, z
ktorej mal žalobcovi vzniknúť uplatnený nárok na náhradu škody. Okrem toho za zvoleného právneho
zástupcu žalobcu môžu konať dvaja advokáti a štyria koncipienti (podľa webového sídla Slovenskej
advokátskej komory), čiže žalobca mohol byť riadne zastúpený tou istou advokátskou kanceláriou

na pojednávaniach oboch súdov. Z uvedených dôvodov považoval súd žiadosť žalobcu o odročenie
pojednávania za nedôvodnú a vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/77/2002,
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/16/2001 a Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/1998.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkovaspisuOkresnéhosúdBánovcenadBebravouspis.zn.3Er/460/2008.Súdujezjehočinnosti
známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvespravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) aj v tejto veci. Žiadosti navrhovateľ podával
v dňoch 23.04.2012, 25.05.2012 a 25.09.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 31.10.2008 podal žalobca ako oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnému Y. L.Á.. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy

o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho
exekútora pod spis. zn. EX 10141/08 a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis.
zn. 3Er/460/2008. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
01.12.2008 a poverenie mu bolo udelené dňa 17.12.2008. Poverenie bolo exekútorovi doručené dňa
21.12.2008. Exekučný súd uznesením č. k. 3Er/460/2008-34 zo dňa 14.12.2011 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju z dôvodu nulitnosti exekučného titulu, keďže právomoc rozhodcovského súdu

bola založená rozhodcovskou doložkou v úverovej zmluve, ktorú exekučný súd posúdil za neplatnú. Voči
uzneseniu podal odvolanie oprávnený a odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2012.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda

vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možnéuspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému

v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakideonedostatokpodmienkykonania,ktorýmožno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť,
konanie zastaví.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a

preto ju zamietol. Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že vo veci
konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil a je toho
názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Vo veciach náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. sú oprávnené konať okresné súdy. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa citovaného
zákona môže byť aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v nerozhodnutí

súdu v zákonnej lehote alebo v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady
škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
nerozhodnutí v zákonnej lehote alebo v prieťahoch v konaní, je tak daná právomoc a príslušnosť
okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom. Jednou z podmienok konania
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku na

základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa
§ 15 zákona. V tejto veci žalobca podal žalobný návrh skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia
jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom. Čiže v čase
začatia konania nebola splnená podmienka na podanie žaloby, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom
do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však nárok žalobcu do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku
žalovanej o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný,
a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom
do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu

škody neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka, aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu
vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto nebolo
potrebné vykonávať ani dokazovanie oboznámením spisu ministerstva k predbežnému prerokovaniu
nároku žalobcu na náhradu škody a tento dôkaz ako nadbytočný súd ani nevykonal. Skutočnosť, že
žalobca žiadosť podal, nebola sporná a vyplýva aj zo samotnej žiadosti žalobcu, ktorá je opatrená

podacou pečiatkou ministerstva, a ktorej kópia je na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou založená v
spisepodspis.zn.Spr/843/2012.Taktiežnietdôvodvykonávaťtakýtodôkazzaúčelomzisteniauplynutia
času a ani za účelom zisťovania, či bol nárok žalobcu uspokojený, keď už z vyjadrenia žalovanej
vyplýva, že nebol. Pokiaľ žalovaná namietala procesné nedostatky žaloby, tak je pravdou, že žaloba
malanedostatky,nonietaké,abyodôvodňovalipostupsúdupodľaust.§43ods.1O.s.p.Žalobcauviedol

v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z označenia veci bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej
veci svoj nárok odvodzuje. Taktiež nebolo potrebné predkladať listiny z exekučného spisu, keďže tento
je spisom tunajšieho súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Námietka žalovanej, že
žaloba je zmätočná, je neopodstatnená. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nieje potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj nárok vo svojom základe zdôvodňoval nesprávnym
úradným postupom súdu. Tento mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia v lehote
stanovenej Exekučným poriadkom. Z uvedeného dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený pre

nesprávny úradný postup - nerozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o
žalobcom tvrdené nerozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote, tak súd dospel
k záveru, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu nerozhodnutím v zákonnej
lehotedošlo,avšaksúdtútolehotunedodržalibaojedendeňatvrdeniažalobcuoviacako6-mesačnom
omeškaní sú nepravdivé a zjavne zavádzajúce. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 v čase začatia

exekučného konania stanovoval 15 - dňovú lehotu pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie
exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od doručenia
žiadosti exekútora súdu, nie od začatia exekučného konania. Exekučný súd udelil poverenie na 16.
deň od doručenia žiadosti. Napriek takto zistenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu
nebolo možné priznať žalobcovi požadovanú náhradu majetkovej škody a ani náhradu nemajetkovej

ujmy. Žalobca nepreukázal výšku majetkovej škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie ani
nenavrhol žiaden dôkaz. Táto ani nevyplýva z exekučného spisu tunajšieho súdu. Pri rozhodovaní
nemožno vychádzať len z tvrdení žalobcu a bez ohľadu na možné ťažkosti pri dokazovaní nie je
postačujúcimdôkazomibatvrdeniežalobcuajehoprepočetodôvodnenýakousipaušalizáciounákladov.
Žalobca zároveň žiadnym dôkazom nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie priamej

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a majetkovou škodou
žalobcu. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo by možné ju žalobcovi priznať v
prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca však ani
len nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením. Súd je toho názoru, že takéto konštatovanie, pokiaľ by sa ho žalobca
domáhal a pokiaľ by tomu nebránili iné dôvody, by bolo postačujúcim zadosťučinením pre žalobcu
zvlášť keď sa exekučný súd omeškal iba o jeden deň. Okrem toho bola exekúcia neskôr zastavená z
dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý mal byť exekučným titulom, bol posúdený ako nulitný, keďže
právomoc rozhodcovského súdu bola založená neplatnou rozhodcovskou doložkou v úverovej zmluve.

Toto rozhodnutie je právoplatné a v tomto konaní nemôže súd posudzovať jeho zákonnosť. V tejto
súvislosti, ako aj s poukazom na zjavne zavádzanie žalobcu v dobe omeškania exekučného súdu a
s poukazom na iba jednodňové omeškanie exekučného súdu, je uplatňovanie si nároku na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobcom v peniazoch výkonom práva, ktorý odporuje dobrým
mravom. Žalobca sám inicioval exekúciu na podklade nulitného exekučného titulu a exekúcia vôbec

nemala byť ani začatá. Postup žalobcu považuje súd za nekalý a v rozpore s pravidlami slušnosti a
teda s dobrými mravmi, keď žalobca sa snaží získať finančné prostriedky od štátu za nesprávny úradný
postup exekučného súdu, keď sám žalobca si v exekúcii uplatňoval plnenie od povinného na podklade
nulitného exekučného titulu, pričom exekučný titul vychádzal zo zmluvy o úvere medzi oprávneným
a povinným, ktorú pripravil žalobca a tento tak spôsobil aj neplatnosť rozhodcovskej doložky v tejto

zmluve. Uplatnenú nemajetkovú ujmu žalobca zdôvodňoval aj negatívnymi pocitmi svojich majiteľov
a konateľov, stratou zisku, zánikom podnikateľských plánov a ovplyvnením ďalších podnikateľských
postupov žalobcu. Uvedené zdôvodnenie uplatneného nároku je v súvislosti s označenou exekučnou
vecou zjavne neopodstatnené. V prvom rade sú členovia riadiacich orgánov žalobcu a jeho majitelia
osobami odlišnými od žalobcu ako právnickej osoby, a preto ich pocity a ich prípadné finančné straty,

resp. dosiahnutie nižších ziskov, než aké očakávali, sú bezpredmetné. V druhom rade ovplyvnenie
ďalších podnikateľských plánov žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobcu a strata
zisku sú iba nepreukázanými tvrdeniami žalobcu a okrem toho prípadná strata zisku je iným, než
nemajetkovým nárokom. Rovnako tvrdenia žalobcu o rizikách, ktoré mu mali vzniknúť v dôsledku
omeškania exekučného súdu, sú iba ničím nepodloženými a nepreukázanými tvrdeniami. Z uvedených

dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná namietla premlčanie uplatneného nároku. Z
vykonaného dokazovania nebolo však preukázané, kedy sa žalobca o škode dozvedel, čím nebol
preukázaný ani začiatok plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na čas udelenia poverenia, čas podania
žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie na náhradu škody a čas podania žaloby sa javí byť nárok
žalobcu ako premlčaný, no na nepochybné vyhodnotenie námietky premlčania ako dôvodnej by bolo

potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Toto však súd z dôvodu hospodárnosti nevykonal, keďže žaloba
je zjavne neopodstatnená z iných, vyššie uvedených dôvodov. Žalobca založil do jedného z konaní v
obdobnej veci originál znaleckého posudku, ktorý považuje za dôležitý dôkaz vo veciach jeho viacerých
žalôb, ktorými sa domáha nárokov z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučnýchsúdov. Súd do tohto spisu síce založil kópiu posudku, no vykonanie dôkazu touto listinou nevykonal.
Tento posudok nie je dôkazom, ktorý by mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok
č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. na žiadosť žalobcu

za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je
spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.
Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá akákoľvek odpoveď na ňu význam pre toto konanie, pretože
nesprávny úradný postup spočívajúci v nerozhodnutí v zákonnej lehote alebo v prieťahoch v exekučnom
konaní možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Z ústavnej

sťažnosti, ktorú mal žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní navrhnúť
vypočutie svedkov, a to z osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu
súdu. Žalobca riadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku takýto dôkaz nenavrhol, no napriek
tomu súd konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie
výsluchom svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o nezákonnom rozhodnutí,
o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe súdu môže byť iba

exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania a
čas vykonávania jednotlivých úkonov. Keďže žaloba bola nedôvodná, súd ju v celom rozsahu zamietol,
a to bez toho, aby vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku,
keďže takýto postup by bol nehospodárny.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania ako budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.