Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/237/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223228
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112223228.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v
konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grősslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 20C/237/2012, 20C/238/2012, 20C/239/2012, 20C/243/2012, 20C/244/2012,
20C/245/2012, 20C/246/2012, 20C/247/2012, 20C/248/2012, 20C/249/2012, 20C/250/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o

ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Náhrada trov konania sa odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáha svojimi návrhmi zaplatenia majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti a zároveň náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom.

Odporca navrhol návrh zamietnuť.

Súd spojil na spoločné konania veci vedené pod sp. zn. 20C/237/2012, 20C/238/2012, 20C/239/2012,
20C/243/2012, 20C/244/2012, 20C/245/2012, 20C/246/2012, 20C/247/2012, 20C/248/2012,
20C/249/2012, 20C/250/2012, ktoré budú ďalej vedené pod sp. zn. 20C/237/2012, a to podľa § 112

ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania, a to s poukazom na obsah návrhom, skutkovú i právnu
súvislosť ako aj totožnosť účastníkov konania.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením odporcu,
rozhodnutím o námietkach zaujatosti uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 10. 2012,
výzvou zo dňa 07. 12. 2012, listinami predloženými odporcom - vymáhanie dlhov súd nebankovke

stopol, návrhom na spojenie veci, odpoveďou na výzvu - oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku,
žiadosťou o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s ich doplnením, stanoviskom k žiadosti
o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 31. 05. 2012, odpoveďou MS SR na stanovisko
zo dňa 28. 05. 2012, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku odporcu zo dňa 22.
10. 2012.

Z návrhu navrhovateľa bolo zistené, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
Navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučných konaniach navrhol postupom podľa § 38 a nasledujúce
exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to pre pohľadávky, ktoré
vznikli neplnením záväzku zo zmlúv o úvere. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie

exekúcie s exekučným titulom príslušnému súdu, v danom prípade Okresnému súdu Banská Bystrica
a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonnom
ustanovenej dobe.

Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom k zmenám právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nepreskúmava ho ak ide o exekučný titul
podľa § 26 zákona č. 231/1999. Ak súd nezistí rozpor do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.

c/ a d/. Ak súd zistí rozpor uznesením žiadosť o udelenie poverenia zamietne a proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak zistí rozpor návrh uznesením zamietne. Je prípustné
proti uzneseniu odvolanie.

V exekučnom konaní sa podľa týchto procesných pravidiel robil rozdiel medzi exekučnými titulmi.

Povinnosť súdu rozhodnúť do 15 dní nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a
vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Navrhovateľ
disponuje s exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu podľa zákona č.
244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní). Nejedná sa o
rozhodnutie rozhodcovskej komisie ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Podľa odbornej literatúry

vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie sa rozumeli rozhodnutia v pracovných sporoch podľa
§ 207 Zákonníka práce. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút, ako rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným titulom, a to podľa § 274 písm. h/ OSP a § 41 ods. 1 písm.
i/ Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak nezistí
rozpor do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak zistí rozpor
žiadosťoudeleniepovereniauznesenímzamietne.Protiuzneseniujeprípustnéodvolanie.Vexekučnom
konaní podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto súd mal

zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti exekútora do 15 dní od jej doručenia, a to bez ohľadu na to, či
ide o exekučný titul na základe rozhodnutia všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo o notársku
zápisnicu.

Exekučný súd napriek skutočnosti, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej

zložitosti a ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na časť
potrebných k posúdeniu a rozhodnutiu, keďže návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie
poverenia spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. Rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia po tejto lehote, a to konkrétne v konaní sp. zn. 20C/237/2012 bola žiadosť podanádňa 27. 04. 2010, rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 18. 11. 2010, omeškanie viac ako 205 dní, v konaní
sp. zn. 20C/238/2012 konanie začalo dňa 08. 11. 2009, rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 18. 10. 2010,
omeškaniaviacako375dní,vkonanísp.zn.20C/239/2012konaniezačalodňa01.02.2010,rozhodnuté

o žiadosti bolo dňa 24. 01. 2011, omeškania viac ako 357 dní, v konaní sp. zn. 20C/243/2012 konanie
začalo dňa 08. 09. 2010, rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 17. 02. 2011, omeškania viac ako 162 dní, v
konaní sp. zn. 20C/244/2012 konanie začalo dňa 21. 07. 2010, rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 01. 02.
2011, omeškania viac ako 195 dní, v konaní sp. zn. 20C/245/2012 konanie začalo dňa 23. 07. 2010,
rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 01. 02. 2011, omeškanie viac ako 193 dní, v konaní sp. zn. 20C/246/2012

konanie začalo dňa 27. 07. 2010, rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 30. 01. 2011, omeškanie viac ako 187
dní, v konaní sp. zn. 20C/247/2012 konanie začalo dňa 23. 04. 2010, rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 31.
01. 2011, omeškanie viac ako 283 dní, v konaní sp. zn. 20C/248/2012 konanie začalo dňa 21. 07. 2010,
rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 30. 01. 2011, omeškanie viac ako 193 dní, v konaní sp. zn. 20C/249/2012
konanie začalo dňa 28. 04. 2010, rozhodnuté o žiadosti bolo dňa 24. 01. 2011, omeškanie viac ako 271
dní a v konaní sp. zn. 20C/250/2012 konanie začalo dňa 27. 07. 2010, rozhodnuté o žiadosti bolo dňa

01. 02. 2011, omeškanie viac ako 189 dní.

Navrhovateľ uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a bolo
vydané rozhodnutie, a to spísal žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie
svojich práv márnym uplynutím času, opätovne spísal a podal žiadosť o informáciu, opätovne namietal

porušovanie svojich práv a podával sťažnosti na prieťahy v konaní. Postup exekučného súdu hodnotil
ako nesprávny v rozpore so zákonom, a to konkrétne s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene s prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň súd nevykonával
také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty. Navrhovateľ uviedol, že sa dozvedel

o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody a zároveň nemajetkovú ujmu v peniazoch. Uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo všetkých

spojených veciach predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o žiadosti. Vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na
udržiavane a správu informačného systému 40 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií,

poštovné, telekomunikačné výdaje a kontrolu stavu konania 15 Eur celkovo sumu 125 Eur, ktorá by ho
nezaťažila, keby exekučný súd postupoval správne a dodržal zákonnom stanovenú dobu a teda hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca.

Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva je
nepostačujúce s poukazom na článok 48 ods. 2 ústavy SR a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a nesprávny úradný postup okresného súdu bol takej intenzity, ktorá mala za
následok zbytočné prieťahy.

Márnym plynutím času boli reálne ohrozené očakávania navrhovateľa, že dôjde k právnym postupom
súdu k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík, a to k zániku povinného, k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a zároveň navrhovateľ nemohol včas
efektívne a účinne uskutočniť iné kroky smerujúce k zabezpečeniu k vymožiteľnosti jeho pohľadávky s
príslušenstvom.

Navrhovateľ uviedol, že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej
ústavnýmsúdom,podľaktorejpokiaľideozbytočnéprieťahyjespravodlivé,abynakaždýrokpoznačený
prieťahmi sa vzťahovala satisfakcia vo výške 660 Eur (nálezy Ústavného súdu SR III.ÚS
203/2006, III.ÚS 235/2004, III.ÚS 347/2005, III.ÚS 142/2006). Navrhovateľ si teda uplatnil náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé
riešenieavyvolanierizíkohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávkyvovýške,ktorústanovilpomerom
55 Eur za každý mesiac omeškania.Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania návrhu pozitívne

nereagoval.

Odporca sa vyjadril k návrhu navrhovateľa a navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Poukázal a vzniesol procesné námietky. Poukázal na zmätočnosť podania s tým, že sa v jednotlivých

návrhoch vyskytujú viaceré nedostatky napríklad v návrhoch, ktorých namieta nesprávny úradný postup
spočívajúci v rozhodnutí o poverení súdneho exekútora po 15-dňovej lehote sú zmätočne
označení povinní (uvedený odlišný dátum narodenia ako dátum narodenia v petite návrhu). Nie
sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz,

ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ označuje časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať
sám. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisových značkách sa nezakladá na pravde,
pretože v návrhoch, kde je namietaný nesprávny úradný postup je rozhodnutie o návrhu na zmenu

súdneho exekútora sám navrhovateľ uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o
zmene súdneho exekútora. Zároveň neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv, a to nečinnosťou exekučného súdu, napríklad (II.ÚS 211/2012, IV.ÚS 366/2012 a IV.ÚS 374/2012).
Zároveňodporcauviedol,ženiejejasnýanititulnárokunanáhraduškody.Navrholaplikáciuustanovenia

§ 43 ods. 1 OSP. Navrhovateľ namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote, ale aj nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť
ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných návrhov nie je jednoznačne jasné, na
základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhoch sa tituly prelínajú a navrhovateľ

jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Prejavuje sa to najmä v návrhoch, kde
namietaným je nesprávny úradný postup, a to rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po 15-dňovej lehote. Navrhovateľ čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní uvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie iba v návrhoch, kde namieta nesprávny úradný postup, a to zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote. Formu žiadosti o informáciu o stave konania nie je

možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by zabránil tvrdeným prieťahom a viedol k ich účinnému
odstráneniu.Navrhovateľneuviedol,atoanipovyžiadanejsúčinnostivrámcipredbežnéhoprerokovania
nároku, či využil možnosť podania sťažnosti na prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu alebo podania ústavnej sťažnosti. Podávanie žiadosti o informáciu nie je možné považovať za
aktívny postoj navrhovateľa na účinné odstránenie prieťahov. Judikatúra Ústavného súdu SR III.ÚS

69/2011 poukazuje, že sťažovateľ má postupovať v zmysle zásady, každý nech si stráži svoje právo. To,
že tak navrhovateľ nekonal je možné pripísať iba jemu. Odporca mal za to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporcapoukázal,ženavrhovateľdoručovalprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody dňa 23. 04. 2012 a už dňa 27. 09. 2012 doručoval návrhy vo veci a nepodal ich po uplynutí šesť
mesačnej lehoty, ale skôr s poukazom na § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Zb.
Mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň poukázal, že navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a zmaril akúkoľvek možnosť predbežne

prerokovať jeho nárok a preto odporca nepovažoval nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť a všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu, a to nerozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonnomstanovenejlehotepoukázalana§44ods.9Exekučnéhoporiadku.Pripustila,ževjednotlivých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu najmä v
prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol súdu plnú súčinnosť a v takých prípadoch nemoholobjektívne súdu dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie
pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil spis novému súdnemu exekútorovi. V prípade, že súd
nekonal navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy a ak ho nevyužil zanedbal svoju

všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 OZ (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 16/2002). I
vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene súdneho exekútora zákonnom stanovenú lehotu,
nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť vykonať i iné úkony nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenusúdnehoexekútorapovažovaťzazbytočnéprieťahyatedazanesprávnyúradnýpostup.Zároveň
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene,

to znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K rozhodnutiu o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty odporca uviedol, že prax ukázala, že
lehota na poverenie je výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 224/2002 Zb. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov

exekučného konania (rozsudok súdneho dvora EÚ Astur Com 40/2008). Uvedený rozsudok nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo
viesť k nedostatočnému posúdeniu prípadu. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ na ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011 z ustanovení jednoznačne vyplýva, že 15-dňová
lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a teda

akýkoľvek nárok vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v exekučných konaniach začatých po 01. 06. 2011 nemá oporu v zákone. Ak bola
žiadosť o udelenie poverenia podaná na súd po 01. 06. 2011 nárok v tejto časti je neopodstatnený.

Pred dňom 01. 06. 2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tým, že sa do formulácie vložili

slová a rozhodnutie rozhodcovských súdov predstavovala len ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo
mylným interpretáciám daného ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovského rozsudky
aj pred dňom 01. 06. 2011 (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 16/2002). Z uvedeného vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a

skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu hlavne, keď sa
týkajú spotrebiteľských zmlúv.

Odporkyňa uviedla, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
vylúčená, keďže pokiaľ navrhovateľ formuluje nesprávny úradný postup, a to zamietnutie žiadosti

o udelenie poverenia nemôže to byť nesprávny úradný postup pre účely zákona č. 514/2003 Zb.
Akýkoľvek postup súdu zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený
preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu a i ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom a nesprávnym úradným postupom
nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia. Zároveň je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť rozhodnutí musí byť konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní
o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Lehota 15 dní v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, týka sa prípadu, keď súd

poverí exekútora vykonaním exekúcie, ak ho nepoverí 15-dňová lehota neplatí.

Navrhovateľ v konaniach nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy alebo žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti, nepreukázal, že existuje právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporkyňa má za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Odporca vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. Navrhovateľ uvádza
v niektorých návrhoch, že k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009.

V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva v
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty. Vzniesla námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti uudelenie poverenia pred dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku. V prípade, že mala škoda vzniknúť z dôvodu, že nedošlo k rozhodnutiu
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote uplynula lehota po troch rokoch od momentu

uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora a vznáša námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pre dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, keď boli odporkyni
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

V prípade vzniku škody nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva vo vydaní poverenia po uplynutí
15-dňovej lehoty vzniesol odporca námietku premlčania prikaždom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 04. 2009, t. j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

K materiálnej škode odporca uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zákona navrhovateľ nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Navrhovateľ neuvádza, či vecné náklady predstavujú
podľa § 17 skutočnú škodu alebo ušlý zisk a navrhovateľ by musel produkovať na preukázanie vzniku
škodydôkazyprikaždejindividuálnejpohľadávke.Čosatýkavyčíslenéhonárokuodporcajespoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a k tejto činnosti potrebuje a využíva informačný systém,
ktorý využíval nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím a po tomto období. Čo sa

týka udržiavania systému taktiež ide o činnosť, ktorú musí vykonávať na každodennej báze a preto ich
považujezaúčelové.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinamialeboskutočnosťami,ktorépreukážu
požadovaný nárok a od tejto povinnosti neodbremeňuje navrhovateľa množstvo podaných návrhov ani
ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní ani ochrana osobných údajov, či dôverných informácií.

Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy v pomernej výške sumou 660 Eur alebo 663,88 Eur, kde
navrhovateľ poukazuje na viacero nálezov ÚS SR je potrebné uviesť, že poskytovanie zadosťučinenia
nie je automatické podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a pri rozhodovaní ústavný súd
vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa. Prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla
k náprave a pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada

nemajetkovej ujmy podľa uvedených nálezov, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú
nápravu. Taktiež vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb je odlišný, poukázali na rozsudok NS
ČR 30Cdo/675/2011, kde odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu v súvislosti s prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Navrhovateľ uvádza zánik podnikateľských aktivít a plánov ale bližšie ich nekonkretizuje.

Zároveň poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ a potrebu prihliadnutia na dobré mravy.

Navrhovateľ v deň pojednávania odoslal, a to dňa 05. 11. 2013 o 08.05 h návrh na zrušenie pojednávania
spolu s návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti pre porušenie práva na zákonného sudcu a na nestranný súd. Zároveň navrhovateľ predložil

sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR zo dňa 10. 01. 2013.

Navrhovateľ doručil súdu dňa 12. 11. 2013 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol, aby súd zrušil nariadené
pojednávanie, a to až do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a aby v

prejednávaní veci nepokračoval vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa článku 127
Ústavy SR. Zároveň navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2
písm. c/ OSP z dôvodu, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú súd nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť a rieši sa v ňom otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhol teda
konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, predmetom

ktorej je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci.

Súd konštatuje, že uvedený návrh a žiadosť na zrušenie pojednávania navrhovateľ doručil dňa 12.

11. 2013, poštou, e-mailom dňa 05. 11. 2013 o 08.05 h, napriek tomu, že termín pojednávania právny
zástupca navrhovateľa prevzal už dňa 10. 09. 2013 a sťažnosť na Ústavný súd bola napísaná dňa 10.
01. 2013 a teda navrhovateľ mal o tejto skutočnosti vedomosť dávno pred nariadením pojednávania vo
veci samej.V spojených konaniach Krajský súd Banská Bystrica rozhodoval o námietkach zaujatosti, ktoré vzniesol
navrhovateľ a rozhodol, že z konania sú vylúčené sudkyne Okresného súdu Banská Bystrica Y.. X. JUDr.

N. P. a JUDr. Q. X. v konkrétnych veciach.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Mal za to, že vo
veci bolo právoplatne rozhodnuté o námietkach zaujatosti sudcov, ktoré je právoplatné, do rozhodnutia

súdu nebolo zrušené. Zároveň súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 21/2000 v zmysle
ktorého nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP tá
skutočnosť, že prebieha konanie na ústavnom súde o porušení základných práv ohľadne námietky
zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného
súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez

zbytočných prieťahov.

Súd potom podľa § 101 ods. 2 OSP konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania, odporca
svoju neprítomnosť ospravedlnil, navrhovateľ napriek tomu, že podal návrh na prerušenie konania sa
pojednávania mal zúčastniť, keďže ide o procesné rozhodnutie, o ktorom súd rozhodne na pojednávaní.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie pojednávaní z dôvodov, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR
posudzoval podľa § 119 ods. 1, 2 OSP v zmysle ktorého možno pojednávanie odročiť len z dôležitých
dôvodov. Zároveň ustanovenie uvádza, čo má obsahovať návrh na odročenie pojednávania. Súd mal
za to, že neexistuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a navrhovateľ sa mal pojednávania

zúčastniť, keďže svoj návrh podal e-mailom v deň pojednávania a nebola mu oznámená skutočnosť, že
súd pojednávanie odročuje alebo ruší termín pojednávania.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len zákon) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona je orgánom konajúcim v mene štátu MS SR.
Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné

vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 19 ods. 1 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatnéhorozhodnutia,plynepremlčacialehotaododňadoručeniarozhodnutia.Lehotapodľaods.3
zákonného ustanovenia neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Predmetom spojených konaní boli nároku navrhovateľa, ktoré si uplatnil a ktoré súd oboznámil a na

základe pripojených exekučných spisov spísal úradný záznam:

1/ 20C/237/2012 - exekučné konanie 5Er/577/2011 proti povinnej N., kde bola podaná žiadosť o
vydanie poverenia zo dňa 02. 08. 2011, doručovaná výzva dňa 28. 09. 2011, vydané uzneseniezo dňa 18. 11. 2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.
12. 2011 a uznesenie zo dňa 23. 11. 2012 o zastavení exekúcie, právoplatné dňa 05. 01. 2013.

2/ 20C/238/2012 - exekučné konanie 5Er/246/2009 proti povinnému Y. J., kde bola podaná žiadosť o
vydanie poverenia zo dňa 14. 12. 2009, doručovaná výzva dňa 21. 07. 2010, vydané uznesenie súdu
o zamietnutí vydania poverenia zo dňa 27. 09. 2010, v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 13Coe/112/2011, späťzvatie odvolacieho konania a uznesenie o zastavení
exekučného konania zo dňa 30. 11. 2011.

3/ 20C/239/2012 - exekučné konanie 4Er/246/20110 proti povinnému Z. W., kde bola podaná žiadosť o
udelenie poverenia zo dňa 18. 02. 2010, doručovaná výzva, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia zo dňa 09. 12. 2010 a uznesenie o zastavení exekúcie zo
dňa 15. 03. 2011.

4/ 20C/243/2012 - exekučné konanie 1Er/2088/2010 proti povinnej Y. W., kde bola podaná žiadosť o
udelenie poverenia zo dňa 29. 11. 2010, uznesenie o zamietnutí žiadosti zo dňa 01. 12. 2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01. 2011 a uznesenie zo dňa 21. 03. 2011 o zastavení exekúcie,
právoplatné dňa 15. 04. 2011.

5/ 20C/244/2012 - exekučné konanie 5Er/557/2010 proti povinnému T. S., kde bola podaná žiadosť o
vydanie poverenia zo dňa 23. 09. 2010, uznesenie zo dňa 08. 10. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 2Coe/92/2011, odvolanie zo dňa 10. 11. 2010, späťvzatie odvolania zo dňa
20. 01. 2011.

6/ 20C/245/2012 - exekučné konanie 4Er/1667/2010 proti povinnému Y. T., kde bola podaná žiadosť o
vydaniepovereniazodňa23.09.2010,uznesenieOkresnéhosúduBanskáBystricaozamietnutínávrhu
o udelenie poverenia zo dňa 13. 10. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica 2Coe/10/2011, odvolanie a späťvzatie odvolania a zastavenie exekučného konania uznesením
zo dňa 09. 05. 2011.

7/ 20C/246/2012 - exekučné konanie 4Er/1719/2010 proti povinnému L. R., kde bola podaná žiadosť o
udelenie poverenia zo dňa 04. 10. 2010, uznesenie o zamietnutí žiadosti zo dňa 22. 10. 2010 v spojení
s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Coe/46/2011, uznesenie zo dňa 06. 05. 2011 o
zastavení exekučného konania.

8/ 20C/247/2012 - exekučné konanie 2Er/1200/2010 proti povinnému O. O. S., kde bola podaná žiadosť
o udelenie poverenia zo dňa 24. 06. 2010, výzva pre oprávneného, uznesenie zo dňa 14. 10. 2010 o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, odvolanie zo dňa 16. 11. 2010, uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica, právoplatné dňa 31. 05. 2011, udelenie poverenia zo dňa 14. 06. 2011.

9/ 20C/248/2012 - exekučné konanie 6Er/566/2010 proti povinnému H. X., kde bola podaná žiadosť
o udelenie poverenia zo dňa 29. 09. 2010, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 07. 10. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 2Coe/132/2011, odvolanie oprávneného zo dňa 12. 11. 2010, zastavené konanie
z dôvodu späťvzatia odvolania, uznesenie o zastavení exekučného konania zo dňa 27. 06. 2011.

10/ 20C/249/2012 - exekučné konanie 4Er/968/2010 proti povinnému Y. X., kde bola podaná žiadosť
o udelenie poverenia zo dňa 28. 05. 2010, výzva pre oprávneného, uznesenie o zamietnutí vydania
poverenia zo dňa 09. 12. 2010, uznesenie o zastavení exekučného konania zo dňa 09. 03. 2011.

11/ 20C/250/2012 - exekučné konanie 1Er/1719/2010 proti povinnej Y. L., kde bola podaná žiadosť o
vydanie poverenia zo dňa XX. 10. 2010, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07. 10.
2010 o zamietnutí žiadosti v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 42Coe/99/2011,
odvolanie oprávneného, zastavené odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania, uznesenie o
zastavení exekučného konania zo dňa 19. 05. 2011.

Návrhy v uvedených veciach, ktoré boli spojené na spoločné konanie boli doručené na Okresný súd
Banská Bystrica dňa 27. 09. 2012 a trojročná premlčacia lehota by uplynula u nárokov, u ktorých by
sa navrhovateľ dozvedel o škode pred dňom 27. 09. 2009, u návrhoch, kde si odvodzuje svoj nárokna náhradu škody z dôvodu, že nebolo rozhodnuté v 15-dňovej lehote od podania žiadosti na udelenie
poverenia mohla začať plynúť lehota po uplynutí 15 dní od doručenia tejto žiadosti na exekučný súd.

K vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu súd uvádza, že nárok navrhovateľa vo všetkých
spojených konaniach v danej veci vedenej pod sp. zn. 20C/237/2012 nie je premlčaný, keďže o
žiadostiach súdneho exekútora bolo rozhodnuté v roku 2010 a teda k uplynutiu premlčacej lehoty tak
ako je vyššie uvedené nedošlo.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom je preukázanie základných predpokladov, a to porušenie právnej povinnosti spočívajúcej
v nesprávnom úradnom postupe, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody. Zodpovednosť štátu je objektívna, preto zavinenie pre vznik škody nie je nevyhnutným
predpokladom.

Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv fyzických a právnických osôb.

V uvedených veciach spojených na spoločné konanie navrhovateľ namietal nedodržanie procesnej

15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Vo všetkých spojených veciach v rámci exekučného konania došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia, zároveň došlo buď k podaniu odvolania, k späťvzatiu odvolania a

následne došlo k zastaveniu exekúcie. Navrhovateľ tvrdil, že od začatia konania do rozhodnutia
exekučného súdu uplynulo viac ako 375 dní, napríklad v konaní sp. zn. 20C/238/2012 ide o zavádzajúce
tvrdenia, navrhovateľ uvádza nesprávne dátumy, a to vo všetkých veciach uvádzaných vo všetkých
spojených spisoch a dĺžku lehôt uvádza vrátane doby od podania návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi do podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na príslušný

exekučný súd. Uvedené je možné chápať ako nedbalý prístup navrhovateľa, keď nevenoval dostatočnú
pozornosť presnosti, určitosti a úplnosti návrhov. Rozhodujúca je lehota odo dňa podania žiadosti
súdneho exekútora na exekučný súd do rozhodnutia exekučného súdu o uvedenej žiadosti, keďže
exekučný poriadok ustanovuje lehotu aj pre súdneho exekútora na doručenie žiadosti o udelenie
poverenia čo však nie je predmetom daného konania.

Súd vo veci rozhodoval s prihliadnutím na platnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v
tom, že je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa zložitosti veci, správania účastníka konania a postupu súdu (I. ÚS 41/2002).
Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny a nemožno

ho vykladať a aplikovať len s ohľadom na zákonnom ustanovené lehoty na vykonanie úkonu súdu a
nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov, pretože v danom prípade sú tiež rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/2002).

Lehota 15 dní na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je procesná a zákonná

lehota zámerom ktorej bolo zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na
vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Exekučný poriadok neuvádza
sankciu za prekročenie uvedenej lehoty a preto je potrebné danú lehotu považovať za poriadkovú.
O zbytočných prieťahoch pri postupe súdu nestačí len prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj ďalšie
relevantné okolnosti prípadu ako napríklad správanie oprávneného, súdneho exekútora, ich súčinnosť.

Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo viackrát novelizované, zákonom č. 144/2010, ktorý
nadobudol účinnosť od 01. 06. 2010 bolo novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
tak, že v druhej vete sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová. Táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, kde písm. d/ uvádzalo vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Úprava § 41 ods. 2 písm. d/ bola novelou

č. 102/2011 účinnou od 01. 06. 2011 vykonaná tak, že za slovo rozhodnutí sa vkladajú slová
rozhodcovských súdov.Pre účely odôvodnenia rozhodnutia skutkové okolnosti súd spojené veci rozdelil do skupín I. rozhodnutia
exekučného súdu vydané v 15-dňovej lehote, II. žiadosti súdneho exekútora doručené exekučnému
súdu pred 01. 05. 2010, III. žiadosti súdneho exekútora doručené exekučnému súdu v období od 01.

06. 2010 do 31. 05. 2011, IV. žiadosti súdneho exekútora doručené exekučnému súdu po 01. 06. 2011.

I. Rozhodnutia exekučného súdu vydané v 15-dňovej lehote, a to vedené na strane 9 rozsudku pod
bodom 5, 9, 11.

Napriek tvrdeniu navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora po uplynutí 15-
dňovej lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd tieto skutočnosti nezistil v konaniach sp.
zn. 20C/244/2012, sp. zn. 20C/248/2012 a sp. zn. 20C/250/2012. V uvedených konaniach boli vydané
uznesenia v 15-dňovej lehote dokonca v konaní sp. zn. 20C/250/2012 bolo rozhodnuté už na tretí deň
od podania žiadosti na vydanie poverenia a teda v kratšej lehote ako uvádza zákon. Navrhovateľ v
týchtokonaniachsvojetvrdenianepreukázal.Nebolozistené,žebydošloknečinnostiexekučnéhosúdu,

naopakdošlokrozhodnutiuvkratšejlehoteakozákonomstanovenej.Súdpotombezďalšiehoskúmania
v uvedených veciach návrhy zamietol ako nedôvodné.

II. Žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré doručil exekučnému súdu pred 01. 05. 2010
(sp. zn. 20C/238/2012 a sp. zn. 20C/239/2012).

Pri zameraní sa na systematiku § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010
sa zákonodarca o 15-dňovej lehote zmieňoval v druhej vete ,,ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“. Až v

tretej vete je upravený postup exekučného súdu v prípade, že nie sú splnené podmienky pre udelenie
poverenia, ktorá neobsahuje žiadnu lehotu. Takto systematicky je zachované poradie a úprava aj v
nasledujúcich novelizáciách exekučného poriadku. V konaniach pod bodom 2, 3 došlo k zamietnutiu
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a 15-dňová lehota platila len pre udelenie poverenia
a preto nebol naplnený predpoklad vzniku škody, a to nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v

nedodržaní lehoty.

III. Žiadosti súdneho exekútora doručené exekučnému súdu v období od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011
(sp. zn. 20C/243/2012, sp. zn. 20C/244/2012, sp. zn. 20C/245/2012, sp. zn. 20C/246/2012, sp. zn.
20C/247/2012, sp. zn. 20C/248/2012 a sp. zn. 20C/250/2012).

V rozhodnom období došlo od 01. 06. 2010 k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to zákonom
č. 144/2010 Z. z., keď zákonodarca odkazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného
poriadku uviedol, že pre tieto exekučné tituly lehota 15 dní pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
neplatí. Navrhovateľ tvrdí, že v tomto období znenie § 41 ods. 2 písm. d/ malo na mysli rozhodnutia

rozhodcovských komisií v pracovných sporoch vydaných v rozhodcovskom konaní podľa § 207 ZP a
vyhlášky č. 42/75 Zb. Rozhodnutia rozhodcovských komisií a rozhodcovských súdov považoval za dva
odlišné pojmy a veci a názor opieral aj o odbornú literatúru. Odporkyňa k uvedenému poukazovala
na dôvodovú správu k novelizovanému zneniu v zmysle ktorej sa dotknuté ustanovenie aplikuje aj na
rozhodcovský rozsudok. Z prílohy k uzneseniu ústavnoprávneho výboru NR SR č. 820/2010 Z. z.

bolapotrebaprijatianovelyzákonač.144/2010odôvodnenátak,žepraxukázala,želehotanapoverenie
exekútora v prípadoch, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok
bola výraznou prekážkou na objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to
vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Podľa rozsudku

Súdneho dvora EÚ - Asturcom C 40/2008 sa nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom
konaní. Negatívny dopad na štátny rozpočet to malo aj v súvislosti s podanými žiadosťami o náhradu
škody z dôvodu, že sa v súdnej exekúcii vymohli plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a to
najmä neprimeraných sankcií a súdy nemali časový priestor ani na vyžiadanie napríklad spotrebiteľskej
zmluvy. Úmyslom zákonodarcu bolo teda neaplikovať 15-dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v tých

prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo výslovne upravené
v exekučnom poriadku. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 243/2007 uviedol, že v prípade výkladu
právneho predpisu platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikácii právnej normy.
Je východiskom na objasnenie a ujasnenie si jej obsahu, zmyslu a účelu a súd nie je absolútne viazanýdoslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť ak si to zo závažných
dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov,
ktorý majú svoj základ v ústavne komfortnom právnom poriadku. Vyššie uvedený zámer zákonodarcu

nemožno nahrádzať neautentickým výkladom v odbornej literatúre.

Na základe uvedených skutočností súd v týchto prípadoch nemal za preukázaný nesprávny úradný
postup exekučného súdu spočívajúci v rozhodnutí po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Vo všetkých
prejednávaných veciach uvedených pod bodom III súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup,

keďže došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia a následne po rozhodnutí
krajského súdu došlo k zastaveniu exekučného konania, vo väčšine prípadov došlo k späťvzatiu
odvolania oprávneným. V konaní sp. zn. 20C/247/2012 došlo k udeleniu poverenia potom čo súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia a po rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica a teda nemohla
sa uplatniť lehota 15 dní na udelenie poverenia, keďže žiadosť súdneho exekútora bola pred jeho
vydaním zamietnutá a následne po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom nie je možné hovoriť o

nečinnosti exekučného súdu, ktorý rozhodnutie doručoval účastníkom konania a až následne po
právoplatnosti uznesenia krajského súdu, ktoré bolo právoplatné dňa 31. 05. 2011 udelil poverenie zo
dňa 14. 06. 2011.

IV. Žiadosti súdneho exekútora doručené exekučnému súdu po 01. 06. 2011 (sp. zn. 20C/237/2012).

Dňa 01. 06. 2011 došlo k zmene exekučného poriadku ohľadne lehoty na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Zákon ustanovil, že lehota na vydanie poverenia neplatí ak sú exekučnými titulmi
rozsudky rozhodcovských súdov a preto je v danom prípade irelevantné tvrdenie navrhovateľa, že
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa týkal rozhodnutia rozhodcovských komisií alebo zmierov nimi

schválených. Vo vyššie uvedených konaniach boli exekučnými titulmi rozsudky rozhodcovských súdov.
Súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia po 01. 06. 2011 konkrétne dňa 02. 08. 2011, preto
exekučný súd nemal lehotu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani lehotu na
poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Z dôvodu, že ani v jednom konaní, ktoré súd spojil nebol preukázaný prvý predpoklad vzniku škody, a to
navrhovateľomtvrdenýnesprávnyúradnýpostup.Súdpotomexistenciuďalšíchpredpokladovneskúmal
z dôvodu, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov a preto ak čo len jeden z nich
chýba nemôže dôjsť ku vzniku škody. Navrhovateľ nepreukázal tvrdenú nečinnosť exekučného súdu. Z
pripojených exekučných spisov do jednotlivých konaní je zrejmé, že po celú dobu od doručenia žiadosti

na udelenie poverenia až po rozhodnutie súd zisťoval splnenie predpokladov na udelenie poverenia
a o žiadostiach aj po zistení potrebných skutočností rozhodol a preto nie je možné mať za dôvodné
vytýkanie konania v neprimerane dlhej dobe.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z. účinného od 01. 01. 2013 v zmysle ktorého má navrhovateľ preukázať podanie sťažnosti na
prieťahy, prešetrenie vybavenia sťažnosti alebo právoplatné rozhodnutie. Ide o ustanovenie, ktoré má
hmotnoprávny charakter a keďže navrhovateľ podal návrhy na predbežné prerokovanie nárokov na
náhradu škody v roku 2012, keďže ustanovenie nemá retroaktívne účinky. Takýto postup sa v tom čase
nevyžadoval a teda nemohlo byť ani aplikované na prejednávané prípady.

Súd potom návrhy navrhovateľa vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie pod sp. zn.
20C/237/2012 zamietol, pričom mal za to, že navrhovateľ nepreukázal zodpovednosť za škodu a preto
nebolo potrebné skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporkyňa, ktorá bola úspešná v konaní si
uplatnila náhradu trov konania, ktoré však v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia nevyčíslila a zo spisu
žiadne trovy nevyplývajú. Súd potom rozhodoval i s poukazom na § 151 ods. 2 OSP.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie pojednávaní z dôvodov, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR

posudzoval podľa § 119 ods. 1, 2 OSP v zmysle ktorého možno pojednávanie odročiť len z dôležitých
dôvodov. Zároveň ustanovenie uvádza, čo má obsahovať návrh na odročenie pojednávania. Súd mal
za to, že neexistuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a navrhovateľ sa mal pojednávaniazúčastniť, keďže svoj návrh podal e-mailom v deň pojednávania a nebola mu oznámená skutočnosť, že
súd pojednávanie odročuje alebo ruší termín pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),

uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 05. 11. 2013

JUDr. Libuša Záthurecká
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská