Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113205030
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113205030.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

Secapital S. á r. L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1655 Luxemburg, Luxemburské
veľkovojvodstvo, v konaní zastúpenom Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., so sídlom Jilemnického
30, Martin, IČO: 36 715 352, proti odporcovi M. Ď., H.. XX. XX. XXXX, R. C. S. L. X, Q., B. S. M.: R.
K. XX, C. C., o zaplatenie 2 556,39 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 03. 2010
do 25. 02. 2013 z a s t a v u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 960,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1 960,27 Eur od 26. 02. 2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding a. s., so sídlom Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) sa návrhom doručeným
súdu dňa 26. 02. 2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2 556,39 Eur s príslušenstvom na
základe zmluvy o pôžičke Č.. XXXXXXX zo dňa 05. 08. 2009 (ďalej len „zmluva“). Právny predchodca
navrhovateľa na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi pôžičku vo výške 3 277,80 Eur. Odporca mal
splácať pôžičku v štyridsiatich piatich mesačných splátkach po 72,84 Eur. Odporca uhradil iba sumu

vo výške 291,36 Eur. Odporca porušil svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, preto
právny predchodca listom zo dňa 18. 05. 2010 vypovedal zmluvu a vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy.
Ku dňu podania návrhu však odporca neplnil, preto pohľadávka predstavuje sumu vo výške 2 556,39
Eur. Právny predchodca sa tiež domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 03.
2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23. 07. 2013 právny predchodca navrhovateľa uviedol, že
odporca ku dňu podania návrhu uhradil v splátkach sumu vo výške 291,36 Eur, pričom mal spolu
navrhovateľovi uhradiť úver vo výške 2 536,27 Eur. Tiež mal odporca uhradiť zmluvnú pokutu vo

výške 311,48 Eur. Dlh odporcu preto predstavuje sumu vo výške 2 556,39 Eur (t. j. 2 536,27 Eur +
311,48 Eur - 291,36 Eur). Zároveň uviedol, že došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. O tejtoprávnej skutočnosti súd rozhodol uznesením č. k. 7C/65/2013 - 56 zo dňa 29. 07. 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 27. 09. 2013.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
ktorý svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo
v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom a výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky
dňa 23. 07. 2009. Zo strany právneho predchodca navrhovateľa bola zmluva podpísaná až dňa 05. 08.

2009. Na základe zmluvy právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol úver vo výške 2 229,79
Eur. Odporca bol povinný splatiť poskytnutý úver v štyridsiatich piatich mesačných splátkach vo výške
po 72,84 Eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa aj podľa výpisu z účtu právneho predchodcu navrhovateľa (č.
l. 33 spisu) odporca zaplatil sumu vo výške 291,36 Eur (t. j. 4 x 72,84 Eur). Odporcovi bola tiež vyrubená
pokuta za omeškanie vo výške 21,84 Eur (t. j. 3 x 7,28 Eur) a ďalšie pokuty označené ako sankcia a

pokuta za vypovedanie spolu vo výške 290,88 Eur (t. j. 35 x pokuty v rôznej výške - viď č. l. 33 spisu).

Listom zo dňa 18. 05. 2010 právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu a oznámil odporcovi, že
ku dňu vypovedania zmluvy predstavuje dlh sumu vo výške 2 266,75 Eur.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu uzavrel ako fyzická osoba na kúpu spotrebných
predmetov. Predmetný úver riadne nesplácal, pretože prišiel o zamestnanie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru dňa 05. 08. 2009. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je zmluvou v
zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“). Na základe zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporcovi peňažné prostriedky vo výške 2 229,79 Eur. Poskytnutý úver bol odporca povinný splatiť v

štyridsiatich piatich mesačných splátkach. Mesačná splátka predstavovala sumu 72,48 Eur. Súčasťou
zmluvy boli aj Podmienky a všeobecné obchodné podmienky. Súd mal vykonaným dokazovaním za
preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb
(odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide o vzťah obchodnoprávny, podľa §
261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Zmluva bola medzi účastníkmi uzavreté podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Z pripojenej zmluvy zo dňa 05. 08. 2009 mal súd za preukázané, že uzavreli zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. 5003046, ktorá bola predmetom konania.

V dôsledku neplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy navrhovateľ vypovedal zmluvu listom zo dňa
18. 05. 2010.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzkedopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 396 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa§768kods.2Obchodnéhozákonníkaprávaapovinnostizozodpovednostizaporušeniezáväzkov
zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje podstatné (obligatórne) náležitosti,
ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať.

Podľa § 4 ods. 3, druhá veta, zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Súd konštatuje, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 05. 08. 2009 je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva je písomná, ale nemá všetky náležitosti
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve chýba údaj o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 01. 10. 2012 vzniklapovinnosť uvádzať údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov najneskôr dňa 29.
06. 2008. Dovtedy bolo uverejňovanie tohto údaja iba dobrovoľné.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie iba v časti

rozdielu medzi poskytnutým úverov vo výške 2 229,79 Eur a splatenými splátkami vo výške 291,36 Eur,
t. j. 1 938,43 Eur a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 21,84 Eur (t. j. 3 x 7,28 Eur), pretože
táto zmluvná pokuta predstavuje sankciu za omeškanie, ktorá bola písomne dohodnutá v bode 12.2
Všeobecných podmienok a spĺňa tak náležitosti v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vo zvyšku súd návrh zamietol, pretože úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa je
bezúročný a bez poplatkov (v dôsledku neuvedenia obligatórneho údaja o priemernej hodnote ročnej

percentuálnej miere nákladov). Sankcie označené ako pokuta za vypovedanie či pokuta označená ako
sankcia súd považoval za poplatky, ktoré neboli v zmluve dohodnuté a nebola zrejmá ani ich výška.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 1 960,27 Eur (1 938,43 Eur
+ 21,84 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 960,27 Eur od 26. 02. 2013
až do zaplatenia. Súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania aj zo zmluvnej pokuty, pretože táto v

zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je príslušenstvom pohľadávky. V prevyšujúcej časti
súd návrh zamietol

Podaním doručeným súdu dňa 28. 10. 2013 sa navrhovateľ domáhal pripustenia zmeny petitu tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2 556,39 Eur spolu s úrokom z omeškania
od 26. 02. 2013, t. j. od podania návrhu, pretože navrhovateľ nedisponuje doručenkou k vypovedaniu

zmluvy zo dňa 18. 05. 2010.

Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Zmena návrhu môže spočívať v zmene buď kvantitatívnej, alebo kvalitatívnej stránky žalobnej žiadosti.
Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď navrhovateľ požaduje niečo iné než
pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu návrhu v zmysle ustanovenia § 95 O. s. p. treba považovať najmä

pri žalobách na plnenie to, keď navrhovateľ žiada buď niečo iné (aliud), alebo kvantitatívne viac, než
žiadal v pôvodnom návrhu. Situácia, keď navrhovateľ žiada kvantitatívne menšie plnenie než pôvodne,
nebude to zmena návrhu v zmysle ustanovenia § 95 O. s. p., ale súd posúdi takýto návrh ako čiastočné
späťvzatie návrhu a konanie zastaví v zmysle ustanovenia § 96 O. s. p.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ žiadal „zmenou návrhu“ menej, ako pôvodne žiadal (t. j. pôvodne žiadal

zaplatenie úrokov z omeškania od 16. 03. 2010 do zaplatenia), súd považuje jeho podanie za čiastočné
späťvzatie, a nie za zmenu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. Preto súd v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 03. 2010 do 25. 02. 2013 zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 77,46 % (t. j. súd mu priznal sumu 1 960,27 Eur z
uplatnenej sumy vo výške 2 556,39 Eur). Odporca potom bol úspešný v rozsahu 22,54 %. Z uvedenejmiery nemožno priznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že trovy
konania možno účastníkovi priznať iba na návrh, súd o trovách konania odporcu nerozhodoval, pretože
mu ani žiadne nevznikli. Navrhovateľovi vzhľadom na mieru úspechu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a

podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení neskorších zákonov.