Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512214527
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7512214527.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa H. M. nar.
28.4.1994 bývajúceho v V. na M. ul. č. X zastúpeného R.. V. T. ml., advokátkou so sídlom v V. na U.
ul. č. XX proti odporcovi K.. Y. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v U. č. XX zastúpenému R.. Martinom
Kožiakom advokátom so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 v konaní o určenie výživného o
odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 11.4.2013 č. k.
18P/162/2012 - 98 takto
r o z h o d o l :
Menírozsudoktak,žezaväzujeodporcuIng.MarcelaToriskéhonar.15.5.1967prispievaťnavrhovateľovi
Dominikovi Toriskému nar. 28.4.1994 na výživu 150 Eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci dopredu
od 22.8.2012 a v prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia
na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať navrhovateľovi na výživu 100
Eur mesačne od 22.8.2012 vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred a v prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Dlžné výživné 620,20 Eur za obdobie od 22.8.2012 do 30.4.2013 povolil odporcovi splácať s
bežným výživným po 50 Eur mesačne do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodol tak na základe návrhu z 22.8.2012, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
prispievať mu na výživu 200 Eur mesačne od podania návrhu, pretože mu prispieva na jeho výživu
len 25 Eur mesačne, čo nie je primerané jeho možnostiam a schopnostiam, ani jeho odôvodneným
potrebám. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29.3.2011 sp.
zn. 25P 186/2010 bol vtedy ešte maloletý navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti odporcu a matka
bola zaviazaná prispievať na jeho výživu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa. Tým istým rozsudkom bol do osobnej starostlivosti odporcu zverený aj mal. Adam, ktorý je bratom
navrhovateľa. Z výpovede navrhovateľa zistil, že sa v apríli 2012 odsťahoval k matke. Do školy cestuje
autobusom za 10 Eur mesačne, za učebnice zaplatil 20 Eur, za poplatok do ZRPŠ 15 Eur. Stravuje
sa v školskej jedálni za 25 Eur mesačne, používa kontaktné šošovky za 15 Eur mesačne. Výživné,
ktoré mu odporca prispieva míňa na svoje potreby a na cigarety mu dáva peniaze sestra. Alkohol
užíva príležitostne pri oslavách. V škole má neospravedlnené hodiny, pretože zaspáva na prvé hodiny.Z oznámenia Strednej odbornej školy pôšt a telekomunikácií zistil, že navrhovateľ má slabé študijné
výsledky a vysoký počet vymeškaných hodín, ospravedlnených, ale aj neospravedlnených. Z výpovede
odporcu zistil, že navrhovateľ sa od neho odsťahoval pre benevolentnejší prístup matky k jeho výchove.
Býva v spoločnej domácnosti s manželkou a mal. E. v rodinnom dome, ktorý nadobudol dedením. Na
jeho opravu si zobral úver, ktorý spláca po 200 Eur mesačne a spláca aj spotrebný úver po 71,86 Eur
mesačne, ktorý čerpal za účelom kúpy nábytku pre synov. Za plyn platí 126 Eur mesačne, za elektrinu
60 Eur mesačne a za poistku 47 Eur ročne. Do práce cestuje autom a tankuje raz za dva týždne po 30
Eur. Mal. Adam cestuje do školy za 5 Eur mesačne, stravuje sa v školskej jedálni za 30 Eur mesačne
a trénuje kolky, na ktoré ho vozí za 5-10 Eur mesačne. Matka mu na jeho výživu prispieva 23,30 Eur
mesačne. Vyjadril názor, že navrhovateľ nemá nárok na vyššie výživné ako 25 Eur mesačne, pretože sa
nevhodne správa k jeho manželke aj k mal. E.. Zo mzdového listu odporcu zistil, že pracuje ako veliteľ
Hasičskej stanice v Šaci s čistým priemerným mesačným príjmom 789,645 Eur v roku 2012. Jeho
manželka zarába v čistom 538,44 Eur. Z výpovede matky navrhovateľa zistil, že býva s dcérou a
navrhovateľom v 3 izbovom byte za užívanie ktorého platí 250 Eur mesačne. Navrhovateľovi platí za
telefón 10 Eur mesačne, za dioptrické šošovky 60 Eur štvrťročne a okrem toho mu kupuje oblečenie,
drogériu a pod.. Plnoletá dcéra jej prispieva 50 - 60 Eur mesačne a finančne jej vypomáhajú sestry a
matka. Na cigarety navrhovateľovi neprispieva, akurát mu dáva vreckové 5 Eur týždenne. Výživné, ktoré
odporca prispieva navrhovateľovi, jej navrhovateľ odovzdáva. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zistil, že
matke navrhovateľa bolo vyplatené nemocenské 281 Eur v októbri 2012, 624,10 Eur v novembri 2012,
644,90 Eur v decembri 2012, 644,90 Eur v januári 2013 a 582,50 Eur vo februári 2013. Z potvrdenia
jej zamestnávateľa AB Facility zistil, že u nich pracovala s čistým priemerným príjmom 331,08 Eur od
júla 2012 do septembra 2012. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62, § 63, § 65, § 75, § 77 a § 78
Zákona o rodine a skonštatoval, že boli splnené podmienky pre určenie výživného, pretože navrhovateľ
nie je schopný sám sa živiť. Pokiaľ ide o rozsah výživného, dospel k záveru, že výživné v rozsahu 100
Eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa a zohľadňuje možnosti, schopnosti
a výdavky odporcu. Konajúci súd pri formulovaní tohto záveru neprihliadal na to, že odporca spláca
úvery, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V prevyšujúcej časti zamietol návrh,
pretože na výžive navrhovateľa sa musí podieľať aj jeho matka, ktorej príjem sa zvýšil z 332,08 Eur na
555,48 Eur mesačne. Pri určení rozsahu výživného tiež zohľadnil vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k
mal. Adamovi, aj všeobecne známy neustály rast životných nákladov. Pokiaľ ide o rozsah odôvodnených
potriebnavrhovateľaskonštatoval,žesúminimálnetaké,akoichodporcavyčíslilpresebaasvojurodinu.
Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by správanie navrhovateľa voči odporcovi bolo v rozpore s
dobrými mravmi. Podľa jeho názoru by muselo mať správanie navrhovateľa značnú intenzitu, prípadne
trvať dlhšiu dobu a muselo by sa týkať výhradne odporcu a nie jeho rodinných príslušníkov. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, pretože
mali len čiastočný úspech v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že zaviaže odporcu prispievať mu na výživu 200 Eur mesačne a prizná mu náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vyjadril názor, že určené výživné nezodpovedá jeho
odôvodneným potrebám a poznamenal, že potreby jeho brata E. odporca uspokojuje vo väčšom rozsahu
ako jeho. Nepoprel, že sa na jeho vyživovacej povinnosti podieľa aj matka, ale poznamenal, že si
voči nemu plní vyživovaciu povinnosť predovšetkým formou osobnej starostlivosti a starostlivosti o
domácnosť. Poukázal na povinnosť odporcu korigovať výdavky tak, aby neohrozoval plnenie svojej
vyživovacej povinnosti a na to, že odporca si aj naďalej plní svoju vyživovaciu povinnosť len v rozsahu
27 Eur mesačne a nič navyše mu neprispieva.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že zamietne návrh na určenie výživného, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že určené výživné prevyšuje odôvodnené potreby
navrhovateľa, aj jeho schopnosti a možnosti a je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ podľa
neho nepreukázal žiadne zvýšené výdavky, míňa výživné na cigarety a alkohol. Uviedol, že vyššie
výživné mu umožní väčší prísun týchto škodlivých látok a tým aj záhaľčivejší a neusporiadanejšíspôsob života. Poznamenal, že navrhovateľ nedosahuje dobré výsledky v škole, a neplní si riadne svoju
školskú dochádzku. Nestotožnil sa s úvahou konajúceho súdu, že neslušné správanie navrhovateľa
k jeho manželke nemôže byť dôvodom pre nepriznanie výživného pre jeho rozpor s dobrými mravmi.
Namietal, že mu súd neuznal ako nevyhnutné výdavky na splátky úverov a v tejto súvislosti poukázal
na to, že po rozvode manželstva nemal inú možnosť ako si zabezpečiť bývanie. Dom, ktorý zdedil,
totiž nebol spôsobilý k užívaniu a preto bol nútený zobrať si na jeho opravu a rekonštrukciu úver,
nakoľko nedisponoval potrebným množstvom financií. Konajúcemu súdu vytkol, že nevzal do úvahy jeho
starostlivosť o mal. Adama, ani to, že mu jeho matka prispieva na jeho výživu len minimálnym výživným.
Dodal, že manželka v skutočnosti zarába 538,44 Eur v hrubom a nie v čistom.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na svoje potreby a poprel, že by si za výživné
od odporcu kupoval cigarety a alkohol. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svojej matky, z ktorej
vyplýva, že jej dáva výživné od odporcu. Dodal, že jeho zlé študijné výsledky sú dôsledkom nesprávneho
prístupu oboch rodičov, ktorí cez nich riešili svoje problémy. Poznamenal, že jeho príprava do školy je
sťažená aj tým, že nemá počítač a uviedol, že záväzky odporcu vzniknuté po jeho odchode zo spoločnej
domácnosti nesúvisia s predmetom tohto konania.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poprel, že by si po vyhlásení rozhodnutia neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu a v tejto súvislosti poukázal na výpis zo svojho účtu, z ktorého
vyplýva, že už týždeň predtým, ako navrhovateľ podal odvolanie, mu dorovnal výživné na 100 Eur.
Odvolací súd na základe takto podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne
opodstatnené, preto podľa § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil.
Podľa § 220 O. s. p., súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa odseku tri tohto zákonného
ustanovenia, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Odvolacísúdposúdenímvšetkýchrelevantnýchskutočnostítýkajúcichsanapadnutéhorozsudkudospel
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného, preto podľa § 220 O. s. p. zmenil
rozsudok tak, že zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 150 Eur mesačne od podania
návrhu, ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady
primeranejšie odôvodneným potrebám navrhovateľa, reálnym príjmovým a majetkovým pomerom
odporcu a jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči bratovi navrhovateľa. Odvolací súd je toho
presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 150
Eur mesačne, a takto určené výživné viac zohľadňuje jeho odôvodnené potreby. Pokiaľ odporca
spochybňoval rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa, odvolací súd poukazuje na to, že odporca
podľa svojho vyčíslenia na č.l. 16 spisu minie len na stravu pre mal. Adama, ktorý je mladší ako
navrhovateľ,130Eurmesačne(20Eurnaobedyvškolea110Eurnastravudoma).Odvolacísúdnavyše
poznamenáva, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatrí len strava, ale podstatnú časť tvoria
náklady na bývanie, hygienu, školské pomôcky, cestovné, ošatenie, potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania, rozvojom záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako
aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Odvolací súd zároveň poukazuje na § 62 ods. 2 Zák.
o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a ak im tá
dovoľuje stravovať sa za 110 Eur mesačne (odporca vyčíslil výdavky na stravu pre 3 osoby na 330
Eur), také isté právo má aj dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Vzhľadom k tomu, že určené
výživné v rozsahu 150 Eur mesačne umožňuje navrhovateľovi okrem stravy už len cestovať (10 Eur
mesačne), kupovať si dioptrické šošovky (20 Eur mesačne) a hygienické pomôcky (10 Eur mesačne),
nebolo potrebné podrobnejšie sa zaoberať tým, či výživné použije na kúpu cigariet alebo alkoholických
nápojov. Z vykonaného dokazovania navyše vyplýva, že navrhovateľ dáva výživné od odporcu svojej
matke, ktorá mu z neho zabezpečuje všetky základné potreby a prideľuje mu vreckové v rozsahu 5 Eur
týždenne. Je nepochybné, že ostatné výdavky súvisiace so štúdiom navrhovateľa, zabezpečením jeho
bývania a ošatenia mu uspokojuje zo svojho príjmu matka, v dôsledku čoho je jej vyživovacia povinnosť
rovnaká ako odporcova. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, podiel matky na
výživnom pre navrhovateľa by sa posunul na neúnosnú mieru so zreteľom na to, že zarába podstatne
menej ako odporca. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že pokiaľ si odporca našiel prostriedky na
uspokojovanie potrieb navrhovateľa v čase, keď ho mal v osobnej starostlivosti a to aspoň v takom
rozsahu, v akom vyčíslil potreby každého člena svojej domácnosti na č.l. 16 spisu, také isté množstvo
si musí nájsť aj v súčasnosti, keď ho už nemá v osobnej starostlivosti aj s prihliadnutím na to, že si už
neplní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti. Navyše, je potrebné tiež zohľadniť, že
odporca je ženatý a jeho manželka zarába, v dôsledku čoho je tiež z titulu existencie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov povinná podieľať sa na výdavkoch, ktoré odporca deklaroval vo svojom
vyjadrení. Odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku odporcu, že jeho manželka v skutočnosti
zarába 538,44 Eur v hrubom a nie v čistom, pretože z odpisu jej mzdového listu na č.l. 70 a 71 spisu
vyplýva, že toľko zarába v čistom. Odvolací súd uvádza, že súčet príjmov odporcu a jeho manželky je
dostatočný na uspokojovanie ich potrieb v primeranom rozsahu aj pri určení výživného 150 Eur mesačne
a pokiaľ odporca tvrdí opak, je potrebné, aby si uvedomil, že výživné má podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Aj keď odôvodnené potreby navrhovateľa sú zjavne vyššie ako
určené výživné, odvolací súd nemohol zmeniť napadnutý rozsudok a určiť výživné v súlade s odvolacím
návrhom na 200 Eur mesačne, pretože odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným limitujúcim kritériom
arozhodujúcimhľadiskompreurčenierozsahuvyživovacejpovinnostipodľa§75ods.1Zákonaorodine.
Tým sú aj pomery povinného, t.j. odporcu, ktoré mu neumožňujú prispievať na jeho výživu viac ako 150
Eur mesačne so zreteľom na to, že má v osobnej starostlivosti mal. Adama, ktorému musí uspokojovať
potreby takmer v celom rozsahu prihliadajúc na to, že matka si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť
len v rozsahu 30 % zo sumy životného minima. Len v prípade, ak by si matka mal. Adama plnila svoju
vyživovaciu povinnosť vo väčšom ako v určenom rozsahu, prichádzalo by do úvahy určenie výživného
na 200 Eur mesačne, pretože podiel odporcu na výživnom pre mal. Adama by sa tak znížil a vytvoril
mu priestor pre väčšie uspokojovanie potrieb navrhovateľa. Odvolací súd nepovažoval za potrebné
zaoberať sa tým, či správanie sa navrhovateľa voči blízkym osobám odporcu nie je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože k tejto otázke už zaujal vyčerpávajúce stanovisko súd prvého stupňa a keďže sa s ním
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odporca v odvolaní neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré
by ho spochybňovali, odvolací súd už len v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje na príslušnú časť
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o
výživnom podľa § 220 O. s. p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zamietol návrhv prevyšujúcej časti s tým, že odlišne ako súd prvého stupňa určil splatnosť výživného už od 10. dňa v
mesiaci a nie až od 25. dňa v mesiaci, aby mal navrhovateľ už v čase vzniku výdavkov, t.j. napríklad v
11. deň v mesiaci k dispozícii prostriedky na ich úhradu.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.
Podľa § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o určení výživného od odporcu pre navrhovateľa,
bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom
vyčísliť, pretože z vykonaného dokazovania (okrem výpisu z účtu odporcu za jeden mesiac) nebolo
možné zistiť, ako si odporca po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa plnil svoju vyživovaciu
povinnosť. Z uvedených dôvodov, odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom, prípadne
úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by
účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť, ako si
odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť po 11.4.2013 a v závislosti od zistených skutočností potom
znovarozhodnúťodlhunavýživnomzaceléobdobieaospôsobejehozaplatenia,arozhodnutienáležite
odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné. V novom
rozhodnutí konajúci súd znova rozhodne o celých trovách konania podľa § 224 ods. 3 O. s. p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.