Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/432/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210616
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8812210616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, podané z dôvodu nerozhodnutia
o návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 6Er/21/2007, 9Er/918/2006, 7Er/303/2004, 8Er/347/2004, 7Er/384/2003, 9Er/6/2004,

3Er/303/2004 a 7Er/82/2004 v zákonom stanovenej lehote, v celom rozsahu z a m i e t a.

II. V časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. V prevyšujúcej časti súd vec vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 domáhal
voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/208/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 774,48 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
9C/209/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
165,96 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/210/2012), náhrady majetkovej škody vo výške

175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
9C/211/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/212/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
9C/213/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
608,52 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou

-X- XC/XXX/XXXX

9C/214/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/215/2012), náhrady majetkovej škody vo
výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 9C/216/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/217/2012), a to z dôvodu,že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom stanovenom čase (v ním vedených exekučných
konaniach špecifikovaných v jednotlivých žalobách) o návrhoch žalobcu (ako oprávneného v príslušných
exekučných konaniach) na zmenu súdneho exekútora.

OS Vranov nad Topľou jednotlivé veci vedené ním pod vyššie uvedenými spisovými značkami
uznesením č.k. 9C/208/2012 - 7 zo dňa 8.10.2012 spojil na spoločné konanie, ktoré sa malo ďalej viesť
pod sp. zn. 9C/208/2012. Následne uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 21NcC/28/2012 - 12
zo dňa 19.10.2012 boli sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
9C/208/2012 a uvedená vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

V jednotlivých samostatne podaných žalobách žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol

vykonať exekúciu, ďalej poukazoval na to, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky vymáhanej
súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal a podal
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Poukazoval na právnu úpravu procesného postupu
exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, pričom zvýraznil to, že exekučný
súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia takéhoto

návrhu, pričom však exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase, a to podľa žalobcu napriek tomu, že tá-ktorá prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, pričom podľa
žalobcu v žiadnom z dotknutých prípadov neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako
nesprávny a v rozpore zo zákonom (Exekučným poriadkom), podľa žalobcu nečinnosť súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pričom žalobca sa podľa jeho tvrdení v jednotlivých samostatne podaných žalobách
dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a

spôsobenej škody, vždy až po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora -
skutkový dej bol podľa žalobcu zavŕšený doručením uznesenia o zmene exekútora.

Vkaždejzpôvodnepodanýchžalôbmajetkovúškodu,ktorejnáhradužalobcapožadoval,žalobcavyčíslil
vo výške po 175,- eur, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo

medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa
svojich tvrdení v každom jednotlivom prípade v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu po 70,-
eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu po 40,- eur a na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu po 50,- eur a na administratívne

-X- XC/XXX/XXXX

spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu po 15,- eur.

Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v podaných žalobách

poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase
( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný

postup súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.
Podľa žalobcu nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu riziku zániku
povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného.
Uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jehozákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s

absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských

plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu, ale aj jeho majiteľov; uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v
jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že všeobecný súd pri

realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
S poukazom na v jednotlivých žalobách uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania

finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej
ujmy alikvotným pomerom sumy 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu
s poukazom na ním uvádzanú dĺžku doby bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v tom-ktorom
prípade. Poukázal tiež v žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,

žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

Žalovaná s podanými žalobami nesúhlasila, podaním doručeným súdu 17.10.2013 navrhla žaloby v
celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu rov
konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní žalobcu, na to,

-X- XC/XXX/XXXX

že nie je jasný titul nároku na náhradu škody vzhľadom na žalobcom namietané nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote
a zároveň namietaný nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, poukazovala na to, že prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané
27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a teda predčasne, poukazovala na

nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nárokov na náhradu škody a neposkytnutie
súčinnosti z jeho strany, poukazovala na to, že v rozhodnutí o zmene exekútora súd zároveň poverí
vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom pôvodne vykonaním exekúcie povereného exekútora - teda na nevyhnutnosť vykonať zo strany
exekučného súdu aj iné úkony v dôsledku ktorých nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno

považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny úradný postup; vo vzťahu k namietaným prieťahom v
konaní poukazovala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od
1.1.2013, a že existencia prieťahov v konaní nie je preukázaná; vzniesla námietku premlčania vo vzťahu
ku každému uplatnenému nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu
na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred tým, ako jej boli doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody); namietala vyčíslenie škody a to, že
žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku materiálnej škody; poukázala na nepreukázanie vzniku
nemajetkovej ujmy, ako ani toho, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch; poukazovala na
negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík verejnosťou; uviedla, že je potrebné preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody či nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom či nezákonným

rozhodnutím, pričom nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na pojednávanie nariadené na deň 25.10.2013 sa žalovaná nedostavila - o jeho odročenie nežiadala;
žalobca a jeho právny zástupca sa naň taktiež nedostavili - bez ospravedlnenia a bez žiadosti oodročenie pojednávania, preto súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby (vec pôvodne vedená na OS Vranov nad Topľou

pod sp. zn. 9C/208/2012), uznesenia OS Vranov nad Topľou č.k. 9C/208/2012 - 7 z 8.10.2012, podania
žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 6.2.2013, podania
žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 9.8.2013, správy
OS Vranov nad Topľou vo vzťahu k nepredloženiu požadovaných exekučných spisov menovaného
súdu 6Er/10/2004 a 7Er/141/2004; oboznámením ospravedlnenia žalovanej z neúčasti na pojednávaní,

obsahu vyjadrenia žalovanej k v tejto veci spojeným žalobným návrhom a k nemu pripojených príloh,
celého obsahu spisov vedených pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C/209/2012,
9C/210/2012, 9C/211/2012, 9C/212/2012, 9C/213/2012, 9C/214/2012, 9C/215/2012, 9C/216/2012
a 9C/217/2012; oboznámením celého obsahu pripojených spisov OS Vranov nad Topľou sp. zn.
6Er/21/2007, 9Er/918/2006, 7Er/303/2004, 8Er/347/2004, 7Er/384/2003, 9Er/6/2004, 3Er/303/2004 a
7Er/82/2004, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom
stanovenom čase v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o
návrhu na zmenu súdneho exekútora: náhrady majetkovej škody

-X- XC/XXX/XXXX

vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov

nad Topľou 9C/208/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
6Er/21/2007), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
774,48 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/209/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/918/2006), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/210/2012,

príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/303/2004), náhrady
majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp.
zn. OS Vranov nad Topľou 9C/211/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 6Er/10/2004 - exekučný spis v čase pojednávania tunajšieho súdu nebol predložený kvôli
rozhodovaniu o dovolaní v danej veci na Najvyššom súde SR), náhrady majetkovej škody vo výške

175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
9C/212/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/347/2004),
náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur
(pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/213/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/141/2004 - exekučný spis v čase pojednávania tunajšieho súdu nebol

predložený kvôli rozhodovaniu o dovolaní v danej veci na Najvyššom súde SR), náhrady majetkovej
škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur (pôvodná sp. zn. OS
Vranov nad Topľou 9C/214/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod
sp. zn. 7Er/384/2003), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/215/2012, príslušné exekučné konanie

vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/6/2004), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/216/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/303/2004), náhrady
majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp.
zn. OS Vranov nad Topľou 9C/217/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou

pod sp. zn. 7Er/82/2004).

V konaniach OS Vranov nad Topľou:

-sp. zn. 6Er/21/2007 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 15.10.2009, súd výzvou
z 30.10.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, aby v lehote 7 dní predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie - súdny exekútor

uvedené splnil dňa 21.12.2009 a uznesením z 31.12.2009 exekučný súd rozhodol o zmene exekútora ao trovách pôvodného exekútora, medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania
o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,

-sp. zn. 9Er/918/2006 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 20.8.2008, následne súd

výzvou z 21.8.2008 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní; príslušnému
súdnemu exekútorovi výkon funkcie 15.10.2008 zanikol, na čo súd výzvou z 2.12.2008 vyzval
ustanoveného nástupcu súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní; nástupca

pôvodného exekútora požiadal podaním doručeným exekučnému súdu 23.1.2009 o predĺženie lehoty
do 15.3.2009 s odôvodnením, že audit bol začatý až od 17.12.2008; spis súdneho exekútora a
vyúčtovanie trov bolo exekučnému súdu

-X- XC/XXX/XXXX

predložené až po opakovaných výzvach 23.10.2009 - exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho
exekútora a o trovách pôvodného exekútora rozhodol uznesením zo 4.11.2009; podľa obsahu spisu

medzitým žalobca iba podaním doručeným súdu 26.5.2009 žiadal o oznámenie stavu konania,

-sp. zn. 7Er/303/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, následne súd výzvou
z 9.7.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie,
na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie obratom, čo príslušný súdny exekútor splnil
8.9.2009 a súd uznesením z 29.9.2009 rozhodol o zmene súdneho exekútora a o trovách pôvodného

exekútora;medzitýmsažalobcapodľaobsahuexekučnéhospisuostavkonaniaojehonávrhunazmenu
súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,

-sp. zn. 8Er/347/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, po prerozdelení
veci z dôvodu zmeny v personálnom obsadení exekučného súdu sudcami exekučný súd výzvou z
11.8.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie,

na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 14 dní, čo príslušný súdny exekútor
splnil 23.9.2009 a súd uznesením z 24.9.2009 rozhodol o zmene súdneho exekútora a o trovách
pôvodného exekútora; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania o jeho
návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,

-sp. zn. 7Er/384/2003 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, súd výzvou z

9.7.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie,
na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie obratom, čo príslušný súdny exekútor
splnil až po urgenciách 14.11.2011; exekučný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora uznesením
z 28.5.2010; podľa obsahu spisu medzitým žalobca iba podaním doručeným súdu 24.5.2010 žiadal o
oznámenie stavu konania,

-sp. zn. 9Er/6/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, výzvou z 15.7.2009
exekučný súd vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie,napredloženieexekučnéhospisuavyčíslenietrovexekúcievlehote10dní,čopríslušnýsúdny
exekútor splnil 8.9.2009, následne súd uznesením z 24.9.2009 rozhodol o návrhu na zmenu exekútora
a o trovách pôvodného exekútora; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania

o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,

-sp. zn. 3Er/303/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, výzvou z 15.7.2009
exekučný súd vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie,napredloženieexekučnéhospisuavyčíslenietrovexekúcievlehote10dní,čopríslušnýsúdny
exekútor splnil 8.9.2009, následne súd uznesením z 21.9.2009 rozhodol o návrhu na zmenu exekútora

a o trovách pôvodného exekútora; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania
o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,

-sp. zn. 7Er/82/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, výzvou z 15.7.2009
exekučný súd vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie,napredloženieexekučnéhospisuavyčíslenietrovexekúcievlehote10dní,čopríslušnýsúdny

exekútor splnil 8.9.2009, následne súd uznesením z 9.9.2009 rozhodol o návrhu na zmenu exekútora ao trovách pôvodného exekútora; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania
o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal.

-X- XC/XXX/XXXX

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo

veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12013),
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

-X- XC/XXX/XXXXPri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene

štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody

-X- XC/XXX/XXXX

zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.8.2005), ak oprávnený

požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7, ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2005 do
30.11.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu

podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1.
septembra 2005), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.
augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 8, ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006 doposiaľ),
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006),
konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky
2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Ustanovenie § 44 ods. 7 (pozn. súdu: v danom prípade ide o ustanovenie v znení „Ak ide o vykonanie

exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem
náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na

-XX- XC/XXX/XXXX

náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.“) sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom
2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach

začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie
exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku
na žiadosť exekútora.Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa
osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.

Čo sa týka žalôb spojených uznesením OS Vranov nad Topľou na spoločné konanie v tejto veci
(konkrétne žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podaných z dôvodu nerozhodnutia
Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom určenej lehote o návrhoch na zmenu

súdneho exekútora vo veciach vedených na uvedenom súde pod spisovými značkami 6Er/21/2007,
9Er/918/2006, 7Er/303/2004, 8Er/347/2004, 7Er/384/2003, 9Er/6/2004, 3Er/303/2004 a 7Er/82/2004)
súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto žaloby nie sú dôvodné, a to napriek tomu, že
príslušný exekučný súd v daných veciach nerozhodol o návrhoch žalobcu na zmenu exekútora v 30-
dňových lehotách od doručenia jednotlivých návrhov súdu.

ExekučnékonaniavoveciachvedenýchOSVranovnadTopľoupodsp.zn.7Er/303/2004,8Er/347/2004,
7Er/384/2003, 9Er/6/2004, 3Er/303/2004 a 7Er/82/2004 začali (viď k tomu § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku - teda zákona č. 233/1995 Z.z.) ako vyplýva z obsahu príslušných spisov pred 1.9.2005, teda
ani po zmene zákona č. 233/1995 Z.z. zákonom č. 341/2005 Z.z. nebol OS Vranov nad Topľou pri
rozhodovaní o návrhoch žalobcu ako oprávneného v tom-ktorom z týchto exekučných konaní výslovne

povinný rozhodnúť o týchto návrhoch v 30-dňovej lehote (k tomu viď cit. ustanovenia § 238 zákona č.
233/1995 Z.z.), na čom sa nič nezmenilo ani novelou Exekučného poriadku v zmysle zákona č.
585/2006 Z.z. (k tomu viď citovaný § 240 zákona č. 233/1995 Z.z.). Súd týmto však v žiadnom prípade
nevyjadruje záver o tom, že príslušný exekučný súd mohol teda v daných konaniach konať o príslušných
návrhoch žalobcu akokoľvek dlho. Z obsahu uvedených spisov však nevyplývajú žiadne skutočnosti,

pre ktoré by bolo možné prijať záver o tom, že v uvedených konaniach exekučný súd nerozhodoval
o dotknutých návrhoch v primeraných lehotách. Okrem toho ani žalobca podľa obsahu uvedených
exekučných spisov konanie o príslušných návrhoch v daných exekučných veciach nijako neurgoval. Je
tiež potrebné poukázať na to, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že o jeho návrhoch nebolo rozhodnuté
v primeranej lehote, mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v príslušných konaniach napr.

využitíminštitútuústavnejsťažnostivsúladesustanovením§127ods.1ÚstavySR,pričomvšakvtomto
konaní nijako nepreukázal, že by tento inštitút, resp. napr. sťažnosť na prieťahy v daných konaniach
adresovanú predsedovi exekučného súdu, v ktoromkoľvek vyššie uvedenom exekučnom konaní využil.
Pritom tunajší súd nemôže relevantne posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť o tom, či v
uvedených exekučných konaniach v dôsledku doby, po ktorú nebolo rozhodnuté o príslušných návrhoch

žalobcu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom práve s
poukazom na zbytočné prieťahy žalobca vyvodzuje záver o nesprávnom úradnom

-XX- XC/XXX/XXXX

postupe exekučného súdu v daných konaniach. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba ústavný súd,

ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný
preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca však

aniotakýchtosťažnostiachvovzťahukvyššieuvedenýmkonaniamavýsledkuichvybavenianepredložil
tunajšiemu súdu žiadne dôkazy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Zároveň, pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by

to za následok absurdný záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvomstupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje
to, že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd

SR (správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj obsah vyššie tiež citovaného ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

Vyššie uvedené, čo sa týka oprávnenosti tunajšieho súdu posudzovať v tomto konaní otázku danosti
zbytočných prieťahov a otázku či postup exekučného súdu možno hodnotiť teda ako nesprávny
úradný postup, platí aj čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu OS Vranov nad

Topľou v konaniach vedených ním pod sp. zn. 6Er/21/2007 a 9Er/918/2006, kde v
zásade exekučný súd mal (vzhľadom na čas ich začatia) na rozhodnutie o zmene exekútora zákonom
stanovenú 30-dňovú lehotu od doručenia príslušného návrhu oprávneného v zmysle vyššie citovaných
ustanovení § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.9.2005 /9Er/918/2006/, resp. od
1.12.2006 /6Er/21/2007/) avšak ani v týchto prípadoch napriek tomu, že exekučný súd v danej lehote
v uvedených konaniach nerozhodol, nemôže tunajší súd (najmä vzhľadom na okolnosti rozhodovania

exekučného súdu vyplývajúce z daných spisov - najmä čas predloženia exekučného spisu zo strany
pôvodného exekútora) príslušným žalobám vyhovieť a už vôbec nie prijať záver o tom, že týmto
bez všetkého išlo zo strany exekučného súdu o nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných
prieťahoch (resp. bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu), a to nielen z vyššie uvedených dôvodov
ale minimálne aj s poukazom na z príslušných vyššie citovaných ustanovení § 44 zákona č. 233/1995

Z.z. logicky vyplývajúcu nutnosť zabezpečiť zo strany exekučného súdu pred rozhodnutím o návrhu
na zmenu súdneho exekútora exekučné spisy od pôvodne poverených súdnych exekútorov (lebo veci
mali byť podľa zákona postúpené novému exekútorovi so spisom pôvodného exekútora) a rozhodnúť
súčasne aj o ich trovách. Treba tiež zdôrazniť, že ani týchto konaniach v konaní žalobca nevyužíval
žiadne prostriedky na urýchlenie rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Okrem toho treba zvýrazniť skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120
ods. 4 O.s.p. (jednak v uznesení č.k. 1C/432/2012-19 zo dňa 22.7.2013, jednak bolo poučenie podľa
uvedeného § 120 ods. 4 dané aj na pojednávaní 25.10.2013, ktorého sa žalobca ani jeho právny
zástupca bezdôvodne nezúčastnili).

-XX- XC/XXX/XXXX

Žalobcavšakvtomtokonanívžiadnomjednotlivomprípade(čosatýkažalôb,ktorébolitýmtorozsudkom
zamietnuté) nepreukázal, že mu postupom OS Vranov nad Topľou v príslušných exekučných konaniach
skutočne vznikla majetková škoda, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca

podľa svojich tvrdení v každom jednotlivom prípade v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu po 70,- eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu po 40,- eur a na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu po 50,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných

exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu po 15,- eur. Žalobca však v žiadnom jednotlivom prípade v tomto
konaní nepreukázal skutočné vykonanie akéhokoľvek z vyššie uvedených úkonov (ich vykonanie
nevyplýva ani zo žiadneho vyššie uvedeného exekučného spisu OS Vranov nad Topľou, s ktorých
obsahom sa súd na pojednávaní oboznámil) a už vôbec nie výšku ním uvádzaných nákladov, ktoré

mali byť s týmito úkonmi spojené, a ktoré by bolo prípadne možné považovať za žalobcovi vzniknutú
škodu.Zaujímavéjetiežto,žežalobcovimalavkaždomjednotlivomprípadevzniknúťmajetkováškodav
rovnakej výške (nielen celkovej, ale aj čo sa týka jednotlivých ním proklamovaných „zložiek“ tejto škody)
a to bez ohľadu na rôznu dĺžku ním uvádzanej nečinnosti exekučného súdu v jednotlivých exekučných
konaniach. V danom konaní teda žalobca iba tvrdil, že mu majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný

vznik a skutočnú výšku v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka žalôb, ktoré boli týmto rozsudkom
zamietnuté) nijako relevantne nepreukázal.Žalobca taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania
OS Vranov nad Topľou vo vyššie uvedených exekučných veciach (čo sa týka žalôb, ktoré boli týmto
rozsudkom zamietnuté) vznikla nejaká nemajetková ujma. V príslušných exekučných konaniach bolo

už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané
riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty
kontaktu s povinným (nebolo preukázané, že by po podaní návrhov na zmenu exekútora ten-ktorý
pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor automaticky prestal vykonávať príslušné úkony), ako
aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby rozhodovania

exekučného súdu o návrhoch na zmenu súdneho exekútora. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami
žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani

len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe
akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne
zanechalinásledkyapod.,nebolisúduzostranyžalobcupredloženéžiadnedôkazy(okremtohožalobca
v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám

žalobca, preto pocity členov jeho

-XX- XC/XXX/XXXX

riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov
žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že „časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu“ bolo úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné a tunajší súd, ako je už uvedené vyššie,

nie je kompetentný túto otázku (otázku zbytočných prieťahov) v tomto konaní posudzovať v smere
hodnotenia postupu exekučného súdu ako nesprávneho, a tiež žalobca nijako nepreukázal, že by vyššie
uvedené skutočne spôsobilo v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - aj tu ide teda iba o ničím nepreukázané
a za takého stavu len prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa
týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy
exekučného súdu neboli v tomto konaní nijak preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu

súdu je nemožné aby dĺžka doby rozhodovania exekučného súdu v tom-ktorom exekučnom konaní
o návrhu žalobcu v exekučnom konaní na zmenu exekútora mala za následok zánik už vytvorených
podnikateľských plánov žalobcu, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolala
stratu zisku z „realizovaného obchodu“). Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade nepreukázal
nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale zároveň ani nijako obsahovo nešpecifikoval

ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia
tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným
súdom SR v iných veciach priznávaných primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu

podľa tretej hlavy, druhej časti, šiesteho oddielu zákona č. 36/1993 Z.z., ako požadoval v podaných
žalobách žalobca s poukazom na v jednotlivých žalobách uvedené nálezy Ústavného súdu SR.

Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb)
nepreukázal nielen vznik majetkovej škody, ako ani vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, nepreukázal
ani len to, že zo strany exekučného súdu v príslušných exekučných konaniach išlo o nesprávny úradný

postup spočívajúci v žalobcom uvádzaných zbytočných prieťahoch, nepreukázal taktiež ani príčinnú
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadne žalobcovi
vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v tomto konaní
ani jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť žalovanej podľa zákona č.
514/2003 Z.z..Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom
zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred
podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej-

ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania
jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky na súde. Dôkazy o
týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí tej-ktorej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v súvislosti s tým-ktorým príslušným exekučným konaním) pritom žalobca bol povinný
predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej žaloby

nevyplýva žiadna

-XX- XC/XXX/XXXX

skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. V jednotlivých žalobách bolo žalobcom zhodne
uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má
byť založené v spise OS Vranov nad Topľou, ktorý spis žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom
konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej
ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri
výkoneexekúcieprepohľadávkužalobcuvočipovinnejS.G.,nar.XX.X.XXXXsp.zn.súdnehoexekútora
EX 3386/2010. Vyvstáva tu však jednak otázka prečo by mal žalobca pripojiť príslušné potvrdenia
týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci tunajšieho súdu k žalobe o úplne inej veci a nepripojil

ich priamo k žalobám, o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní a ktorých sa mali týkať. Tunajšiemu
súdu bol však pre toto konanie zapožičaný exekučný spis OS Vranov nad Topľou, kde je povinnou
vyššie uvedená S. G. a kde nie pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor ale práve žalobcom
navrhnutý nový exekútor vedie danú exekučnú vec pod svojou sp. značkou EX 3386/2010 - ide o spis
exekučného súdu 7Er/82/2004 - tento spis pričom z tohto spisu je zrejmé, že v súvislosti s vyššie

uvedeným exekučným konaním sa žalobca nemôže skutočne domáhať náhrady škody a nemajetkovej
ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia (ako
uvádzal v jednotlivých žalobách), nakoľko v danej veci exekučný súd udelil poverenie na vykonanie
exekúcie už o dva dni po doručení žiadosti pôvodného súdneho exekútora o udelenie poverenia a
zároveň súd poukazuje na to, že ani k žalobe (ktorá bola tiež prejednávaná a zamietnutá v tejto

veci tunajšieho súdu) doručenej 27.9.2012 pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou (sp. zn. OS
Vranov nad Topľou 9C/217/2012) žalobca nepripojil žiadne potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody (dokonca v uvedenej žalobe ani len neuvádza k akej inej
veci by takéto potvrdenie malo byť pripojené), ako ani iné takéto potvrdenia vo vzťahu k ostatným
žalobám, ktoré boli predmetom konania v tejto veci tunajšieho súdu (1C/432/2012). Žalobca teda v

žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie
zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť jednotlivých nárokov
na súde) a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto
iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila že išlo o žiadosti týkajúce sa nárokov

uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných
podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli
prejednávané v tomto konaní, je pritom taktiež výlučne na žalobcovi.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, podané z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovými značkami
6Er/21/2007, 9Er/918/2006, 7Er/303/2004, 8Er/347/2004, 7Er/384/2003, 9Er/6/2004, 3Er/303/2004 a
7Er/82/2004, v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne

a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým žalobám obsiahnutýmiv jej vyjadrení doručenom súdu 17.10.2013 (osobitne tými, ktoré v podstate korešpondujú s vyššie
uvedenými dôvodmi zamietnutia príslušných žalôb

-XX- XC/XXX/XXXX

v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto
konaní zamietol - napr. k námietke premlčania v prípade nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu pred 23.4.2009, ďalej k námietke či skutočne došlo k predčasnosti podania žalôb - samotný
žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa vyššie citovaných § 15 ods. 1 a § 16
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pre samotné podanie dotknutých žalôb a túto námietku nebolo by
možné relevantne posúdiť ani základe všeobecného vyjadrenia žalovanej o podaní prvých žiadostí na

prerokovanie nárokov na náhradu škody bez predloženia dôkazu o skutočnom čase podania tej-ktorej
žiadosti čo sa týka konkrétnych vecí v týmto rozsudkom zamietnutých žalobách, zmätočnosti žalôb a
pod.).

Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v podaných
žalobách a sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisové

značky príslušných exekučných konaní na OS Vranov nad Topľou, avšak v podaných žalobách súčasne
poukazuje na to, že o všetkých okolnostiach deja, ktorý vyústil do „porušenia jeho práv“ sa „dozvedel po
doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora“ (je nepredstaviteľné, aby uznesenia
súdu neobsahovali súdne spisové značky).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo

sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej
veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné , aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovil kto „za škodu“ zodpovedá.

V prevyšujúcej časti - teda konkrétne v časti týkajúcej sa žalôb podaných pôvodne na OS Vranov nad

Topľou a tam vedených pod sp. zn. 9C/211/2012 a 9C/213/2012, súd postupom podľa § 112 ods. 2 O.s.p.
vec vylúčil na samostatné konanie, nakoľko nemal na pojednávaní z objektívnych dôvodov k dispozícii
spisy OS Vranov nad Topľou 6Er/10/2004 a 7Er/141/2004.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní 25.10.2013 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p.), že „v časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb žalobca je povinný nahradiť žalovanej
trovy konania, v druhu a výške ako bude uvedené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia

trovy nevyčíslila (pritom jej na ňou uvedenú elektronickú poštovú adresu dňa 29.10.2013 bola zaslaná
aj zápisnica z pojednávania), pričom z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne trovy ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto

-XX- XC/XXX/XXXXsúd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania
v časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku (výroky pod bodmi I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku) je prípustné odvolanie,
ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

-XX- XC/XXX/XXXXAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie (bod III. výrokovej časti tohto rozsudku) odvolanie
nie je prípustné.