Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224783
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111224783.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: V.. T.. B. P., O..,

nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. X, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom
Prešov, Hlavná 27 a JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi:
Prešovská univerzita v Prešove, 17. novembra 15, Prešov, IČO: 170 707 75, zastúpeného JUDr. Alojzom
Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.09.2011 žiadal navrhovateľ určiť, že okamžité skončenie

pracovného pomeru dané mu odporcom listom zn. XXX/XXXX-P. zo dňa 14.07.2011 je neplatné a
zároveň žiadal o náhradu mzdy za obdobie od 15.07.2011 do budúcna mesačne v sume 1200,50 Eur
s príslušenstvom.

Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania trval pracovnoprávny vzťah,
pričom z dôvodu pokynu zamestnávateľa bol nútený čerpať

nevyčerpanú dovolenku za rok 2010, a to v roku 2011, ktorú vypísal, a to v mesiaci apríl v trvaní 19 dní a
v mesiaci máj v trvaní 15 dní. Túto však reálne nečerpal a následne nevyčerpanú starú dovolenku čerpal
v mesiaci jún 2011. Voči tomu čerpaniu neboli pripomienky zo strany zamestnávateľa a až následne bolo
toto použité ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemal podpísaný
dovolenkový lístok a napriek poučeniu zo strany zamestnávateľa sa nedostavil na pohovor, na ktorý
bol predvolaný. Týmto spôsobom závažne porušil pracovnú disciplínu, čo je dôvodom pre skončenie
pracovného pomeru.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov prof. Š., doc. A., Ing.
C., V. O., PhDr. P., P.. R., M.. M., M.. A., O.. A., p. O., Ing. A., prof. M., oboznámením pracovnej zmluvy,
dohody o zmene pracovnej zmluvy, vymenovania do funkcie vedúceho katedry, odvolania z funkcie
prodekana, oznámenia o udelení titulu, vymenovania za dekana, oznámenia o prijatí určenia tarifného

platu, dochádzkového listu za mesiace apríl až jún 2011, záznamu o porušení pracovnej disciplíny,okamžitého skončenia pracovného pomeru, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnaní, kolektívnej
zmluvy odporcu, pracovného poriadku odporcu, plánu čerpania dovoleniek, dovolenkových lístkov,
stanoviska odborov, záverečných mesačných evidencií dochádzky, registračného listu fyzickej osoby,

žiadosti o opravu dátumu začiatku prerušenia, zápisníc zo zasadnutí katedry, potvrdení o termíne konaní
štátnych skúšok, oznámenia o porušení pracovnej disciplíny, oznámenia prof. L., správy o autenticite,
čestného vyhlásenia N. P., dochádzkového listu, knihy odchodov a príchodov, správ záverečného
hodnotenia, mailovej komunikácie z pracoviska navrhovateľa, kópie dochádzkového listu za mesiac
jún 2011, harmonogramu akademického roku 2010/2011, zápisníc zo zasadnutí Katedry financií a

účtovníctva Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity, správy zo záverečných hodnotení predmetu
štúdia podnikové financie, dochádzkových listov, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol
zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľ pracoval na základe pracovnej zmluvy uzavretej s odporcom vo funkcii vysokoškolského
učiteľa odborného asistenta od 01.09.2006. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy bol pracovný
pomer uzavretý na dobu určitú do 30.11.2013. Od 01.12.2008 bol vymenovaný do funkcie vedúceho

katedry financií a účtovníctva. Zároveň od 27.10.2009 bol vymenovaný za prodekana pre vzdelávanie
Fakulty manažmentu. Z tejto funkcie bol odvolaný dňa 13.05.2011. Od 16.05.2011 mu bol určený
funkčný plat vo výške 1200,50 Eur mesačne. Počas výkonu funkcie prodekana navrhovateľ v oblasti
podpisovania dovoleniek spadal do kompetencie dekana fakulty. Po tom, čo bol odvolaný z tejto funkcie
od 13.05.2011, bola jeho nadriadenou vedúca katedry. Z dôvodu pokynu vedenia odporcu navrhovateľ

mal vyčerpať 36 pracovných dní dovolenky za rok 2010, pričom túto čerpal v trvaní 19 dní v mesiaci apríl
a zvyšok v mesiaci máj 2011. Počas tejto doby navrhovateľ plnil svoje pracovné povinnosti sčasti na
svojom pracovisku a sčasti v domácom prostredí. Na základe podnetu dekanovi fakulty bola zostavená
komisia na posúdenie autenticity jeho publikačnej činnosti, ktorá dospela k záveru, že habilitačná
práca navrhovateľa je v celkovom rozsahu asi 70 strán textu v úplnej zhode s diplomovou prácou z

roku 2007, čo je približný rozsah celého textu kontrolovanej diplomovej práce. V dôsledku záveru tejto
správy bol navrhovateľ predvolaný na pohovor u dekana, pričom bolo zistené, že sa nezdržiava na
pracovisku a je odcestovaný v zahraničí, čo oznámil formou SMS správy tajomníkovi katedry, ktorý
zisťoval, kde sa nachádza. Následne bol telefonicky kontaktovaný vedúcou katedry, ktorá mu oznámila,
aby sa 27.06.2011 dostavil k nej z dôvodu problému okolo jeho nevypísanej dovolenky a neúčasti

na pracovisku. Dňa 26.06.2011 oznámil navrhovateľ svojej nadriadenej, vedúcej katedry, že z dôvodu
promócií dcéry zostáva v Bratislave do 29.06.2011, a preto príde do práce až 30.06.2011, kedy bol
upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a nevypísanie dovolenkového lístku.

Dňa 14.07.2011 doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu
porušenia článku VI. bod 3 pracovného poriadku, a to čerpanie dovolenky bez písomného súhlasu

nadriadeného v dňoch 14.06.2011 - 24.06.2011, čím došlo k závažnému spôsobu porušenia pracovnej
disciplíny. Predmetné konanie bolo posúdené ako neospravedlnené zameškanie práce aj po vyjadrení
zástupcov odborov. Navrhovateľ podaním zo dňa 18.07.2011 oznámil, že nesúhlasí s okamžitým
skončením pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní.

Pokiaľ sa týka čerpania dovolenky u zamestnávateľa navrhovateľa, prax bola taká, že vypísaný

dovolenkový lístok bol predložený osobe zodpovednej za schvaľovanie dovolenky, pričom následne
bolo oznámené pracovníkovi, či bola jeho dovolenka príslušným pracovníkom schválená alebo nie.
Až v prípade podpísaného dovolenkového lístku mohol nastúpiť zamestnanec na dovolenku. Priamym
nadriadeným navrhovateľa do 13.05.2011 bol dekan fakulty, ktorý uviedol, že bez podpísaného
dovolenkového lístku nebolo možné čerpať dovolenku zo strany jeho podriadených, čo potvrdila aj

vedúca katedry, ktorá bola priamym nadriadeným navrhovateľa po 13.05.2011, kedy prestal vykonávať
funkciu prodekana. Takýto postup vyplýva aj z pracovného poriadku zamestnávateľa.

Dňa 15. a 22.06.2011 vykonal navrhovateľ záznam v systéme MAIS o tom, že vykonal skúšku v
termínoch, ktoré si vopred naplánoval, pričom v tomto čase sa fyzicky nezdržiaval na pracovisku.
Navrhovateľsanezapisovaldoknihypríchodovaodchodov,ktorábolavedenánasekretariátestým,žev

praxisatoodnehonevyžadovalodo13.05.2011,kedybolvofunkciiprodekana.Následne,napriektomu,že už takúto funkciu nevykonával, sa nezapisoval v zmysle pracovného poriadku do knihy príchodov
a odchodov.

Na pracovisku odporcu fungujú informačné systémy ohľadom personálnej agendy, a to systém

dochádzkový, stravovací a ekonomický, ktorý má na starosti vedúca útvaru ľudských zdrojov Rektorátu
Prešovskej univerzity. Základom pre fungovanie týchto systémov je dochádzkový systém, do ktorého
sa prenášajú údaje z jednotlivých fakúlt a od tohto systému sú potom odvodené aj systémy pre
systém stravovací, či ekonomický. Pokiaľ sa týka otázky neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku v
dňoch 14.-24.06.2011 k ručným zmenám ohľadom zapísania, či nezapísania dovolenky došlo tak, že

v súbore, ktorý bol nahratý do centrálneho ekonomického súboru, bola zaevidovaná u navrhovateľa
absencia po tom, čo jeho neúčasť v práci oznámila fakulta a následne bolo aj vykonané oznámenie
na sociálnu poisťovňu ohľadom prerušenia poistenia navrhovateľa v sociálnej poisťovni, ktorú oznámil
jeho zamestnávateľ, a to za obdobie od 14.06.-29.06.2011. Formulár o oznámení vzniku prerušenia
sociálneho poistenia v sociálnej poisťovni bol vydaný odporcom dňa 22.06.2011 a následne dátum
zániku prerušenia bol oznámený dňa 30.06.2011, pričom dňa 17.06.2011 bola odoslaná žiadosť na

odborový orgán o prerokovanie a vydanie súhlasného stanoviska k rozhodnutiu o neospravedlnenom
zameškaní práce. Z dôvodu, že stanovisko odborov nebolo jednoznačné, vedúca útvaru ľudských
zdrojov v obave, aby nedošlo k neoprávnenému skráteniu výplaty za mesiac jún 2011 u navrhovateľa,
dala pokyn, aby došlo k ručnej oprave údajov v systéme tak, že za uvedené obdobie bola vedená
u navrhovateľa dovolenka a následne mal vyplatenú mzdu s tým, že v prípade kladného stanoviska

odborov bude nasledovať ďalšie výplatné obdobie, kedy bude možno započítať neoprávnene vyplatenú
mzdu.Vedúcaútvaruľudskýchzdrojovtakkonalazdôvodu,abynedošlokžalobezostranynavrhovateľa
o neoprávnené nevyplatenie mzdy, pričom konala tak z dôvodu, že 12.07.2011 bol výplatný termín na
výplatu mzdy za mesiac jún, pričom v tomto čase ešte nebolo doručené stanovisko odborov ohľadom
posúdenia, či sa jedná o neoprávnenú absenciu v práci, ku ktorému došlo až dňa 13.07.2011. Následne

dňa 12.08.2011 bola realizovaná zrážka za neospravedlnené zameškanie práce v mesiaci jún zo mzdy
navrhovateľa za mesiac júl. Z týchto dôvodov došlo k oprave verzie evidencie dochádzky za obdobie
od 14.06.2011 do 29.06.2011.

Po oznámení dekana Fakulty manažmentu na rektorát Prešovskej univerzity, že navrhovateľ sa
zdržiava v zahraničí bez podpísaného dovolenkového lístka, bola dňa 17.06.2011 zaslaná žiadosť o

prerokovanie a vydanie súhlasného stanoviska k rozhodnutiu o neospravedlnenom zameškaní práce na
odborový orgán a dňa 24.06.2011 žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa z dôvodu posúdenia jeho neúčasti na pracovisku ako neospravedlnenej
neprítomnostipovažovanézazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Následneodborovýzväzpožiadal
navrhovateľa o písomné stanovisko k jeho neprítomnosti na pracovisku, na základe čoho navrhovateľ

mailovou formou dňa 28.06.2011 oznámil odborovému zväzu, že v apríli 2011 bol povinný dočerpať
dovolenku za rok 2010, pričom u neho to činilo 36 dní. Napriek vypísanej dovolenke, ktorú fyzicky
čerpať nemohol, chodil každý deň do práce a plnil svoje pracovné povinnosti. Na mesiac máj mu
zostalo ďalších 17 dní, preto dňa 02.05.2011 vypísal dovolenkový lístok so žiadosťou o možnosť ich
vyčerpania. Tento dovolenkový lístok mu zo strany dekana nebol podpísaný s tým, že sekretárka mu

oznamovala, že nevie o tom, či bol lístok podpísaný, že dekan tam nie je a pod. Z tohto dôvodu v
mesiaci máj dovolenku fyzicky nečerpal. Následne ústne dňa 10.06.2011 oznámil vedúcej katedry, že
dovolenku si dočerpe v mesiaci jún a zároveň dal žiadosť o podpísanie dovolenky na mesiac jún.
Hneď v prvý deň pobytu na dovolenke mal telefonát od vedúcej katedry, že je problém s čerpaním
dovolenky. Uviedol, že došlo k chybe aj zo strany organizácie a navrhol riešiť situáciu tak, aby z

36 dní starej dovolenky, ktoré fyzicky nevyčerpal, boli vykryté jeho dni neprítomnosti na pracovisku.
Dňa 29.06.2011 odborový zväz sa vyjadril k doručeným žiadostiam zo strany zamestnávateľa tak, že
pred výpoveďou navrhuje písomné napomenutie pre porušenie pracovnej disciplíny, pričom pochybenie
je na oboch stranách z dôvodu nedostatočnej obojstrannej komunikácie. Následne dňa 30.06.2011
odborový zväz zaslal svoje stanovisko rektorovi univerzity, kde uviedol, že k pochybeniu došlo na

oboch stranách a navrhuje písomné napomenutie zamestnancovi. Dňa 07.07.2011 rektorát Prešovskej
univerzity opakovane požiadal o prerokovanie a vydanie súhlasného stanoviska k rozhodnutiu o
neospravedlnenom zameškaní práce a žiadosť o opätovné prerokovanie, resp. potvrdenie stanoviska
k žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, z dôvodu, že z vyjadrenia
odborového zväzu nebolo zrejmé, či považujú neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku za dôvodnú

alebo nie. Na následnom zasadnutí dňa 12.07.2011 sa dostavil rektor univerzity, kde objasnil chronológiuprípadu a následne zo stanoviska odborov vyplýva, že zo strany zamestnanca bola porušená pracovná
disciplína čerpaním dovolenky bez súhlasu zamestnávateľa, pričom v písomnom stanovisku zo dňa
12.07.2011 uviedli odbory, že súhlasia aj so zamýšľaným postupom zamestnávateľa pri okamžitom

skončení pracovného pomeru.

Ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľ počas mesiaca apríl 2011, kedy mal vypísanú dovolenku,
plnil svoje pracovné povinnosti, a to vo forme preštudovaní záverečných prác študentov a vypracovaní
oponentských,resp.konzultantskýchposudkovprimagisterskýchabakalárskychprácach,ktorémalibyť
odovzdané do 15.04.2011. Zároveň sa zúčastnil porád na katedre financií a účtovníctva v dňoch 04.05.

a 19.04.2011. Taktiež vykonával úkony v súvislosti s evidenčnou povinnosťou pri veciach týkajúcich sa
doktorantov.

V súvislosti so závermi komisie, ktorá posudzovala autenticitu habilitačnej práce navrhovateľa, bol
predvolaný navrhovateľ k dekanovi aj dňa 10.05.2011, pričom na tomto stretnutí požiadal okamžite
navrhovateľ o uvoľnenie z funkcie prodekana, čo pokladal za dostatočné riešenie tejto situácie a
považoval vec za ukončenú.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 252g ods. 1 veta druhá zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2011, právne úkony
urobené pred 01.09.2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do
31.08.2011.

Podľa§59ods.1Zákonníkapráceúčinnéhovčasepodaniaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,

t. j. účinného do 31.08.2011 (ďalej ZP), pracovný pomer možno skončiť a) dohodou

b) výpoveďou

c) okamžitým skončením

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to

iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa článku 16 bod 3 Pracovného poriadku Prešovskej univerzity v Prešove, dovolenkový lístok
je zamestnanec povinný vypísať najmenej jeden deň pred nástupom na dovolenku. Zamestnanec
môže čerpať dovolenku len po podpísaní dovolenkového lístka priamym vedúcim zamestnancom pred
nástupom na dovolenku, v opačnom prípade sa jeho neprítomnosť v práci považuje za absenciu.

Dovolenkové lístky sa zakladajú ku evidencii dochádzky.

Podľa § 81 písm. b/ ZP, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času,
využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca

zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v
uvedenej lehote nedôjde ku prerokovaniu platí, že k prerokovaniu došlo.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľom okamžitým
skončením dňa 14.07.2011, pričom z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, žedôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo neprítomnosť v mieste výkonu práce bez
písomného súhlasu nadriadeného, nakoľko navrhovateľ oznámil odporcovi, že čerpá dovolenku, hoci
takéto čerpanie nebolo schválené.

Podľa názoru súdu I. stupňa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol v písomnom
vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený tak, že je zrejmé aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k rozviazaniu pracovného pomeru, pričom nevznikli tu pochybnosti
o tom, čo chcel účastník pracovnoprávneho vzťahu svojím úkonom prejaviť. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo vyhotovené v písomnej forme a doručené zamestnancovi, pričom dôvod,

ktorý v tomto bol skutkovo vymedzený, je vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným
dôvodom. Z uvedeného jednostranného právneho úkonu nepochybne vyplýva, že neúčasť navrhovateľa
na pracovisku v dňoch 14.06 - 24.06.2011 bez písomného súhlasu zamestnávateľa považoval
zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je platné za podmienky svojej písomnej formy a doručenia

zamestnancovi, ktoré je vymedzené tak, že skutkový dôvod nie je možné zameniť s iným dôvodom, musí
byť zároveň vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom, pričom účinky splnenia povinnosti
zamestnávateľa prerokovať s príslušným odborovým orgánom okamžité skončenie pracovného pomeru
nastanú len vtedy, pokiaľ žiadosť zamestnávateľa obsahuje náležitosti v zmysle Zákonníka práce. Z
vykonaného dokazovania, a to z výsluchu rektora Prešovskej univerzity ako aj kompletného spisového

materiálu, ktorý bol zaslaný na odborový zväz, podľa názoru súdu nepochybne vyplynulo, že odporca
žiadal o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru ako to vyplýva z č. l. 162 spisu a
opakovanej žiadosti z č. l. 172 spisu. Taktiež tento záver nepochybne vyplýva z výsluchu svedkov, a
to členov odborového zväzu pracovníkov školstva. Zo zápisnice č. 8 vyplýva záver, že odborový zväz
sa uzniesol, že zo strany zamestnanca bola porušená pracovná disciplína, no stanovisko z 30.06.2011

odborový zväz nezmenil a v tomto navrhol udeliť písomné napomenutie, napriek tejto skutočnosti
v stanovisku odborového zväzu zo dňa 12.07.2011 vyplýva, že odborový zväz súhlasí s postupom
zamestnávateľa pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Napriek rozporom v záveroch, ktoré
vyplývajú zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia a s písomným stanoviskom však súd má za to,
že bola splnená podmienka prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami

zamestnancov vopred, teda pred jeho doručením, nakoľko platnosť výpovede neovplyvňuje situácia,
ak zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval so zástupcom zamestnancov a
tento v rámci prerokúvania vyjadril negatívny postoj. Podmienkou pre okamžité skončenie pracovného
pomeru je len prerokovanie tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru bez vydania pozitívneho
stanoviska zo strany odborového orgánu, preto súd má za to, že vyššie uvedené disproporcie

medzi závermi zasadnutia a písomným stanoviskom podpísaným predsedom Rady odborového zväzu
nespôsobujú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce.

Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru obsahovala všetky náležitosti,
ktoré má obsahovať platný právny úkon, a to okamžité skončenie pracovného pomeru, čím bola
zabezpečená ochrana zamestnanca pred tým, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a

nedôvodne neprepúšťal zamestnanca z pracovného pomeru.

O tom, že táto povinnosť zo strany zamestnávateľa bola dôsledne rešpektovaná svedčí aj to, že
personálny útvar Prešovskej univerzity bez toho, aby nemal súhlasné stanovisko k tomu, či sa jedná
o neospravedlnenú absenciu navrhovateľa na pracovisku alebo nie, zásahom do systému opravil
údaje ohľadom jeho neprítomnosti na pracovisku od 14.-29.06. na čerpanie dovolenky práve v záujme

toho, aby sa vyhol prípadnému nevyplateniu mzdy, čo následne spôsobilo situáciu, ktorá vytvárala
pochybnosti v prospech navrhovateľa ohľadom možného falšovania údajov v dochádzkovom systéme,
ktoré však podľa názoru súdu boli dostatočne vysvetlené zodpovedným pracovníkom práve z dôvodu
rešpektovania stanoviska odborového zväzu, ktoré nebolo vydané v čase, ktorý bol nutný pre prípravu
miezd za mesiac jún 2011. Súd má za to, že aj tieto skutočnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ, boli

dostatočne vysvetlené odporcom a nepreukazujú to, že by zamestnávateľ špekulatívnym spôsobom
zasahoval do dochádzkovej agendy v snahe ex post pozmeniť rozhodujúce údaje.Pokiaľ sa týka preukázania skutočnosti, či uvedeným konaním navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu
tak závažným spôsobom, že toto konanie odôvodňuje postup zamestnávateľa vo forme okamžitého
skončenia pracovného pomeru, súd dospel k záveru, že aj táto podmienka bola splnená.

Povinnosť zamestnanca dodržovať pracovnú disciplínu je základnou povinnosťou zamestnanca, ktorá
vyplýva z jeho pracovného pomeru, pričom jeho povinnosťou je plniť úlohy stanovené právnym
predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou, či nadriadeným zamestnancom. Ak má byť
porušenie pracovnej disciplíny postihnuteľné okamžitým skončením pracovného pomeru, musí takéto
porušenie zo stany zamestnanca byť zavinené, minimálne vo forme nedbanlivosti, a musí dosahovať
určitý stupeň intenzity. Základným hľadiskom pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej

disciplíny je jeho intenzita, pričom hodnotenie intenzity sa odvíja od osoby zamestnanca, funkcie,
ktorú zastáva, od jeho doterajšieho postoja k plneniu pracovných povinností, spôsobu a intenzity
porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácie, v ktorej k porušeniu došlo, v dôsledkoch
porušenia pre zamestnávateľa, či toto porušenie spôsobilo zamestnávateľovi škodu alebo nie. V danom
prípade bolo predmetom posudzovania intenzity porušenia pracovnej disciplíny konanie navrhovateľa

spočívajúce v jeho neospravedlnenej absencii na pracovisku v dňoch 14.06.2011 až 24.06.2011.
Na úvod je však nutné uviesť, že navrhovateľ sa bez ospravedlniteľného dôvodu nezúčastňoval
pracovného procesu, a teda mal absenciu v dňoch 14.06-24.06.2011, nakoľko súd hodnotil len obdobie,
ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Doterajšia judikatúra jednoznačne
považovala neospravedlnenú reťazovú absenciu zamestnanca na pracovisku za dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru. Z hodnotenia osoby zamestnanca vyplynulo, že tento počas svojho
pôsobenia v trvaní približne 5 rokov u zamestnávateľa nebol disciplinárne riešený, a ani neboli vážnejšie
výhrady voči jeho práci. Donedávna, v čase pred okamžitým skončením pracovného pomeru, zastával
funkciu prodekana, ktorej sa však vzdal v dôsledku preukázaných podozrení ohľadom autenticity jeho
habilitačnej práce. Podľa názoru súdu je nutné brať do úvahy pri hodnotení tohto prípadu aj to, že

navrhovateľ v tak vysokej funkcii sa dopustil plagiátorstva, čo podľa názoru súdu je u vysokoškolského
pedagóga s tak dosiahnutým stupňom vedecko-pedagogickej hodnosti za neprípustné a jedná sa o
konanie minimálne v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepochybne poškodzuje dobré meno a povesť
zamestnávateľa. Podľa názoru súdu z jeho mailovej komunikácie s odborovým zväzom nepochybne
vyplynulo, že navrhovateľ si bol vedomý v čase nástupu na „dovolenku“, teda v čase, keď odcestoval

do Egypta, že nemal podpísaný dovolenkový lístok zo strany jeho nadriadeného, čo nepochybne podľa
názoru súdu súviselo s predchádzajúcim rozhodnutím navrhovateľa vzdať sa miesta prodekana, práve
v súvislosti s vyššie uvedeným konaním pri vypracovaní jeho vedeckej práce. Tento záver vyplýva z
č. l. 167 spisu, v ktorej uviedol navrhovateľ, že nadriadený nereagoval na jeho žiadosť o podpísanie
dovolenky, no napriek tomu oznámil, že nebude prítomný na pracovisku. Podľa názoru súdu jedná sa

o úmyselné konanie navrhovateľa vysokej intenzity, ktoré spočíva v neplnení si žiadnych povinností
zamestnanca počas pomerne dlhej doby. Napriek tomu, že navrhovateľ sa nenachádzal na pracovisku,
v skúškovom systéme mal zaznačené to, že skúša napriek tomu, že nemal daný súhlas na to, aby bol
zastúpený na týchto skúškach, čo navrhovateľ vysvetlil tým, že nemal vedomosť, ako má zmeniť tento
počítačový systém. Podľa názoru súdu sa jedná o úmyselné konanie navrhovateľa, ktoré je neprípustné

s plnením povinností vysokoškolského pedagóga, ktorý vykonáva skúšky u študentov nielen tým, že
pripravuje testy a otázky pre ich vypracovanie, ale pokiaľ nie je osobne prítomný pri týchto skúškach,
je v zmysle pracovného poriadku povinný o tom informovať svojho nadriadeného a učiniť tak len s
jeho súhlasom, čo v danom prípade učinené nebolo. Vzhľadom na charakter pracovného zaradenia
navrhovateľa, ktorý ako vysokoškolský pedagóg nepochybne môže plniť časť svojich pracovných

povinností aj v inom mieste, než je jeho pracovisko poskytnuté mu zamestnávateľom, súd má za to,
že ku vzniku konkrétnej škody u zamestnávateľa vo forme nejakej materiálnej ujmy, ktorá by mohla byť
jednoznačne materiálne ocenená, nedošlo.

Z týchto ukazovateľov a kritérií vyplýva, že navrhovateľ napriek skutočnosti, že počas 5 rokov vykonával
riadne svoje pracovné povinnosti bez nejakých problémov a nebol disciplinárne stíhaný, sa dopustil

porušenia pracovnej disciplíny vysokej intenzity a to tým, že úmyselne bez podpísaného dovolenkového
lístka sa nedostavil na pracovisko, mal vedomosť o tejto skutočnosti a až následne žiadal o započítanie
času, ktorý strávil na pracovisku napriek podpísanej dovolenke v mesiaci apríli 2011, s časom, kedy
nemalpodpísanúdovolenku.Akovyplývaajzlistinnýchdôkazovvmesiacijúnjepovinnýzamestnávateľ,
teda vysoká škola vykonávať skúšky študentov, teda jedná sa o zakončenie celého akademickéhoroka, preto podľa názoru súdu, pokiaľ došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa
tým, že sa bezdôvodne nedostavil na pracovisko práve v tomto období akademického roka, došlo
k jeho porušeniu pracovnej disciplíny tak závažným spôsobom, že je daný dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru aj napriek skutočnosti, že sa jedná o výnimočný spôsob, kedy dochádza
k najzávažnejšiemu postihu zamestnanca z pohľadu trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu. Podľa
názoru súdu nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával ešte
počas trvania výpovednej doby pri zistení takéhoto porušenia pracovnej disciplíny. Neospravedlnená
neprítomnosť zamestnanca na pracovisku v trvaní 11 dní podľa názoru súdu je tak intenzívnym

porušením pracovnej disciplíny, ktorému nemožno priznať súdnu ochranu vo forme vyhovenia žaloby
o neplatné skončenie pracovného pomeru. Tento záver zodpovedá doterajšej súdnej praxi pri otázkach
posudzovania absencie ako dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru v rozhodnutiach súdov
Slovenskej republiky.

Z výpovede tajomníka fakulty ako aj z výsluchu ostatných svedkov nevyplynul záver, že spôsob, na ktorý
poukazoval navrhovateľ ohľadom zámeny skutočne čerpanej a podpísanej dovolenky, nebol praxou v

podmienkach organizácie, čím súd považoval jeho obranu za nedôvodnú.

V tejto súvislosti súd má za to, že ani skutočnosť, že navrhovateľ plnil svoje pracovné povinnosti v
čase, keď mal riadne vypísanú dovolenku, a to v mesiaci apríl 2011, nemôžu v porovnaní s ďalšími
okolnosťami, absencia v práci bez podpísanej dovolenky aj následné nedostavenie sa na pohovor
so zamestnávateľom, ospravedlniť správanie sa navrhovateľa. Podľa názoru súdu aj skutočnosť, že

navrhovateľ v čase výkonu svojej funkcie prodekana, ale aj následne po tom, čo sa funkcie vzdal, sa
nezapisoval do knihy príchodov a odchodov ozrejmuje to, že napriek nepodpísanej dovolenke odišiel
na dovolenku v zahraničí.

Z týchto dôvodov súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané
navrhovateľovi dňa 14.07.2011 za platné a návrh ako nedôvodný zamietol, čo platí aj pre súvisiaci nárok

na náhradu mzdy za obdobie od 15.07.2011 do budúcna po 1.200,50 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej z dôvodu zložitosti prípadu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možnoodôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.