Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/7/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111200661
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111200661.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: C. D., U.. XX.X.XXXX,

R. H. XX, D., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému: Provident financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO:
35805731, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o. so sídlom Mateja
Bela 6, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia a primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 1.417 EUR,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.656 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku,

u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.8.2004 č. zmluvy
XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému súhrnný poplatok je n e p r i j
a t e ľ n á ,

u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.11.2004 č. zmluvy
XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému súhrnný poplatok je n e p r i j
a t e ľ n á ,

u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.7.2005 č. zmluvy
XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú

úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť
administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,

u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.9.2005 č. zmluvy
XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú
úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť
administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,

u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.12.2005 č. zmluvy
XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú
úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť

administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.5.2006 č. zmluvy
XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú
úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť

administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,

u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.12.2006 č. zmluvy
XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú
úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť
administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,

u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.2.2008 č. zmluvy

XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému celkové náklady, ktoré zahŕňajú
úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok, je v časti, ktorou sa žalobca zaväzuje zaplatiť
administratívny poplatok n e p r i j a t e ľ n á ,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 12.1.2011 navrhla žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej
bezdôvodné obohatenie vo výške 4.503 EUR a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške
4.503 EUR, ako aj trovy konania. V rámci žaloby poukázala na to, že žalovaný jej v minulosti poskytol
viaceré úvery a až po prepuknutí aféry o zneužívaní práv spotrebiteľov sa bližšie oboznámila s podstatou

praktík žalovaného a zistila, že z jeho strany ide o porušovanie práv spotrebiteľov na finančnom trhu.
Poukázalanato,žeúverybralapreto,abymohlavyrovnaťinéúvery,tedavtiesniazaplatilaneprimeranú
cenu, pričom úvery sú za týchto podmienok absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Taktiež
poukázala na to, že v niektorých prípadoch žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku tým, že sa
snažil zakryť vysokú cenu úveru tak, že ju premietol do poplatkov za inkasovanie splátok v hotovosti.

Uviedla, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru nevyjednala, ale bola jej automaticky predložená ako
súčasť finančnej služby, čo môžu potvrdiť aj iní spotrebitelia, pričom sa jedná o právny akt, ktorý sa
dáva automaticky podpisovať spotrebiteľom a priemerný spotrebiteľ pri tom neprotestuje, pretože si ani
neuvedomuje, že to nie je súčasťou právneho vzťahu a žiadne poučenie zo strany žalovaného (dílerov)
nie je dané. V tejto súvislosti uviedla, že až do objasnenia problému netušila, že sa týmto poplatkom v

skutočnosti mieni zakrytie neprimeraných úrokov a vysoké RPMN. Žalobkyňa taktiež poukázala na to,
že žalovaný používa neprimeraný administratívny poplatok, ktorý je oproti bankovým poplatkom až 50-
násobne vyšší. Poukázala na to, že sa domáha vrátenia úrokov a poplatkov z dôvodu bezdôvodného
obohatenia pre rozpor s dobrými mravmi a použitie nekalej obchodnej praktiky. Zároveň poukázala na
rozhodnutia súdov v súvislosti so skutočnosťou, že úroky, administratívny poplatok a poplatok za splátky

úveru predstavujú cenu úverov prevyšujúcu 70%, čo je rozporné s dobrými mravmi a teda neplatné.

Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe, súdu doručeného dňa 14.3.2011, navrhol žalobu
zamietnuť a priznať mu trovy konania. V rámci tohto vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa,
ktorásadomáhavydaniabezdôvodnéhoobohatenianeuvádzažiadneskutkovétvrdenia,aninenavrhuje
vykonať dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že žalovanú sumu žalovanému plnila, pretože iba v takomto

prípade by mohlo na strane žalovaného dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Zároveň poukázal
na to, že doplnkovú službu zabezpečenia splátok úveru, ktorú môžu dobrovoľne využiť zákazníci, ktorí
majú tzv. hotovostnú formu úveru zaviedol žalovaný v polovici roka 2008, a je teda zrejmé, že táto služba
nemohla byť v žiadnom prípade ponúknutá žalobkyni pri uzatváraní ani jednej zo zmlúv uvádzaných v
žalobe, pretože ešte neexistovala. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania, keďže zmluvy mali

byť uzavreté v období od 21.8.2004 do 1.2.2008, pričom s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1Občianskeho zákonníka je tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Žalovaný
poukázalajnanedostatokdôvodovprepriznaniefinančnéhozadosťučinenia,keďženekalouobchodnou
praktikou v žiadnom prípade nemohla byť ponuka doplnkovej služby, pretože táto je výlučne dobrovoľná

(nie je podmienkou získania úveru) ale predovšetkým k nej nemohlo dôjsť z objektívneho dôvodu, keďže
žalovaný túto službu poskytuje až od polovice roka 2008. V tejto súvislosti zároveň poukázal na to, že
pre priznanie finančného zadosťučinenia musia byť splnené zákonné predpoklady, a to a to porušenie
zákonnej povinnosti (protiprávnosť konania), ďalej že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobkyni ako
spotrebiteľke ujmu a že je daná príčinná súvislosti medzi porušením povinnosti a následkom, pretože

len pri kumulatívnom splnení týchto podmienok je možnosť uvažovať o nároku žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie. Keďže žalobkyňa nepreukázala relevantným spôsobom žiadne porušenie
niektorej zákonnej povinnosti a ani nepreukázala, aby jej bolo niektoré namietané porušenie spôsobilé
privodiť ujmu, aj tento nárok považuje žalovaný za nedôvodný.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že sa spolu s manželom dostali do zlej finančnej
situácie v dôsledku toho, že manžel bol jediným ručiteľom svojho známeho, ktorý si zobral úver 600.000,-

Sk, ktorý však nesplácal a dá sa povedať že tento človek úplne zmizol. Uviedla, že manžel bol v tom
čase aj práceneschopný, preto boli nútení zobrať si nebankový úver a následne ďalšie a ďalšie, pričom
sa dostali do takej situácie, že celkovo zobrali až 56 úverov (nie iba zo spoločnosti Provident) a celkovo
preplatili sumu asi 1.600.000,- Sk. Poukázala na to, že o tejto situácii informovali aj najvyšších verejných
činiteľov, avšak až na odporúčanie redaktorky televízie Markíza sa obrátili na komisiu ministerstva

spravodlivosti, kde ich konečne vypočuli a poskytli im prvotnú pomoc. Taktiež uviedla, že o tejto situácii
písali list do Bruselu, kde boli zhrození z celkovej situácie, ktorá existuje u nás ohľadom poskytovania
nebankových úverov. Poukázala na to, že nebankové spoločnosti žiadali o to, aby ich nechali splatiť
úver v menších splátkach, čo však žiadna spoločnosť nechcela a poskytovali im ďalší úver na splatenie
predchádzajúceho úveru a takto sa to opakovalo. Ohľadom spôsobu uzatvárania úverových zmlúv

žalobkyňa uviedla, že na základe reklamy kontaktovala žalovaného, následne k nim domov prišla
dílerka, ktorá im dala podpísať nejaké papiere, nijako bližšie jej nič nevysvetľovala a povedala, že
pokiaľ chce peniaze, tak musí všetko podpísať, pričom keďže bola pod tlakom jednotlivých splátok
splácania úverov, nejako to neriešila, papiere podpísala, pričom dílerka jej hneď dávala peniaze priamo
v hotovosti. Zároveň uviedla, že dílerka chodila každý týždeň inkasovať splátky úveru, čo si zapisovala

do osobitnej knihy, avšak jej žiadne potvrdenie nevystavovala. Žalobkyňa sa vyjadrila aj ku skutočnosti,
či nebolo možné splácať úver iným spôsobom, napr. bankovým prevodom, resp. poštovou poukážkou,
pričom uviedla, že takáto možnosť jej nebola daná, pretože dílerka chodila automaticky každý týždeň a
pokiaľ ju aj žiadali aby prišla iba raz za mesiac, povedala, že pokiaľ splatia 4-týždňové splátky naraz,
tak iba v takomto prípade by to bolo možné. V tejto súvislosti taktiež uviedla, že nikdy nežiadala o

uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pričom dílerka jej povedala, že pokiaľ chce peniaze, musí
všetky papiere podpísať a ona ani nevedela, že má podpisovať nejakú zmluvu o zabezpečení splátok
úveru. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že prvýkrát sa dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej úkor
obohacuje 25.9.2009, pričom tento dátum si pamätá preto, lebo jej manžel mal vtedy narodeniny a vtedy
prvýkrát kontaktovali komisiu pre spotrebiteľov na ministerstve spravodlivosti.

Svedkyňa K. G. vypovedala, že od nového roku 2007 pracuje ako dílerka u žalovaného, pričom v roku
2007, resp. v roku 2008 bola možnosť splácania úveru iba tým spôsobom, že díler chodil vyberať
týždenné splátky a v čase, keď chodila inkasovať splátky k žalobkyni, tak ani iný spôsob splatenia úveru
nebol možný. Svedkyňa taktiež uviedla, že pokiaľ by klient nepodpísal zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, tak v takomto prípade by mu úver nebol poskytnutý. Taktiež uviedla, že pri poskytovaní úveru

klient podpisoval 4 papiere a pokiaľ by niektorý nepodpísal, tak by to malo tiež za následok to, že by
mu úver nebol poskytnutý.

Vedľajší účastník v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 2.9.2011 poukázal na to, že žalovaný
používa sofistikované neprimerané praktiky a skrytú úžeru, na ktorú poukazuje stále viac a viac
spotrebiteľov, pričom úžerné podmienky majú vplyv na vadnosť právneho úkonu. Poukázal na to, že

žalovaný poskytuje úvery sociálne slabšiemu obyvateľstvu a to opakovane, pričom sa jedná o úvery asi
od 350 - 2.000 EUR za úroky a poplatky spolu asi až 76%, čo má pre ekonomicky slabšie obyvateľstvo
negatívny dopad na rodinné rozpočty, v dôsledku čoho sa tieto osoby zadlžujú a trpia tým celé rodiny.
Opakované drobné úvery sú vlastne len sofistikovaným poskytovaním neprimeraných úverov vo vzťahuk príjmom a bonite spotrebiteľa. Zároveň poukázal na inkasovanie splátok úverov prostredníctvom
dílerov tak, že títo navštevujú domácnosti, kde tieto peniaze inkasujú, čo je z psychologického hľadiska
na platobnú disciplínu veľmi efektívne. Žalovaný nezahrňuje do RPMN poplatky za zabezpečenie úveru

za hotovostné inkasovanie platieb, v dôsledku čoho je uvedené RPMN nepravdivé, pričom žalovaný
rozkladá cenu úveru do úroku, administratívneho poplatku a poplatku za inkasovanie splátok, preto
považuje zmluvu za neplatnú z dôvodu klamania spotrebiteľa pre rozpor s dobrými mravmi.

Svedkyňa H. G. v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že taktiež bola klientkou žalovaného o ktorom sa
dozvedelacezreklamu,pričomspočiatkubralamenšiesumy,neskôrtoužboloajviacadílerkajejnúkala

ďalšie úvery s tým, že má nárok na nový úver, pričom z nového úveru splatila starý úver a následne sa
dostala do kolotoča a nevedela sa s tým vysporiadať. K spôsobu uzavretia zmluvy uviedla, že dílerka
jej neobjasňovala obsah zmluvy, iba jej ukázala, kde to má podpísať a uviedla aká je suma úveru a
týždenná splátka, pričom raz keď jej prišla zmluva poštou domov, kde bolo uvedené aj navýšenie, tak
dílerke volala s tým, že je to príliš veľa, ktorá jej však povedala, že to podpísala a musí to splácať.

Účastníci uzavreli tieto zmluvy o spotrebiteľskom úvere:

- zmluva zo dňa 23.8.2004, úver - 15.000,- Sk, súhrnný poplatok 8.985,- Sk, celková čiastka, ktorú je
zákazník povinný zaplatiť (úver + súhrnný poplatok) - 23.985,- Sk, splátky - 39 týždenných splátok po
615,- Sk počínajúc dňom 30.8.2004, RPMN - 86,98 %

- zmluva zo dňa 18.11.2004, úver - 17.000,- Sk, súhrnný poplatok 11.288,- Sk, celková čiastka, ktorú je
zákazník povinný zaplatiť (úver + súhrnný poplatok) - 28.288,- Sk, splátky - 52 týždenných splátok po

544,- Sk počínajúc dňom 25.11.2004, RPMN - 66,50 %

- zmluva zo dňa 17.7.2005, úver - 20.000,- Sk, celkové náklady - 11.980,- Sk, celková čiastka ktorú je
zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 31.980,- Sk, splátky - 39 týždenných splátok po
820,- Sk, RPMN - 86,98 %

- zmluva zo dňa 18.9.2005, úver - 20.000,- Sk, celkové náklady 13.280,- Sk, celková čiastka, ktorú je

zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 33.280,- Sk, splátky - 52 týždenných splátok po
640,- Sk, RPMN - 66,50 %

- zmluva zo dňa 15.12.2005, úver - 30.000,- Sk, celkové náklady 19.920,- Sk, celková čiastka, ktorú je
zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 49.920,- Sk, splátky - 52 týždenných splátok po
960,- Sk

- zmluva zo dňa 29.5.2006, úver - 20.000,- Sk, celkové náklady 14.560,- Sk, celková čiastka, ktorú je
zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 34.560,- Sk, splátky - 54 týždenných splátok po
640,- Sk, RPMN - 69,33 %

- zmluva zo dňa 14.12.2006, úver - 32.000,- Sk, celkové náklady 24.320,- Sk, celková čiastka, ktorú je
zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 56.320,- Sk, splátky - 55 týždenných splátok po

1.024,- Sk, RPMN - 220,94 %

- zmluva zo dňa 1.2.2008, úver - 20.000,- Sk, celkové náklady 15.200,- Sk, celková čiastka, ktorú je
zákazník povinný zaplatiť (úver + celkové náklady) - 35.200,- Sk, splátky - 55 týždenných splátok po
640,- Sk, RPMN - 220,94 %

Zo zmlúv uzavretých od roku 2005 vyplýva (bod 1 zmluvy), že celkové náklady, ktoré sa zákazník

zaväzuje zaplatiť Providentu zahŕňajú úrok (vo výške 15% p.a.) a administratívny poplatok.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol alebo
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci v období od 23.8.2004 do
1.2.2008 uzavreli 8 zmlúv o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých poskytol žalovaný žalobkyni
bezúčelový úver v rôznych sumách s tým, že pri zmluvách uzavretých v roku 2004 bola žalovaná

povinná vrátiť poskytnutú istinu spolu so súhrnným poplatkom, pričom zo zmlúv nevyplývalo čo tvorí
tento súhrnný poplatok a ako žalovaný dospel k určeniu výšky súhrnného poplatku.

Zo zmluvy zo dňa 23.8.2004 vyplýva, že súhrnný poplatok predstavuje sumu 8.985,- Sk, čo pri
poskytnutej istine vo výške 15.000,- Sk a splatnosti 39 týždňov (273 dní) predstavuje 80,08% p.a. a
RPMN predstavuje 276,86%, nie 86,98% ako to uviedol v zmluve žalovaný.

Zo zmluvy zo dňa 18.11.2004 vyplýva, že súhrnný poplatok predstavuje sumu 11.288,- Sk, čo pri
poskytnutej istine vo výške 17.000,- Sk a splatnosti 52 týždňov (364 dní) predstavuje 66,58% p.a. a
RPMN predstavuje 199,38%, nie 66,5% ako to uviedol v zmluve žalovaný.Zo zmlúv uzavretých od roku 2005 vyplýva, že žalobkyňa mala uhrádzať žalovanému celkové náklady,
ktoré zahŕňajú úrok vo výške 15% ročne a administratívny poplatok.

Zo zmluvy zo dňa 17.7.2005 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 11.980,- Sk čo pri

poskytnutej istine vo výške 20.000,- Sk a splatnosti 39 týždňov predstavuje celkový náklad 80,08%
ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 65,08% administratívny poplatok. Taktiež nie je pravdivý údaj o RPMN,
keďže táto nepredstavuje 86,98% ale 276,86%.

Zo zmluvy zo dňa 18.9.2005 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 13.280,- Sk čo pri
poskytnutej istine vo výške 20.000,- Sk a splatnosti 52 týždňov predstavuje celkový náklad 66,58%
ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 51,58% administratívny poplatok. Taktiež nie je pravdivý údaj o RPMN,

keďže táto nepredstavuje 66,5% ale 199,38%.

Zo zmluvy zo dňa 15.12.2005 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 19.920,- Sk čo pri
poskytnutej istine vo výške 30.000,- Sk a splatnosti 52 týždňov predstavuje celkový náklad 66,58%
ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 51,58% administratívny poplatok. Taktiež nie je pravdivý údaj o RPMN,
keďže táto nepredstavuje 66,5% ale 199,38%.

Zo zmluvy zo dňa 29.5.2006 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 14.560,- Sk čo pri
poskytnutej istine vo výške 20.000,- Sk a splatnosti 54 týždňov (378 dní) predstavuje celkový náklad
70,26% ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 55,26% administratívny poplatok. Taktiež nie je pravdivý údaj o
RPMN, keďže táto nepredstavuje 69,33% ale 213,98%.

Zo zmluvy zo dňa 14.12.2006 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 24.320,- Sk čo pri

poskytnutej istine vo výške 32.000,- Sk a splatnosti 55 týždňov (385 dní) predstavuje celkový náklad
72,05% ročne, z čoho 15% tvorí úrok a 57,05% administratívny poplatok. V rámci tejto zmluvy je už
uvedené správne RPMN vo výške 220,94%.

Zo zmluvy zo dňa 1.2.2008 vyplýva, že celkové náklady predstavujú sumu 15.200,- Sk čo pri poskytnutej
istine vo výške 20.000,- Sk a splatnosti 55 týždňov predstavuje celkový náklad 72,05% ročne, z čoho

15% tvorí úrok a 57,05% administratívny poplatok. V rámci tejto zmluvy je už uvedené správne RPMN
vo výške 220,94%.

Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k
23.8.2004 (obsahovo totožnú úpravu obsahoval uvedený zákon aj v nasledujúcom období, v ktorom
uzatvárali účastníci zmluvy o spotrebiteľských úveroch) jednoznačne vyplýva, že pokiaľ zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmluvách uzatvorených od 23.8.2004 do
29.5.2006 je uvedené RPMN, ktoré je dokonca o viac ako 300% nižšie než skutočné RPMN, ktoré
malo byť v zmluve uvedené a z tohto dôvodu má súd za to, že pokiaľ žalovaný uviedol do zmlúv
takýto údaj o RPMN, je možné prijať záver, že zmluvy ani neobsahovali údaj o RPMN, pretože v tomto

ohľade žalovaný jednoznačne klamal spotrebiteľa a pokiaľ mal tento na základe poskytnutých údajov
porovnávať výhodnosť úverov s inými subjektmi, tento údaj bol tak skresľujúci a klamlivý, že skutočne
pokiaľ spotrebiteľ vychádzal z tohto údaja, mohol dospieť k záveru, že úvery poskytované žalovaným boli
výhodné, čo však, podľa názoru súdu, nebolo pravdou a z tohto dôvodu má súd za to, že pokiaľ žalovaný
uviedol údaj o RPMN, ktorý absolútne nezodpovedá skutočnosti, je možné konštatovať, že tento údaj

akoby v podstate ani neuviedol a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Táto skutočnosť by
sa teda vzťahovala na zmluvy uzavreté do 23.8.2004 do 29.5.2006 a nevzťahovala by sa na zmluvy
uzavreté 14.12.2006, resp. 1.2.2008, v rámci ktorých už bolo uvedené správne RPMN (220,94%).

Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči poukazoval na skutočnosť, že v konaní nebolo
preukázané, aby sa výška odplaty v uvedených zmluvách odchyľovala od odplát iných subjektov, napr.

bánk. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že z prehľadu priemerných úrokových sadzieb
spotrebiteľských úverov vypracovaných Národnou bankou Slovenska (úrokové miery úverov - nové
obchody -SKK) vyplýva, že za obdobie od augusta roku 2004 do februára roku 2008 predstavovala
úroková miera pri úveroch splatných do jedného roka sadzbu od 9,15 do 13,61% ročne a pri úveroch
splatných od 1 do 5 rokov sadzbu od 14,60 do 17,53% ročne. Z týchto údajov teda nepochybne vyplýva,že celkové náklady žalovaného predstavovali pri úveroch splatných do 1 roka až 500%-tné navýšenie
oproti priemerným hodnotám ročnej úrokovej miery úverov poskytovaných bankami. V tomto ohľade, v
súvislosti so skutočnosťou, že žalovaný v rámci zmlúv o spotrebiteľských úveroch uzavretých od roku

2005 v zmluve konštatuje, že úrok predstavuje 15% a zvyšok predstavuje administratívny poplatok,
súd poukazuje na to, že takéto rozlíšenie podľa názoru súdu taktiež predstavuje jednoznačne klamanie
spotrebiteľa, keďže administratívny poplatok predstavuje minimálne 50% ročnej odplaty a podľa názoru
súdu je zároveň nepochybné, že žalovaný takýmto spôsobom chcel „zakryť“ vysokú cenu úveru (úroku),
pretože administratívny poplatok nemôže byť v takejto výške premietnutý do celkovej ceny úveru, pričom

užzozmysluapojmuadministratívnypoplatokjezrejmé,žetentopoplatoksatýkavybaveniaúveru,jeho
spravovania a pod., pričom banky vo všeobecnosti inkasujú za administráciu úveru oveľa nižšie poplatky
(resp. v súčasnosti už poplatky ani neuplatňujú) a takýto celkový náklad, ktorý v priemere predstavuje
skoro 4/5-iny celkových nákladov nemožno označiť ako administratívny poplatok. Na základe týchto
skutočností preto súd dospel k záveru, že zmluvy uzavreté medzi účastníkmi sú neplatné z dôvodu
ich rozporu s dobrými mravmi, keďže odplata, ktorú žalobkyňa zaplatila pri jednotlivých zmluvách

žalovanému je v hrubom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku odplaty, keďže minimálne až o
500% prevyšuje obvyklú ročnú úrokovú mieru poskytovanú bankami a z tohto dôvodu sú preto uvedené
zmluvy neplatné.

Keďže súd považoval všetky zmluvy uzavreté medzi účastníkmi z vyššie uvedených dôvodov za
neplatné, s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní vrátiť si

navzájom všetko čo si plnili, pričom keďže z vyjadrenia samotného žalovaného zo dňa 7.7.2010 (č.l.
9) vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému poskytnuté istiny spolu s odplatou, resp. súhrnným
poplatkom, je nesporné, že žalovaný má vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2.656
EUR, pretože v časti o zaplatenie sumy 1.417 EUR žalobkyňa zobrala žalobu späť a keďže žalovaný s
týmto čiastočným späťvzatím súhlasil, súd v tejto časti konanie podľa ustanovenia § 96 O.s.p. zastavil.

V súvislosti so zmluvami uzavretými od 23.8.2004 do 27.5.2006 súd taktiež poukazuje na to, že
tieto zmluvy považoval za bezúročné a bezpoplatkové, preto aj z tohto dôvodu je žalovaný povinný
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že
administratívny poplatok nebol v úverových zmluvách ani presne vyčíslený, a teda aj ohľadom tejto
skutočnosti je potrebné konštatovať, že od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok alebo poplatky, ktoré

nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom v tomto ohľade nemožno prijať argumentáciu
žalovaného v tom, že zo zmluvy vyplývali celkové náklady a že spotrebiteľ si mohol vypočítať koľko
predstavuje 15% z tejto sumy, čo malo predstavovať úrok a koľko by predstavoval administratívny
poplatok. V tomto ohľade súd taktiež zvýrazňuje, že úlohou žalovaného ako dodávateľa bolo určiť jasné
a konkrétne podmienky, a to nielen vyjadrením celkovej výšky odplaty, ale aj uvedením konkrétnej sumy

t.j. aká je výška úroku v percentách a koľko úrok predstavuje v danom konkrétnom prípade a obdobné
údaje uviesť aj o administratívnom poplatku.

V časti priznania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.656 EUR súd vychádzal z údajov uvedených v
jednotlivých zmluvách, teda zo skutočnosti čo tvorilo celkové náklady, ktoré žalobkyňa zaplatila navyše
spolu s úverovými istinami, ktoré jej boli poskytnuté, teda jednalo sa o položky označené ako celkové

náklady resp. súhrnný poplatok (pri zmluvách uzavretých v roku 2004). Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobkyňa podaním zo dňa 21.11.2011 zobrala žalobu čiastočne späť iba v časti o zaplatenie sumy 1.417
EUR a trvala na žalobe v časti o zaplatenie 3.086 EUR, súd aj v časti prevyšujúcej sumu 2.656 EUR
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Právny zástupca žalovaného v rámci konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s

poukazom na uplynutie zákonnej premlčacej lehoty a zároveň poukázal na to, že sa nejedná o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže žalobkyňa v tomto ohľade neprodukovala žiadne dôkazy,
pričom nebol preukázaný priamy ani nepriamy úmysel, teda že pokiaľ by sa mal žalovaný obohatiť, bol
s tým aj uzrozumený. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd poukazuje na to, že túto
neakceptoval, keďže má za to, že v prejednávanej veci sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

pretože žalovaný v rámci zmlúv uzatváraných so žalobkyňou od augusta roku 2004 až do februára roku
2008 od nej vyžadoval zaplatenie odplát v takej výške, ktorá jednoznačne odporuje dobrým mravom
a z tohto dôvodu možno konštatovať, že sa jedná o civilnoprávnu úžeru, pričom v danom prípade sa
jedná minimálne o nepriamy úmysel, keďže súd považuje za nesporné to, že žalovaný vedel, že svojím
konaním môže porušiť zákon a pre tento prípad bol s tým uzrozumený, keďže mu muselo byť jasné, žeodplata vo výške až 80% ročne z poskytnutého úveru je úžerná a keďže žalovaný túto odplatu uplatňoval
dlhodobo a taktiež uplatňoval neprijateľný administratívny poplatok, ktorý v zmluve ani jasne neuviedol,
má súd za to, že jeho úmysel minimálne vo forme nepriameho úmyslu bol zrejmý a preto sa v danom

prípade jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v 10-ročnej premlčacej lehote
odo dňa, keď k nemu došlo, a preto z tohto dôvodu nárok žalobkyne nie je premlčaný. Pokiaľ sa právny
zástupca žalovaného vyjadroval, že žalobkyňa v tomto ohľade neprodukovala žiadne dôkazy, a žiadne
jej konkrétne tvrdenia, ani žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že by bol daný úmysel žalovaného
bezdôvodne obohatiť sa, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v tomto konaní ani nemusela

produkovať iné dôkazy, keďže súčasťou spisu sú úverové zmluvy, je zrejmé kedy tieto úverové zmluvy
boli uzatvorené a aký je ich obsah, koľko zmlúv bolo uzavretých so žalobkyňou (10) resp. jej manželom
(13), pričom súd má za to, že tieto skutočnosti sú dostatočné na posúdenie toho, že v danom prípade
sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

Právny zástupca žalobcu po čiastočnom plnení zo strany žalovaného navrhol zostatok nároku vylúčiť
na samostatné konanie, avšak keďže súd v tejto časti o predmete konania rozhodol, nerozhodoval už o

samotnom návrhu na vylúčenie časti konania, pretože o tejto časti predmetu konania rozhodol v tomto
rozhodnutí.

V rámci pojednávania konaného dňa 19.12.2012 súd na základe návrhu žalobkyne pripustil zmenu
petitu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o určenie, že administratívny poplatok v zmluve o úvere zo
dňa 1.2.2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na základe tejto skutočnosti, ako aj ustanovenia

§ 153 ods. 4 O.s.p. sa súd zaoberal taktiež otázkou vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky s
poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a na druhej
strane záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z tohto teda vyplýva,
že tieto záväzky (dojednania) sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a podľa názoru súdu

ich nemožno preskúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Na druhej
strane ale bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému aj tzv. administratívny resp.
súhrnný poplatok, ktorý ale na základe vyššie uvedeného nie je dojednaním o hlavnom predmete
plnenia a z tohto dôvodu preto súd skúmal, či ich dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd poukazuje na skutočnosť, že obsah

týchto dojednaní nie je v zmluve vyjadrený určito, keďže zo zmlúv uzavretých do roku 2005 vyplýva
iba to, že žalobkyňa má uhradiť iba „súhrnný“ poplatok a zo zmlúv uzavretých od roku 2005 vyplýva,
že žalobkyňa má zaplatiť celkové náklady, z ktorých úrok predstavuje 15% ročne a zostatok má
teda predstavovať administratívny poplatok, ktorého výška však predstavuje až 4/5-iny dojednaného
úroku, teda až o 400% prevyšuje dojednaný úrok, čo vzhľadom na jeho výšku, a obvyklý charakter

predstavuje jednoznačne nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda jedná sa
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, keďže zvýhodňuje žalovaného v tom, že tento
inkasuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru a na druhej strane znevýhodňuje žalobkyňu
v tom, že túto odplatu musí uhradiť. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z
označenia pojmu „administratívny“ by malo vyplývať, že sa jedná o poplatok spojený s vybavením úveru,

resp. vedením úverového účtu, avšak vzhľadom na jeho výšku je nesporné, že sa nejedná o klasický
administratívny poplatok, ale že žalobca takýmto klamlivým spôsobom uviedol spotrebiteľa do omylu (a
to aj s poukazom na absurdné údaje ohľadom určenia výšky RPMN), pričom obvykle administratívny
(spracovateľský) poplatok predstavuje aj pri najnižších výškach úveru maximálne 5% z úverovej istiny,
avšak v danom prípade administratívny poplatok predstavuje až 50 - 65% z poskytnutej istiny, pri

splatnosti maximálne do 55 týždňov. Vzhľadom na uvedené preto súd v časti žaloby o vyslovenie
neprijateľnosti zmluvného dojednania o administratívnom poplatku tejto vyhovel, pričom s poukazom
na ustanovenie § 153 ods. 4 O.s.p určil neprijateľnosť zmluvných podmienok aj ohľadom ostatných
úverových zmlúv.

Podľa § 3 ods. 5, veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení,

spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalobkyňa vrámci petitu žaloby navrhla, aby jej súd priznal okrem bezdôvodného obohatenia aj primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 4.503 EUR s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd však
návrh žalobkyne v tejto časti považoval za podaný predčasne a z tohto dôvodu ho zamietol, keďže

nemal za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo
povinnosti určenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, a to s poukazom na skutočnosť, že
výroky tohto rozsudku týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia, resp. vyhlásenia neprijateľných
zmluvných podmienok doposiaľ nenadobudli právoplatnosť a podľa názoru súdu sa spotrebiteľ môže
primeraného finančného zadosťučinenia domáhať až po úspešnom uplatnení porušenia svojich práv,

teda po právoplatnosti rozhodnutia z ktorého takáto skutočnosť vyplýva.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Keďže sa v danom prípade jedná o zložitý prípad, hlavne z dôvodu väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.