Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/152/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105011424
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8105011424.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Čechom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.
októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X./. R. R., A.. H., U.. XX.XX.XXXX H. H., O.. G.Y.N., F. R. O. XX, O.. L. - O.

X./. K. H., U.. XX.X.XXXX H. D., O.. D., Č., F. R. N. Č.. XX, Č., O.. L. T., Č. A.

s ú v i n n í

- z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a) Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.) formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.), ktorý mali spáchať tak

ž e

- v presne nezistenom čase od 13.3.2000 do mesiaca jún 2000 po predchádzajúcej vzájomnej dohode

postupne odcudzili z rodinného domu nachádzajúceho sa v D. U. Z.. D. Č.. X secesné hodiny v hodnote
33.000,- Sk (1.095,40 Eur), gaučovú súpravu v hodnote 26.000,- Sk (863,04 Eur), spálňu v hodnote
150.000,- Sk (4.979,09 Eur), a ďalší nábytok a hnuteľné veci nezistiteľnej hodnoty, čím takto svojím
konaním spôsobili poškodenému B.. L. R.O.H. škodu vo výške najmenej 209.000,- Sk (6.937,60 Eur)

t e d a

- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili takým činom väčšiu škodu

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

O.. R. R.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.) s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (Zákon č.
300/2005 Z. z.) za nezistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005
Z. z.) a priťažujúcich uvedených v § 37 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.) trest odňatia slobody v
trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.)výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.) určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia
v trvaní 3 (tri) roky.O.. K. H.

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.) s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (Zákon č.

300/2005 Z. z.) za nezistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005
Z. z.) a priťažujúcich uvedených v § 37 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.) trest odňatia slobody v
trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.)výkon uloženého trestu podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.) určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.) a § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zákona (Zákon č.
300/2005 Z. z.) obom obžalovaným ukladá povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 31.2.2005 obžalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne

nahradiť poškodenému B.. L. R., U.. XX.XX.XXXX, Q. C.. Š. D., advokátom so sídlom v Košiciach z
titulu škody spôsobenej trestným činom sumu 6.937,60 Eur do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Podľa § 229 ods. 2 Tr. poriadku účinného do 31.12.2005 so zvyškom nároku na náhradu škody

poškodeného B.. L. R., U.. XX.XX.XXXX, Q. C.. Š. D.Y.H., advokátom so sídlom v Košiciach, odkazuje
na konanie vo veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Prešove podal dňa 30.12.2005 na R. R. K. K. H. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného

do 31.12.2005 k § 247 ods. 1 , ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý mali spáchať tak, že
v presne nezistenom čase, od 13.3.2000 do mesiaca jún 2000 po predchádzajúcej vzájomnej dohode
postupne odcudzili z rodinného domu nachádzajúceho sa v D.Š. U. Z.. D.K.M. X z verandy, predsiene,
spálne, obývacej izby, komory, pôjdu, kúpeľne, pivnice, šopy, rôzne hnuteľné veci, starožitný nábytok -
komody, skrine, starožitné hodiny, obrazy, rôzny nábytok, osobné veci, elektrické spotrebiče a osobné

doklady, čím takto svojím konaním spôsobili škodu poškodenému B.. L. R.K.N. vo výške 436.120,- Sk.

Rozsudkom zo dňa 09.11.2010 súd oboch obžalovaných oslobodil spod obžaloby podľa § 226 písm. b)
Tr. poriadku účinného do 31.12.2005, pretože mal za to, že skutok nie je trestným činom.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 02.05.2011, sp. zn. XTo XX/XX zrušil cit. rozsudok a vrátil vec
súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Súd na hlavných pojednávaniach doplnil dokazovanie v intenciách cit. rozhodnutia krajského súdu a
pozorne sa riadiac v ňom naznačenými skutkovými a právnymi závermi konštatuje nasledovné:

Obžalovaný K. H. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci nevypovedal. V prípravnom
konaní uviedol len to, že skutku kladeného mu za vinu sa nedopustil, nakoľko len na žiadosť R. R.K.N.
K. L. R. odvážal ich majetok na miesto, ktoré sami určili. Túto vec vidí ako spor o majetok medzi, v tom
čase nerozvedenými, manželmi.

Obžalovaná R. R. v prípravnom konaní vo veci odmietla vypovedať. Na hlavnom pojednávaní uviedla,
že dom na ul. D. Č.. X H. D. bol pôvodným majetkom jej manžela, teda poškodeného, ktorý ho zdedil po
svojej mame. Polovicu tohto domu prepísal z vlastnej vôle na ňu. Neskôr pre prípad, že by sa im niečo
stalo a aby sa mal kto o nich postarať, predali dom jej synovi z prvého manželstva K. H. za 1.000.000,-

Sk. Sumu 500.000,- Sk dal syn jej a 500.000,- Sk jej manželovi. K tomu, čo je jej kladené za vinu vobžalobe, obžalovaná uviedla, že je pravdou, že veci odniesli, tieto však neukradli. Uvedeného dňa
obžalovaná, podľa jej vyjadrenia, odišla s vnučkou do Košíc, pričom v predmetnom dome zostal jej zať
C. T. K. E. K. H.. Od neho vie, že poškodený, teda jej vtedajší manžel, mal odísť kúpiť kávu, pričom sa

však v krčme opil. Keď následne prišiel domov, mal vyhadzovať T. aj spoluobžalovaného H. z domu preč.
Obaja však zavolali políciu a keď si títo overili, kto je majiteľom domu, odviezli poškodeného preč. Ona
vtedy zostala u dcéry v Košiciach niekoľko dní a čakala, že sa jej manžel ozve a ospravedlní za to, že sa
vtedy opil. Až neskôr sa dozvedela, že išiel za B.. E. a že býval aj u E.. Jej syn spoločne so zaťom v tom
čase ostali v dome v Prešove, nakoľko tam mali rozložené auto, ktoré opravovali na dvore. Priznala, že

dala svojmu synovi K. H. pokyn, aby hnuteľné veci z domu odniesol, pričom auto ona nezabezpečovala
(č.l. 512). Uloženie vecí dohodla s p. A. tak, že tieto veci budú uložené na dvore u A.. Asi po mesiaci
jej syn povedal, že ich nábytok, teda jej a poškodeného, odviezol do H. a neskôr z H. N. Č.O.H. H.
H.Ý. obžalovaná, podľa jej slov, zdedila po rodičoch dom, resp. chatu, ktorej bola jedinou vlastníčkou. K
vybaveniu ich domu obžalovaná uviedla, že do jedálne kúpili gaučovú súpravu asi za 26.000,- Sk a do
spálne veľkú spálňu v hodnote 150.000,- Sk, zároveň v Prešove kúpili aj stojace kyvadlové hodiny v cene

36.000,- Sk. Obžalovaná uviedla, že v Jasenove u jedného známeho mali odloženú práčku, vysávač,
chladničku, televízor a celú posteľnú bielizeň, resp. paplóny, kde v Jasenove poškodený aj rok býval.
Vo vzťahu k obrazom, ktoré boli odnesené, obžalovaná uviedla, že išlo o obrazy po babke, ktoré však
podľa znalca, ktorý bol u nich doma, nemali hodnotu. Obžalovaná ďalej potvrdila, že poškodený v čase,
keď bol jej manželom, reštituoval pozemky, ktoré predal za sumu 5.200.000,- Sk, z ktorej potom zaplatili

daň asi 1.500.000,- Sk. Peniaze postupne minuli na dovolenky a zdravotné zákroky.

Poškodený B.. L. R. vo svojej výpovedi uviedol, že znalecký posudok, ktorý je obsahom spisu,
nezodpovedá úplne skutočnosti, nakoľko sú v ňom uvedené väčšie veci ako nábytok, ale nie sú tam
menšie veci, ako stôl, fľašky, záhradné náradie, koberce, záclony a zariadenie bytu. Zároveň uviedol, že

okrem týchto vecí nemá už ani fotografie po rodičoch, nakoľko toto obžalovaní všetko spálili, rovnako
nemá ani doklady o štúdiu. Ďalej vypovedal, že 12.3.2000 ho jeho manželka, syn a zať vyhodili na ulicu,
preto sa ho ujal p. E.. Potvrdil, že reštituoval sumu 5.200.000,- Sk, z čoho asi 350.000,- Sk zaplatil
daň. Peniaze mal uložené v L. R. Č.. Z tohto účtu postupne vyberal peniaze, pričom spočiatku mala
dispozičné právo aj manželka, neskôr už iba on. Vyberal sumy okolo 200.000,- Sk, pričom z peňazí

vykonávali opravy domu a úpravy okolia, kúpili aj nábytok. V roku 1991 mal mozgovú príhodu, pričom
v tom čase už bol s obžalovanou R. asi jeden rok zosobášení. Ďalej svedok - poškodený uviedol, že v
dome mal viacero starožitností ako obrazy, kukučkové hodiny a podobne, pričom však z jeho vyjadrení
vyplynulo, že za starožitnosti považuje všetky staré veci. K domu na D.V.L. Z. Č.. X H. D. poškodený
uviedol, že polovičným vlastníkom domu bol on, pretože druhú polovicu previedol na manželku formou

darovania. Potvrdil, že spísali zmluvu o predaji domu nevlastnému synovi H.O.H., čo mala však byť len
poistka pre prípad, že by sa niečo stalo, preto túto podpísal len on s manželkou a táto mala byť odložená
pre prípad potreby. Poškodený poprel, že by mu nevlastný syn bol dal akékoľvek peniaze za dom.

Svedok G. E. vo svojej výpovedi uviedol, že potom, čo dňa 13.3.2000 vyhodili jeho kolegu B.. L. R.

z domu jeho syn K. H. K. H. švagor C. T., prišiel tento k nemu bývať. Osobne bol s poškodeným na
svojom osobnom motorovom vozidle pre osobné veci B.. R. v dome na ul. D. Č.. X H. D., pričom však
sa vždycky na nich T. osopil, že tam nemajú čo robiť, nakoľko poškodený B.. R. tam už žiadne veci
nemá. Svedok ďalej uviedol, že cca jeden krát za polroka bol na návšteve u B.. R. ešte predtým, než
ho z domu vyhodili. K veciam, ktoré mal poškodený doma uviedol, že mal doma asi 3 chladničky, hi-fi

vežu, na chodbe boli veľké kukučkové hodiny a bolo tam aj viacero väčších obrazov. K spolunažívaniu s
obžalovanou R. svedok uviedol, že poškodený žili s manželkou normálne a takto bolo až do doby, kým
neprišiel obžalovaný H.Í..

Svedok B.. H. E. vypovedal, že je priamym susedom domu poškodeného B.. R.K. U. D. Z.. Č.. X, z

ktorého dôvodu poškodeného aj osobne pozná. Mal vedomosť o tom, že niekedy v roku 1995 získal
poškodený nejaké peniaze z reštitúcii na základe ktorých potom vynovil zariadenie svojho domu a tiež
vykonal aj stavebné úpravy na dome. Svedok potvrdil, že s poškodeným udržiaval normálne susedské
vzťahy, občas bol u neho aj doma, takže sa vedel vyjadriť k tomu, že poškodený mal v dome nový
nábytok a bytové doplnky. Konkrétne mal novú spálňu a kúpeľňu a takisto aj doplnky v obývacej izbe.

Tiež nakúpil nejakú elektroniku a bielu techniku, ktorú však svedok bližšie nevedel konkretizovať. Ďalej
uviedol, že niekedy v mesiaci január 2000 prišiel za ním poškodený a ukazoval mu kúpno-predajnú
zmluvu, ktorá bola platná, pričom mu tvrdil, že čiastku, ktorú mal za dom dostať, v skutočnosti nedostal.
Preto mu pomohol kontaktovať sa na právnika. Niekedy okolo 12.3.2000 z domu poškodeného vyhodili stým, že mal byť opitý. Svedok potvrdil, že poškodený síce v ten deň mal vypité, ale opitý nebol. Následne
u neho prespával asi 3 - 4 dní a potom odišiel do Košíc za nejakým priateľom, u ktorého ďalej býval.
Svedok potvrdil, že osobne videl, ako zariadenie v dobe neprítomnosti poškodeného z domu vyvážali na

nákladných autách. Zároveň však svedok potvrdil, časť osobných vecí poškodeného vyložili do mechov
a tieto umiestnili z vnútornej strany pozemku, kde sa k týmto však poškodený nemohol dostať. Svedok sa
nevedel vyjadriť, aké konkrétne veci z domu odvážali, uviedol však, že asi do polroka po tomto vyvážaní
dom predali. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že si spomína, že raz poškodený B.. R. sa dostal
do vnútra domu, kde si bol zobrať svoje doklady.

Svedkyňa G. R. a nebohý C. R. sa nevedeli bližšie vyjadriť k tomu, akým spôsobom bol odnesený
nábytok a iné veci z domu, rovnako ani sa nevedeli vyjadriť k tomu, aké konkrétne veci v rodinnom dome
poškodeného a obžalovanej boli umiestnené. Len z počutia sa dozvedeli, že poškodeného B.. R. mali z
domu vyhodiť, potom, čo dom mal predať synovi. Svedok R. vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený
zvykol vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje.

Svedok W. L. vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiadne priame informácie o tom, ako mal byť odvezený
nábytok z domu jeho suseda poškodeného B.. R.. Jeho manželka svedkyňa G.A. L. vypovedala, že
taktiež nepozná bližšie okolnosti, za ktorých malo dôjsť k vyvezeniu hnuteľných vecí z rodinnému domu
poškodeného. Potvrdila, že videla osobné veci poškodeného zabelené vo vreciach a vyložené pri bránke

rodinnému domu, pričom však nevedela uviesť, aké konkrétne veci v týchto vakoch boli.

Svedok D. C. uviedol, že poškodeného B.. R. pozná odmalička, pričom nie je jeho priamym susedom,
avšak býva taktiež ako on na ul. D. Č.. X. Potvrdil, že mal vedomosť o tom, že poškodený B.. R. zdedil
väčšiu sumu peňazí, nevedel sa však vyjadriť k tomu, o akú sumu išlo. Potvrdil, že bol u neho v dome

na návšteve asi 2 alebo 3 krát, kde si všimol, že v dome je nové zariadenie. Nevedel však uviesť, z
akých peňazí bolo zakúpené.

Svedok B.. C. H. uviedol, že si už presne nespomína, odkiaľ sa dozvedel o tom, že K. H. K. C. T. ponúkali
na odpredaj rodinný dom v Prešove na ul. D. Č.. X. Pretože on sám na kúpu nemal dostatok finančných

prostriedkov, ponúkol dom svojej právničke C.. N.. Táto o kúpu domu prejavila záujem a preto on so
svojím motorovým vozidlom išiel s C.. N. na uvedenú adresu. Svedok uviedol, že keď pôvodne prejavil
záujem o kúpu tohto domu, obžalovaný H. a C. T. ho pustili dovnútra domu, pričom si tento prešiel od
pivnice po povalu. Vo vzťahu k zariadeniu uviedol, že si tam nevšimol žiadne starožitnosti, videl iba
staré poškodené skrine a asi dve postele a starý televízor, pričom dom označil za neudržiavaný a v

dezolátnom stave.

Svedkyňa C.. L. N. potvrdila, že niekedy v mesiaci jún 2000 spoločne s manželom B.. C. N. odkúpili
rodinný dom na ul. D. Č.. X H. D.. Tento dom odkúpili na základe kúpnej zmluvy od K. H.. Ďalej uviedla, že
pred kúpou domu si overili, že majiteľom uvedeného domu je obžalovaný H.. O kúpe domu preto jednali

priamo s ním. Rovnako aj kúpna cena bola dohodnutá priamo v kúpnej zmluve. Túto vyplatili priamo do
rúk obžalovaného H. pri podpise zmluvy v mesiaci jún 2000. Čo sa týka predchádzajúceho vlastníka,
ktorým mal byť poškodený B.. R., nevedela sa svedkyňa k jeho osobe vyjadriť, nakoľko s ním do styku
neprišli. Ďalej svedkyňa uviedla, že rodinný dom kúpili úplne vyprataný od nábytku a zariadení, takže
sa nevie vyjadriť, aký nábytok, alebo zariadenie tam bolo predtým. K stavu domu svedkyňa uviedla, že

tento bol udržiavaný, avšak napriek tomu vykonali na ňom celkovú rekonštrukciu.

Svedkyňa G. E., suseda poškodeného B.. R. vypovedala, že zoznam vecí, ktorý jej bol predložený
vyšetrovateľom súhlasí s tým, aké konkrétne veci mal poškodený vo svojej domácnosti. Nevedela sa
však vyjadriť k tomu, odkiaľ tieto veci pochádzajú, teda či boli kúpené z dedičstva poškodeného, resp.

pochádzajú ešte z vecí, ktoré zdedil po svojej matke.

Svedok H. A., ktorý mal byť policajtom zasahujúcim proti poškodenému na základe privolania
obžalovaného H. a svedka C. T., si vzhľadom na veľký odstup času na uvedený zásah nepamätal.

Svedok G. L. vo svojej výpovedi uviedol, že pri náhodnom rozhovore sa od C. T. dozvedel, že K. H.
má na predaj rodinný dom v D. U. Z.. D.. Pretože podniká v tejto oblasti, spoločne so svojím známym
architektom išiel sa na tento dom pozrieť. Prezreli si dom aj z vnútra., pričom tento bol zariadený ajnábytkom, presnejšie akým, sa už nevedel vyjadriť. Obžalovaný H. mu predložil list vlastníctva o tom,
že dom patrí jemu, preto sa už bližšie o pozadie získania tohto domu nezaujímal.

Policajti, ktorí mali na základe privolania zasahovať proti poškodenému B.. R. - H. I. K. G. L., sa pre
odstup času už nevedeli vyjadriť k tomu, za akých okolností prebiehal zásah a či boli aj vo vnútri domu.

Svedok C. W. uviedol, že zo svojej podnikateľskej činnosti pozná obžalovaného K. H.. Tento ho
niekoľkokrát pozval na návštevu k sebe do rodinnému domu v D. U. Z.. D. Č.. X. Keď bol v tomto

dome, videl, že tento je v dezolátnom stave, nakoľko v celom dome bol veľký neporiadok, na zemi
boli porozhadzované knihy, rôzne oblečenia, vyslovene tam bol, podľa jeho slov „bordel“. Čo sa týka
zariadenia, svedok v dome videl staré manželské postele, staré poškodené skrine, starú chladničku a
práčku, pričom v dome nevidel žiadne starožitnosti. Svedok tiež uviedol, že požičal K. H. svoje nákladné
motorové vozidlo zn. Liaz č. 100, Y. D. XXX K. na jeden deň s tým, že tento potrebuje presťahovať bytové
zariadenie z ul. D. na iné miesto. Toto vozidlo obžalovaný H. užíval iba jeden deň a k tomu, kam nábytok

vozil, sa svedok vyjadriť nevedel. Uvedená výpoveď ohľadom vlastníctva vozidla je potvrdzovaná aj
výpoveďou svedkyne Q. L..

Svedok C. A. vo svojej výpovedi uviedol, že na požiadanie obžalovaného K.O.U. H. pristavil svoje
nákladné motorové vozidlo Liaz 110 Y. G. XXX K. s návesom do dvora rodinného domu patriaceho

obžalovanému K. H. vo Výrave, kde K. H. a jeho švagor C. T. začali do tohto návesu nakladať nejaké
zariadenie - skrine a rôzny nábytok. Na základe požiadania obžalovaného H. tento nábytok zložili vo
dvore svedka A.Á.L. s tým, že sa preňho obratom vrátia. O nábytok sa takmer rok nikto nezaujímal, preto
sa svedok snažil tento pred nepriazňou počasia chrániť prikrytím starou autoplachtou. Asi po jednom
roku po opakovanom telefonickom urgovaní obžalovaného H., aby si pre nábytok prišiel, pristavilo k

nemu do dvora nákladné motorové vozidlo zn. Avia, kam tento nábytok naložili s tým, že toto vozidlo
poslal obžalovaný H.. Svedok sa nevedel vyjadriť, kam tento nábytok bol odvezený. Jeho výpoveď je
potvrdzovaná výpoveďou jeho manželky, nebohej K. A.. Pri ostatnej výpovedi na hlavnom pojednávaní
(č.l. 554) svedok uviedol, že odvezená bola len časť u neho zloženého nábytku a za tú časť nábytku,
resp. hnuteľných vecí, ktoré si ponechal, zaplatil švagrovi obž. H..

Svedok C. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že jeden krát bol v dome poškodeného B..
R. na ul. D. Č.. X, nakoľko sa poznal s obžalovaným H.Í.F., ktorý bol nevlastným synom poškodeného.
Podľa jeho vyjadrenia dom bol riadne zariadený, nevedel sa však vyjadriť k tomu, akým nábytkom a
taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu, či sa v dome nachádzali nejaké cennejšie veci, či už starožitnosti,

alebo elektronika.

Svedok C.. Y. H., advokát so sídlom v D. potvrdil vo svojej výpovedi, že poskytoval na právnu pomoc
poškodenému B.. L. R.. Obsahom tejto právnej pomoci bolo podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy
medzi ním a jeho nevlastným synom K. H.. Išlo o nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva XXXX,

konkrétne o rodinný dom a záhradu na ul. D. H. D.. Táto žaloba bola podaná na Okresnom súde v
Prešove 17.03.2000.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru bytové zariadenia a odhad cien hnuteľných vecí vyplýva,
že časová hodnota odcudzených vecí bola 506.390,-Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že znalec pri

znaleckom dokazovaní vychádzal len z údajov uvedených poškodeným, nemohol súd tento znalecký
posudok akceptovať ako relevantný dôkaz pre ustálenie skutkového stavu, keďže hodnotu jednotlivých
hnuteľných vecí poškodený nedokázal žiadnym spôsobom potvrdiť hodnovernými dokladmi. Uvedenú
skutočnosť, teda že sa nedá vypracovať znalecký posudok len na základe údajov poskytnutých
poškodeným, potvrdili viacerí znalci z odboru odhad cien hnuteľných vecí (č.l. 524).

Z kúpnych zmlúv zo dňa 22.11.1996 (č.l. 318-326) je zrejmé, že poškodený B.. L. R. previedol
nehnuteľnosti získané v reštitúcií na spoločnosť D. R., E.. A.. O.. za čiastku 3.800.000,- Kč a A. R. v
hodnote 1.400.000,- Kč, spolu 5.200.000,- Kč.

Z potvrdenia L. R., V. D., ktoré súd získal prostredníctvom dožiadaného súdu v L. T., Č. A., vyplýva,
že poškodený B.. R. mal v tejto banke účet, pričom z výpisu transakcií na účte vyplýva, že z tohto boli
robené postupne výbery v hodnotách od niekoľko tisíc do niekoľko stotisíc Sk. Z výpisu transakcií nie jemožné zistiť, kto konkrétne tieto finančné prostriedky z účtu vyberal. Z podpisového vzoru k tomuto účtu
je zrejmé, že majiteľom účtu bol L. R. a splnomocnená osoba pre výbery bola obžalovaná R. R..

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC XX/XX vyplýva, že rozsudkom zo dňa 6.12.2006,
právoplatným dňa 25.1.2007, súd rozhodol, že kúpna zmluvy uzavretá dňa 30.10.1998 medzi B.. L.
R. na strane jednej a obžalovanými K. H.F. K. R. R. na strane druhej, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľností, konkrétne rodinného domu a pozemkov na ul. D. X H. D. je neplatná.

Na základe takto zhromaždených a vykonaných dôkazov, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich
súhrnne, riadiac sa právnym názorom krajského súdu, dospel súd k nasledovnému záveru:

Bolo bez pochybnosti preukázané, že obžalovaná R. R. a poškodený B.. L. R. zmluvou zo dňa
30.10.1998 previedli nehnuteľnosti na ul. D. Č.. X na obžalovaného K. H.. Ďalej bolo preukázané,
že táto zmluva bola vyhlásená za neplatnú rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 06.10.2006,

pričom právoplatnosť nadobudla dňa 25.01.2007. Rovnako bolo preukázané, že obžalovaná R. R.Á.
dala obž. K.Í.U. H. pokyn, aby odviezol z rodinného domu všetky hnuteľné veci. Obaja obžalovaní tak v
presne nezistenom čase od 13.03.2000 do mesiaca jún 2000, odviezli z rodinného domu na ul. D. Č..
X v Prešove rôzne hnuteľné veci. Výpoveďami svedkov sa podarilo preukázať, že medzi odnesenými
vecami boli secesné hodiny v hodnote 33.000,-Sk (1.095,40 Eur), gaučová súprava v hodnote 26.000,-

Sk (863,04 Eur) a spálňa v hodnote 150.000,-Sk (4.979,09 Eur). Aj keď bolo preukázané, že medzi
odvezenými vecami boli aj ďalšie hnuteľné predmety, zoznam týchto vecí, resp. ich hodnotu sa súdu
nepodariloustáliť,nakoľkopretochýbalidôkazy.Niejemožnéakceptovaťvyčíslenieškodypoškodeným,
ktorý ceny jednotlivých vecí, resp. ich hodnotu sumarizoval v podobe zoznamu vecí, ktorý predložil
znalcovi. Pretože súd nemohol v takejto dôkaznej núdzi určiť, ktoré ďalšie konkrétne veci obaja

obžalovaní z domu odviezli, upravil skutok tak, že tieto veci označil ako ďalší nábytok a hnuteľné veci
nezistiteľnej hodnoty.

Vzhľadom na to, že bolo preukázané, že obaja obžalovaní odviezli z domu rôzne hnuteľné veci, ktorých
neboli výlučnými vlastníkmi, dospel súd k záveru, že tak svojim konaním naplnili znaky trestného činu

krádeže po objektívnej i subjektívnej stránke. Ako prejudiciálnu riešil súd otázku, ktorá hmotnoprávna
norma je pre obžalovaných výhodnejšia, pretože skutok spáchali za účinnosti zák. č. 140/1961 Zb.,
pričom súd rozhodoval už za účinnosti zák. č. 300/2005 Z.z. Vychádzajúc z výšky spôsobenej škody
dospel súd k záveru, že použitie nového zákona je pre obžalovaných priaznivejšie. Vychádzal pritom
zo skutočnosti, že spôsobená škoda 209.000,-Sk (6.937,60 Eur) v zmysle ust. § 89 ods. 13 Tr. zákona

účinného do 31.12.2005 je škodou väčšou, ktorá skutočnosť ich konanie kvalifikuje ako trestný čin
krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona. Pri aplikácii nového zákona (zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný
zákon) je táto škoda tiež škodou väčšou (§ 125 ods. 1 Tr. zákona), avšak jej spôsobenie napĺňa znaky
skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Porovnaním trestných
sadzieb stanovených pri trestnom čine krádeže podľa § 247 ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005

a prečine krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 súd zistil, že menej prísna
je právna úprava podľa nového trestného zákona, keďže umožňuje uložiť trest odňatia slobody na šesť
mesiacov až tri roky, na rozdiel od trestu od jedného do piatich rokov podľa starého zákona.

Pri nezistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody

mierne nad dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere jedného roka, pričom zohľadnil aj dĺžku času,
ktorá uplynula od spáchania skutku. Vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania skutku obžalovaní
neboli súdne trestaní a je teda možné konštatovať, že viedli riadny život, považoval súd samotnú
hrozbu trestom za dostatočnú a výkon trestu obom obžalovaným podmienečne odložil na skúšobnú
dobu troch rokov každému jednému. Počas tejto skúšobnej doby budú obžalovaní povinní viesť riadny

život pod hrozbou premeny podmienečne odloženého trestu na trest nepodmienečný. Pre posilnenie
inštitútu podmienečného odkladu výkonu trestu súd obom obžalovaným uložil povinnosť v skúšobnej
dobe nahradiť poškodenému B.. R. škodu, ktorú mu súd priznal v sume ustálenej vo výrokovej časti
rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal
na konanie vo veciach občianskoprávnych, keďže nemal dostatok podkladov pre ustálenie jej výšky.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 8 (ôsmich) dní odo dňa doručenia písomného
vyhotovenia tohto rozsudku na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.