Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010518
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1113010518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 11.10.2013, v trestnej veci obžalovaného Q. C., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, Trestného
zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
Q. C., narodený: XX.XX.XXXX/XXXX N. C.,
trvale bytom: C., K. Z.,
bez prihlásenia C., K. V.. Č.. X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

19. januára 2013 v čase medzi 01.15. hod. a 01.30. hod. v Bratislave na Kollárovom námestí na zastávke
Mestskej hromadnej dopravy autobusu premávajúceho na trase linky číslo 80 smerom do Petržalky
spoločne s doposiaľ neustálenou osobou mužského pohlavia po tom, ako pristúpili k poškodenému
B. E., tohto fyzicky napadli zozadu ho uderiac do oblasti hlavy, chytiac ho a zhodiac ho na snehový

závej, pričom po tom, ako poškodený spadol na zem, pokračovali v jeho fyzickom napádaní udierajúc ho
dlaňami zovretými v päsť do oblasti hlavy a kopajúc ho , pričom počas tohto mu obžalovaný prehľadával
vrecká a z ľavého vrecka mu vytiahol mobilný telefón zn. Sony Xperia v hodnote cca 530,- €, pričom po
tom, ako poškodený v dôsledku strachu z ďalšej bitky im zakričal, že im môže dať peniaze, ale nech mu
nechajú aspoň doklady, vybral peňaženku, z tejto vytiahol finančnú hotovosť vo výške 10,- €, po čom s
mobilným telefónom a peniazmi od poškodeného E. z miesta činu odišli,

t e d a

spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci
č í m s p á c h a l

zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 4 /štyri/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodenému B. E., C. C., S.
V.. Č.. XXXX/X vo výške 10 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, vyslúchol obžalovaného Q. C.,
poškodeného B. E., vyslúchol tiež svedkov B. E.H., A. C., Q. C., S. C., S. C., oboznámil spisový materiál
z prípravného konania a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom.

Obžalovaný Q. C. na hlavnom pojednávaní pred súdom po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásil

že sa necíti byť vinný.
Následne na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že v deň skutku bol doma, pretože on je stále
doma, bol so svojou priateľkou skoro až do rána, poškodeného nepozná a nikdy ho nevidel, jedine na
opoznávaní.

Poškodený B. E. pred súdom uviedol, že v ten deň, teda pred skutkom bol pozvaný na oslavu narodenín
jednej jeho kamarátky do centra mesta, do reštaurácie U pavúka. Došiel do centra okolo 20.00 hod.. U
pavúka ešte niekto nebol, presunul sa na Obchodnú do podniku Valhala, tam sa stretli s kamarátmi a
potom sa znovu presúvali do podniku U pavúka. Okolo pol noci už ďalej nešiel, chcel ísť domov. Keď
sa presúvali po Obchodnej, tak sa rozlúčil a išiel na zastávku autobusu na Kollárovo námestie. Zavolal

otcovi, aby pre neho prišiel a na zastávke autobusu potom čakal na otca. Prišli k nemu dvaja muži, ktorí
mu začali hovoriť, že im niekto odcudzil mobilný telefón Samsung Galaxy S3, aby im požičal svoj mobil,
že zavolajú políciou a keďže ich mobil je moderný a má GPS, že takto je možné ho nájsť. On im odmietal
mobil požičať s tým, že ich nepozná. Otočil sa od nich smerom preč. Po chvíli zozadu dostal úder do
hlavy, spadol na snehový závej a popritom mu obžalovaný C. vytiahol z ľavého vrecka nohavíc mobil.

Tiež ho dvaja páchatelia vyzývali, aby im dal peniaze, popritom ho bili, on na to zakričal, že im teda
dá peniaze a oni ho prestali biť. Vytiahol peňaženku, dával im 10,- € z peňaženky. Následne ten druhý
páchateľ, teda nie C., mu povedal, že keby im dal mobil, že sa to celé nemuselo stať a potom utiekli
smerom na Radlinského ulicu. Zostal stáť na zastávke, za 2 minúty po neho prišiel otec. Povedal mu,
čo sa stalo a išli priamo na policajné oddelenie v Petržalke.

V Petržalke im policajti povedali, že oni to riešiť nemôžu, že musí ísť na miesto kde sa to stalo a že to
má riešiť polícia niekde na Americkom námestí. Správnu adresu tejto polície ale nevie. Tam ho policajti
vypočuli, musel všetko povedať, zobrali ho odtiaľ na miesto činu, potom zase na políciu, kde musel zložiť
tú podobu útočníka, identikit. Následne, možno o 6.00 hod. ráno ho policajti pustili domov.

Na otázku prokurátorky poškodený uviedol, že keď dostal úder zozadu do hlavy, potom ho obaja chytili
za ramená, zhodili na zem a obaja ho bili a kopali keď bol na zemi. Obžalovaný C. mu už od začiatku
vyťahoval z vrecka mobil, ten druhý ho zatiaľ na zemi bil a kopal. Keď poškodený zakričal, že im dá
peniaze, prestali ho biť a kopať. On teda vytiahol peňaženku, dal im 10 €, konkrétne tie peniaze zobral
ten druhý páchateľ, teda nie C..

Na otázky obhajcu, aby poškodený vysvetlil zmenu svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, oproti
výpovediam v prípravnom konaní poškodený uviedol, že je síce pravdou, že počas útoku na seba utrpel
zranenie, mal prehryznutý jazyk a krvácal, ale táto informácia sa nedostala do jeho výpovede na polícii.
Taktiež na zápisnici o ohliadke miesta činu nie je uvedené, že utrpel zranenia, a že na zastávke autobusu

vypľúval krv, tiež k zápisnici nie je fotodokumentácia, ktorá by svedčila, že na kope snehu malo dôjsť
k napadnutiu a bitiu poškodeného.

Svedkyňa B. E., priateľka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní pred súdom tvrdila, že v dobe skutku
bola spoločne s obžalovaným u nich doma, a že obžalovaný bol v čase skutku s ňou. Skutočnosť,

že si presne pamätala s odstupom času čo v tú noc robila vysvetlila tvrdením, že v nasledujúci deň
mali ísť spoločne s obžalovaným na oslavu k priateľke a nakoniec aj tak nešli. Jej výpoveď tesne pred
vznesením obvinenia obžalovanému, keď si na čas skutku nepamätala je pre trestné konanie pred
súdom nepoužiteľná, pretože svedkyňa nebola po vznesení obvinenia obžalovanému vyslúchnutá bez
meškania a jej výpoveď s časovým odstupom už obsahuje presné údaje aj o čase skutku.Svedkyňa A. C. na hlavnom pojednávaní pred súdom, ako matka obžalovaného uviedla, že obžalovaný
bol v dobe skutku doma, pretože on je stále doma.

Svedok Q. C., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že v dobe skutku bol
obžalovaný, so svojou priateľkou E. u nich doma, pozerali nejaké filmy. Svedok si to podrobne pamätal
preto, lebo vtedy mal skúškové obdobie a aj on bol stále doma.

Svedok S. C. bol osobou, ktorá mala asi mesiac po skutku od dvoch neznámych osôb rómskeho pôvodu

kúpiť mobilný telefón, ktorý bol majetkom poškodeného E.. Podľa tvrdenia svedka, obžalovaný C. nie
je osobou, ktorá mu predala mobilný telefón.

Svedok S. C. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že predmetný mobilný telefón kúpil do
svedka C., ktorý ho mal mať od svojej sestry.

Následne Okresný súd Bratislava 1 oboznámil spisový materiál vrátane registra trestov obžalovaného.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak ako je uvedené
v obžalobe Okresného prokurátora pre Bratislavu 1 s tým, že dňa 19. januára 2013 v čase medzi
01.15. hod. a 01.30. hod. v Bratislave na Kollárovom námestí na zastávke Mestskej hromadnej dopravy
autobusu premávajúceho na trase linky číslo 80 smerom do Petržalky obžalovaný Q. C. spoločne s

doposiaľ neustálenou osobou mužského pohlavia po tom, ako pristúpili k poškodenému B. E., tohto
fyzicky napadli zozadu, po tom, ako poškodený spadol na zem, pokračovali v jeho fyzickom napádaní
udierajúc ho dlaňami zovretými v päsť do oblasti hlavy a kopajúc ho , pričom počas tohto mu obžalovaný
prehľadával vrecká a z ľavého vrecka mu vytiahol mobilný telefón zn. Sony Xperia v hodnote cca 530,-
€, poškodený E. im zakričal, že im môže dať peniaze, ale nech mu nechajú aspoň doklady, vybral

peňaženku, z tejto vytiahol finančnú hotovosť vo výške 10,- €, po čom s mobilným telefónom a peniazmi
od poškodeného E. obžalovaný Q. C. a ďalší neznámy páchateľ odišli.

Pri rozhodovaní o vine obžalovaného Q. C. zo žalovaného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zák.,
Okresný súd Bratislava 1 vychádzal predovšetkým z trestného oznámenia a výpovede poškodeného B.

E. bezprostredne po skutku, i následne na polícii a pred súdom.
Výpovede poškodeného súd vyhodnotil ako nezaujaté voči osobe obžalovaného C., pravdivé a
zodpovedajúce stavu, ktorý bol ustálený v trestnom konaní a nakoniec aj v žalovanom skutku.
Poškodený vo svojich výpovediach i po zákonnom poučení o trestných následkoch nepravdivej
výpovede opakoval prežité skutočnosti, ktoré popísal zo svojho uhla pohľadu.

Obžalovaný je pre poškodeného osobou neznámou a bez ich predchádzajúceho kontaktu si súd nevie
predstaviť možnosť, že by poškodený, ako mladý človek, ktorý si vyšiel sadnúť s priateľmi a po oslave sa
snažil dostať domov vymyslel lúpež pri ktorej evidentne prišiel o nie lacný mobilný telefón a dokonca aj
osobu obžalovaného Q. C.Q. ako páchateľa, ktorý mu mobilný telefón zobral za použitia násilia, pričom
navyše ešte bezprostredne po skutku vyhotovil identikit páchateľa zodpovedajúci osobe obžalovaného.

Aj keď obhajoba počas dokazovania vykonaného pred súdom poukázala na drobné odlišnosti
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pred súdom a v prípravnom konaní, súdu poškodený
rozumne a nekonfliktne vysvetlil možné odchýlky vo svojich výpovediach zaprotokolovaných policajtmi a
vykonaných pred súdom. Rozpory zistené počas ohliadky miesta činu, keď nebola ohliadaná policajtmi
na zemi jeho krv, ktorá tam mala zostať po útoku poškodený vysvetlil rozmočeným snehom na mieste

činu a neofotenie hŕby snehu, kde malo dôjsť k jeho pádu a bitiu zase nečinnosťou polície, čo zodpovedá
aj zisteniam súdu.
Skutočnosť, na ktorú poukázala obhajoba, a to že páchateľom mala byť osoba rómskej národnosti,
pričom obžalovaný Rómom podľa vlastného vyjadrenia nie je, súd nepovažoval za hodnú akéhokoľvek
zisťovania a dokazovania, keďže poškodený na identikite vyhotovenom bezprostredne po skutku vytvoril

vernúkópiupodobyobžalovanéhoaskutočnosť,čitentosámsebaoznačujezaRómaalebonie,nemôže
byť predmetom dokazovania.

Súd následne ustálil skutočnosti, ktoré považuje za nespochybniteľné, logické a vychádzajúce z
prežitého.

Predovšetkým bolo nepochybne zistené, že poškodený E. podal trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa bezprostredne po skutku, ktorý je predmetom tohto konania. V podanom trestnom oznámení
uviedol rovnaké skutočnosti, ako v konaní pred súdom, odchýlky vo výpovedi vysvetlil zákonnekonformným spôsobom. Popis páchateľa vykonaný pri podaní trestného oznámenia úplne zodpovedá
osobe obžalovaného. Podozrenie voči obžalovanému bolo zistené až s odstupom času, po objavení sa
mobilného telefónu patriaceho poškodenému. Už počas prvého kontaktu s obžalovaným, poškodený

tohto opísal, ako jedného z útočníkov v dobe skutku. Druhý útočník doposiaľ zistený nebol.
Ak by súd zvažoval zaujatosť poškodeného alebo polície voči obžalovanému, musel by zisťovať, či
existuje nejaký dôvod, pre ktorý bol zistený ako podozrivá osoba práve obžalovaný a nie aj jeho
spolupáchateľ. Žiaden dôvod možnej zaujatosti ale zistený nebol.
Dokazovanie vykonané pred súdom ďalej potvrdilo podozrenie, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, a pre

ktoré bola podaná obžaloba a tvrdenia rodiny obžalovaného a jeho priateľky typu - “bol stále doma, lebo
on je stále doma“, súd nemôže brať ako dôkaz nezaujatej osoby, bez snahy pomôcť svojmu blízkemu.

Súd následne oboznámil spisový materiál, z registra trestov oboch obžalovaných zistil, že obžalovaný
C. bol v minulosti päťkrát súdne trestaný, mal teda dostatok skúseností s trestnou činnosťou, bol aj vo
výkone trestu odňatia slobody.

Bol tiež dvakrát v posledných dvoch rokoch postihnutý za priestupky násilného charakteru.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. s tým, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľov, ich pomery
a možnosť ich nápravy.

Obžalovanému C. priťažujúce okolnosti súd priznal v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. a to, opätovné
spáchanie trestného činu, trest bol teda ukladaný s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák.. Trestná sadzba určená
ustanovením § 188 ods. 1 Tr. zák. teda v intervale 3 roky až osem rokov odňatia slobody zostáva
nedotknutá, mení sa len spôsob ukladania trestu s tým, že ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností,

zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd teda ukladal trest s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., v takto stanovenom intervale. Podľa súdu do úvahy
v prípade obžalovaného prišlo výlučne uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, s poukazom
na intenzitu jeho konania a spôsobené následky na dolnej hranici takto ustanovenej trestnej sadzby.

Do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia súd obžalovaného zaradil
preto, lebo tento v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre inú trestnú
činnosť majetkového i drogového charakteru. Obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v obžalobe
dokonca v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Čo sa týka nárokov na náhradu škody, súd priznal poškodenému Kukučkovi ním uplatnený nárok na
náhradu škody vo výške 10 EUR v plnom rozsahu, pretože uveril poškodenému v celom rozsahu ním
prezentovaného svedectva .

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia, resp. doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.