Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712208422
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712208422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING,

a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený splnomocnencom: HMG &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti žalovaným
v 1.rade: I. N., nar. X.XX.XXXX., Z. XXXX/XX, XXX XX . C., štátny občan SR, v 2.rade: O. P., nar.
XX.XX.XXXX,F.XXX/XX,XXXXXC.,štátnyobčanSRozaplateniesumy2.974,27eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2.137,59 eur s 9% úrokom z omeškania
ročneod22.12.2010dozaplateniaanáhradutrovkonaniasplnomocnencovižalobcuatotrovyprávneho

zastúpenia v sume 124,74 eur a iné trovy v sume 77,86 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s
tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného.

Súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.11.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť sumu 2.974,27 eur, 12,30% úrok ročne zo sumy 2.137,59 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, 9%
úrok z omeškania ročne zo sumy 2.137,59 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobudôvodiltým,žejeprávnymnástupcom Slovenskejsporiteľne,a.s.Bratislava,odktorejnadobudol
pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Žalovaná
suma predstavuje plnenie titulom uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 4.2.2005, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur, predtým 50.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe
12,30% ročne, ktorý sa zaviazal splácať mesačnou splátkou vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.3.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.1.2010. Žalovaný svoj
záväzok zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dohodnutej doby splatnosti. Na
zabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstvauzavrelžalovanýv2.radesprávnympredchodcomžalobcu
zmluvu o ručení zo dňa 4.2.2005, v ktorej sa zaviazal, že uspokojí pohľadávku zo zmluvy o úvere vrátane
úrokov a ďalších nákladov spojených s úverom, ak ju riadne a včas neuspokojí poberateľ úveru. Ku dňu

postúpenia pohľadávky predstavuje pohľadávka výšku 2.974,27 eur, z toho istina sumu 2.137,59 eur,
nezaplatené úroky v sume 265,53 eur, úroky z omeškania v sume 571,15 eur. Žalobca istinu úročí ďalej
riadnym úrokom vo výške 12,30% ročne a zákonným úrokom z omeškania ku dňu konečnej splatnosti
úveru vo výške 9% ročne. V žalobe poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka (§§ 497, 502,
503, 504, 369).Žalovaní v 1. a 2.rade sa k žalobe nevyjadrili. Na riadne predvolané pojednávanie vo veci sa bez
ospravedlnenia z vážneho dôvodu nedostavili.

Žalobca a jeho zástupca sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnil

zástupca žalobcu. Súd preto vec prejednal bez prítomnosti účastníkov s použitím ustanovenia § 101
O.s.p. a prihliadol na dosiaľ vykonané dôkazy, obsah spisu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok,
oznámením o postúpení pohľadávky, všeobecnými obchodnými podmienkami /VOP/, výpismi z
úverového účtu a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

21.12.2010. Prípisom zo dňa 28.12.2010 bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému.

Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 4.2.2005 bol žalovanej 1/ poskytnutý úver vo výške 1.659,70
eur /predtým 50.000,- Sk/ s úrokovou sadzbou 12,30% ročne, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných
splátkach po 39,67 eur, s prvou splátkou 20.3.2005 a konečnou splatnosťou dňa 20.1.2010. Podľa čl.
III. bod 7. zmluvy dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, platiť úrok

z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr
uhradí splatné poplatky a náhrady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto
poradí. Podľa čl. IV. zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli na ročnej percentuálnej miere nákladov 7,41%.
Podľa čl. V. bod 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 ObZ, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 7.2.4. VOP, banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v
zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše
peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere.

Podľa bodu 7.3.2. - splácanie splátkového úveru, pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej
súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných

podmienkach zmluvy o úvere uvedenými spôsobmi. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania
úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu.

Podľa bodu 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane). Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v
posledný deň každého úrokového obdobia, t.j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp.

spôsobom v nej dohodnutým.

Podľa bodu 7.4.4. VOP, pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru,
banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky.

Podľa výpisu z účtu žalovaná čerpala úver v sume 1.659,70 eur /predtým 50.000,- Sk /. Ku dňu 6.8.2011
bol vyčíslený počiatočný zostatok - 2.125,14 eur, splátky 2.974,27 eur, čerpanie, úroky, poplatky - 849,13

eur.Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 22.8.2013 špecifikoval
uplatnenú pohľadávku v sume 2.974,27 eur tak, že táto predstavuje úroky z omeškania v sume 571,15
eur, istinu po splatnosti v sume 2.137,59 eur a riadne úroky v sume 265,53 eur.

Z výpisov z úveru a transakcií na úverovom účte vyplýva, že žalovaný čerpala úver v sume 1.659,70
eur (50.000,-Sk) dňa 4.2.2005. Prvú splátku úveru v sume 33,19 eur zaplatila dňa 4.2.2005 a poslednú
splátku dňa 25.1.2007 v sume 99,58 eur a spolu uhradila 21 splátok v sume 856,27 eur. Žalovaná
sa dostala do omeškania dňa 21.3.2005 z dôvodu nezaplatenia prvej splátky v dohodnutej výške,
čím vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zmysle čl. III. bod 7 Zmluvy. Uplatňovaný úrok z
omeškania v sume 571,15 eur je účtovaný od 21.3.2005 do 20.1.2010 (deň konečnej splatnosti úveru)

z nezaplatených splátok v stanovenej percentuálnej výške, ktorú oznámil žalovanému zverejnením na
svojej webovej stránke. Výška úrokov z omeškania bola vypočítaná od 21.1.2010 do 21.12.2010 z istiny
2.137,59 eur s tým, že úprava úrokov z omeškania v čl. III bod 7 zmluvy korešponduje s bankovou
obchodnou praxou, je dôvodná pretože sadzby z úrokov ako aj z úrokov z omeškania sa môže počas
zmluvného vzťahu meniť. V rámci istiny po splatnosti v sume 2.137,59 eur sú obsiahnuté riadne úroky

v sume 1.080,10 eur od februára 2005 do januára 2010, poplatky v sume 199,14 eur s tým, že čistá
istina úveru je v sume 858,35 eur. Riadne úroky v sume 1.080,10 eur boli dohodnuté v sadzbe 12,30%
ročne, poplatky v sume 199,14 eur predstavujú poplatky za vedenie účtu v sume 17 x 50,- Sk = 850,-
Sk, t.j. 28,21 eur a 43 x 60 = 2.580,- Sk, t.j. 85,64 eur od februára 2005 do januára 2010, poplatky za
žalobnú upomienku v sume 82,97 eur, poplatok za hotovostnú splátku v sume 2,32 eur. Nesplatené

úroky v sume 265,53 eur sú účtované z istiny 2.137,53 eur od 21.1.2010 do 21.12.2010 v úrokovej
sadzbe 13,35% ročne, keď bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba podľa čl. IV. bod 3 Zmluvy. Podľa
prehľadu úrokových sadzieb vo výpise do 31.12.2008 bola sadzba úroku z omeškania vo výške 26,40%
ročne.

Podľa dohody o ručení zo dňa 4.2.2005 žalovaný 2/ ako ručiteľ vyhlásil, že má vedomosť o uzavretí

zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 4.2.2005 a vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa vzniknuté
z úverovej zmluvy, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou
zmluvou, pohľadávku a jej príslušenstvo vzniknuté v dôsledku s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy,
pohľadávku na uhradenie nákladov, pohľadávku a jej príslušenstvo v dôsledku zánikom zmluvy iným
spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním a ďalšie pohľadávky v súvislosti s vydaním

bezdôvodného obohatenia. Podľa čl. III. bod 6. Záväzok ručiteľa vyplývajúci z dohody o ručení zaniká
až úplným zaplatením pohľadávky.

Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák.č. 258/21192 Zb. o
ochrane spotrebiteľov a Zák.č. 258/52001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy.

Podľa § 23a ods. 1 Zák.č. 634/1992 Z.z. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na
rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom,
súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na
účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s

výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby
okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov
a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku
a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky

sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na
poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti
alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov
za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v
prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej,

ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako
podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

Podľa § 2 písm. d) a e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z

hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s
poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4, 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa§517ods.1,2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 ods. 1, 1 ObZ, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.
Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať
na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

Podľa § 305 Obz, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku
svojej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 306 ods. 1, 2 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto
vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj

záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť
nazapočítaniepohľadávkydlžníkavočiveriteľovi,aknazapočítaniebyboloprávnenýdlžník,kebyveriteľ
vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči
veriteľovi.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný sčasti
dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so
žalovanou 1/ ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úveru, ktorá bola uzavretá dňa 4.2.2005. Súčasne
žalovaný 2/ uzavrel dohodu o ručení, keď prevzal na seba ručiteľský záväzok vyplývajúci z uzavretej
zmluvy o splátkovom úvere. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah

a vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy súd poukazuje na to, že základom tohto záväzkového vzťahu je
Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aj dodávateľ - právny predchodca žalobca sám
poukazuje v dohodnutých podmienkach zmluvy na ustanovenia VOP bod 7., v ktorom sú upravené
záväzkovo-právne vzťahy, keď banka ako veriteľ na požiadanie fyzickej osoby, nepodnikateľa ako
dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky. Zák. č. 258/2001 Z.z. je právny predpisupravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti a zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú
samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných
ustanovení zákona je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní

medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania /
tovarov a služieb/ spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je prioritne fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver
poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom na takto
zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o obchodno-
právny vzťah. Základným znakom obchodno-právnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi

pri ich podnikateľskej činnosti a vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom
nespadá ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ustanovení § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. V
čase uzavretia zmluvy platil Zákon o spotrebiteľských úveroch a preto sa na vzťah medzi účastníkmi
vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Súd má zato, že uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského
úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské
úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú
popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere,
nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých
zmluvnýchtypovoďalšienáležitostivymedzenévZák.č.258/2001Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov. Za

spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
spotrebiteľovi,atozaodplatuveriteľombezohľadunaprávnuformu,svýnimkouzmlúvvymedzenýchv§
1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po
uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho
úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy
odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky
zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za
odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov

ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď.

Veriteľ na základe zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý vyčerpala. Predmetná
zmluva musí obsahovať najmä hore uvedené náležitosti, ktoré vyžaduje Zák.č.258/2001 Z.z. Súd má za
to,žezmluvaobsahujepodstatnénáležitostiuvedenévzákoneazmluvabolauzavretáplatne.Žalovanej
nedodržaním dohodnutých podmienok v zmluve a to neplatením mesačných splátok na splatenie úveru

vznikol dlh na nesplatenom úvere. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 59.splátkach po 39,67 eur, teda
v sume 2.340,53 eur a celkom zaplatila sumu 856,27 eur a teda na nesplatnom úvere by zostala suma
1.484,26 eur. Súd preskúmal jednotlivé čiastkové nároky uplatnené žalobcom s tým, že má za to, že
nárok žalobcu uplatnený titulom nesplatenej istiny úveru s úrokom v sume 2.137,59 eur je dôvodný a
preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť uvedenú sumu.

V časti uplatneného úroku z omeškania vypočítaného v sume 571,15 eur súd žalobu žalobcu zamietol s
poukazom na to, že tento bol vypočítaný s použitím úrokovej sadzby 26,4% ročne v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka určené zverejnením banky. Tieto však môžu byť použité len v prípade, ak
neodporujú ustanoveniam občianskeho práva a nie sú v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. V
predmetnom konaní sa jedná nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú, keď zo zmluvných strán jednu je

potrebné považovať za spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľských vzťahov okrem Zákona o spotrebiteľských
úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa je zakotvená v Občianskom zákonníku a súčasťou tejto
úpravy je uzákonené i kogentné pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou
zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa a teda použitie iných noriem, než noriem
spotrebiteľského práva, keď posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť

hľadiskomvýhodnostitoho-ktoréhodojednaniaprespotrebiteľa.Normyobchodnéhoprávasúvtakomto
prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úpravespotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Výška dohodnutých úrokov z omeškania podľa
Obchodného zákonníka potom neprichádza do úvahy, pretože je pre spotrebiteľa nevýhodnejšia, keď
je úrok z omeškania podstatne vyšší, než úrok z omeškania podľa citovaných ustanovení občianskeho

práva. Úrok z omeškania v čase uzavretia zmluvy bol upravený v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
OZ vykonávacím predpisom a to Nar. vl. 87/1995 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenka, ktorá diskontná sadzba bola vo výške 4% a teda úrok z omeškania 8%.
Žalobca uviedol, že bol úrok z omeškania vypočítaný od 15.1.2009 s použitím úrokovej sadzby 8%, ale
akú sumu predstavujú takto vypočítané úroky z omeškania zo žalovanej sumy nevyčíslil.

Súd uplatnený nárok žalobcu na dohodnutý úrok v sume 265,53 eur od 22.1.2010 do 21.12.2010 a

12,30% ročne z nesplatenej istiny od 22.12.2010 do zaplatenia nepriznal, pretože do 20.1.2010 bola
dohodnutá v zmluve o splátkovom úvere v čl. I. konečná splatnosť úveru a vo zvyšku nárok žalobcu
zamietol. Predmetom konania bolo plnenie v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru a niet
pochybností o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky.
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky(§
497ObZ).Kauzaúverovéhoprávnehovzťahuspočívavposkytnutípeňažnýchprostriedkovadovrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý
sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov (por. Štenglová/Pliva/ a kol. Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK

str. 1 153).

Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú

povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je administratívny strop (limit). V prípade,
žežalobcavychádzazdohodnutýchpodmienokpodbodom7.4.2.VOP,keďsaúverúročídenneododňa
poskytnutia do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru a preto má nárok za priznanie dohodnutého
úroku až do dňa úplného splatenia úveru, súd poukazuje na to, že takéto ujednanie je v rozpore so
zákonom v zmysle ustanovenia § 39 OZ a teda neplatné. V danom prípade ide o navyšovanie úrokov,

keď by sa jednalo o úrok 17,70% ročne a 9% ročne (úrok z omeškania) spolu v sadzbe 26,70% ročne,
čím by bol dosiahnutý zámer veriteľa dosiahnuť vyššiu sankciu, než akú predstavujú úroky z omeškania.
Odplatné úroky však nemajú sankčnú povahu. Uvedený záver platí aj za stavu, že ustanovenia §§ 502
a 503 ObZ, na ktoré žalobca poukazuje, majú dispozitívnu povahu. Možno sa od nich zmluvne odchýliť,
ale len v rámci zákona a ratio legis zákonných inštitútov. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zmluvu

spotrebiteľskú s použitím ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, nie je umožnené nevýhodnejšie dojednanie, než
aké upravuje Občiansky zákonník a ten považuje vyššie úroky z omeškania než ako upravuje nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z. za neprípustné. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn.
4 Obo 143/98) vyplýva, ž dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnostidlhu(jehosplátok).Odsplatnostijedlžníkvomeškaníamusíplatiťúrokyzomeškaniavzmysle

§ 369 ObZ. (rozsudky KS v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012 z 10.5.2013, 6Co/183/2011 z 18.9.2012,
6Co/61/2012 z 15.1.2013).

Žalovaná sa naďalej dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania, ktorý je v súlade s Nar. vl. č. 87/1995 Zb. v zmysle ustanovení občianskeho práva a to odo
dňa uplatneného žalobcom v žalobe.

Súd uložil súčasne povinnosť žalovanému 2/ na zaplatenie priznaných súm ako ručiteľovi, ktorému
táto povinnosť vyplýva z uzavretej dohody o ručení, keď žalobca ako veriteľ je oprávnený domáhať sa
zaplatenia žalovanej sumy, ak svoj dlh nesplnil dlžník.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. ods. 2 O.s.p., keď žalobca mal vo veci len
čiastočný úspech a preto súd rozhodol o pomernom priznaní náhrady trov konania. Žalobca mal úspech
vo veci 71,87%, neúspech 28,13%, čo predstavuje čistý úspech 43,74%. Žalobca navrhol a vyčíslil trovy

právneho zastúpenia v sume 285,19 eur v zmysle Vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby
po11,20 eur (prevzatie a príprava, podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,63 eur a 20% DPH zo sumy
237,66 eur v sume 47,53 eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške čistého
úspechu v sume 124,74 eur (43,74% z 285,19) a iné trovy titulom zaplateného súdneho poplatku v sume
77,86 eur (43,74% z 178).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).