Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/28/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708201419
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8708201419.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcov: v 1./ rade: Š. Y., nar.
X.X.XXXX, bytom C., Š. XXXX/XX, v 2./ rade: J. W.Á., nar. X.X.XXXX, bytom C., N. XXXX/X, v 3./ rade:
Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, bytom W. B. XXX, v 4./ rade: Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, U., Č. M.,
v 5./ rade: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. O. X. XX, X., Č. M., všetci zast. Advokátska kancelária
Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanej: N. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, B. G., o vydanie dedičstva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobcom v prvom rade až piatom rade spoluvlastnícky podiel,
každému zo žalobcov po X/XXX-in z nehnuteľností vedených na:

a/ liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. G. označených ako

p.č. XXX/XXX o výmere X m2, p.č. XXX/XXX o výmere X m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX
o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX mX a p.č. XXXX o
výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere

XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č.
XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX
o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o
výmere XX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o
výmere XX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o
výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o
výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o

výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere
XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2,
p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č.XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX
o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere
XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č.
XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o

výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere
XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX
m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č.
XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX
o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/
XXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, p.č.
XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2,

p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č.
XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č.
XXXX/XXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2,p.č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2,
p.č. XXXX o výmere XXXX m2,

b/ liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. G. označených ako

p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2,

to všetko v lehote XX dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa týka nároku žalobcov v prvom až piatom rade na vydanie
spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností vedených na:

a/ liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. G. označených ako

p.č. XXX/XXX o výmere X m2, p.č. XXX/XXX o výmere X m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX

o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX mX a p.č. XXXX o
výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere
XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č.
XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX
o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o

výmere XX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o
výmere XX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o
výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o
výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o
výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere

XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2,
p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č.XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX
o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere
XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č.
XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/X o

XXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, p.č.
XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2,
p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č.
XXXX/X o výmere XXXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č.
XXXX/XXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2,

p.č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2,
p.č. XXXX o výmere XXXX m2,

b/ liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. G. označených ako

p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2, žalobu

z a m i e t a.

F. v časti, v ktorej sa každý zo žalobcov v prvom rade až piatom rade domáhal určenia, že je dedičom po
nebohom N. D., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. G. č. XXX z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.Žalobcovia v prvom až piatom rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu
vo výške 82,40 eur, ktoré sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 82,40 eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet
Okresného súdu Poprad v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na tunajšom súde
dňa 07.02.2008 písomné podanie označené ako Žaloba na vydanie dedičského podielu oprávneným
dedičom, v ktorom žiadal, aby tunajší súd vydal rozsudok v znení: „Určuje sa, že žalobca v prvom rade

a druhom rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v Y. Ú. D. G. u Správy katastra C.
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX označených ako

C..Č.. XXX/XXX B. D. X I., C..Č.. XXX/XXX B. D. X I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I. Z. C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č..

XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I.,
C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D.
XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXX I., C..Č..
XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX
B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX

I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č..
XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX
I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXX I., C..Č..XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D.

XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B.
D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX
I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B.
D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č..

XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/
XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/X B. D.
XXXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B.
D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX, B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX

I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I. , C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., Y. D. X/X-V.,
T. W. D. Č.. XXX B. Z. C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I.,
Y. D. X/X-V..“ Zároveň žiadali uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť trovy konania.

Svoj návrh vo veci samej odôvodnili tým, že dňa l3.9.2007 bolo pod sp. zn. XXD XXX/XXXX, Dnot XXX/
XXXX vydané dedičské osvedčenie Notárskym úradom I.. B. C. v C. so súhlasom zástupcu účastníkov

konania Q. Š., ktorý jednal na základe plnej moci žalovanej a C. D. v dedičskej veci po neb. N. D.
rod. D., nar. W..X.W., zomrelom dňa W..W..W.. Predmetom tohto dedičského konania bol novoobjavený
majetok - nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX a č. XXX k.ú. D. G.. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla
do výlučného vlastníctva žalovaná s povinnosťou vyplatiť syna poručiteľa C. D. v l/2 zo zistenej ceny pre
prípad prevodu nadobudnutého majetku na iného vlastníka alebo poskytnutia náhrady za tento majetok

do troch dní od takéhoto úkonu.

Žalobcovia mali za to, že patria do okruhu dedičov, nakoľko sú deťmi syna poručiteľa z prvého
manželstva Š. Y.. Z pre nich neznámych dôvodov boli vynechaní z okruhu dedičov a to i napriek tomu,
že poručiteľ bol ich dedom, ktorý mal dve manželky, pričom s prvou manželkou mal syna Š. Y. - otca
žalobcov a syna M. D., ktorý je nebohý a nemá dedičov. S druhou manželkou I. mal podľa vyjadrenia

žalobcov ich dedo šesť detí, z ktorých žije už len žalovaná a jej brat C.. Na základe uvedeného maližalobcovia za to, že notár, ktorý vykonal šetrenie dedičov, ich úmyselne vynechal z dedičského konania,
pričom podľa pripojeného pôvodného dedičského spisu č. D XXX/XX vedel o týchto skutočnostiach,
napriek tomu konal iba s niektorými dedičmi a nie so všetkými. Podľa vyjadrenia žalobcov nesplnením si

tejtopovinnostinotár,ktorýnovoobjavenýmajetokprejednávalichpoškodilnadedičskýchamajetkových
právach,pretožeichnezahrnulmedzidedičov.SpoukazomnaosvedčenieodedičstvepoporučiteľoviN.
D. ako aj na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľke I. D. mali žalobcovia za to, že po poručiteľovi
zostali nielen dvaja oprávnení dedičia ale aj žalobcovia a nakoľko druhá polovica majetku nehnuteľností
napísaných na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX patrí do dedičstva po nebohej poručiteľke I.Á. D., že

ako žalobcovia mali byť na nehnuteľnostiach zapísaných na týchto listoch vlastníctva, zapísaní každý v
1/8 k celku, keď žalovaná je oprávnenou dedičkou len v 3/4 a nie v celosti.

Štefanovi Kapolkovi. jeho synom ale naopak, podľa názoru súdu týmto N. D. ktoré vynaložil na dedičstvo
pri jeho opatrovanUznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 22.8.2008 súd okrem iného pripustil vstup
ďalších účastníkov do konania na strane žalobcov ako žalobcov v 3., 4. a 5. rade na základe návrhu na
pristúpenie ďalších účastníkov do konania, ktorý odôvodnili všetci žalobcovia tým, že ich otec Š. Y., ktorý

bol synom N. D., mal okrem žalobcov v 1. a 2. rade ešte ďalších potomkov, a to žalobcov v 3. až 5. rade.

Uznesením na pojednávaní dňa 7.3.2011 súd pripustil ďalšiu zmenu žaloby v časti prvého petitu žaloby,
ktorý po pripustení žaloby znel:

„Určuje sa, že každý z navrhovateľov v l. rade až 5. rade je dedičom po nebohom N. D., nar. W..X.XXXX,
ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. G..“

Poslednú zmenu žaloby v časti druhého petitu žaloby, ktorú navrhol právny zástupca žalobcov v 1. a ž 5.
rade na pojednávaní dňa 26.4.2012, súd pripustil uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.7.2012.
S poukazom na uvedené preto celý petit žalobného návrhu po jeho viacerých zmenách znel:

" 1. Určuje sa, že každý z navrhovateľov v prvom rade až piatom rade je dedičom po nebohom N. D.,
nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. G. Č.. XXX.

2. Odporkyňa je povinná vydať navrhovateľom v prvom rade až piatom rade spoluvlastnícky podiel,
každému z navrhovateľov po 13/280-in z nehnuteľností vedených na:

a/ liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. G. označených ako

XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č..
XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I.,
C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D.
XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXX I., C..Č..
XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX

B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX
I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č..
XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX
I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXX I., C..Č..XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D.

XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B.
D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX
I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B.

D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/
XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/X B. D.XXXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B.
D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX

I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I. , C..Č.. XXXX B. D. XXXX I.,

b/ liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. G. označených ako p.č. XXXX o výmere XXX m2,
p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2."

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním predloženým súdu prostredníctvom svojho bývalého
splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 4.3.2009, v ktorom žiadala žalobu žalobcov v 1. až 5.
rade v celosti zamietnuť, pretože žalobcovia nie sú v žiadnom príbuzenskom a teda dedičskom vzťahu

k poručiteľovi N. D.T., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalobcom v 1. až 5. rade podľa žalovanej nesvedčí
žiadna zákonná domnienka otcovstva tak ako je to uvedené v §§ 84, 85, 92, 94 Zákona o rodine, pretože
starý otec žalobcov v 1. až 5. rade neuznal otcovstvo k Š. Y., t.j. k otcovi žalobcov v 1. až 5. rade, keď
nedošlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov a súčasne nebol menovaný poručiteľ N. D. určený súdom za
otca Š. Y.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto podľa žalovanej neexistuje žiaden hmotnoprávny

zákonný základ na základe ktorého by mal súd žalobe vyhovieť, a preto žalovaná žiadala žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.10.2012 určil, že každý zo žalobcov v
prvom rade až piatom rade je dedičom po nebohom N. D., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX,
naposledy bytom D. G. Č.. XXX. Zároveň žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcom v prvom rade až

piatom rade spoluvlastnícky podiel, každému zo žalobcov po XX/XXX-in z nehnuteľností vedených na:

a/ liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. G. označených ako

C..Č.. XXX/XXX B. D. X I., C..Č.. XXX/XXX B. D.Ý. X I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I. Z. C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č..

I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I. , C..Č.. XXXX B. D. XXXX I.,

b/ liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia D. G. označených ako

p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXXX m2,

to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.Zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcom v prvom až piatom rade trovy konania vo
výške 2133,19 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1833,40 eur a iných trov konania
vo výške 299,79 eur a nahradiť trovy štátu vo výške 164,80 eur, ktoré bola povinná zaplatiť na účet

Okresného súdu C. v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd v Prešove po odvolaní žalobcov voči trovám konania a žalovanej voči meritórnemu
rozhodnutiu uznesením č. k. XX.-XXX zo dňa 15.5.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z doposiaľ vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobcovia sú právni nástupcovia Š. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,

ktorý bol synom N. D.. Poručiteľ N. D. mal prvého syna Š. Y. z mimomanželského vzťahu s I. Y., neskôr
vydatou D.. Z rodného listu ŠU. Y., nar. XX.X.XXXX vyplýva, že v rodnom liste otec nie je uvedený.
Podľa odvolacieho súdu v konaní vypočutí účastníci konania ako aj svedok C. D. - syn poručiteľa a brat
žalovanej potvrdili, že N. D. sa s I. Y. po narodení syna Š. následne oženil a z ich manželstva sa narodil
dňa XX.XX.XXXX ďalší syn - M. D.. Po smrti prvej manželky sa poručiteľ N. D. druhýkrát oženil s I. D.,
rod. Č. (nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX). Z ich manželstva pochádzajú deti: J., Y., C. D. a žalovaná.

Druhostupňový súd poukázal na to, že účastníkmi konania pri prejednaní novoobjaveného majetku
poručiteľa sú len tí dedičia, ktorí boli účastníkmi pôvodného dedičského konania alebo ich právni
nástupcovia. V konaní o novoobjavenom majetku (§ 175x O.s.p.) nemožno meniť výsledky pôvodného
dedičskéhokonania.Týkasatotakmajetkuadlhov,akoajokruhuúčastníkovkonaniaadedičskýchpráv.

Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že ako vyplýva z obsahu

pripojeného spisu bývalého Štátneho notárstva v C. sp. zn. D XXX/XX v pôvodnom dedičskom konaní
po poručiteľovi N. D. k dedeniu boli povolané všetky deti poručiteľa: Š. Y., M., N., Y., J. a C. D. a
manželka I. D., rod. Č. (§ 473 Obč. zák.), t. j. ako dedičia v prvej zákonnej skupine. Rozhodnutím zo dňa
XX.X.XXXX, č. k. D XXX/XX-XX bývalé Štátne notárstvo v C. vyporiadalo dedičstvo po poručiteľovi N.T.
D. pozostávajúce zo spoluvlastníckeho podielu 1/2 (druhý spoluvlastnícky podiel prislúchal manželke

poručiteľa z titulu vyporiadania BSM) k nehnuteľnostiam k parcelám č. XXX, XXX, XXX, XXX/X zapísané
na LV č. XX kat. ú. D. G. tak, že dedičstvo po poručiteľovi N. D. zomr. XX.XX.XXXX v celosti nadobudla
manželka I. D., rod. Č.. Z odôvodnenia rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade tiež podľa
odvolacieho súdu vyplýva, že poručiteľ N. D. zomrel bez zanechania závetu, a preto k dedeniu boli
povolaní manželka a jeho šesť detí, ktorí dedičstvo neodmietli. Dedičstvo bolo preto vyporiadané, a to

titulom dohody dedičov, ktorú Štátne notárstvo schválilo (§ 482 Obč. zák.).

Odvolací súd ďalej konštatoval, že ak teda Š. Y. bol účastníkom konania v pôvodnom dedičskom konaní
po poručiteľovi N. D., v čase prejednávania novoobjaveného majetku po poručiteľovi N. D., mali byť
žalobcoviaúčastníkmidedičskéhokonania,leboŠ.Y.jenebohýažalobcoviasújehoprávninástupcovia.
Ďalej konštatoval, že v čase prejednávania novoobjaveného majetku po poručiteľovi N. D. (konanie sa

viedlo pred Okresným súdom C. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX a je právoplatne skončené), manželka
poručiteľa I. D., rod. Č. bola nebohá (zomrela dňa XX.X.XXXX). Zo šiestich detí poručiteľa žijú len C. D.
a žalovaná, pričom ostatné deti poručiteľa zomreli: Š. Y. zomrel XX.XX.XXXX, J. D. zomrel XX.X.XXXX,
Y. D. zomrel XX.X.XXXX a M. D. zomrel XX.X.XXXX.

Po Š. Y. sa dedičské konanie viedlo pred bývalým Štátnym notárstvom v C. pod sp. zn. S. X/XXXX a

dedičmi po ňom sú jeho právni nástupcovia - žalobcovia v prvom až piatom rade. Synovia poručiteľa
(N.Á. D.) - J. a Y. D. podľa tvrdenia žalovanej v dedičskom konaní Okresného súdu C. sp. zn. XXD/XXX/
XXXX zomreli ako slobodní a bezdetní. Syn poručiteľa - M. D. zomrel ako rozvedený a bezdetný so
zanechaním závetu, pričom v čase jeho smrti závetná dedička Z. H. bola nebohá. Uvedená skutočnosť
vyplýva zo spisu Okresného súdu Y. sp. zn. XD/XXX/XXXX. Za predpokladu, že synovia N. D. - J., Y. a

M. zomreli ako slobodní (resp. rozvedení) a bezdetní, po nich v III. dedičskej skupine dedia súrodenci
poručiteľa, resp. synovcovia a netere poručiteľa.

Odvolací súd poukazujúc na ust. § 80 písm. c) O.s.p. uviedol, že žaloba domáhajúca sa určenia nemôže
byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b)
O.s.p., čo je aj prípad prejednávanej veci. Nestotožnil sa preto s názorom súdu prvého stupňa, že

naliehavýprávnyzáujemnaurčeníbolužalobcov danýtým,že„vbudúcnostiakbysa,akotomuužbolo,
znovu objavil nejaký nehnuteľný alebo hnuteľný majetok po N. D. museli by byť žalobcovia účastníkmi
konania novoobjavenom majetku poručiteľa, čím takýmto určením súd predchádza do budúcnostiprípadným sporom“. S takýmto názorom súdu prvého stupňa sa podľa odvolacieho súdu nemožno
stotožniť, keď žaloba na určenie, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi nemôže byť opodstatnená,
pretože rozhodnutie súdu, ktorým sa žalovanej ukladá povinnosť vydať žalobcom ich spoluvlastnícky

podiel ako oprávneným dedičom po poručiteľovi N. D., zomr. XX.XX.XXXX je dostatočným dokladom o
tom, že každý zo žalobcov je dedičom po poručiteľovi.

Odvolací súd poukázal na to, že žalobcovia sa v predmetnom konaní zároveň postupom podľa ust. § 485
Obč. zák. domáhajú vydania spoluvlastníckeho podielu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého
stupňa bez toho, aby sa v konaní zaoberal otázkou, v akom rozsahu žalobcovia ako oprávnení dedičia

majú právo proti spoludedičovi domáhať sa časti svojho dedičstva, bez všetkého prevzal žalobcami
opísaný spôsob určenia výšky spoluvlastníckeho podielu a stotožnil sa s tým, že žalobcom vydať
sa majúci podiel k nehnuteľnostiam predstavuje u každého zo žalobcov XX/XXX-in. S touto výškou
určeného podielu sa odvolací súd nestotožnil.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi
N. D., zomr. XX.XX.XXXX. Konštatoval, že ak v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi N. D. bol

okruh dedičov určený tak, že jedným zo siedmich dedičov bol aj syn poručiteľa Š. Y., ktorý dedil v I.
zákonnej skupine (§ 473 Obč. zák.), potom účastníkmi konania pri prejednaní novoobjaveného majetku
poručiteľa sú nepochybne právni nástupcovia Š. Y., t. j. žalobcovia v prvom až piatom rade, na ktorých
pripadne podiel ich právneho predchodcu. Za takéhoto stavu je právne bezvýznamné, aby súd skúmal
otázku otcovstva N.Á. D. vo vzťahu k Š. Y. podľa § 82 a nasl. zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Ďalej súd druhého stupňa poukázal na to, že po poručiteľovi N. D. boli v čase jeho smrti povolaní
ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine - manželka a šesť detí, čo znamená, že podiel
každého z pôvodných dedičov je 1/7 k poručiteľovmu majetku. Predmetom dedičstva po poručiteľovi
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a XXX kat. ú. D. G. v podiele jednej polovice (druhý
spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam pripadol manželke poručiteľa I. D., rod. Č. z

titulu vyporiadania BSM). Preto podľa odvolacieho súdu podiel každého z pôvodných dedičov k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a XXX kat. ú. D. G. je 1/14, t. j. 1/7 z 1/2.

Odvolací súd pokiaľ ide o pôvodných dedičov, súrodencov žalovanej J. a Y., bol toho názoru, že súd
prvého stupňa bez toho, aby si vyžiadal dedičské spisy po poručiteľovi J. D., zomr. XX.X.XXXX a
po poručiteľovi Y. D., zomr. XX.X.XXXX, uzavrel, že títo zomreli ako slobodní a bezdetní. Preto za

predpokladu, že sa v ďalšom konaní preukáže, že J. D. zomrel ako slobodný, bezdetný, v III. dedičskej
skupine sú dedičmi jeho súrodenci. Podiel každého zo súrodencov predstavuje (1/5 z 1/14) 1/70. Po
pripočítaní podielu 1/14 (1/14 + 1/70) veľkosť podielu u každého z ostávajúcich dedičov predstavuje
6/70-ín. Ak sa v ďalšom konaní preukáže, že Y. D. zomrel ako slobodný a bezdetný, podiel každého zo
súrodencov predstavuje (1/4 z 6/70) 6/280-in. Po pripočítaní podielu 6/70 (6/70 + 6/280) veľkosť podielu

u každého z ostávajúcich dedičov predstavuje 30/280-in.

Odvolací súd tiež konštatoval, že M. D., ako to vyplýva zo spisu Okresného súdu Y., sp. zn. XD/XXX/
XXXX, zomrel ako rozvedený a bezdetný. Zanechal síce závet, ale v čase jeho smrti závetná dedička
bola nebohá, preto podiel každého z ostávajúcich dedičov predstavuje (1/3 z 30/280) 10/280-in. Po
pripočítaní podielu 30/280 (30/280 + 10/280) veľkosť podielu u každého z ostávajúcich súrodencov

predstavuje 40/280-in.

Ďalej uviedol, že len za predpokladu, ak sa v ďalšom konaní preukáže, že súrodenci žalovanej J. a Y.
zomreli ako slobodní a bezdetní a Š.U. Y. (zomr. XX.XX.XXXX) mal piatich dedičov (žalobcovia), potom
podiel každého zo žalobcov môže predstavovať 1/5 z 40/280, t. j. 8/280-in.

V súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd preskúmal správnosť

zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho posúdenia veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že úlohou súdu prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude predovšetkým zabezpečiť
dedičské spisy z Okresného súdu C., sp. zn. XD/XX/XXXX a XXD/XX/XXXX po poručiteľovi J. D.,
zomr. XX.X.XXXX a po poručiteľovi Y. D., zomr. XX.X.XXXX za účelom preukázania, že J. a Y. zomreli

ako slobodní a bezdetní. Zároveň je potrebné podľa odvolacieho súdu, aby sa prvostupňový súd
vyporiadal so všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, ktoré sú relevantné pre posudzovanieochrany oprávneného dediča, teda aby vyhodnotil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri zistení skutkového stavu veci.

Súd pred zrušením veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania, ich zástupcov ako aj

ich podaniami, predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, oboznámením sa so žalobcami
predloženým znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca RNDr. B. C., nariadením znaleckého dokazovania
znalcom Prof. RNDr. N. H., PhD. ako aj s pripojenými spismi Okresného súdu C. sp. zn. S., XD/
XXX/XXXX, XXD/XXX/XXXX, XD/XX/XXXX, S., XXD/XXX/XXXX, S., XD/XXX/XXXX, ako aj spismi
Okresného súdu Y.I. sp. zn. XD/XX/XXXX, XD/XXX/XXXX.

Súd prvého stupňa po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie bol v

zmysle ust. 226 O.s.p.viazaný právnym názorom ako aj pokynmi odvolacieho súdu, v ďalšom konaní
doplnil dokazovanie najmä zabezpečení dedičských spisov Okresného súdu C., sp. zn. XD/XX/XXXX
a XXD/XX/XXXX po poručiteľovi J. D., zomr. XX.X.XXXX a po poručiteľovi Y. D., zomr. XX.X.XXXX
za účelom preukázania, že J. a Y. zomreli ako slobodní a bezdetní. Zároveň súd po zrušení veci
nariadil pojednávanie na deň 7.10.2013 na ktoré sa neustanovili žalobcovia v 2. a 4. rade, ktorých

neprítomnosť ospravedlnil ich právny zástupca s tým, že títo súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol v
ich neprítomnosti. Zároveň sa na toto pojednávanie neustanovila žalovaná, u ktorej je predvolanie riadne
a včas vykázané ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto podľa § l0l ods.2 O.s.p. pojednával v
neprítomnosti žalobcov v 2. a 4. rade a neprítomnosti žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcov ku skutkovým okolnostiam uviedol, že N. D., nar. XX.X.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX mal zo svojou prvou manželkou I. Y. dvoch synov Š. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a syna M. D., nar. XX.XX.XXXX. Š.U. Y., sa podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcov,
narodil ešte pred uzatvorením manželstva medzi N.T. D. a I. Y., ktorá bola jeho prvou manželkou a pre
uvedený dôvod nedošlo k zmene jeho priezviska, ktoré mal po svojej matke. Skutočnosť, že N. D. bol
otcom Š. Y., a teda právnym predchodcom žalobcov v 1. až 5. rade preukazuje podľa žalobcov dedičské

konanie vedené pod sp. zn. S., v ktorom v rámci zisťovania okruhu dedičov bol do konania po nebohom
N. D. prizvaný právny predchodca žalobcov Š. Y., pričom účastníčkou tohto konania bola aj žalovaná a
táto žiadnym spôsobom nenamietala v tomto konaní, aby Š. Y. nebol dedičom. Rovnako túto skutočnosť
nenamietala ani ďalšia účastníčka dedičského konania po nebohom N. D. - druhá manželka nebohého a
matka žalovanej I. D., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. V ďalšom poukázal právny zástupca

žalobcov na pojednávaní dňa 4.3.2009, že zo sčítacieho hárku zo sčítania ľudu z roku 1940, ktorý podľa
vtedy platného Zákona č. 265/1940 Zb. je rovnako verejnou listinou, je zrejmé, že hlava domácnosti N.
D. označil v rámci sčítania ľudu za svojho syna aj Š. Y., aj keď v tomto hárku je uvedený s priezviskom D..
V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na Zákon č. 265/1940 Zb. podľa ktorého je sčítací hárok verejnou
listinou a sčítanie ľudu vykonávali úradne zvolené osoby - komisári, pričom každá osoba bola povinná

uviesť pravdivé údaje, ktoré sa vpisovali do sčítacieho hárku. Teda aj keď na rodnom liste resp. na
úmrtnom liste Š. Y. nie je uvedený jeho otec N. D. neznamená to, že ním nebol ale len to, že otec tam
nie je uvedený.

Žalovaná prostredníctvom svojho bývalého splnomocneného zástupcu na tom istom pojednávaní
uviedla, že dôvody uvedené žalobcami nemajú žiaden význam, pretože z ustanovenia teraz platného §

84 Zákona o rodine, ktorý bol v obdobnom znení platný aj v čase smrti poručiteľa nesporne vyplýva, že
otcovstvo sa určuje na základe dvoch domnienok otcovstva, ktoré sú uvedené v §§ 85, 92 a 94 Zákona
o rodine, pričom otec žalobcov v 1. až 5. rade, ktorý je synom poručiteľa N. D., nespĺňa ani jednu z troch
podmienok. Preto žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Podľa žalovanej je právne irelevantné či N. D. bol
alebo nebol biologickým otcom Š. Y., keď pre dedičské konanie je primárne, či bol právnym otcom podľa

vtedy platného právneho stavu, keď je nesporné, že N. D. právnym otcom Š. Y. nebol.

Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že tento ako 12 ročný chodil so svojím starým otcom N. D. na
role vo D. G.. Podľa vyjadrenia žalobcu v 1. rade býval jeho údajný starý otec N. D. spolu so svojimi
deťmi J., M., C., Y. a N.Ú., keď títo bývali v prednej časti a žalobca v 1. rade spolu so svojím otcom Š. Y. v
zadnej časti domu. Žalobca v 1. rade bral N. D. ako svojho starého otca s oslovením „stareček“, nakoľko

mama žalobcu v 1. rade bola záhoráčka a takto sa v tomto nárečí hovorí starému otcovi. Žalobcovi v 1.rade vysvetlil jeho údajný starý otec, prečo sa jeho otec volá Š. Y. a starý otec N.Á. D. tým, že má meno
po prvej žene starého otca, ktorá sa volala I. Y..

Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi súdu uviedla, že jej stará matka I. D., rod. Č. na otázku prečo

sa jej otec volá Y. a ostatné deti N. D. sa volajú D. uviedla, že Š. Y. sa narodil ako nemanželské dieťa a
M. D. bol jeho vlastný brat. Z druhého manželstva N. D. pochádzajú podľa žalobkyne v 2. rade N., C.,
J. a Y. D. s tým, že jediným žijúcim z nich je C..

Žalobkyňa v 3. rade takisto vo svojej výpovedi vyjadrila presvedčenie, že N. D. bol jej starý otec, nakoľko
tento bol podľa nej otcom Š. Y. a jej starou matkou bola I. D., ktorá zomrela v roku XXXX. Matkou
žalobkyne v 3. rade bola M. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v 3. rade

si na svojho starého otca nepamätala, spomenula si len na to ako ju vozil na voze s koňmi. Zhodne
s ostatnými žalobcami uviedla, že I. D. bola ich nevlastná stará matka, pretože ich otec sa narodil z
prvého manželstva, keď jeho mama, ktorej sa narodil za slobodna, sa volala I. Y. a následne sa starý
rodičia žalobkyne v 3. rade zobrali a z tohto prvého manželstva sa narodil druhý syn M. D.. Z nevlastných
súrodencov otca žalobkyne v 3. rade v súčasnosti žijú len C. a N. D..

Z výsluchu žalobkyne v 4. rade súd zistil, že aj podľa jej vyjadrenia bol N. D. jej starým otcom s tým, že
jej starou matkou bola jeho druhá manželka I. D. rod. Č., pričom táto bola jej nevlastnou starou matkou,
ktorú v skutočnosti považovala za vlastnú. Otcom žalobkyne v 4. rade bol Š. Y. a matkou M. Y. rod.
Y.. V ostatnom sa žalobkyňa v 4. rade pripojila k účastníckym výpovediam ostatných žalobcov s tým,
že si nespomínala na svojho starého otca, lebo tento zomrel keď mala žalobkyňa v 4. rade päť rokov.

Spomenula si, že bývali vo D. G. v zadnej časti rodinného domu s tým, že starý otec býval v jeho prednej
časti a žalovaná sa o nich starala.

Z výpovede žalobkyne v 5. rade súd zistil, že táto si nepamätala na N. D., ktorého volali stareček ale
spomínala si na I. D.. Otcom žalobkyne v 5. rade bol Š. Y. a matkou M. Y. s tým, že zhodne ako žalobkyňa
v 4. rade uviedla, že sa o ňu starala žalovaná, keď bola malá. Spomenula si, že bývali v inom rodinnom

dome ako žalovaná, resp. nevlastný strýkovia.

Z úmrtného listu Š. Y., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. G. XXX súd zistil, že tento zomrel dňa
XX.XX.XXXX, pričom v úmrtnom liste nebol uvedený pozostalý manžel a ako rodičia zomrelého bola
uvedená iba nebohá I. Y..

Z rodného listu Š. Y. súd zistil, že tento sa narodil dňa X.X.XXXX rodičom - otcovi Š. Y., nar. XX.X.XXXX,

ktorého matkou bola I.Á. Y. a otec nie je uvedený a matke M. Y. rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorej matkou
bola I. rod. I.Č. a otec N. Y..

Zo sobášneho listu I. W., nar. XX.X.XXXX a J. Y., nar. X.X.XXXX súd zistil, že títo uzavreli manželstvo
dňa XX.XX.XXXX, pričom ako rodičia ženícha sú uvedení nebohí Š. W., nar. XX.XX.XXXX a Z. W. rod.
H., nar. XX.X.XXXX a ako rodičia nevesty sú uvedení Š. Y., nar. XX.X.XXXX a M.W. Y., rod. Y., nar.

XX.XX.XXXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia D. G. súd zistil, že výlučnou vlastníčkou
pozemkov s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, parc. č. XXXX o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX
o výmere XXXX m2, všetky trvale trávnaté porasty, je žalovaná, pričom ako tituly nadobudnutia jej
vlastníckeho práva sú uvedené osvedčenia o dedičstve 7S. XXX/XXXX-F. XXXX/XXXX, XXD/XXX/

XXXX-XX-F. XXXX/XXXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia D. G. súd zistil, že výlučnou vlastníčkou
pozemkov p.Č.. XXX/XXX B. D. X I., C..Č.. XXX/XXX B. D. X I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX
B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I. Z. C..Č.. XXXX B. D. XXXX I.,C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I.,
C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX
I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D.

XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXX I., C..Č..
XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX
B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX
I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č..
XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX

I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXX I., C..Č..XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D.
XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B.
D. XXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX

I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B.
D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č..
XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/
XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/X B.
D. XXXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I.,

C..Č.. XXXX/X B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/
XXX B. D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX/XXX B.
D. XXXX I., C..Č.. XXXX/XXX B. D. XXX I., C..Č.. XXXX B. D. XXXX I. , C..Č.. XXXX B. D. XXXX I., je
žalovaná, pričom ako tituly nadobudnutia jej vlastníckeho práva sú uvedené osvedčenia o dedičstve XD
XXX/XXXX-F. XXXX/XXXX, XXD/XXX/XXXX-XX-F. XXXX/XXXX.

Z rodného listu žalobkyne v 3. rade súd zistil, že táto sa narodila dňa XX.X.XXXX rodičom Š. Y., nar.
XX.X.XXXX a M. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Z rodného listu žalobkyne v 4. rade súd zistil, že táto sa narodila dňa XX.X.XXXX rodičom Š. Y., nar.
XX.X.XXXX a M. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Z rodného listu žalobkyne v 5. rade súd zistil, že táto sa narodila dňa XX.X.XXXX rodičom Š. Y., nar.

XX.X.XXXX a M. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Zo sčítacieho hárku zo sčítania ľudu v roku 1940 pre obec D. G. súd zistil, že ako hlava domácnosti s
domovým číslom XXX je uvedený N. D., nar. XX.X.XXXX, v čase sčítania bytom G. Ľ., kde sa prisťahoval
v r. XXXX a zároveň je ako jeho syn uvedený Š. D., kde je ako dátum jeho narodenia uvedený deň
XX.X.XXXX, rovnako bytom G. Ľ., kde sa prisťahoval v r. XXXX.

ZrodnéholistuŠ.Y.,nar.XX.X.XXXXsúdzistil,žejevňomuvedenáibamatkaI.Y.aotecniejeuvedený.

Z krstného listu Š. Y., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že tento bol pokrstený dňa XX.X.XXXX v G. H., pričom
ako jeho rodičia je uvedená len matka I. Y..

Ohľadom výšky navrhovaných dedičských podielov, ktoré mali byť vydané žalobcom, títo súdu uviedli,
že pri ich veľkosti vychádzali z toho, že N. D. patrila 1/2 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach

zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a č. XXX kat. územia D. G.. Druhá polovica bola prejednaná pod
č.k. XD XXX/XXXX Dnot XXX/XXXX po nebohej I. D., po ktorej žalobcovia nie sú dedičmi. Vzhľadom k
tomu, že po N. D. sa pojednáva 1/2 a do úvahy prichádzajú ako dedičia žalovaná v 1/6, jej brat C. D.
v 1/6 a deti Š. Y., ktorý bol synom N. D., ako žalobcovia v 1/6. Keďže žalobcov je päť, žiadali o vydanie
pre každého žalobcu v 1/30.Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe je podľa žalobcov daný tým, že bez určenia že sú
dedičmi, je ich dedičské právo ohrozené, prinajmenšom ich dedičské právo je neisté, nakoľko žalovaná
namieta, aby N. D. bol otcom Š. Y., keď údaj o otcovi v rodnom liste Š. Y. chýba, z čoho žalovaná

usudzuje, že žalobcovia nie sú oprávnenými dedičmi, a teda nie sú oprávnení žalobou sa domáhať
dedičstva.

Zároveň žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, podľa
ktorého zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva
tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p., však neplatí vtedy, ak

žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny
záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v tomto prípade treba jeho určovaciu žalobu
považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí
byťnaliehavývtomzmysle,žežalobcavdanomprávnomvzťahumôženavrhovanýmurčenímdosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, ktorých sa
určením, či to právny vzťah je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a

predíde sa žalobou na plnenie). Podľa ďalšieho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/49/2003
je daný naliehavý právny záujem vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozovaním žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto právna neistota vznikla.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že jej otcom bol N. D., ktorý podľa žalovanej zomrel v novembri roku

XXXX a matka I. D., rod. Č., zomrelá XX.X.XXXX. Podľa žalovanej bol jej otec predtým ženatý s pani
Y., ktorá mala ešte za slobodna syna Š. Y. a ktorú si jej otec zobral už ako slobodnú matku. Z tohto
manželstva sa im narodil syn M. D.. Z manželstva s druhom manželkou I., rod. Č., sa otcovi žalovanej
narodilo osem detí, okrem žalovanej si táto spomenula na súrodencov C. D., nar. X.X.XXXX, J. D.,
nar. v r. XXXX, Y. D., nar. XX.X.XXXX, I. D., nar. v r. XXXX, zomr. v r. XXXX s tým, že na ostatných

súrodencov si žalovaná nepamätala. K rôznym odchýlkam písania priezvisk seba ako aj svojich rodičov
a súrodencov žalovaná súdu uviedla, že to bolo spôsobené tým, že rodičia jej otca pochádzali z Poľska
a na Slovensko prišli slúžiť grófovi F.. Podľa žalovanej nebol Š. Y. synom jej otca N. D. a bol vychovaný
pri dedovi v G. H.. M. D. bol synom otca žalovanej a tohto vychovávala matka žalovanej ako vlastného
z dôvodu, že keď mal jeden rok, zomrela jeho biologická matka. Po tom, ako gróf vyhnal otca žalovanej,

prišli bývať do D. G. a v tomto dome býval aj M. D. a keď bol väčší aj Š. Y., ktorého zobral otec žalovanej
domov, aby bratia boli spolu. Š. Y. otcovi žalovanej tykal, pričom všetci súrodenci otcovi ako aj matke
žalovanej vykali. Š. Y. nikdy neoslovoval otca žalovanej slovom otec, na rozdiel od M. D., ktorý ho tak
oslovoval. Záverom žalovaná dodala, že M. D. zomrel asi v roku XXXX v Y. ako slobodný a bezdetný.

K okolnostiam pri prvom prejednávaní dedičstva po svojom otcovi N. D. a k dôvodu, prečo bol v zápisnici

resp. v rozhodnutí z prejednania dedičstva uvedený aj Š. Y., žalovaná súdu uviedla, že M. D. bol
účastníkom konania ako nevlastný brat a Š. Y. nebol nič. Zároveň žalovaná nevedela uviesť, kto bol
biologickým otcom Š. Y..

Z výsluchu svedka C. D., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žalovaná je jeho vlastná sestra, pričom jeho rodičia
boli N. D. a I., rod. Č.Á., keď jeho otec bol predtým ženatý s I. Y.. Z tohto vzťahu pred uzatvorením

manželstva sa podľa svedka narodil Š. Y. a keď sa otec svedka oženil, narodil sa syn M., ktorému dali
priezvisko po jeho otcovi. Podľa bližšie nešpecifikovaných rečí bol otec svedka nielen otcom M. D. ale
aj Š.U. Y., ktorý žil s nimi v spoločnej domácnosti, resp. slúžil v U.. Oženil sa na západné Slovensko a
po určitej dobe sa vrátil späť do D. G.. Š. Y. rovnako ako M. D. oslovovali N. D. slovom otec. Ako dôvod,
pre ktorý svedok podával návrh na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku po poručiteľovi N.

D., pre ktorý neuviedol do okruhu dedičova aj M. D., Š.U. Y., príp. keď už títo boli v tom čase mŕtvi,
ich právnych nástupcov, svedok uviedol, že to nevie ani pán R. s tým, že to podpísal. Podľa svedka
tento návrh z XX.X.XXXX podávali na Obecnom úrade vo D. G., z ktorého dostal návrh, aby to podpísal,
pričom tieto tlačivá mu dával starosta D. G. Q. Š. a toto tlačivo dostala aj jeho sestra - žalovaná. Q. Š.
bol za svedkom dvakrát v G. Š. a chcel od svedka, aby niečo podpísal, pričom zo svedkov v tom čase

bývala aj jeho sestra - žalovaná. Svedka ako aj žalovanú zastupoval starosta D. G. Q. Š. v dedičských
konaniach a osobne ich navštívil v G. Š., kam doniesol nejaké papiere, pričom pri tomto bola prítomná
aj žalovaná.Podľa vyjadrenia bývalého splnomocneného zástupcu žalovanej toto konanie nie je konanie o určení
otcovstva a nemožno ex post riešiť problém otcovstva v tomto konaní, ktoré je konanie o určenie
právoplatného dediča. V tomto konaní preto nemožno nahrádzať konanie o určenie otcovstva, keď

primárne platí, že N. D. nebol právnym otcom Š. Y. a biologický stav v tomto smere je sekundárny.
Zároveň poukázal, že dôkazné bremeno nesú žalobcovia a žalovaná nemôže preukazovať opak ich
tvrdení. Podľa splnomocneného zástupcu žalovanej sa v dedičskom konaní, do ktorého bol prizvaný Š.
Y. stala chyba, pretože tento nemal napísaného otca N. D.Y., teda štátny notár nemal pojať do okruhu
dedičov Š. Y., ale v tomto smere sa stala hmotnoprávna ako aj procesná chyba, keď primárny dôkaz je

rodný list Š. Y. s tým, že N. D. nebol otcom Š. Y. v zmysle ust. § 84 a nasl. Zákona o rodine.

Právny zástupca žalobcov navrhol doplniť dokazovanie analýzou DNA, tak, že sa ňou určí, či napríklad
C. D. a Š. Y. mali spoločného predka, keď tento dôkaz nesmeruje k tomu, či N. D. je otcom právneho
predchodcu žalobcov, ale ide o určenie, či Š. Y. s deťmi N. D. z druhého manželstva majú spoločného
predka poukazujúc na podporné dôkazy, a to podpisový hárok, rozhodnutie v pôvodnom dedičskom
konaní po N. D., ktoré hovorí o Š. Y. ako o dedičovi, pričom do znovuprejednávaného dedičstva mali byť

prizvaní všetci, ktorí boli v pôvodnom konaní po poručiteľovi, čo mohol notár vyčítať zo spisu štátneho
notárstva, prípadne povolať ich právnych nástupcov. Podľa právneho zástupcu žalobcov nestačí k
preukázaniu, že právny predchodca žalobcov nebol dedičom po N. D. len to, že v rodnom liste Š. Y.
nie je ako otec zapísaný N. D.. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že toto je verejná listina, žalobcovia predložili
súdu rozhodnutie o dedičstve, v ktorom je do okruhu dedičov po N. D. zahrnutý aj Š. Y., čím došlo

podľa právneho zástupcu žalobcov k vyvráteniu údajov uvedených v rodnom liste. Zároveň poukázal,
že žiaden z dedičov ani žalovaná v pôvodnom dedičskom konaní nespochybňoval dedičské právo Š. Y.
a ani štátny notár neodkázal Š. Y., aby si uplatnil svoje dedičské právo žalobou.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca RNDr. B. C. predloženého žalobcami súd zistil, že tento
znalecký posudok bol vypracovaný za účelom určenia biologického príbuzenského vzťahu medzi

osobami mužského pohlavia, či osoba C. D., nar. X.X.XXXX a osoba Š. Y., nar. X.X.XXXX mali
spoločného predka. V závere svojho znaleckého posudku znalec uviedol, že z výsledkov DNA analýzy
vyplýva, že haplotyp zistený zo vzorky biologického materiálu osoby C. D. je zhodný haplotypom
zisteným zo vzorky biologického materiálu osoby Š. Y.. Porovnaním predloženého haplotypu zisteného
analýzou DNA uvedených dvoch osôb s databázou haplotypov slovenskej populácie nebola zistená

zhoda, to znamená, že frekvencia výskytu uvedeného haplotypu je nižšia ako 0,4 %. Na základe vyššie
uvedených výsledkov je podľa záveru znaleckého posudku možné konštatovať, že osoby C. D., nar.
X.X.XXXX a Š. Y., nar. X.X.XXXX súd po paternitnej línii potomkami spoločného biologického predka.

Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. Ú. XXX/XX-XX zo dňa 22.10.2008 súd zistil,
že ním ústavný súd odmietol sťažnosť C. D. ako oneskorene podanú, keď v tejto sťažnosti sťažovateľ

namietal porušenie svojich práv osvedčením o dedičstve vydaným Okresným súdom C. č.k. XXD/
XXX/XX-XX, S. XXX/XX zo dňa 13.9.2007 a č.k. XD/XXX/XX-XX, S. XXX/XX zo dňa 29.10.2007. V
odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd uviedol, že obe rozhodnutia sa stali právoplatnými dňa
29.10.2007,pričompredmetnásťažnosťbolapodanádňa24.9.2008,tedavčase,keďuždávnouplynula
lehota ustanovená v § 53 ods. 3 Zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo podľa ústavného súdu
potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene a vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol
podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Bývalý právny zástupca žalovanej N.. I. S. na pojednávaní konanom dňa 7.3.2011 namietal znalecký
posudok predložený žalobcami, keď z neho vyplýva, že znalcovi bol na posúdenie predložený biologický

materiál Š. Y. a C. D., avšak nie je zrejmé, kto odoberal tento materiál, kedy, kde a akým spôsobom
bol predložený. Žalovaná spochybnila znalecký posudok č. X/XXXX znalca M.. B. C., keď tento
nemôže slúžiť ako dôkaz v prípade ak biologickú vzorku odoberal advokát. Žalovaná prostredníctvom
svojho bývalého právneho zástupcu bola ochotná zúčastniť sa znaleckého dokazovania, kde toto musí
prebehnúť zákonným spôsobom, pričom tento znalecký posudok nebol získaný zákonným spôsobom.Podľa žalobcov z tohto znaleckého posudku znalca M.. C. je jasné, že jeho zadávateľmi boli žalobcovia,
keď títo zaslali žiadosť o jeho vyhotovenie Ústavu kriminalistiky, s.r.o. a uvedený ústav ako zadávateľ
poveril znalca M.. C.. Podstatné podľa žalobcov v tomto znaleckom posudku je to, že ide o významný

podporný dôkaz ku skutkovým tvrdeniam, že Š. Y. ako žalobca v 1. rade a C. D., ktorý je vlastným
bratom žalovanej, mali spoločného predka po mužskej línii ako je to uvedené v predmetnom znaleckom
posudku, teda právny predchodca žalobcov - Š. Y., bol vlastným synom N. D.. K námietkam žalovanej k
samotnému vyhotoveniu znaleckého posudku žalobcovia súdu uviedli, že znalec je povinný vypracovať
pravdivý znalecký posudok s tým, že znalec požiadal N.. N. R., aby bol odobratý biologický materiál od

C. D. a Š. Y. a tento následne zaslaný znalcovi.

Vo svojom následnom písomnom podaní žalovaná doplnila svoje námietky voči znaleckému posudku
M.. C., keď tento bol podaný znalcom, ktorý nie je zapísaný v odbore genetika, odvetvie analýza DNA,
navyše z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že na znalecké skúmanie boli predložené len
haplotypy - súbor markerov Š. Y. a C. D. bez toho, aby bolo zrejmé kto, kedy, kde a akým použitým
metodickým postupom tieto vzorky analyzoval. Z uvedeného podľa žalovanej možno vyvodiť záver,

že žalobcami predložený znalecký posudok neobsahuje náležitosti v zmysle Zákona o znalcoch a v
konečnom dôsledku je pre účely tohto konania nepoužiteľný. V záujme zistenia skutočného stavu veci
sa žalovaná pripojila k návrhu žalobcov, aby bol do konania pribratý znalec z odboru genetika, odvetvia
analýzy DNA, za účelom zistenia, či žalobcovia a žalovaná sú potomkami spoločného predka.

Z čestného prehlásenia C. Č., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že tento dňa XX.X.XXXX ako brat už nebohej

I. D., rod. Č. a švagor už nebohého N. D. sa počas ich života osobne z rozhovorov s nimi dozvedel, že
jeho sestra I. sa vydala už za vdovca N. D.. Brala si ho s dvoma deťmi, pričom prvý z nich podľa jej
vyjadrenia bol nemanželským synom jeho prvej manželky. Druhý syn bol spoločným synom N. D. a jeho
prvej manželky. Túto skutočnosť C. Č. osobne potvrdil aj jeho švagor N. D., ktorý mu uviedol, že prvú
manželku si bral už s dieťaťom, ktoré mala za slobodna, pričom on jeho otcom nebol a spoločne mali

ešte jedného syna. Po smrti prvej manželky tieto dve deti vychovávali spolu so sestrou C. Č., s ktorou
mali ešte spoločne štyri deti.

Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 7.9.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. XC/XX/XXXX-
XXX zo dňa 16.9.2011 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie
analýzy DNA, genetika človeka s tým, že znaleckým dokazovaním poveril znalkyňu prof. RNDr. N. H.,

PhD., ktorej úlohou bolo analýzou DNA určiť, či Š. Y., nar. X.X.XXXX a C. D., nar. X.X.XXXX a N. P.,
nar. XX.X.XXXX mali spoločného predka.

Z predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne prof. RNDr. N. H., PhD. súd zistil, že
na základe analýzy DNA pomocou kitu Yfilter na stanovenie STR polymorfizmov na Y chromozóme
boli DNA profily vzoriek Š. Y. a C. D. zhodné. Štatistickým vyhodnotením DNA profilov predložených

porovnávacích vzoriek označených ako Š. Y., C. D. a N. P. bolo zistené, že najpravdepodobnejší
príbuzenský vzťah osôb Š. Y. a C. D. je, že sú bratranci po mužskej línii. Uvedený fakt podľa znalkyne
potvrdzuje, že majú zhodný DNA profil na Y chromozóme. Pravdepodobnosť, že sú tzv. úplný súrodenci,
to znamená, že majú spoločných oboch rodičov je vzhľadom k analyzovaným autozomálnym STR
systémom veľmi nízka, aj keď majú zhodný DNA profil na Y chromozóme. To, či sú Š. Y. a C. D. skutočne

úplný bratia nie je možné jednoznačne potvrdiť, resp. vyvrátiť bez analýzy porovnávacích vzoriek
rodičov. Ďalšou v poradí druhou najviac pravdepodobnou možnosťou je, že Š. Y. a C. D. sú tzv. half
sibblings, to znamená poloviční príbuzní. V tomto prípade môžu mať napríklad spoločného otca a rôzne
matky, prípadne spoločnú matku a otcov príbuzných v mužskej línii. S najvyššou pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou sú C. D. a N. P. full sibblings (úplní súrodenci), to znamená, že majú spoločných

oboch rodičov. V teoretickom prípade, že Š. Y. a C. D. sú full sibblings (ako je uvedené vyššie, táto
pravdepodobnosť je veľmi nízka, aj keď to teoreticky nie je možné úplne vylúčiť), sestra je vylúčená ako
ich full sibbling - úplný súrodenec (to znamená, že všetci traja majú spoločných oboch rodičov).

Záveromznalkyňakonštatovala,ženajpravdepodobnejšípríbuzenskývzťahuvedenýchosôbje,žeC.D.
aN.P.súsúrodenciaŠ.Y.aC.D.niesúbratia,alebratranci.Záverjezaloženýnapravdepodobnostnýchštatistických moduloch a bez vyšetrenia DNA profilov vzoriek rodičov ho nie je možné jednoznačne
potvrdiť alebo vyvrátiť.

Ako dôvod pre zmenu spôsobu určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov v pôvodne požadovanom

návrhu ohľadom všetkých žalobcov títo súdu uviedli, že určenie vlastníckeho práva sa domáhajú po
nebohom Š. Y., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý ako ich právny predchodca bol nevlastným synom N. D., a
teda bol oprávneným dedičom po nebohom N. D., zomrelom XX.XX.XXXX. Do dedičstva po nebohom
N. D. patrili aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX kat. úz. D. G., ktoré boli prejednávané v
dodatočnom dedičskom konaní a ktoré na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD XXX/XXXX, Dnot

XXX/XXXX nadobudla žalovaná. V pôvodnom dedičskom konaní vedeným bývalým Štátnym notárstvom
v C. pod sp. zn. D XXX/XXXX predmetné nehnuteľnosti neboli prejednané.

Právny predchodca účastníkov konania Ján Vavrinek zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnymi
nástupcami sa po vyporiadaní BSM (do dedičstva po neb. N. D. patrila 1/2 predmetných nehnuteľností)
stali dedičia prvej skupiny, a to jeho manželka I. D. a jeho šesť detí, a to žalovaná, Y. D., J. D., C. D., Š.
Y. (právny predchodca žalobcov) a M. Y. s tým, že veľkosť podielu každého z dedičov bola 1/7.

Manželka N. D. - I. D.Á. zomrela dňa XX.X.XXXX a jej právnymi nástupcami sú dedičia prvej skupiny,
a to jej štyri deti žalovaná, Y. D., J. D. a C. D. s tým, že veľkosť podielu každého z dedičov bola 1/4.
Na základe toho sa štyri deti I. D. stali aj dedičmi aj jej spoluvlastníckeho podielu 1/7 na predmetných
nehnuteľnostiach, t.j. každý sa stal dedičom 1/4 z 1/7, čo predstavuje podiel každého 1/28.

Syn N. D. a I. D. - J. D. zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie bolo vedené Okresným súdom

C. pod sp. zn. XXD/XX/XXXX a jeho právnymi nástupcami sú dedičia tretej skupiny - jeho súrodenci,
a to žalovaná, Y. D., C. D., Š. Y. a M. Y. s tým, že veľkosť podielu každého z dedičov bola 1/5. Na
základe toho sa súrodenci J. D. stali dedičmi spoluvlastníckeho podielu J. D. 1/7 + 1/28 na predmetných
nehnuteľnostiach, t.j. každý sa stal dedičom 1/5 z 5/28, čo predstavuje podiel každého 1/28.

Syn N. D. a I. D. - Y. D. zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. XD/XX/XXXX

a jeho právnymi nástupcami sú dedičia tretej skupiny - jeho súrodenci, a to žalovaná, C. D., Š. Y. a M. Y.
s tým, že veľkosť podielu každého z dedičov bola 1/4. Na základe toho sa súrodenci Y. D. stali dedičmi
spoluvlastníckeho podielu Y. D. 1/7 + 1/28 + 1/28 = 6/28, t.j. 3/14 na predmetných nehnuteľnostiach, t.j.
každý sa stal dedičom 1/4 z 3/14, čo predstavuje podiel každého 3/56.

S poukazom na vyššie uvedené bolo podľa žalobcov zrejmé, že právny predchodca žalobcov Š. Y. bol

vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 13/56 na predmetných nehnuteľnostiach, a to podielu 1/7, ktorý
nadobudol ako dedič po nebohom N. D. + podiel 1/28, ktorý nadobudol ako dedič po nebohom J. D.
+ podiel 3/56, ktorý nadobudol ako dedič po nebohom Y. D., spolu veľkosť spoluvlastníckeho podielu
nebohého Š. Y. bola 13/56.

Nakoľko právny predchodca žalobcov Š. Y. bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 13/56 na

predmetných nehnuteľnostiach, žalovaná je neoprávnenou dedičkou podielu 13/56 na predmetných
nehnuteľnostiach a je povinná vydať oprávneným dedičom - žalobcom ako právnym nástupcom
nebohého Š. Y. im patriaci majetok, ktorý má z dedičstva po nebohom N. D. rovnajúci sa podielu 13/56
s tým, že veľkosť podielu každého zo žalobcov je 1/5 z 13/56 t.j. 13/280.

K ostatnej navrhovanej zmene návrhu, ktorú súd pripustil, sa žalovaná vyjadrila vo svojom písomnom

vyjadrení,ktorébolosúdudoručenédňa25.4.2012,vktoromzotrvalanasvojichdoterajšíchvyjadreniach
v tom smere, že toto konanie nemôže nahrádzať konanie o určenie otcovstva, prípadne súd nemôže
posúdiť otázku otcovstva ako prejudiciálnu. Žalobcovia nie sú podľa žalovanej v žiadnom právnom
vzťahu k nebohému N. D., nakoľko menovaný nebol právnym otcom ich právneho predchodcu - Š. Y..
S poukazom na túto okolnosť nie je možné žalobcov právne kvalifikovať za dedičov po otcovi žalovanej

N. D. podľa ust. § 473 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie hovorí o tom, že v prvej skupine
majú právo dedič poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Pojem otcovstva k dieťaťu
je definovaný v ust. § 82 a nasl. Zák. č. 36/2005 tak, že otcovstvo sa určuje na základe domnienok
otcovstva ustanovených v uvedenom zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo vyhlásením súdu.
Je nesporné, že v predmetnom konaní nedošlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov a neexistuje súdnerozhodnutie o určení otcovstva, ktoré by na základe splnených zákonných domnienok otcovstva určilo
otca žalovanej N. D. za otca Š. Y. tak ako to zákon definuje. Žalovaná má s poukazom na vyššie uvedené
za to, že znalecké dokazovanie na zisťovanie biologického príbuzenského vzťahu bolo absolútne právne

irelevantné, s poukazom na to, že Š. Y. nemá v rodnom liste zapísaného otca N. D.. V prípade, ak
by sa prijala podľa názoru žalovanej protizákonná téza, a to, že je možné dodatočne určiť vlastnícke
práva resp. dedičské práva k dedičstvu akéhokoľvek poručiteľa po jeho smrti v prospech biologických
dedičov, bola by narušená právna istota dedičských práv zákonných dedičov. Podľa žalovanej bol by
to nebezpečný súdny precedens pre stabilitu a právnu istotu akýchkoľvek zákonných dedičov, keď sa

zároveň domnievala, že takýto raritný prípad v rámci Slovenskej republiky nikdy nenastal, a preto súd
žalobu v celosti zamietne. Je právne neprípustné, aby súdy začali určovať na základe biologického
vzťahu určité osoby a takýmto postupom nahradil konanie o určenie otcovstva.

K nariadenému znaleckému dokazovaniu žalovaná súd uviedla, že toto bolo absolútne neobjektívne,
pretože nebolo vykonávané v priestoroch príslušného znalca za prítomnosti osoby, ktorá sa o žalovanú
stará. Žalovanú navštívili podľa jej vyjadrenia „určití ľudia“, ktorí ju zmanipulovali, aby im odovzdala sliny

v jej byte a tento údajne „objektívny“ materiál bol postúpený znalcovi. Žalovaná mala podozrenie, že
došlo k zámene jej vzorky slín, a preto žiadala, aby súd na žiaden znalecký posudok, ktorý sa týka
zisťovania DNA neprihliadal.

Z pripojeného dedičského spisu Štátneho notárstva v C. sp. zn. D XXX/XX súd zistil, že v oznámení o
úmrtí N. D., zomr. XX.XX.XXXX uviedol vtedajší Mestský národný výbor v C. ako pozostalú manželku

I. D. a ako deti zomrelého žalovanú, Y., J., C. a M. D. a Š. Y..

Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení v rámci tohto dedičského konania spísanej dňa XX.XX.XXXX súd
zistil, že vypočutá I. D., rod. Č. uviedla, že z prvého manželstva poručiteľa s I., rod. Y. pochádzajú dve
deti Š. Y. a M. D. a z druhého manželstva s I., rod. Č.Y. pochádzajú štyri deti - žalovaná, Y., J. a C. D.
s tým, že vypočúvaná I. D., rod. Č. túto zápisnicu vlastnoručne podpísala troma krížikmi s poznámkou

t.j. znak ruky I. D., predpísal vyslúchajúci.

Rovnako zo zápisnice Štátneho notárstva zo dňa 22.1.1970 o prerokovaní dedičstva po nebohom N.
D. súd zistil, že štátny notár uviedol ako dediča aj Š. Y., pričom na tomto prejednaní boli všetci dedičia
s výnimkou M. D. a C. D. prítomní buď priamo alebo v zastúpení a navrhli vyporiadať dedičstvo tak,
že ho v celosti nadobudne I. D., rod. Č. ako manželka poručiteľa bez povinnosti vyplatiť ustupujúcim

dedičom náhradu za ich dedičské podiely, lebo títo sa nároku na ich výplatu zriekli s výnimkou výplaty
ustupujúceho dediča choromyseľného Y. D.. Predmetnú zápisnicu zároveň vlastnoručne podpísala aj
žalovaná.

Z výroku rozhodnutia Štátneho notárstva v C. sp. zn. D XXX/XXXX zo dňa 10.2.1970, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.3.1970 a ktorého predmetom bolo prejednanie dedičstva po nebohom N. D.,

zomrelom dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že celé dedičstvo nadobudla I. D., rod. Č. bez povinnosti vyplatiť
ustupujúcich dedičov okrem iného aj Š. Y. s výnimkou Y. D..

Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu C. sp. zn. XXD/XXX/XXXX súd zistil, že žalovaná a C.
D.sanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa27.6.2007domáhalidodatočnéhoprejednaniadedičstva
po N. D.. V tomto konaní rozhodnutím notárky ako súdnej komisárky, a to osvedčením o dedičstve zo dňa

13.9.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2007 boli do novoobjaveného majetku poručiteľa
zahrnuté aj pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. D. G. zapísané na LV č. XXX a č. XXX, pričom z
titulu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bol podiel poručiteľa určený v 1/2 s tým, že druhá
polovica z týchto nehnuteľností patrí z titulu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva do dedičstva
po nebohej manželke poručiteľa I. D., rod. Č.. Ako dedičia zároveň podľa tohto osvedčenia prichádzali

do úvahy žalovaná a C. D. ako deti poručiteľa s podielom po 1/2 s tým, že ďalší synovia poručiteľa Y. a
J. D. zomreli bez zanechania potomkov. Zároveň títo dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva
tak, že tieto nehnuteľnosti nadobudla v celosti žalovaná s povinnosťou vyplatiť syna poručiteľa - C. D.
v 1/2 zo zistenej ceny v prípade prevodu nadobúdaného majetku na iného vlastníka alebo poskytnutia
náhrady za tento majetok.Z pripojeného dedičského spisu Štátneho notárstva v C. sp. zn. D XXX/XX súd zistil, že Miestny národný
výbor vo D. G. v oznámení o úmrtí I. D., zomrelej dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo spísané výsluchom
žalovanej súdu uviedol, že ako dedičia po poručiteľke prichádzajú do úvahy Š. Y., nar. XX.X.XXXX a

M., N., Y., J., C. D.. Zároveň toto oznámenie bolo vlastnoručne podpísané žalovanou. V zápisnici o
predbežnom vyšetrení spísanej štátnym notárom dňa XX.X.XXXX sú uvedení ako dedičia po poručiteľke
I. D., zomr. XX.X.XXXX žalovaná uviedla ako deti zomrelej seba, Y., J. a C. D.. Z výroku rozhodnutia
Štátneho notárstva zo dňa 16.6.1983 súd zistil, že Štátne notárstvo schválilo Dohodu o vyporiadaní
dedičstva po poručiteľke pozostávajúceho z rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX s tým,

že toto dedičstvo nadobudli žalovaná, Y., J. a C. D., každý v 1/4.

Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. XD/XXX/XXXX súd zistil, že žalovaná
a C. D. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.6.2007 domáhali dodatočného prejednania
dedičstvapoI.D.,rod.Č.j,zomr.XX.X.XXXX.Vtomtokonanírozhodnutímnotárkyakosúdnejkomisárky,
a to osvedčením o dedičstve zo dňa 29.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2007 boli do
novoobjaveného majetku poručiteľky zahrnuté aj pozemky nachádzajúce sa v kat. ú. D. G. zapísané na

LV č. XXX a č. XXX, pričom z titulu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bol podiel poručiteľky
určený v 1/2. Ako dedičia zároveň podľa tohto osvedčenia prichádzali do úvahy žalovaná a C. D. ako
deti poručiteľky s podielom po 1/2. Zároveň títo dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že
tieto nehnuteľnosti nadobudla v celosti žalovaná s povinnosťou vyplatiť syna poručiteľa - C. D. v 1/2 zo
zistenej ceny v prípade prevodu nadobúdaného majetku na iného vlastníka alebo poskytnutia náhrady

za tento majetok.

Z dedičského spisu Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D X/XX po poručiteľovi Š. Y., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobkyňa v 2. rade v rámci predbežného vyšetrenia dedičstva dňa
XX.X.XXXX uviedla ako deti zomrelého žalobcov v 1. a 5. rade a Q. Y., nar. XX.XX.XXXX s tým, že
manželka nebohého I. Y. bola už v čase šetrenia dedičstva nebohého mŕtva.

Z návrhu na prejednanie novoobjaveného dedičstva po poručiteľoch Š. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX a Q.
Y., zomr. XX.X.XXXX súd zistil, že tento podal žalobca v 1. rade s tým, že v ňom uviedol, že nebohý Š. Y.
je jeho otec a nebohý Q. Y. je jeho brat. Zároveň ako dedičov uviedol žalobcov v 1. až 5. rade - všetkých
ako deti Š. Y. a súrodencov Q. Y.. Z osvedčenia o dedičstve vydaného v tomto konaní pod sp. zn. XD/
XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX Okresným súdom v C. poverenou súdnou komisárkou, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.1.2010 súd zistil, že v dedičskej veci po neb. Š. Y., zomr. XX.XX.XXXX prichádzali
do úvahy ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine žalobcovia v 1. až 5. rade ako jeho deti, všetci aj s
právom nebohého syna poručiteľa - Q. Y., zomr. XX.X.XXXX ako slobodného bez zanechania potomkov
v rovnakých podieloch, t.j. každý v 1/5. Zároveň v rámci tohto osvedčenia uzavreli žalobcovia v 1. až 5.
rade Dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej nadobudla v celosti dedičstvo po poručiteľovi

žalobkyňa v 3. rade, a to spoluvlastnícky podiel v 1/2 na nehnuteľnostiach s parc. č. XXX a č. XXX/X a
v 1/4 na nehnuteľnostiach s parc. č. XXX - všetky k. ú. D. G.. Zároveň bola žalobkyňa v 3. rade povinná
vyplatiť ustupujúcim dedičom - žalobcom v 1., 2., 4. a 5. rade z titulu náhrady za ich dedičské podiely
každému 1/2 z kúpnej ceny, ktorú v budúcnosti za predmetné nehnuteľnosti obdrží.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXD/XXX/XXXX po poručiteľovi Q. Y., zomrelom dňa

XX.X.XXXX, nar. XX.XX.XXXX konkrétne zo zápisnice o predbežnom vyšetrení súd zistil, že žalobkyňa
v 2. rade pri tomto predbežnom vyšetrení uviedla ako rodičov nebohého nebohých M. Y., rod. Y. a Š. Y.
a ako súrodencov žalobcov v 1. až 5. rade.

Uznesením zo dňa 6.7.2006 č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.9.2006
súd dedičské konanie po poručiteľovi zastavil, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

Z návrhu na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku vedenom Okresným súdom C. pod sp. zn.
XD/XX/XXXX súd zistil, že žalobkyňa v 3. rade podala dňa 26.1.2010 návrh na prejednanie dedičstva o
novoobjavenom majetku po poručiteľovi Q. Y., zomr. XX.X.XXXX. Z osvedčenia o dedičstve po nebohom
Q. Y., zomr. XX.X.XXXX súd zistil, že ako dedičia v III. dedičskej skupine prichádzali do úvahy žalobcovia
v 1. až 5. rade s tým, že títo uzavreli Dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že aktíva dedičstva, a tonehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX , a to rodinný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č.
XXX, na LV č. XX, a to parc. č. XXX a č XXX/X a na LV č. XXX, a to parc. č. XXX s podielom poručiteľa
na týchto nehnuteľnostiach v 1/2 a na parc. č. XXX v 1/4 nadobudla v celosti žalobkyňa v 3. rade s

povinnosťou vyplatiť ostatných žalobcov každého po 1/5 z ceny prevodu alebo poskytnutej náhrady v
prípade prevodu na iného vlastníka alebo poskytnutia náhrady za nadobúdaný majetok do 3 dní od
takéhoto úkonu.

Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Y. sp. zn. XD/XXX/XXXX súd zistil, že uznesením Dnot
XXX/XXXX súd v súlade s ust. § 175h ods. 2 vydal nepatrný majetok Domovu dôchodcov D. I. XX, Y.

a priznal súdnemu komisárovi náhradu hotových výdavkov.

Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva po neb. J. D., zomr. XX.X.XXXX spísanej súdnou
komisárkou dňa XX.X.XXXX v rámci dedičského konania vedeného po nebohom na tunajšom súde pod
sp. zn. XXD/XX/XXXX súd zistil, že tento poručiteľ zomrel ako slobodný a bezdetný.

Podľa osvedčenia o dedičstve po neb. J. D. č. k. XXD/XX/XXXX-XX zo dňa 21.7.2003 prichádzali do
úvahy po nebohom ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine súrodenci poručiteľa, a to N.W. P. -

žalovaná a C. D. s tým, že títo uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej okrem iného
každý z nich nadobudol v 1/2 domový majetok zapísaný na LV č. XX v kat. ú. D. G., a to rodinný dom
so súp. č. XXX stojaci na parc. č. XXX ako aj parcely reg. C s parc. č. XXX/X o výmere 9 m2, parc.
č. XXX o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, na ktorých bol podiel poručiteľa v 1/4-
ine a pozemok zapísaný na LV č. XXX v kat. ú. D. G. s parc. č. XXX o výmere XXX m2, na ktorom bol

podiel poručiteľa v 1/8-ine.

Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva po neb. Y. D., zomr. XX.X.XXXX spísanej súdnym
komisárom dňa X.X.XXXX v rámci dedičského konania vedeného po nebohom na tunajšom súde pod
sp. zn. XD/XX/XXXX súd zistil, že tento poručiteľ zomrel ako slobodný a bezdetný.

Podľa osvedčenia o dedičstve po neb. Y. D. č. k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 19.1.2004 prichádzali do

úvahy po nebohom ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine súrodenci poručiteľa, a to N. P. -
žalovaná a C. D. s tým, že títo uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej okrem iného
každý z nich nadobudol v 1/2 domový majetok nachádzajúci sa v kat. ú. D. G., a to rodinný dom so súp.
č. XXX stojaci na parc. č. XXX ako aj parcely reg. C s parc. č. XXX/X o výmere X m2, parc. č. XXX
o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X B. výmere XXX m2, na ktorých bol podiel poručiteľa v 1/4-ine a

pozemok zapísaný na LV č. XXX v kat. ú. Veľký Slavkov s parc. č. XXX o výmere XXX m2, na ktorom
bol podiel poručiteľa v 1/8-ine.

Podľa ust. § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na

ujmu pravého dediča.

Podľa ust. § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa ust. § 175x ods. 1 O.s.p., ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve
skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve ( § 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj
dlh, súd na návrh ( § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa
objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.

V prejednávanej veci, keď žalobcovia sa prvým navrhovaným výrokom rozhodnutia domáhali určenia,

že každý z nich je dedičom po nebohom N. D., zomr. dňa XX.XX.XXXX sa súd musel zaoberať, keďžev tejto časti ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., naliehavým právnym záujmom
žalobcov na takomto určení. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.

V tejto súvislosti súd poukazuje na záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom
rozhodnutí ktorý uviedol, že žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam,
kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p., čo je aj prípad prejednávanej
veci. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa vyslovenom v zrušenom rozhodnutí keď konštatoval,
že žaloba na určenie, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi nemôže byť opodstatnená, pretože

rozhodnutie súdu, ktorým sa žalovanej ukladá povinnosť vydať žalobcom ich spoluvlastnícky podiel ako
oprávneným dedičom po poručiteľovi N. D., zomr. XX.XX.XXXX je dostatočným dokladom o tom, že
každý zo žalobcov je dedičom po poručiteľovi.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky

vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Poukazujúc na uvedené má súd za to, že požadované určenie že každý zo žalobcov je dedičom po
nebohom N. D. ma povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či je žalovaná povinná vydať
žalobcom príslušný spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností a takéto rozhodnutie vytvára pevný základ
aj do budúcnosti nakoľko súd musí pri posúdení nároku žalobcov na vydanie spoluvlastníckeho podielu

vyriešiťakopredbežnúotázkučikaždýzožalobcovjededičompoporučiteľoviN.D.,zomr.XX.XX.XXXX.

Súd preto žalobu v časti, v ktorej sa každý zo žalobcov v prvom rade až piatom rade domáhal určenia,
že je dedičom po nebohom N. D., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX zamietol.

Obrana žalovanej spočívala na skutočnosti, že úmrtným listom prípadne rodným listom, v ktorých chýbal
zápis o otcovi Š. Y., ako verejnými listinami bolo preukázané, že N. D., keďže nebol v týchto verejných

listinách uvedený ako jeho otec, nemohol byť právnym otcom a tým pádom ani žalobcovia nemohli
byť jeho právnymi nástupcami. Žalovaná poukazujúc na ust. §§ 84 a nasl. Zákona o rodine dôvodila,
že žalobcom nesvedčí žiadna zákonná domnienka otcovstva, keď N. D. nebol otcom Š. Y. v zmysle
citovaných zákonných ustanovení.

V konaní bolo nesporné, že v rodnom a úmrtnom liste Š. Y. nebol na strane otca uvedený nielen N. D. ale

ani iná osoba a zároveň bolo nesporné, že tento rodný a úmrtný list, aj keď pojem verejná listina nie je v
našom právnom poriadku definovaný všeobecne, a to aj napriek tomu, že niektoré zákony tento pojem
používajú, spĺňajú náležitosti verejných listín v zmysle platnej rozhodovacej činnosti súdov, nakoľko tieto
boli vydané príslušným štátnym orgánom, ktorý bol na ich vydanie zákonom splnomocnený a týmito sa
osvedčujú, resp. potvrdzujú určité skutočnosti - v danej veci otcovstvo N. D. k Š. Y.. Zároveň sú tieto

verejné listiny opatrené príslušným odtlačkom pečiatky štátneho orgánu. Aplikujúc ust. § 134 O.s.p. pri
týchto verejných listinách ako dôkazného prostriedku preto platí, že sa ňou potvrdzuje pravdivosť toho,
čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, to znamená, že sa zásadne pripúšťa
možnosť pravdivosť v nej uvedených skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť
je v konkrétnom prejednávanom prípade opačná, než je uvedená v tejto listine - rodnom a úmrtnom liste,

nakoľko nejde o dôkaz nevyvrátiteľný. V rámci dôkaznej situácie sa táto úplne prenáša na tú osobu,
ktorá sa domáha nepravdivosti údajov uvedených v tomto rodnom a úmrtnom liste, keď účastník v tomto
prípade žalobcovia, ktorí pravdivosť obsahu takejto listiny popierali, musia dokázať opak. Nestačí však
iba jednoduché popieranie pravdivosti obsahu listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu, ale účastník
musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina osvedčuje

alebo potvrdzuje, sú nepravdivé. Musia byť teda preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú
vierohodnosť obsahu verejnej listiny, inak nemožno verejnú listinu zbaviť jej dôkaznej sily.

Vposudzovanejvecižalobcoviasvojetvrdenieotom,žeN.D.bolotcomŠ.Y.odvodzovaliokreminéhoaj
zo skutočnosti, že v pôvodnom dedičskom konaní vedenom Štátnym notárstvom v C. pod sp. zn. D XXX/
XX po nebohom N. D., zomr. dňa XX.XX.XXXX, bol ako pozostalý syn uvedený aj právny predchodca

žalobcov - Š. Y.. Uvedená skutočnosť vyplýva a je nesporná z oznámenia o úmrtí N. D., zo zápisniceo predbežnom vyšetrení spísanej s jeho druhou manželkou - matkou žalovanej, zo zápisnice Štátneho
notárstva v C. zo dňa 22.1.1970, ktorú vlastnoručne podpísala okrem iného aj samotná žalovaná a
napokon aj z výroku právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v C. zo dňa 10.2.1970, ktorého

účastníčkou bola okrem iného aj žalovaná a voči ktorému nepodal žiaden z jeho účastníkov opravný
prostriedok.

Naopak tomu bolo v rámci konania, v ktorom sa žalovaná a C. D. domáhali dodatočného prejednania
dedičstva po N. D. návrhom zo dňa XX.X.XXXX, ktorého účastníkmi už neboli právni nástupcovia Š.
Y. (tento bol v tom čase už mŕtvy) a ani notár ako súdny komisár nepoňal žalobcov ako právnych

nástupcov po Š. Y. do konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/202/2005, ktorého právna veta jednoznačne stanovuje, že v konaní o dodatočnom prejednaní
dedičstva podľa ust. § 175x O.s.p. nemožno meniť výsledky pôvodného dedičského konania, čo sa týka
tak majetku a dlhov ako aj okruhu účastníkov konania a dedičských práv. V pôvodnom dedičskom konaní
po poručiteľovi N. D. bol okrem iného právoplatným rozhodnutím Štátneho notárstva a aj vyjadrením
žalovanej jednoznačne do okruhu dedičov tohto poručiteľa zahrnutý aj Š. Y. ako jeho syn.

Dôvodom dodatočného dedičského konania podľa citovaného ust. § 175x O.s.p. nemôžu byť teda
vadné skutkové zistenia, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie
skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní a rozhodovaní vo veci tak, ako to namietala
žalovaná, ktorá uvádzala, že účastníkom pôvodného dedičského konania po poručiteľovi N. D., nemohol
byť ako jeho syn Š. Y., nakoľko tomuto nesvedčala žiadna zo zákonom stanovených domnienok

otcovstva, ale toto dodatočné prejednanie dedičstva tak ako tomu bolo aj vo veci XXD/XXX/XXXX sa
vzťahovalo a mohlo sa vzťahovať len k rozsahu novoobjaveného majetku poručiteľa. V tomto kontexte
súd poukazuje, že konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa na rozdiel od obnovy konania neotvára
vec už právoplatne skončenú, preto ani v konaní vedenom pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX nemohlo dôjsť
k zmene okruhu dedičov pôvodného dedičského konania vedenom pod sp. zn. D XXX/XX, ale naopak

na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu ním
vytvoreným nezasahuje. Aj v novom konaní sa postupuje podľa rovnakých ustanovení, aké sa použili
v pôvodnom konaní, pričom však otázka rozsahu dedičského podielu sa v konaní o novoobjavenom
majetku rieši nezávisle od toho, ako bola táto riešená v pôvodnom konaní.

S poukazom na uvedené preto notár, ktorý prejednával novoobjavené dedičstvo po poručiteľovi N.

D. pochybil, keď do okruhu dedičov nepoňal žalobcov z dôvodu, že Š. Y. ako účastník pôvodného
dedičského konania po nebohom N. D. v prvej dedičskej skupine - ako syn, bol v čase prejednávania
novoobjaveného majetku po poručiteľovi N. D. nebohý.

Je nepochybné a záväzne pre súd prvého stupňa to konštatoval aj odvolací súd, že ak Š. Y. bol
účastníkom konania v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi N. D., v čase prejednávania

novoobjaveného majetku po poručiteľovi N. D., mali byť žalobcovia účastníkmi dedičského konania,
lebo Š. Y. je nebohý a žalobcovia sú jeho právni nástupcovia. V čase prejednávania novoobjaveného
majetkupoporučiteľoviN.D.vedenompredOkresnýmsúdomC.podsp.zn.XXD/XXX/XXXX,manželka
poručiteľa I. D., rod. Č. bola nebohá (zomrela dňa XX.X.XXXX), pričom zo šiestich detí poručiteľa žijú
len C. D. a žalovaná, pričom ostatné deti poručiteľa zomreli: Š. Y. zomrel XX.XX.XXXX, J. D. zomrel

XX.X.XXXX, Y. D. zomrel XX.X.XXXX a M. D. zomrel XX.X.XXXX.

Po Š. Y. sa dedičské konanie viedlo pred bývalým Štátnym notárstvom v C. pod sp. zn. S. X/XXXX a
dedičmi po ňom sú jeho právni nástupcovia - žalobcovia v prvom až piatom rade. Synovia poručiteľa
(N. D.) - J. a Y. D. podľa pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXD/XX/XXXX a XD/XX/XXXX tak
ako to vyplýva zo zápisníc o predbežnom vyšetrení dedičstva v oboch týchto konaniach ako aj z oboch

právoplatných osvedčení o dedičstve zomreli ako slobodný a bezdetný

Syn poručiteľa - M. D. zomrel ako rozvedený a bezdetný so zanechaním závetu, pričom v čase jeho
smrti závetná dedička Z. H. bola nebohá. Uvedená skutočnosť vyplýva zo spisu Okresného súdu Y.
sp. zn. XD/XXX/XXXX. Za predpokladu, že synovia N. D. - J., Y. a M. zomreli ako slobodní (resp.
rozvedení) a bezdetní, po nich v III. dedičskej skupine dedia súrodenci poručiteľa, resp. synovcovia a

netere poručiteľa.Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi
N. D., zomr. XX.XX.XXXX. Konštatoval, že ak v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi N. D. bol
okruh dedičov určený tak, že jedným zo siedmich dedičov bol aj syn poručiteľa Š. Y., ktorý dedil v I.

zákonnej skupine (§ 473 Obč. zák.), potom účastníkmi konania pri prejednaní novoobjaveného majetku
poručiteľa sú nepochybne právni nástupcovia Š. Y., t. j. žalobcovia v prvom až piatom rade, na ktorých
pripadne podiel ich právneho predchodcu. Za takéhoto stavu je právne bezvýznamné, aby súd skúmal
otázku otcovstva N. D. vo vzťahu k Š.U. Y. podľa § 82 a nasl. zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Poukazujúc na uvedené preto súd prvého stupňa zhodne so záväzným právnym názorom odvolacieho

súdu konštatuje, že ak teda Š. Y. bol účastníkom konania v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi
N. D., v čase prejednávania novoobjaveného majetku po poručiteľovi N. D. (konanie sa viedlo pred
Okresným súdom C. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX a je právoplatne skončené), mali byť žalobcovia
účastníkmi dedičského konania, lebo Š. Y. je nebohý a žalobcovia sú jeho právni nástupcovia, teda
všetci žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi N. D., zomr. XX.XX.XXXX

Naviac súd považuje za potrebné dodať, že zákon pripúšťa preukázanie opaku pravdivosti skutočností

uvedených vo verejnej listine - v danom prípade v rodnom a úmrtnom liste Š. Y.,, a to že Š. Y. je synom
N. D.. V rodnom a úmrtnom liste Š. Y. otec nebol vôbec uvedený.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že zo sčítacieho hárku sčítania ľudu v roku 1940 pre
obec D. G. jednoznačne vyplýva, že N. D. nahlásil sčítaciemu komisárovi, t. j. úradnej osobe ako svojho
syna Š. D., nar. XX.X.XXXX, keď nielen skutočnosť, že N. D., ako podľa vtedy platných zákonných

ustanovení hlava domácnosti, uviedol Š. D. ako svojho syna, ale dokonca aj keď mal tento syn oficiálne
priezvisko Y., N. D. ho uviedol so svojím priezviskom, čím touto takisto verejnou listinou, nakoľko aj
táto bola vydaná príslušným štátnym orgánom v medziach jej zmocnenia, došlo k vyvráteniu údajov
uvedených v úmrtnom liste Š. Y..

Zároveň súd poukazuje na okrem účastníckych výpovedí najmä na výpoveď svedka C. D. - vlastného

brata žalovanej, z ktorej výpovede jednoznačne vyplýva, že Š. Y. sa k N. D. správal ako k svojmu otcovi
a rovnako tomu bolo aj zo strany N. D. k Š. Y., inak by nedovolil, aby ho tento oslovoval slovom „otec“.
Napokon aj samotná žalovaná pri svojej účastníckej výpovedi súdu uviedla, že právneho predchodcu
žalobcov - Š. Y., si jej otec N. D. zobral k sebe domov, keď dôvod, ktorý uviedla, a to aby bratia boli
spolu, nemohol zakladať predpoklad, aby sa N. D. staral a býval v spoločnej domácnosti s dospelou

osobou, ktorá nebola jeho synom ale naopak, podľa názoru súdu týmto sa N. D. „neoficiálne“ prihlásil
k svojmu otcovstvu voči Š.U. Y..

Pravdivosti záveru súdu o právnom nástupníctve Š. Y. po N. D. svedčí jednak znalecký posudok M..
B. C., z ktorého jednoznačne vyplýva, že C. D. - vlastný brat žalovanej a Š. Y. - právny predchodca
žalobcov mali spoločného predka, keď frekvencia výskytu nájdeného haploptypu u oboch skúmaných

osôb je nižšia ako 0,4 % populácie. Náhodný výskyt uvedenej zhody rovnako vyvracia aj znalecký
posudok znalkyne prof. RNDr. N. H., PhD., ktorá skúmajúc biologické vzorky Š.U. Y., C. D. a žalovanej
v závere svojho znaleckého posudku konštatovala, že najpravdepodobnejší príbuzenský vzťah osôb Š.
Y. mladšieho - žalobcu v 1. rade syna Š. Y. staršieho a C. D. je, že sú bratranci po mužskej línii. Za
najpravdepodobnejší príbuzenský vzťah znalkyňa uviedla vzťah C. D. a žalovanej ako súrodencov a

žalobcu v 1. rade a C. D. ako bratrancov.

Citované ust. § 485 Občianskeho zákonníka upravuje situáciu, keď dedičstvo bolo potvrdené nepravému
dedičovi, hoci tu boli dedičia zo závetu alebo zo zákona. Oprávneným dedičom je osoba, ktorá je
síce dedičom poručiteľovho majetku už v dobe jeho smrti ale súd s ním ako dedičom nekonal. Za
oprávneného dediča nemožno považovať toho, kto zo svojím nárokom v dedičskom konaní neuspel.

Nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia súdu o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa,
hoci podľa dedičského práva ho nadobudnúť nemala vôbec, alebo nie v takom rozsahu v akom ho
nadobudla. Nepravý dedič je povinný oprávnenému dedičovi vydať majetok, ktorý získal z dedičstva, keď
táto jeho povinnosť sa týka všetkého majetku, ktorý v dedičskom konaní vyšiel najavo ale i majetku, ktorý
síce nebol predmetom dedičského konania, ale ktorý si nepravý dedič od poručiteľa prisvojil. Povinnosť

nepravého dediča vydať všetok majetok, ktorý z dedičstva má, sa spravuje zásadami o bezdôvodnomobohatení. Z týchto zásad vyplýva, že v prvom rade pôjde o naturálnu reštitúcia a ak to nie je dobre
možné, je nepravý dedič povinný oprávnenému dedičovi poskytnúť peňažnú náhradu (ust. § 458 ods.
1 Obč. zákonníka). Oprávnený dedič môže svoje právo na vydanie dedičstva uplatniť voči nepravému

dedičovidedičskoužalobou,ktorújeoprávnenýpodaťlenten,ktonebolúčastníkomkonaniaodedičstve,
hoci ním mal byť. Ak sa po právoplatnom skončení konania o dedičstve zistí, že oprávneným dedičom je
niekto iný, potom vzájomný vzťah pravého a nepravého dediča sa rieši už mimo skončeného dedičského
konania, a to na základe žaloby podľa ust. § 485 Občianskeho zákonníka. Takúto žalobu súd akceptuje
iba za podmienky, že dedičské konanie, v ktorom bolo dedičstvo potvrdené nepravému dedičovi bolo

právoplatne skončené, keď do skončenia dedičského konania by sa oprávnený dedič mohol na súde
domáhať toho, aby sa stal účastníkom tohto konania.

Pokiaľ ide o samotnú žalobu oprávneného dediča podľa ust. § 485 Obč. zákonníka nejde o žalobu na
určenie existencie alebo neexistencie právneho pomeru podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko ide
o osobitnú formu určovacej žaloby, ktorá má oporu v ustanovení hmotného práva a nie je určovacou
žalobou v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., pretože naliehavý právny záujem na určení nie je potrebné

tu preukazovať. Žaloba v zmysle ust. § 485 Obč. zákonníka môže byť úspešná, ak sa žalobcovi pri
splnení zákonných predpokladov podarí vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva
žalovaného ako nepravého dediča tým, že preukáže svoje dedičské právo a vylúči tak, aby nepravý
dedič celkom alebo sčasti nadobudol dedičstvo.

Podanie žaloby na vydanie dedičstva neprislúcha tomu, kto bol síce ukrátený na svojom dedičskom

práve avšak dedičského konania sa zúčastnil. Nápravy by sa takýto dedič mohol domáhať iba v rámci
obnovy dedičského konania podľa ust. § 228 a nasl. O.s.p., prípadne mimoriadneho dovolania podľa ust.
§ 243e a nasl. O.s.p.. O takýto prípad by mohlo ísť vtedy, ak by sa dodatočne objavil závet, s ktorým sa
v dedičskom konaní nepočítalo. Na základe tohto závetu by sa o dedičstvo mohol uchádzať ďalší dedič,
resp. by podiel závetného dediča, ktorý je zároveň dedičom zo zákona, mohol na dedičstve narásť.

Žalobca musí v súdnom konaní o vydanie dedičstva preukázať, že ku dňu smrti poručiteľa spĺňal
predpoklady nadobudnutia dedičstva alebo jeho časti (spôsobilosť byť dedičom, dedičský titul) a že to
mal byť on, komu sa dedičstvo alebo časť dedičstva mala potvrdiť, kedy skutočnosti zakladajúce jeho
dedičské právo vyšli najavo do doby právoplatného skončenia dedičského konania.

V ust. § 485 ods. 2 Obč. zákonníka zákon priznáva nepravému dedičovi právo na náhradu nákladov,

ktoré vynaložil na udržiavanie a zhodnotenie majetku z dedičstva a právo na úžitky z dedičstva. Nepravý
dedič má právo uplatniť uvedené nároky voči oprávnenému dedičovi v plnom rozsahu ale len za
predpokladu, že nevedel alebo nemohol vedieť o tom, že oprávneným dedičom nie je on, ale niekto
iný. V takom prípade má nárok nielen na náhradu úžitkov, ale aj na náhradu všetkých nákladov, ktoré
vynaložil na dedičstvo pri jeho opatrovaní.

Vkonaníbolopreukázané,ževšetcižalobcoviaakodetiŠ.Y.súoprávnenýmidedičmiponebohomN.D.,
keď žalovaná podľa rozhodnutia súdu v konaní o novoobjavenom majetku vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX je nepravý dedič časti dedičstva po poručiteľovi N. D. vo výške príslušných
dedičských podielov na nehnuteľnostiach, ktoré mali zdediť žalobcovia v 1. až 5. rade, a preto je povinná
vydať žalobcom v 1. až 5. rade majetok, ktorý neprávom nadobudla z dedičstva po N.T. D. vo výške

spoluvlastníckych podielov prislúchajúcich každému zo žalobcov. Vzhľadom k tomu, že tento majetok
je nehnuteľný, prichádza v prejednávanej veci do úvahy naturálna reštitúcia v prospech žalobcov, ktorí
neboli účastníkmi dedičského konania o novoobjavenom majetku po nebohom N.T. D..

S poukazom na vyššie uvedené v tejto druhej časti požadovaného petitu návrhu nemusel a ani nemohol
skúmať naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko ide o osobitnú formu určovacej žaloby,

kde naliehavý právny záujem vyplýva priamo z hmotného práva. Zároveň vedno s vyššie uvedeným
súd konštatuje, že žalobcovia vyvrátili právnu domnienku subjektívneho dedičského práva žalovanej
ako nepravého dediča tým, že vyvrátili skutočnosti preukazované verejnými listinami, a to rodným a
úmrtným listom ŠU. Y., v ktorých nebol ako jeho otec uvedený N. D., čím preukázali svoje dedičské právo
a vylúčili tak, aby žalovaná v časti žalobcom prislúchajúcim dedičským podielom nadobudla dedičstvo

po poručiteľovi N. D..Rovnako zrušením veci a jej vrátením na ďalšie konanie je v zmysle ust. § 226 O.s.p. súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom samotnej výšky dedičských podielov
prislúchajúcich žalobcom.

Odvolací súd v tejto súvislosti pre súd prvého stupňa záväzne konštatoval, že po poručiteľovi N. D.
boli v čase jeho smrti povolaní ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine - manželka a šesť detí, čo
znamená,žepodielkaždéhozpôvodnýchdedičovje1/7kporučiteľovmumajetku.Predmetomdedičstva
po poručiteľovi boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a XXX kat. ú. D. G. v podiele jednej polovice
(druhý spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam pripadol manželke poručiteľa I.M. D., rod.

Č. z titulu vyporiadania BSM). Preto podľa odvolacieho súdu podiel každého z pôvodných dedičov k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a XXX kat. ú. D. G. je 1/14, t. j. 1/7 z 1/2.

Odvolací súd pokiaľ ide o pôvodných dedičov, súrodencov žalovanej J. a Y., bol toho názoru, že ak J.
D. zomrel ako slobodný, bezdetný, v III. dedičskej skupine sú dedičmi jeho súrodenci. Podiel každého
zo súrodencov predstavuje (1/5 z 1/14) 1/70. Po pripočítaní podielu 1/14 (1/14 + 1/70) veľkosť podielu
u každého z ostávajúcich dedičov predstavuje 6/70-ín. Rovnako bolo po vrátení veci z pripojeného

dedičského spisu preukázané, že Y. D. zomrel ako slobodný a bezdetný, preto podľa odvolacieho súdu
podiel každého zo súrodencov predstavuje (1/4 z 6/70) 6/280-in. Po pripočítaní podielu 6/70 (6/70 +
6/280) veľkosť podielu u každého z ostávajúcich dedičov predstavuje 30/280-in.

Odvolací súd tiež záväzne konštatoval, že M. D., ako to vyplýva zo spisu Okresného súdu Y., sp. zn.
XD/XXX/XXXX, zomrel ako rozvedený a bezdetný so zanechaním závetu, ale v čase jeho smrti závetná

dedička bola nebohá, preto podiel každého z ostávajúcich dedičov predstavuje (1/3 z 30/280) 10/280-in.
Po pripočítaní podielu 30/280 (30/280 + 10/280) veľkosť podielu u každého z ostávajúcich súrodencov
predstavuje 40/280-in.

Ďalej došlo v konaní po vrátení veci k doplneniu dokazovania kde z pripojených spisov tunajšieho súdu
sp. zn. XXD/XX/XXXX, XD/XX/XXXX jednoznačne vyplýva, že súrodenci žalovanej J. a Y. zomreli ako

slobodní a bezdetní a nakoľko Š. Y. (zomr. XX.XX.XXXX) mal piatich dedičov (žalobcovia), potom podľa
odvolacieho súdu podiel každého zo žalobcov môže predstavovať 1/5 z 40/280, t. j. 8/280-in.

Poukazujúc na uvedené preto súd vyhovel návrhu žalobcov v časti, v ktorom sa domáhali na žalovanej
vydania spoluvlastníckych podielov len v časti podielu 8/280-in u každého zo žalobcov na predmetných
nehnuteľnostiach a v prevyšujúcej časti nad tento podiel žalobu zamietol.

K námietke právneho zástupcu žalobcov vyslovenej na ostanom pojednávaní ohľadom výpočtu
dedičských podielov uvedenom v písomnom vyhotovení zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v
ktorom podľa názoru žalobcov aj keď odvolanie žalovanej čo do rozsahu nesmerovalo k určeniu resp.
k správnosti určenia podielov, ktoré má žalovaná vydať, sa odvolací súd touto otázkou zaoberal, čo
podľa nášho názoru žalobcov išlo nad rámec odvolacích dôvodov, súd prvého stupňa uvádza, že nie je v

žiadnom prípade oprávnený posudzovať rozsah podaného odvolania a následnú viazanosť odvolacieho
súdu odvolaním v odvolacom konaní.

Pokiaľ právny zástupca na tomto pojednávaní poukazoval k otázke výšky dedičských podielov na to,
že ide o matematický výpočet a preto právne závery odvolacieho súdu v tomto smere nie sú pre súd
prvého stupňa záväzné, súd poukazuje na to, že samotný výpočet výšky dedičských podielov vyplýva

z príslušných ustanovení druhej hlavy, siedmej časti Občianskeho zákonníka pričom právny názor
odvolacieho súdu je záväzný, či sa vzťahuje na otázky právne (hmotnoprávne, procesné - postup, vady),
alebo na otázky skutkového stavu. Viazanosť sa nemusí uplatniť len pri zmene skutkového stavu, z
ktorého odvolací súd vychádzal, najmä ak sa v ďalšom konaní sa ukáže potreba aplikovať na zmenený
skutkový stav iné hmotnoprávne predpisy. Po zrušení veci k žiadnej zmene skutkového stavu nedošlo

preto je súd prvého stupňa striktne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu aj ohľadom výpočtu
výšky podielov, ktoré je žalovaná povinná vydať každému zo žalobcov.

Takémuto názoru svedčí aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 8. februára 2012, sp. zn. 6Cdo/227/2011,
podľa ktorého pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu vrátená
na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, musí byť tento právny názor uvedený vodôvodnení rozsudku dovolacieho súdu. Nižší súd je teda viazaný (len) takým právnym názorom, ktorý
bol základom pre rozhodnutie dovolacieho súdu.

Súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok

hmotného práva (napríklad z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba
interpretovať), ako aj pri aplikácií procesných predpisov (napríklad z aspektu dovolacím súdom
vytýkaných vád dokazovania, iných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).
Skutočnosť, že právny záver dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku súd nižšieho stupňa
v ďalšom konaní nerešpektoval, zakladá prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p.; pokiaľ je táto

skutočnosť uplatnená v procese prípustnom dovolaní, je tiež relevantným dovolacím dôvodom v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Viazanosť nižších súdov právnym názorom dovolacieho súdu neprichádza do úvahy vtedy, keď sa
dovolací súd v zrušujúcom rozsudku obmedzil len na pokyn súdu, ako má v ďalšom konaní postupovať
po procesnej stránke (že napríklad treba vykonať ďalšie dôkazy), lebo v takomto prípade nejde o zaujatie
právneho názoru.

Pre úplnosť možno uviesť, že súd nižšieho stupňa nie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
zaujatýmvzrušujúcomrozhodnutí,keďpozrušenínapadnutéhorozhodnutiaodvolaciehosúduprípadne
aj súdu prvého stupňa sa skutkový základ zmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru
dovolacieho súdu na nový skutkový základ.

Závery Najvyššieho súdu SR ohľadom viazanosti nižších súdov právnym názorom dovolacieho súdu

sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj v odvolacom konaní. Pokiaľ sa odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberal výpočtom výšky podielov, ktoré je povinná žalovaná vydať za splnenia
predpokladov ohľadov právnych nástupov po nebohých súrodencoch žalovanej J. a Y. a dospel k inému
podielu každého zo žalobcov, ktorý je žalovaná každému z nich vydať ako súd prvého stupňa, je súd
takýmto presne /zlomkom/ vyjadreným právnym názorom viazaný.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobcovia mali vo veci úspech len čiastočný v časti požadovaného vydania nehnuteľností a aj v tejto
časti navrhovaného petitu len v časti požadovaných podielov každého zo žalobcov, ktoré je žalovaná
každému zo žalobcov vydať, naopak boli neúspešní vo zvyšnej časti požadovaných podielov ako aj v

celom navrhovanom petite v ktorom sa domáhali určenia, že každý zo žalobcov je dedičom po nebohom
N. D., zomrel. XX.XX.XXXX. Aplikujúc citované ustanovenie súd preto žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal.

Rovnako súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p. bez návrhu
o povinnosti všetkých účastníkov konania nahradiť trovy štátu vo výške 164,80 eur vyplatených ako

odmena a náhrada hotových výdavkov za výkon znaleckej činnosti znalkyni Prof. RNDr. N. H., PhD z
rozpočtových prostriedkov súdu na základe uznesenia č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.3.2012. Podľa
výsledkov konania boli obe procesné strany len čiastočne úspešné preto sú povinní nahradiť trovy
konania v rovnakej výške žalobcovia, títo spoločne a nerozdielne a žalovaná, keď každá procesná strana
je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 82,40 eur.

Súd zároveň s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého súd môže určiť dlhšiu lehotu
na splnenie povinnosti, ktorú uložil v rozsudku predĺžil paričnú lehotu /lehotu na plnenie/ povinností
uložených týmto rozsudkom žalovanej a žalobcom z obvyklých troch dní na tridsať dní od právoplatnosti
rozsudku s poukazom na stanovený rozsah vydávaných nehnuteľností v prospech žalobcov, spolu s
rovnako predĺženou lehotou pre obe strany na náhradu trov štátu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2013

Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2013