Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210446
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 3.224,82 eur a nemajetkovej ujmy 644,96 eur
samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady škody 3.224,82 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 644,96 €. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš
vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 505800173

povinným H. E., X.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX1204/2011 a
požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
napriek tomu, že prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
pre posúdenie a rozhodnutie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa
10.05.2011 (konanie začalo 21.01.2011), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac

ako 110 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR10907/10, vykonateľného
13.01.2011), prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských

vzťahov a porušil tak zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd konal nebol legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecnému súdu,
v pozícii exekučného súdu, pri rozhodovaní vo veci samej by takáto právomoc náležala len ak by
konal v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. (zákon o rozhodcovskom konaní). Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd

dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu
upravenej v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívnezamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Zákonné obmedzenie právomoci všeobecného
súdu v rámci konania o opravnom prostriedku je proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu.
Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne cestou

kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí

ako nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom konaní neexistuje
okolnosť, umožňujúca exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Neexistuje okolnosť, umožňujúca vytvorenie stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Majetková škoda 3.224,82 € predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v

občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného
zmluvou o úvere. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je
dostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomokresného
súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym

a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súduvzákonnejlehote moholžalobcavčas,efektívneaúčinneuskutočniť radinýchkrokov,smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva,
pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ďalšími dôvodmi, podporujúcimi
žiadosť žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy sú neexistencia vnútroštátneho účinného prostriedku

nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov
spoločnosti a ich majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej
príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších

plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj u jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej
ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, teda čiastku 644,96 €. Žalobca

požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhrady škody, do podania tejto žaloby
žalovaný pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný
zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní,
vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniknutú neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.

505800137 dlžníkom H. E., X.. XX.XX.XXXX.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 30.09.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu a
dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Ústavný súd SR vo

viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a jedným z dôvodov bolo
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež

namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu,tútoprávomocmáibapredsedasúdualeboÚstavnýsúdSR.Anivrámcisúčinnostipripredbežnom
prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní;

túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania
o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému
doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Napriek viacerým výzvam na doplnenie žiadosti
žalovaného na predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií,
takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako
nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že
15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku

znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR

nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských

rozsudkovsohľadomnato,žesatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimuspotrebiteľskýchzmlúv.
Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou než rozhodovacou
činnosťou orgánov verejnej moci. Žalobca si v súvislosti so zaniknutím návrhu na vydanie poverenia
uplatnil svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej
aplikácii právnych predpisov. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti

o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili zamietajúcim rozhodnutím, nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup (rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn.
4Cdo/24/2004, uznesenie NS ČR z 25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods.
2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia
príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v

konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,

nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS
60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010).
Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v
zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom
rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho
súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil
povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku
žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná
jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov
bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej
škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutížiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, odkazujúc na uznesenie KS v Trnave z 31.05.2012,

sp. zn. 10CoE/308/2011, či uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012 sp. zn. 20CoE/94/2012. Žalobca mal
možnosť získať iný exekučný titul, podaním žaloby na súd, čo nevykonal. Žalobca ako spoločnosť
zaoberajúcasaspotrebiteľskýmiúvermiksvojejčinnostipotrebujeavyužívainformačnýsystém,náklady
na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. K výške náhrady
nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a

poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na
pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré
mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z

úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej
dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu
Európskejkomisie,očomsvedčíjejlist.Právepodnikateľskáčinnosťžalobcupodnietilazvýšenúpotrebu

ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu
samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného

súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda
vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo na náhradu trov
konania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10NcC/48/2013-17 zo dňa 30.01.2013 rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jana Halušková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci.

Na pojednávaní dňa 07.10.2013 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah

spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Žalobca navrhol elektronickým podaním z 03.10.2013 prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu

na zákonného sudcu a práva na nestranný súd bližšie neoznačeným rozhodnutím krajského súdu
vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednaním veci. Poukázal pritom na § 109 ods. 1 písm. b/
a § 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. Tento návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného
súdu Lipt.Mikuláš zo 07.10.2013 sp. zn. 8C/173/2012, vyhlásenom na pojednávaní 07.10.2013.
Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo

nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu
žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške
žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o
výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie odôvodňujúce vydanie medzitýmneho rozsudku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonomPodľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna

zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:

účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15

ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej
žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo
spravodlivosti SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou
žiadosťou, ktorú bližšie nešpecifikoval napr. dátumom vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu,
dátumom doručenia adresátovi. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred
uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto
súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická
osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods.

2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe
podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií
zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba.
Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval. Rovnako žalovaný (t. j. Slovenská republika)

v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli
doručené 23.04.2012. Tieto žiadosti však zrejme boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré
v tomto súdnom konaní koná za štát. Ak boli žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho, aby boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR,
potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne a žaloba je z hľadiska § 15 zák. č. 514/2003 Z. z.

podaná predčasne. Ak boli tieto žiadosti doručené kompetentnému orgánu Ministerstvu spravodlivosti
SR (lebo ani jedna strana sporu dôsledne nerozlišuje postavenie štátu ako účastníka konania, za
ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR a postavenie Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu
kompetentnému na konanie podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z.), potom žalobca neuniesol na preukázanie
tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Žalobca v prvom rade ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil

na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné
prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom
a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený,
alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škodyuspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou
sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz,
ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade.

Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje
konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti
SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná predčasne s poukazom na § 16
ods. 4 označenej právnej úpravy, lebo od 23.04.2012 (najskorší termín podania písomnej žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota 6 mesiacov.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
1204/2011. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3Er/127/2011 je preukázané, že
ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka

62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 1204/11. Dňa 09.02.2011 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,
čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému H. E., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. XX
pre vymoženie 1.200,13 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 20.01.2011, ktorý bol
k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 23.11.2010,
sp. zn. SR 10907/10, právoplatný 10.01.2011 a vykonateľný 13.01.2011, ktorým bol povinný zaviazaný
na zaplatenie sumy 1.200,13 € a príslušenstva z titulu blankozmenky vystavenej povinným 21.12.2009
na zabezpečenie bližšie v exekučnom titule nešpecifikovaného plnenia z neoznačenej zmluvy o
úvere. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia skúmal podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku účinnom do 31.05.2011 súlad exekučného titulu so zákonom a žiadosť o
udelenie poverenia uznesením č.k. 3Er/127/2011-20 z 12.04.2011, právoplatným 09.06.2011, zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní
rozhodcovského rozsudku povinnému nedoržaním zákonného postupu umožňujúceho aplikáciu tzv.
fikcie doručenia. Rozhodcovský rozsudok preto nespĺňa náležitosť formálnej vykonateľnosti.

Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného do 30.05.2011, ktoré ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie pod podmienkou, že nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom; táto lehota neplatí v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. d/, teda
v prípade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Exekučným
titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo vykonateľným, preto sa 15-dňová lehota na
udelenie poverenia sa na tento prípad nevzťahovala. Pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou
opatrnosťou a po zistení vady postupu rozhodcovského súdu žiadosť súdneho exekútora uznesením

zamietol z dôvodu neexistencie vykonateľného exekučného titulu. Týmto postupom exekučného súdu
bola aj súdnemu exekútorovi aj oprávnenému poskytnutá ochrana spočívajúca v tom, že nebolo
vymáhané a prijaté plnenie bez právneho titulu. Žalobca teda nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Navyše, v exekučnom súdnom konaní zistený nedostatok vykonateľnosti exekučného titulu je

formálnym, nápravu je možné zjednať dodržaním zákonného postupu pri doručovaní exekučného titulu
a zatiaľ nie je dôvod uvažovať o tom, aby sa oprávnený domáhal plnenia zo záväzku v občianskom
súdnom konaní, podmienkou ktorého je neexistencia prekážky veci právoplatne rozsúdenej. Súd môže
pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade jeho konštatovania vo výsledkoch vybavenia sťažnosti

na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca ani v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil ani nepreukázal kedy, ktorý

štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom súdnom konaní,
keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I.stupňa.Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 3.224,82 eur, netvrdil výšku dohodnutej
úverovej istiny, úročenia úveru, či a koľko splátok povinný zaplatil, kedy sa tak stalo, čo sú skutočnosti
nevyhnuté pre zistenie nesplateného zostatku jeho dlhu a pre posúdenie výšky škody, právo na

zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje práve vo výške odvíjajúcej sa od výšky úveru a jeho príslušenstva,
najmä keď rozsudkom rozhodcovského súdu mu bola priznaná istina 1.200,13 eur s prísl.. Žalobca
nepreukázal ani jeden všeobecne tvrdený dôvod požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
(napr. zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, jeho insolvenciu
ani spojitosť medzi frustráciou, úzkosťou, neistotou, úzkosťou členov riadiacich orgánov žalobcu, ako

fyzických osôb a ujmou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi ako osobe právnickej, zánik konkrétnych
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu). Pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v
žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd
nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať
žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo
nadbytočnýmodročovaniepojednávaniaadokazovanie,čikpremlčaniužalovanéhonárokudošlo,alebo

nie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 30.09.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady
vzniknutých trov, ktoré v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.