Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512201311
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2512201311.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. J. X., K..

XX.XX.XXXX v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko
Hlohovec dieťa rodičov: Ing. X. X., občianky SR, bytom Z., E. XXX/XX, pr. zast . JUDr. Danielou
Suchánkovou, advokátkou so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7 a Dr. Ing. V. X., občana SR, bytom O., S..
Y. X o návrhu otca na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd neudeľuje súhlas za matku maloletého J. na to, aby maloletý J. K.. XX.XX.XXXX sa štúdiom
pripravoval na budúce povolanie na gymnáziu Jura Hronca v Bratislave.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec dieťaťa svojim návrhom žiadal, aby súd dal súhlas za matku maloletého dieťaťa k tomu, aby mal.

J. X. študoval od školského roku 2012/2013 na gymnáziu v Bratislave.

Matka dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil vyjadrenie mal. J. z decembra
2011,potvrdenieZŠHlohoveczodňa23.01.2012, správyavyjadreniagymnáziaJuraHroncaBratislava,
korešpondenciu medzi otcom dieťaťa a triednou učiteľkou mal. J., popis údajného rozboru psychológa,
rozhodnutie spojenej školy gymnázium Jura Hronca a základná škola Košická zo dňa 02.05.2012,
rozhodnutie gymnázia Ivana Kupca Hlohovec zo dňa 05.09.2012, vyjadrenie riaditeľky školy gymnázia
Ivana Kupca Hlohovec zo dňa 30.10.2012, psychologickú správu Mgr. Anny Jakubíkovej - psychologičky

zo dňa 01.02.2013, vyjadrenie Mgr. Anny Jakubíkovej - psychologičky zo dňa 25.02.2013, podania otca
dieťaťa ako i ostatný obsah spisu.

Takto bolo súdom zistené, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 11C/125/00 - 139 zo
dňa 02.04.2003 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 11C/125/00- 162 zo dňa
09.12.2003 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/68/04-194 zo dňa 03.06.2004
bolo manželstvo rodičov maloletého J. rozvedené, maloletý J. bol zverený do výchovy a opatery matky
a zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť k mal. J. ako i upravený styk s mal. J..

Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 13P/15/2012 - 53 zo dňa 19.04.2012 nariadil rodičom mal. J.

vykonať : zabezpečiť cestou základnej školy sv. Jozefa v Hlohovci podpísanie a odoslanie prihlášky
na štúdium mal. J. v šk. roku 2012/2013 na gymnázium Jura Hronca v Bratislave a to najneskôr do20.04.2012. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24CoP/57/2012-77 zo dňa 18.07.2012 predmetné
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že na svojom návrhu trvá, matka vytvára

na syna psychický tlak, výsledkom čoho sú zúfalé sms-ky syna, pričom trvá na vypočutí syna pred
súdom. Otec uviedol, že syn sa matky bojí, ako bude reagovať keby išiel študovať na školu do Bratislavy,
J. je u neho spokojný a neurologička sa vyjadrila aby syn robil to čo ho baví a že má pravdepodobne
problémy v dôsledku chovania sa matky k nemu. Otec dieťaťa ďalej uviedol, že syn J. vyjadril svoju vôľu
písomne, že chce študovať na gymnáziu Jura Hronca, je bezproblémovým žiakom, čo vyplýva zo správy

od gymnázia Hlohovec a táto správa potvrdzuje, že syn zapadne do akéhokoľvek kolektívu.

Mal. J. bude mať XX.XX.XXXX 17 rokov, navštevuje 2. ročník na gymnáziu Ivana Kupca v Hlohovci.

Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je s deťmi sama 13 rokov, má s
nimi kamarátsky vzťah, deťom vie načúvať a plne ich požiadavky rešpektuje. Na pojednávaní konanom
dňa 24.10.2012, matka uviedla, že od minulého roku jej syn hovoril, že chce navštevovať gymnázium v
Piešťanoch, túto školu si sám vybral, ona jeho rozhodnutie rešpektovala a tu aj podali prihlášku. Druhé

zmenilsúd,poslaliprihláškunagymnáziumdoBratislavy.Matkadieťaťaďalejuviedla,žesynjejpovedal,
že ho otec oklamal, keď mu povedal, že ide na testovanie deviatakov do Bratislavy, pred monitorom sa
syn zosypal, bol vystresovaný, povedal jej že otec na neho robí tlak aby išiel študovať na gymnázium do
Bratislavy. Matka uviedla, že súhlasí, že syn má na tú školu v Bratislave, čo sa týka vedomostí avšak má
zdravotné problémy, má problémy so žalúdkom, chronické bolesti hlavy a brucha a preto aj na žiadosť

syna ho preložila z gymnázia v Piešťanoch na gymnázium v Hlohovci, keďže synovi bolo v autobuse
z dochádzania zle. Matka ďalej uviedla, že syn na školu do Bratislavy nechce ísť, nakoľko je vyvíjaný
veľký tlak z rodiny zo strany otca, otec syna ignoruje keď tento nerobí čo on chce a aj preto syn z dôvodu
ignorácie a vyhrážok zo strany otca nechce ísť do Bratislavy.

Kolízny opatrovník uviedol , že keďže neprišlo k dohode rodičov ohľadom toho, na akej škole má

maloletý J. študovať, J. bol predvolaný na pojednávanie, kde sa sám aktuálne vyjadril, že chce zostať
na gymnáziu v Hlohovci, jeho názor treba rešpektovať, vyplýva to aj zo Zákona o rodine, J. má 17 rokov
a nechce ísť študovať do Bratislavy ale chce zostať v Hlohovci.

Z písomného vyjadrenia mal. J. z decembra 2011 vyplynulo, že tento po skončení základnej školy chce
pokračovať v štúdiu na gymnáziu Jura Hronca v Bratislave, keďže toto je jediné gymnázium kde môže

využiť zameranie na informatiku, matematiku a súčasne študovať v anglickom jazyku, veľmi ho zaujíma
informatika, matematika, technické predmety a angličtina a pri štúdiu týchto predmetov mu vie najviac
pomôcť jeho ocino, pretože aj on rovnako v nich vynikal.

Zo správy od ZŠ sv. Jozefa Hlohovec zo dňa 23.01.2012 súd zistil, že mal. J. reprezentoval školu v
okresných a krajských súťažiach olympiády v anglickom jazyku v rokoch 2009, 2010, 2011 a 2012, kde

sa umiestnil jeden krát na prvom, dva krát druhom, jeden krát treťom mieste okresného kola a jeden
krát piatom mieste krajského kola .

Zo správy od gymnázia Jura Hronca Bratislava súd zistil, že mal. J. sa zúčastnil korešpondenčného
seminára z matematiky pre žiakov 8. a 9. ročníka ZŠ v šk. roku 2011/2012, umiestnil sa na 19. mieste.

Z rozhodnutia spojenej školy gymnázia Jura Hronca a základná škola Košická zo dňa 02.05.2012

vyplynulo, že sa prijíma mal. J. X. na denné štúdium do 1. ročníka štvorročného štúdia na gymnáziu
Jura Hronca pre šk. rok 2012/2013.

Z rozhodnutia gymnázia Ivana Kupca Hlohovec zo dňa 05.09.2012 súd zistil, že riaditeľka gymnázia
Ivana Kupca Hlohovec prijíma prestupom mal. J. X.Í. z gymnázia Pierra de Coubertina v Piešťanoch do
prvého ročníka gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci od 05.09.2012.

Zo správy od gymnázia Ivana Kupca Hlohovec zo dňa 30.10.2012 súd zistil, že mal. J. X., žiak 1.B
triedy gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci dosahuje výborné študijné výsledky, jeho dochádzka do školy je
bezproblémová, má nulovú absenciu, do triedneho kolektívu zapadol bez problémov, kolektív ho uznáva,
žiak sa v triede cíti veľmi dobre.Zo správy od spojenej školy gymnázium Jura Hronca a základná škola Košická doručenej tunajšiemu
súdu 27.11.2012 súd zistil, že mal. J.Š. X. sa zúčastnil ich korešpondenčnej súťaže v matematike pre
žiakov 9. Ročníka ZŠ v matematike, umiestnil sa na 19. Mieste a na základe tohto výsledku mu ponúkli

prijatie bez prijímacej skúšky na štvorročné štúdium na ich gymnáziu, pričom majú v prvom ročníku
voľné miesto. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú záujem aby menovaný navštevoval ich
školu a teda môžu ho prijať prestupom.

Zo psychologickej správy Mgr. Anny Jakubíkovej - psychologičky zo dňa 01.02.2013 vyplynulo, že
problém výberu gymnázia u mal. J. je výsledkom pretrvávajúceho konfliktu medzi rodičmi, ktorý má

chronický charakter, vzájomná nevraživosť, deštruktívna komunikácia, hnev sú aj niekoľko rokov po
rozvode prekážkou kooperácie medzi nimi ako rodičmi, čo zákonite viedlo k nedorozumeniu v otázke
výberu školy. Mal. J. sa nachádza v období, kedy dieťa prechádza štádiom odpútavania sa od
rodičovskej autority, budovania si vlastnej identity a hodnotového systému. Súčasne očakáva od svojich
rodičov záujem o svoje potreby, pomoc, podporu, pochopenie, láskavý prístup a predovšetkým otvorenú
komunikáciu, hlavne aktívne počúvanie. Každý z rodičov má v tomto procese nezastupiteľné miesto,

nie však každý dokáže saturovať tieto vývinové potreby a očakávania dieťaťa. O to náročnejšie je
to v prípade rozvedených rodičov, ktorý nedokázali oddeliť po rozvode partnerstvo od rodičovstva.
Rozhodovanie sa o budúcom povolaní spojené s výberom školy môže byť pre niektoré dieťa ťaživé,
pokiaľ však chcú byť rodičia pre dieťa oporou mali by byť pri výbere školy a hodnotení jeho schopností
realistický a na dieťa zbytočne netlačiť. Zo správy ďalej vyplynulo, že s ich strany je veľmi ťažké posúdiť,

ktorý z rodičov je v tomto období pre J. kompetentnejším pretože pri ich posudzovaní bol opatrný a
cenzuroval svoje odpovede. Môžu hodnotiť iba to, čoho boli svedkom a je jednoznačné že komunikácia
medzi mal. J. a jeho otcom nebola otvorená. J. sa bál vyjadriť svoj názor, pán X. nedokázal syna
aktívne počúvať a mal tendenciu syna „programovať“. Táto skutočnosť spochybňuje nielen spôsob akým
otec participoval pri rozhodovaní sa J. študovať na gymnáziu Jura Hronca ale i to, či tu v skutočnosti

neboli pre neho dôležitejšie jeho potreby ako potreby syna. V procese rozhodovania mal. J. sa dostal
do veľmi komplikovanej situácie, musel zvládnuť nielen vzájomnú nevraživosť rodičov, ich rozdielne
postoje ale predovšetkým obavy z dôsledkov svojho rozhodnutia. To že chce študovať na gymnáziu v
Hlohovci treba zo strany rodičov akceptovať a prijať. V opačnom prípade eskalácia tohto problému môže
negatívne zasiahnuť do dynamiky intrapsychických štruktúr maloletého, narušiť jeho psychickú pohodu

a v konečnom dôsledku i vzťahy s rodičmi.

Mal. J. na pojednávaní konanom dňa 04.10.2013 uviedol, že vie v akej veci prišiel, začalo to tým, že
keď končil ZŠ bolo potrebné vyriešiť, kam ísť na strednú školu a ocino prišiel z nápadom, aby išiel na
gymnázium do Bratislavy, mamina aby išiel na gymnázium do HC alebo PN. Na začiatku sa mu zdal
celkom dobrý aj ocinov nápad, ale nakoniec začal študovať na gymnáziu v PN, lebo by musel ísť od

maminy a sestry a kamarátov preč a to by bola pre neho obrovská zmena. Mal. J. uviedol, že je skôr
hamblivejší typ, začal navštevovať gymnázium v PN, nakoľko mu vadilo dochádzanie a máva bolesti
hlavy, vadilo mu skoré vstávanie, ani prostredie školy na neho dobre nevplývalo tak začal navštevovať
gymnázium v Hlohovci, čo je 200 m od jeho domu, nebola to pre neho veľká zmena, nakoľko chodí do
triedy s bývalými spolužiakmi so základnej školy a s kamarátmi zo stretiek z birmovky. Uviedol, že v

Hlohovci vyrastal, má tu kamarátov, rodinu, páči sa mu na gymnáziu, na pol roka v prvom ročníku mal len
jednu dvojku zo SJ, na konci roka mal samé jednotky, bavia ho najmä predmety angličtina, matematika,
fyzika a informatika. J. ďalej uviedol, že ešte pred tým, ako mal ísť na strednú školu mu ocino povedal,
že by mohol skúsiť urobiť seminár na gymnáziu v Bratislave a potom ho už isto zoberú bez príjímačiek
na gymnázium, s tým, že ocino mu povedal, že absolvovaním seminára mu to pomôže dostať sa na

akékoľvekgymnáziumbezpríjímačiek.Uviedol,žegymnáziumvBAjedobráškolaaleneviesipredstaviť
bývať v BA od rodiny, bola by to pre neho obrovská zmena, keby tam chcel ísť, už by tam dávno bol. K
písomnému vyjadreniu z decembra 2011 mal. J. uviedol, že písal to on, bol to ocinov nápad, či by také
niečo nenapísal, tak čo mal povedať, ocino keby to nenapísal tak by sa nahneval, sám mu to nadiktoval,
radšej to teda napísal, aby sa nenahneval. Mal. J. ďalej uviedol, že keď sa dozvedel, že je prijatý na

gymnázium do Bratislavy tak ho to potešilo, ale napriek tomu nebol rozhodnutý ísť sem študovať, aj keď
táto správa prišla a potešila ho. Mal. J. ďalej uviedol, že keby chcel študovať na gymnáziu v BA už by
tam dávno bol, veď už chodí do druhého ročníka na gymnáziu v HC tak načo by strácal čas. Mal. J. ďalej
uviedol, na otázku KO, či otec pozná jeho názor na túto tému, že otec sa ho priamo na toto nespýtal.
Na ďalšiu otázku KO mal. J., aké je jeho konečné rozhodnutie ohľadom navštevovania gymnázia v BA,

mal. J. uviedol, že nechce ísť študovať do BA na gymnázium.Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o správe majetku mal.
dieťaťa, o štátnom občianstve mal. dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine mal. dieťa ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa má mal. dieťa
právo byť vypočuté. Názoru mal. dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho

veku a rozumovej vyspelosti.

Cieľom vyššie uvedeného ustanovenia zákona o rodine je zakotviť v zákone o rodine právo mal. dieťaťa
vyjadriťslobodnesvojnázorvovšetkýchveciachktorésahotýkajúatojednakvrodine,jednakvsúdnom
konaní.Vychádzazčlánku12dohovoruo právachdieťaťa.Právodieťaťavyjadriťsamostatnesvojnázor
patrí mal. dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Je logické,
že nie je nemenné ale vyvíja sa. Čím je dieťa staršie tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho

názoru. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy ale ako aktívny účastník výchovného procesu.
Toto stanovisko je zdôraznené aj tým, že mu zákon nepriznáva len práva ale ukladá aj povinnosti.
S týmto právom dieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť
zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie
v praxi, to znamená, že rodič nie je povinný si len vypočuť názor dieťaťa ale ho aj rešpektovať do takej

miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania mal. dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na
vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor súd na jeho názor prihliadne. Názor mal.
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí alebo sociálnej kurately alebo výsluchom mal. dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb

zodpovedných za výchovu mal. dieťaťa.

Čo sa týka práva dieťaťa byť vypočuté v správnom alebo súdnom konaní v ktorom sa rozhoduje o
veciach týkajúcich sa jeho samého tak toto právo dieťaťa korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť
na názor dieťaťa podľa § 100 ods. 3 O.s.p.. Podľa článku 12 ods. 2 dohovoru o právach dieťaťa sa
dieťaťu musí poskytnúť možnosť byť vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho

dotýka a musí mu byť umožnené vysloviť svoj názor s ohľadom na jeho vek a rozumové schopnosti.
Dohovor o právach dieťaťa je nadradený naším predpisom.

Zákon o rodine ukladá rodičom a všetkým orgánom verenej správy povinnosť venovať názoru dieťaťa
náležitú pozornosť , primeranú ich veku a rozumovej vyspelosti. O.s.p. ukladá súdu ešte širšiu
povinnosť. Súd je povinný prihliadnuť na názor dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že mal. dieťa je

schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť svoj názor samostatne vyjadriť. Musí však mať úplne
za preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa.

Podľačlánku3dohovoruoprávachdieťaťaprvýodsekzáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí , či už ju uskutočňujú verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej
starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány.

V súlade s § 132 O.s.p. súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci.

V danej veci súd rozhodoval v súlade s obsahom § 35 Zákona o rodine , pričom na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade tu nie je dôvodné , aby súd udelil

súhlas za matku mal. J. na to, aby mal. J.Š. sa štúdiom pripravoval na budúce povolanie na gymnáziu
Jura Hronca v Bratislave. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že mal. J., dňa XX.XX.XXXX už bude
mať 17 rokov, t.j. za cca jeden rok už bude plnoletý, a je nepochybne schopný s ohľadom na svoj
vek a rozumovú vyspelosť svoj názor samostatne vyjadriť pričom súd nemal pochybnosť ohľadom tej
skutočnosti, že mal. J. na pojednávaní konanom dňa 04.10.2013 vyjadril skutočne svoj názor ohľadom

toho na akej škole sa chce štúdiom pripravovať na svoje budúce povolanie. Pri rozhodovaní súd okrem
iného prihliadol aj na obsah výpovede mal. J. na súdnom pojednávaní , prihliadol na názor mal.dieťaťa , taktiež na jeho zdravotné problémy, ktoré okrem mal. J. zhodne uvádzali obaja rodičia, čo je
z obsahu spisu zrejmé, ďalej na správu Mgr. Jakubíkovej v závere ktorej sa uvádza, že to, že mal. J.
chce študovať na gymnáziu v Hlohovci treba zo strany rodičov akceptovať a prijať, v opačnom prípade

eskalácia tohto problému môže negatívne zasiahnuť do dynamiky intrapsychických štruktúr maloletého,
narušiť jeho psychickú pohodu a v konečnom dôsledku i vzťahy s rodičmi a preto aj s poukazom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti ako i ustanovenia zákonov ako i dohovoru o právach dieťaťa rozhodol
v súlade so záujmom maloletého dieťaťa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia . Zo
strany súdu je potrebné zdôrazniť, že podľa §154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase

jeho vyhlásenia. Čo sa týka opakovaných námietok zaujatosti otca dieťaťa voči UPSVaR Piešťany tu je
potrebnézostranysúduuviesť,žesúdniejeoprávnenýonámietkezaujatostiustanovenéhoopatrovníka
rozhodovať a účastník má právo namietať postup či zaujatosť pracovníkov, ktorý za opatrovníka konajú
priamo na tomto úrade prípadne na jeho nadriadenom orgáne. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 24CoP/44/2013-40 zo dňa 14.05.2013 vo veci o zmenu úpravy
styku tých istých účastníkov ako je to v predmetnom konaní, v ktorom sa uvádza, že v zmysle Zákona č.

305/2005 Z.z. miestne príslušný priamo zo zákona na vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka podľa
§ 31 ods. 2 Zákona o rodine je ten úrad práce sociálnych vecí a rodiny, v obvode ktorého má maloleté
dieťa obvyklí pobyt pričom v citovanom zákone ani v iných súvisiacich právnych normách nejestvuje
ustanovenie, ktoré by umožňovalo vylúčenie či zámenu zákonom stanoveného príslušného úradu za
iný úrad, nejestvuje žiadny zákonný podklad pre takýto postup, úrad má zákonnú povinnosť zastupovať

výlučne záujmy dieťaťa a nie niektorého z rodičov a otázka vylúčenia pracovníka nejustičného orgánu
z dôvodu jeho zaujatosti bude potom z podnetu účastníka riešená mimo súdneho konania nadriadeným
povereného zamestnanca úradu. Čo sa týka návrhov otca dieťaťa na doplnenie dokazovania a to
vyšetrením mal. J. nezávislým súdnym znalcom prípadne vykonaním odbornej konzultácie s maloletým
J. na RPPS Nitra alebo na RPPS Bratislava, prípadne odborným posúdením psychológa Mgr. Hedvigy

Okrhuhlicovej - psychológa v Hlohovci, ďalej položením ďalších otázok mal. J. na pojednávaní dňa
04.10.2013 a predvolaním riaditeľa W. tieto už súd nepripustil, nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania
súd vzhľadom na obsah spisu považoval v danom prípade jednak za nadbytočné a jednak za nemajúce
vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej ,zdôrazňujúc pritom že v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p.
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie,
ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (trojmo).

Náležitosti odvolania:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sleduje

- musí byť podpísané a datované

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje

- v akom rozsahu rozhodnutie napáda

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- čoho sa odvolateľ domáhaOdvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.