Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Poprocký

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 7T/51/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112011460

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Poprocký

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112011460.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceI,samosudcaJUDr.JánPoprockýnahlavnompojednávaníkonanomdňa2.októbra
2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

O. I. Q. J. D. W. , E.. X.X.XXXX K. A., Z. I. D., J. XX

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

- v Košiciach v čase od 10.7.2012 do 23.7.2012 po rozchode s družkou I. M. z dôvodu, že s ním nechcela
žiť, každý deň ju prenasledoval v mieste jej bydliska E. Q.. A. Č.. XX/A a pracoviska v kancelárii A. K.

S. K. D. E. Q.. D. Č.. XX, pričom sa jej každý deň vyhrážal, že jej podpáli rodinný dom, že ju psychicky
zničí tak, že ju donúti k samovražde, čo u menovanej vzbudilo dôvodnú obavu,

t e d a

- inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a

čin spáchal z osobitného motívu,

t ý m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje

skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť
nepriblížiť sa k poškodenej A.. I. M., E.. XX.X.XXXX, I. D., A. Č.. XXA na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť)
metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, listinnými dôkazmi a na
základe toho zistil nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaný O. I. spáchanie skutku kladeného mu za vinu odmietol. Uviedol, že dňa 10.7.2012 prišiel
podvečer domov E. A. Č.. XXA, kde býval so svojou družkou I.Á. M., tá mu oznámila, že mu zrušila trvalý

pobyt a privolala príslušníkov PZ. Príslušníci PZ obžalovaného vykázali pred bránu dvora domu. Dňa
12.7. obžalovaný zazvonil na dome I. M. s úmyslom, aby mu dala lieky, na ktorých závisí jeho zdravie.
I. M. opätovne privolala hliadku PZ. Po ich príchode mu prišlo nevoľno, cítil sa slabý, na čo oni privolali
záchranku, bol ošetrený. Dňa 14.7. opätovne prišiel za I. M. po nabíjačku k mobilnému telefónu, ktorú
mu poškodená vydala až potom, ako prišiel obžalovaný prišiel s pánom P..

Pri návštevách poškodenej túto vyzýval, aby mu vrátila jeho 105.000,- USD, ktoré jej poslal z USA, aby
tieto držala na konte, kým príde domov. O žiaden dar nešlo. Urobil to preto, lebo tu nikoho nepoznal a ju
poznaldlhšíčascezinternet,prostredníctvomktoréhosaajzoznámiliadopisovalisiodr.2008.Posledný
rok a pol, t.j. od r. 2010 jej posielal každý druhý mesiac 1.000,- USD, aby dokončila úpravy pri dome.

Poslednýkrát bol za Z.. M. 21.7.2012, nakoľko potreboval peniaze. Vtedy tiež privolala hliadku polície,
ktorá ho opätovne vykázala. Dňa 23.7.2012 prišiel na Ť. G. kde chodí pani M. každé ráno venčiť psov,
pýtal od nej peniaze a svoje lieky, poškodená odmietla, tak jej oznámil, že príde za ňou do práce, čo aj
urobil a opakovane od poškodenej nej pýtal peniaze, tá ho vyzvala, aby opustil budovu. Po pár minútach
prišla hliadka polície a vyzvala obžalovaného, aby opustil budovu, čo obžalovaný odmietol. Polícia ho

odniesla na psychiatriu. Z psychiatrie ho prepustili bez ošetrenia. Toho dňa ešte telefonoval pani M.,
že potrebuje peniaze do Michaloviec na operáciu a lieky. Poškodenú počkal pri aute. Keď poškodená
otvorila dvere svojho vozidla, pristúpil k nej a požiadal ju, aby ho odviezla na autobusovú stanicu a aby
mu aspoň zaplatila cestu. Poškodená ho nechcela vziať, že má ísť električkou, lebo zavolá políciu. M.
vyskočila z vozidla, kričala, že jej ukradol telefón, čo nebolo pravdou. Pán D. sa ozval k obžalovanému,

aby vrátil poškodenej telefón. Pánovi D. vrátil telefón, bol to jej telefón, lebo predtým obžalovaný chcel
volať políciu a svoj mobil si nestihol z vrecka vybrať. Po tom, čo odovzdal telefón D., prišla polícia, zaistila
obžalované.

Poškodená zároveň svedkyňa I. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti bola s obžalovaným

v družobnom pomere. Dňa 9.7.2012 zrušila obžalovanému trvalý pobyt E. A. XX/A pre jeho problémy
s alkoholom. Po požití alkoholu obžalovaný v domácnosti poškodzoval buď sám seba, alebo napádal
verbálne poškodenú. Trvalý pobyt mu zrušila kvôli tomu, lebo deň predtým z jej účtu vybral 2.000,- EUR,
ktoré utratil za alkohol. Pred svedkom P. mu odovzdala výzvu, aby opustil jej dom pred svedkom P.,
obžalovaný si demonštratívne s touto výzvou utrel zadok, na čo privolala políciu, aby ho deložovali.

Obžalovaný ju obťažoval ma a vyzváňal jej na dom. V prítomnosti svedka P. sa jej obžalovaný vyhrážal,
že jej podpáli dom, upozornil ju, že na plote pri dome je plynomer a elektromer, a že jej nemusí zhorieť
dom teraz, ale o rok alebo o desať. Tieto veci jej písal aj v čase, keď bol vo väzbe. Vyhrážala sa, že
príde o dom, že v zamestnaní skončila, že si zarába sexuálnymi službami. Taktiež jej vravel, že ju donúti,
aby spáchala samovraždu.

Po prečítaní zápisnice o skoršej výpovedi poškodenej v zmysle § 264 ods. 1,2 Tr. por. za účelom
odstránenia rozporu svedkyňa uviedla, že podpálením domu a tým, že ju donúti k samovražde a taktiež
psychickým zničením sa jej vyhrážal obžalovaný vyhrážal asi 3-4 krát, ale denne jej telefonoval 10 až
30-krát, vulgárne jej nadával, čo poškodená brala ako vyhrážky a ako vyhrážku brala aj to, že skončí

v zamestnaní.

Aj napriek vyhrážkam sa poškodená v období od 10.7.2012 do 23.7.2012 stretávala s obžalovaným,
chcela mu pomôcť, keďže aj pán P. obžalovaného po týždni vyhodil zo svojho domu, bola pre jeho veci,
vybavila mu ubytovanie na ubytovni na A., odkiaľ ho však tiež deložovali pre neprístojné správanie a

taktiež, keď už bol vo väzbe bola pre jeho veci, nakoľko ju o to požiadal v liste, lebo jeho príbuzní totoodmietli. Jeho veci prevzala a odniesla jeho sestre už po prepustení z väzby, aj s peniazmi. Dala mu
vtedy v hotovosti 1.000,- EUR a aj počas väzby som mu posielala každý týždeň 50,- EUR. Po prepustení
z väzby si prostredníctvom obhajcu založil účet, kde som mu oficiálne odovzdala 23.000,- EUR.

Obžalovaný O. I. komunikoval s poškodenou cez internet ako O. D., zatajil jej pravú identitu. Od osoby
O. D.Í. prostredníctvom W. B. S. v mesiaci december 2011 obdŕžala prevodom na účet sumu 105.000,-
USD.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkyňou, počas ktorej
poškodená obžalovanému do očí uviedla, že v ste opilosti sa jej vyhrážala, že jej podpáli. Obžalovaný
na tieto jej tvrdenie uviedol, že sa jej nikdy nevyhrážal. Svedkyňa M. taktiež uviedla, že peniaze pána D.
boli určené na spolužitie s ním. Poznali sa cez internet, pričom vedela, že išlo o peniaze od pána I..

Svedok U.. A. D. vypočutý na hlavnom pojednávaní sa k skutku uvedenému v obžalobe nevyjadril.

Uviedolvšak,žesvedokP.sanavýsluchdostavilriadnenačas,podľaU..D.boltriezvy,fúkaťmunedával,
nemal na to dôvod.

Svedok A. D., pracujúci ako strážnik na obvodnom úrade ako strážni v SBS-ke na hlavnom pojednávaní
uviedol, že počas služby, keď išla pani I. domov, potom ako táto nasadla do auta, počul krik z jej strany.

Obžalovaný bol nahnutý v aute poškodenej, v ruke držal mobil. Poškodená kričala, aby jej svedok D.
pomohol. Svedok utekal za obžalovaným, aby zastal, požiadal ho, aby jej vrátil mobil. Obžalovaný tak
urobil bez toho, aby na svedka útočil. Následne na to poškodená zavolala políciu.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa K. P., ktorá uviedla, že jej manžel A. P. je alkoholik,

má však aj obdobia keď nepije, napr. teraz už mesiac nepije, bol na JIS-ke - mal záchvat z alkoholu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Podľa § 263 ods. 4 Tr. por. súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedka A. P. z prípravného

konania, ktorý uviedol, že bol svedkom udalosti, keď spoločne s O. I. došiel na Q.. A. Č.. XX k rodinnému
domu, kde býva poškodená, pričom obžalovaný začal niekoľkokrát vyzváňať na domový zvonček, kde
týmto zvončekom chcel privolať poškodenú, aby vyšla z domu, čo aj urobila a bol svedkom toho ako
sa jej obvinený verbálne vyhrážal slovami, že jej vypáli dom. Svedkom týchto incidentov bol asi 3krát a
stále sa jednalo o vyhrážky typu, že podpálim Ti dom a podobne.

Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 269 Tr. por. prečítal znalecký posudok č. 121/12 znalcov z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie A.. Š. S. T.. a A.. A.X. D. mal súd preukázané, že v prípade
obžalovaného ide o nevyrovnanú, emočne labilnú osobu.

Súd taktiež oboznámil aj korešpondenciu medzi obžalovaným a poškodenou, prečítal aj uznesenie
Okresného súdu Košice I, sp. zn. 34C 16/2013 zo dňa 27.2.2013, podľa ktorého bolo nariadene
predbežné opatrenie, ktorým bolo zakázané obžalovanému O. I. priblížiť sa k poškodenej A.. I. M. na
vzdialenosť menšiu ako 5 m, zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Z oznámenia poškodenej doručeného súdu dňa 2.1.2013 vyplýva, že obžalovaný telefonicky obťažoval
aj dcéru a syna poškodenej.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného

konania pri vykonávaní dôkazov. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov jednoznačne vedie k záveru,
že obžalovaný sa dopustil všetkých skutkov tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

K takémuto záveru dospel súd na základe celého radu vykonaných dôkazov, ktoré nepochybne a priamo
preukazujúdokazovanúskutočnosť,tedažeobž.O.I.sainémuvyhrážalťažkouujmoutakýmspôsobom,

že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal z osobitného motívu.

V tomto smere súd v prvom rade poukazuje na výpovede všetkých svedkov. Obžalovaný je jednoznačne
usvedčovaný výpoveďou poškodenej A.. I. M. a A. P., ktorí zhodne potvrdili, že po príchode krodinnému domu na Q.. A. obžalovaný niekoľkokrát chcel zvončekom privolať poškodenú a po jej
príchode ju verbálne slovami napádal, táto situácia sa mala opakovať niekoľkokrát. Neobstojí tvrdenie
obžalovaného, že nešiel tam s úmyslom vykonať násilie, ale požiadať o vrátenie peňazí.

Vinu obžalovaného potvrdzuje aj výpoveď ďalšieho zo svedkov, a to strážnika A. D., ktorý bol priamy
svedkom ďalšieho verbálneho ataku obžalovaného voči poškodenému, pričom obžalovaný mal pred
svedkom utekať, čo sám počas výpovede na hlavnom pojednávaní potvrdil. Obžalovaný nepoprel
pravidelné návštevy a telefonáty poškodenej, nesúhlasil však s ich obsahom. Podľa jeho výpovede malo

ísť len o výzvy na vrátenie sumy 105.000,- USD a vydanie liekov. Okresný súd nemal dôvod pochybovať
ozámienkachtýchtonávštev,čitelefonátovobžalovanéhopoškodenej,avšaktvrdenieobžalovaného,že
on sa domáhal len vrátenia peňazí a vydania liekov neobstojí a to hlavne vzhľadom na vyššie uvedené
tvrdenie poškodenej a svedka P., ktoré sú podporené listinnými dôkazmi, či už úradnými záznamami,
korešpondenciou obžalovaného a poškodenej, a nepriamo aj závermi znaleckého posudku, v ktorom
znalci osobu obžalovaného označili za nevyrovnanú a emočne labilnú. Podľa názoru súdu obhajoba

obžalovaného, že sa len domáhal vrátenia peňazí a vydania liekov bolo len zámienkou jeho stretávania
sa s poškodenou, čo vyúsťovalo do jeho vyhrážania sa poškodenej ťažkou ujmou.

Na základe takto vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom jeho konanie právne kvalifikoval ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., ktorého pojmové znaky skutkovej
podstaty trestného činu obžalovaný O. I. naplnil po stránke objektívnej tým, že sa inému vyhrážal ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal z osobitného motívu a po
stránke subjektívnej, že sa tohto konania dopustil v úmysle priamom v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., ako
osoba trestne zodpovedná a vedomá si následkov svojho konania.

Stupeň nebezpečnosti jeho konania pre spoločnosť je daný tým, že porušil záujem spoločnosti
spočívajúci v ochrane majetku.

Obžalovaný O. I. je rozvedený. Je absolventom Strojníckej fakulty, Vysokej školy technickej v Košiciach.

V mieste bydliska nie je bližšie charakterizovaný, nemá záznam v registri trestov.

Súd pri určení druhu a výmeru trestu prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného
pre spoločnosť, jeho pomery, ako i na možnosti jeho nápravy. Dospel k záveru, že pre splnenie účelu
trestu podľa § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr. zák. je pre nápravu páchateľa v danom prípade postačujúce

uložiť výchovný trest odňatia slobody v podobe podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Pokiaľ
obžalovaný povedie v skúšobnej dobe riadny život súd vysloví, že sa osvedčil, inak rozhodne, že trest
vykoná.
K náprave obžalovaného má napomôcť aj uložené primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti

nepriblížiť sa k poškodenej A.. I. M. na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
jej obydlia.

Súd takto uložený trest považuje v rámci individuálnej a generálnej prevencie za postačujúci k
prevýchove páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.