Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/357/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310206168
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310206168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EditySzabovejačlenieksenátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: Blanka Lônčíková,
R.. XX.XX.XXXX, D. D. X, D., zast.: advokátskou kanceláriou B & S Legal s.r.o., I. I. Z. X, D., X.: XX
XXX XXX, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., I. I. T.X. XX, D., X.: XX XXX
XXX, zast.: JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, I. I. I. O.. J. XX, N.O., o zaplatenie 214,93 eura s
prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 21.6.2011,
č.k. 17C/108/2010-108

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 21.6.2011, č.k.

17C/108/2010-108 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 32,80 eura, k
rukám jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Dovolanie vo veci nepripúšťa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 214,93
eura istiny s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.4.2010 až do zaplatenia, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súčasne priznal navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 18.5.2010 sa
navrhovateľka domáhala zaplatenia súdom priznanej pohľadávky s príslušenstvom z dôvodu, že dňa
17.2.1994 uzatvorila s odporcom zmluvu o dôchodku nazvanú ako Zmluva o poskytovaní plnenia z

podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom je doživotné plnenie z podporného
dôchodkového fondu odporcu. V zmysle tejto zmluvy sa odporca zaviazal vyplácať navrhovateľke sumu
vo výške 6.475,- Sk, vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia navrhovateľky, keď vyplácanie
plnenia končí mesiacom, ktorého sa navrhovateľka dožila. Výpoveď tejto zmluvy zo strany odporcu
považuje navrhovateľka za neplatnú. Domáha sa preto zaplatenia istiny 214,93 eura s príslušenstvom za
mesiac apríl 2010 na základe skutočnosti, že odporca výpoveďou zo dňa 26.10.2009 ukončil vyplácanie
dohodnutej sumy k 31.3.2010, preto už k 15.4.2010 nevykonal žiadnu platbu, a to ani napriek jej výzve,

na ktorú nereagoval. Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože je presvedčený, že jeho výpoveď zo dňa
26.10.2009 bola daná správne a zákonne. Ďalej uviedol, že pojem „doživotne“ uvedený v predmetnej
zmluve nevyjadruje stanovenie času, počas ktorého má zmluva trvať, ale je len vyjadrením toho, že
plnenie je obmedzené na osobu veriteľa, čoho dôsledkom je aj to, že aj v prípade, ak by bola zmluva odôchodku uzatvorená na takú dobu neurčitého trvania, ktorá by neskončila smrťou veriteľa, jeho smrť
má vždy za následok zánik práv zo zmluvy o dôchodku, tieto práva neprechádzajú na dedičov. V čase
uzavretia zmluvy mala preto navrhovateľka podľa ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)

požadovať doplnenie ustanovenia o nemožnosti vypovedať zmluvu, iba takto by bolo vylúčené to, aby
odporca mohol využiť zákonom stanovené právo zmluvu podľa ust. § 582 ods. 1 OZ vypovedať.

Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že dňa 17.2.1994 účastníci uzavreli
zmluvu o dôchodku v zmysle § 842 a nasl. OZ, nazvanú ako Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného
dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo doživotné

plnenie navrhovateľke z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového
fondu (ďalej len PDF) podľa štatútu fondu, a to vo výške 6.475,- Sk (214,93 eura) mesačne k 15. dňu
každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky, na základe skutočností uvedených v žiadosti o plnenie,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Vec posúdil podľa ust. § 842 až § 844, § 582 ods. 1, § 517 ods. 2 OZ a § 27 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách a návrhu navrhovateľky vyhovel, keď dospel k záveru, že obrana odporcu neobstojí. Súd

skonštatoval, že rozhodnutie v tejto veci vychádza z posúdenia právnej otázky, či predmetná Zmluva
zo dňa 17.2.1994, je zmluvou uzavretou na dobu určitú alebo neurčitú a z tohto záveru vyplývajúce
posúdenie zákonnej možnosti jej výpovede.

Z formuláru Žiadosti o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. súd zistil,
že žiadateľ o poskytnutie plnenia zo Zmluvy mal k dispozícii vopred formulovanú zmluvu, vyhotovenú

odporcom, ktorá bola súčasťou Štatútu fondu, vedená ako príloha k pokynu č. 0-4/94 interných predpisov
odporcu. Žiadateľkou je podľa údajov uvedených v žiadosti navrhovateľka, ktorá je ako fyzická osoba
špecifikovaná menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, adresou bydliska. Preto
tvrdenie odporcu, že predmetná Zmluva je neurčitá s následkom neplatnosti z dôvodu, že navrhovateľka
nie je ako príjemca v Zmluve jasne špecifikovaná, keď osôb s týmto istým menom a priezviskom sa môže

na území SR nachádzať niekoľko, a odporca ako povinný zo Zmluvy mohol mať pochybnosť, komu má
plniť, považoval súd za nedôvodné.

Súd poukázal na to, že účelom Zmluvy bolo poskytovať navrhovateľke plnenie doživotne, a nie na
vymedzené obdobie, ktorého dĺžku stanoví odporca podľa svojho vlastného posúdenia, a ukončí ju,
keď sa mu bude javiť ako dostatočná. Preto námietka odporcu, že už podľa zmluvy plnil viac rokov a

navrhovateľke vyplatil istú vyššiu sumu peňazí, čím bol dostatočne naplnený účel Zmluvy ako forma
odmeny za prácu pre odporcu, neobstojí.

Neobstojí ani námietka, že záväzok odporcu voči navrhovateľke zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia
(§ 575 a nasl. OZ). Odporcom citované ust. § 27 ods. 8 Zákona o bankách sa podľa názoru súdu
netýka vzťahov upravených predmetnou Zmluvou, t. j. interných vecí banky ako zamestnávateľa a jej

zamestnanca, ale predmetné ustanovenie upravuje vzťahy banky navonok, t. j. uzatváranie zmlúv s
klientami, či inými bankami vzhľadom k predmetu jej činnosti. Tento záver priamo vyplýva z existencie
interných predpisov banky týkajúcich sa úpravy Zmluvy o dôchodku, ktorými si banka upravila spôsob
poskytovania výhod svojim zamestnancom, ako uvádza Štatút, s poukázaním na výrazný humánny
spôsob sociálnej a ekonomickej stabilizácie svojich zamestnancov. K námietke odporcu, že smrť fyzickej

osoby nie je vždy objektívne zistiteľnou skutočnosťou, súd uviedol, že raritné prípady smrti fyzickej
osoby (v prípadoch leteckého nešťastia, prírodnej katastrofy, ak je osoba dlhodobo nezvestná) zákon
po právnej stránke vyriešil ust. § 195 a nasl. O.s.p, keď v konaní o vyhlásení za mŕtveho súd svojím
rozhodnutím stanoví deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil
(§ 198 O.s.p.), alebo vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho (§ 200 O.s.p.). Zmluva v čl.

III stanovuje termín, dokedy bude trvať povinnosť odporcu predmetnú sumu vyplácať, na obdobie do
dožitia príjemcu, a ukončenie povinnosti vyplácania plnenia mesiacom, ktorého sa príjemca dožil. Ak by
teda aj teoreticky došlo k prípadu, že by prebehlo konanie o vyhlásenie za mŕtveho, bol by rozhodnutím
súdu stanovený mesiac, ktorého sa príjemca dožil, a preto by aj v takomto prípade bola jeho povinnosť
podľaZmluvysurčitosťoučasovovymedzená.Knámietkeodporcu,žeZmluvajeabsolútneneplatnáajz

dôvodu rozporu medzi ustanoveniami čl. II a čl. III, súd uviedol, že ust. čl. III je len bližšou špecifikáciou čl.II, keď stanovuje povinnosť odporcu plniť aj za taký mesiac, v ktorom by sa navrhovateľka dožila čo i len
prvého dňa. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že navrhovateľka nemohla zasiahnuť do formulácie zmluvy,
ani ju dopĺňať, keď išlo o tzv. formulárovú zmluvu pripravenú vopred odporcom, do ktorej navrhovateľka

vpísala len svoje osobné údaje. Po vyhodnotení všetkých skutkových a právnych skutočností dospel
súd k záveru, že predmetná Zmluva je svojím charakterom zmluvou uzavretou na dobu určitú, v danom
prípade doživotne - až do smrti oprávnenej osoby, t. j. do dožitia príjemcu, a preto ju nebolo možné
platne vypovedať v zmysle ust. § 582 ods. 1 OZ, tak, ako to urobil odporca vo svojej výpovedi zo dňa
26.10.2009. Preto súd navrhovateľke priznal uplatnený nárok na výplatu plnenia za mesiac apríl 2010,

spolu s úrokom z omeškania, a to od 16.4.2010 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po splatnosti
predmetnej dávky). O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
sust.§151ods.7O.s.p.anavrhovateľkeakoúspešnejúčastníčkevkonanípriznalnáhradutrovkonania
s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý namietol, že
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvého stupňa nesprávne

vyložil znenie ust. § 842 OZ, na vec neaplikoval ust. § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách, ako aj ust. § 575 ods. 1 OZ. Súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože v
priebehu konania nevykonal dôkazy listinami (neoboznámil listinné dôkazy), o ktoré svoje rozhodnutie
oprel.Napojednávaníneoboznamovalobsahlistín,aniichneprečítal,avrozsudkuichuviedolakolistiny,
ktorými údajne vykonal dokazovanie. Tento postup je v rozpore s ust. § 122 ods. 1 a § 129 ods. 1 O.s.p.,

čím súd odňal odporcovi možnosť vyjadriť sa k dôkazom. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v rozpore so skutočným stavom, keď neexistuje protiplnenie
zo zmluvy o dôchodku pre odporcu, v rozpore s ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách konštatoval, že
Zmluva uzatvorená dňa 17.2.1994 je internou zmluvou zamestnanca a zamestnávateľa. Súd dospel aj k
nesprávnemu záveru, že Zmluva, uzatvorená na doživotne, je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú, a že

výpoveď Zmluvy zo strany odporcu je neplatná. Podľa odporcu je Zmluva absolútne neplatným právnym
úkonom podľa § 39 OZ pre jej rozpor s ust. § 842 OZ. Odporca tiež namietol, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je aj v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa súd v celom rozsahu nevysporiadal s
jeho právnou argumentáciou. Napadnutý rozsudok preto navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť. V prípade,
že odvolací súd potvrdí rozsudok okresného súdu, odporca žiadal, aby odvolací súd podľa ust. § 238

ods. 3 O.s.p. vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, a to o právnej otázke, či zmluva o dôchodku, uzatvorená podľa §
842 OZ zakladajúca právo na plnenie na doživotne, je zmluvou na dobu určitú.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorá uviedla, že s tvrdeniami odporcu uvedenými v odvolaní nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožňuje

s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť, priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania, a nepripustiť dovolanie proti rozsudku v právnej otázke, ktorú
požaduje odporca.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa

§ 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku, lebo odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej
stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením

napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolacie námietky odporcu neobstoja, a s ich prevažnou väčšinou sa už dostatočne vysporiadal súd
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolací súd uvádza, že má za to, že zmluvy o dôchodku uzatvorené na doživotne určenú dobu, ako aj
určenú dobu neurčitého trvania, sú vždy zmluvami na dobu určitú.V prejednávanej veci vymedzením povinnosti odporcu plniť doživotne, prejavili zmluvné strany vôľu byť
takouto zmluvou viazané až do smrti navrhovateľky. Účelom predmetnej zmluvy bolo zabezpečenie
sociálnej starostlivosti o svojho pracovníka po odchode do dôchodku, s úmyslom poskytnutia výhody

z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na subvenciu životnej úrovne, ktorá je oproti príjmu
dosahovanému počas produktívneho veku zamestnanca výrazne znížená. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na bod 1 predmetnej zmluvy, ktorý odkazuje na Štatút PDF SLSP, v čl. I. ktorého je upravený
účel fondu s tým, že tento podporný dôchodkový fond slúži na podporu zabezpečenia životnej úrovne,
ktorú pracovníci SŠTSP dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti k SŠTSP,

kvality ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov SŠTSP. Z uvedeného účelu zmluvy je zjavné,
že jej účastníci ani nepredpokladali možnosť jednostrannej výpovede zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť,
že zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú, odporca ju nemohol vypovedať podľa § 582 OZ, a preto
odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považuje výpoveď odporcu zo dňa 26.10.2009 vzhľadom
na jej rozpor s ust. § 582 OZ za neplatný právny úkon (§ 39 OZ).

Námietky odporcu o údajnej absolútnej neplatnosti zmluvy považuje odvolací súd za zjavne účelovú

obranu, pretože z konania odporcu je zrejmé, že sám zmluvu považoval za platnú, na jej základe
poskytoval navrhovateľke dlhodobo plnenia, a aj v čase výpovede nemal o platnosti zmluvy pochybnosti,
inak by ju nevypovedal.

Ani ďalšie námietky odporcu, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní neaplikoval zákonné ust. § 27 ods.
8, § 116 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, neobstoja. Uvedené zákonné ustanovenia sa netýkajú

vzťahov upravených predmetnou zmluvou, pretože odporca neuzatváral zmluvu s navrhovateľkou ako
podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ani nešlo o vzťah banky s klientom. Zmluva sa týka
interných vecí banky - zamestnávateľa a jej zamestnanca, a ako už bolo uvedené vyššie, jej účelom
bolo zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku.

Neobstojí ani námietka odporcu, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti uvedené v ust. § 157

ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je nepreskúmateľné, čím bola odporcovi aj odňatá možnosť konať pred
súdom. Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu, vyplývajúcich z čl. 36 a nasl. Listiny základných práv a
slobôd,ktorépredstavujesúčasťprávanaspravodlivýproces.Zodôvodneniamusívyplývaťvzťahmedzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.7.2003, sp. zn. IV. ÚS 111/03).

Právo na odôvodnenie v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211
O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia o opravnom konaní však nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument uvedený v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
zo 16.3.2005 sp.zn. II. ÚS 78/05).

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že toto
rozhodnutie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, priebeh konania

opísal primeraným spôsobom, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov
a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Svoje právne závery aj náležitým spôsobom vysvetlil. Súd prvého stupňa okrem iného primerane
vysvetlil, prečo zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 17.2.1994 posúdil ako zmluvu o

dôchodku v zmysle ust. § 842 OZ, prečo ju posúdil ako platnú zmluvu, a tiež prečo neprichádza doúvahy výpoveď označenej zmluvy podľa § 582 OZ. Súd prvého stupňa sa teda vysporiadal so všetkými
základnými otázkami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci.

Neobstojí ani námietka odporcu, že súd odňal odporcovi možnosť vyjadriť sa k dôkazom, pretože na

pojednávaní neoboznamoval obsah listín, a ani ich neprečítal. Ako vyplýva zo spisu, odporca (jeho
právny zástupca) sa nezúčastnil pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené,
a na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok vo veci. Aj keď z obsahu zápisnice z pojednávania konaného
dňa 21.6.2011 nevyplýva, aké dôkazy súd vykonal, neznamená to ešte, že dokazovanie listinami
vôbec nevykonal. Aj keď možno nedostatok obsahu zápisnice prvostupňovému súdu vytknúť, nemal v

žiadnom prípade vplyv na správnosť tohto súdneho rozhodnutia. Navyše s dôkazmi, ktoré navrhovateľka
predložila súdu, musel byť odporca oboznámený, pretože ide o listiny odporcovi známe z jeho činnosti,
ktoré sám vypracoval, príp. išlo o písomnú komunikáciu medzi navrhovateľkou a odporcom.

Aj táto námietka odporcu je preto zjavne účelová.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdrozsudokpodľa§219ods.1,2O.s.p.akovecnesprávny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v odvolacom konaní plne úspešná, vzniklo
jej právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k
odvolaniu odporcu zo dňa 2.8.2011, pričom tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje
čiastku 19,92 eura, režijný paušál za jeden úkon právnej služby 7,41eura, čo spolu s 20 % DPH (5,47

eura) predstavuje sumu 32,80 eura.

Odvolací súd dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. nepripustil,
nakoľko mal za to, že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, lebo otázka, či zmluva o dôchodku uzatvorená podľa § 842 OZ zakladajúca právo na plnenie
na doživotne, je zmluvou na dobu určitú, bola už riešená a ustálená vo viacerých rozhodnutiach

odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp.zn. 5 Cdo 206/2011, 5 Cdo 165/2011), pričom
toto rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje odlišné riešenie tejto otázky.

V Bratislave, dňa 1. októbra 2013

JUDr. Edita S z a b o v á

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Račková

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.