Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208819
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712208819.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa N. V., M. N. Š., Š.

XX/XX štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpený X.. X. F., Q., X. XX, proti odporcovi C. V. A.,
bytom N. Š., A.Á. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpená Q. L. Z., V.. R.. J.., Q.,
X. X/XX o zaplatenie 2 783,83 eur s príslušenstvom takto:

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 2 783,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne:

zo sumy 196,11 eur od 1.9.2011 do zaplatenia,

zo sumy 273,60 eur od 1.10.2011 do zaplatenia,

zo sumy 274,53 eur od 1.11.2011 do zaplatenia,

zo sumy 274,53 eur od 1.12.2011 do zaplatenia,

zo sumy 188,95 eur od 1.1.2012 do zaplatenia,

zo sumy 188,95 eur od 1.2.2012 do zaplatenia,

zo sumy 283,38 eur od 1.3.2012 do zaplatenia,

zo sumy 283,38 eur od 1.4.2012 do zaplatenia,

zo sumy 283,38 eur od 1.5.2012 do zaplatenia,

zo sumy 253,46 eur od 1.6.2012 do zaplatenia,

zo sumy 283,38 eur od 1.7.2012 do zaplatenia, a uhradiť mu trovy konania predstavujúce zaplatený
súdny poplatok 167 eur a odmenu právneho zástupcu 856,50 eur, trovy na účet právneho zástupcu
vedený v Tatra banke a. s. Poprad, č. ú.: XXX XXX XXXX/XXXX všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.6.2012 domáhal, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť mu
sumu 2 783,83 eur spolu s 9% ročným úrokom z čiastkových istín predstavujúcich jeho mzdu za obdobie
mesiacov: júl 2011 až apríl 2012 a odstupné. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že na základepracovnej zmluvy zo dňa 10.7.2011 u odporkyne začal pracovať ako kuchár s miestom výkonu práce
reštaurácia V., N. Š. počnúc dňom 11.7.2011. Pracovný

pomer bol dojednaný na dobu neurčitú a mzda bola dohodnutá vo výške 317,- eur mesačne so

splatnosťou do 30 dňa za predchádzajúci mesiac.

Za vykonanú prácu mu vznikol nárok na vyplatenie mzdy vo výške 196,11 eur za mesiac júl, 273,60
eur za mesiac august, 274,53 eur za mesiac september, 274,53 eur, za mesiac október, 188,95 eur za
mesiac november, 188,95 eur za mesiac december 2011, 283,38 eur za mesiac január 2012, rovnaká
suma za mesiac február a marec 2012, 253,64 eur za mesiac apríl 2012. Listom zo dňa 12.4.2012
mu odporkyňa oznámila skončenie pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien k 13.4.2012.

List považoval za výpoveď, s ktorou vyjadril súhlas a vzhľadom na doručenie výpovede v mesiaci apríl
a začiatok plynutia výpovednej doby dňom 1.5.2012, listom zo dňa 19.4.2012 odporkyni oznámil svoj
súhlas so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 20.4.2012. Tejto žiadosti bola odporkyňa
povinná vyhovieť a vzhľadom k skončeniu pracovného pomeru mu vznikol nárok tiež na zaplatenie
odstupného vo výške mesačného zárobku. Na pojednávaní ďalej uviedol, že v danom zariadení spolu s

otcom a bratom začali podnikať asi pred 17 rokmi. Na požiadanie otca si vybavil živnosť a asi rok a pol
prevádzkoval podnik sám. Prevádzka skončila s dlhom cca 15 000,- eur, pretože sa domnieval , že otec
bude realizovať odvody do sociálnej poisťovne za jeho osobu a za zamestnancov, čo sa nestalo. Dlh
mal záujem vyrovnať zo zarobených finančných prostriedkov v zahraničí, no otec ho presvedčil zostať
pracovať ako kuchár v danom zariadení. Zároveň mu sľúbil, že dlhy uhradí a dá mu ešte nejaké peniaze

navyše. Pri uzatváraní zmluvy s otcovou manželkou sa dohodli, že byt môže užívať bezplatne. Denne
pracoval niekedy 12 až 14 hodín. Za celú dobu trvania pracovného pomeru mu otec jedenkrát poskytol
peniaze na dovolenku, čo však nesúviselo so mzdou a odporkyňa mu odovzdala 300,- eur na zaplatenie
dlhu firme Ex kredit, čo však tiež nesúviselo s vyplatenou mzdou. Dňa 13.4.2012 prestal v organizácii
pracovať. Odporca ho požiadal o uvoľnenie bytu a oznámil mu, že je odhlásený z poistenia. Prácu bez

vyplatenej mzdy vykonával z dôvodu, že nemal zabezpečené žiadne iné bývanie ani prostriedky na
zabezpečenie bývania, mal k dispozícii otcovo auto a žil z podpory svojej družky. Výplatné pásky mu boli
predložené asi 16.4.2012 s tým, aby tieto podpísal a nerobil problémy. Počas výkonu práce si nechával
„tringelty“. Odporkyňa zaňho vyrovnala dlhy najviac v sume 500,- eur. Peniaze odovzdané pánom Š.
používal na nákup benzínu a i. Boli to peniaze, ktoré si zarobil na „tringeltoch“. Otec mu peniaze iba

sľuboval.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala návrh zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
Poukázala na to, že navrhovateľ u nej pracoval od 11.7.2011 do 13.4.2012 a počas trvania pracovného
pomeru dohodnutú mzdu od nej riadne a včas, dokonca vždy pred výplatným termínom v zálohách
dostal. Prevzatie dohodnutej mzdy nikdy nikde nepotvrdzoval. Navrhovateľ je synom jej manžela a preto

panovala medzi účastníkmi konania dôvera, ktorú teraz navrhovateľ zneužíva. Navrhovateľ pracoval
vo funkciách kuchára a čašníka podľa potreby spolu s ďalšími zamestnancami. Títo poberali zálohy
na mzdu do výšky dohodnutej mesačnej mzdy z denných tržieb a to postupne až do dosiahnutia
výšky mesačne mzdy, pričom navrhovateľ sám si bral z denných tržieb viac ako mu patrilo podľa
pracovnej zmluvy, čo istú dobu tolerovala, no nakoniec s ním rozviazala pracovný pomer. Zálohovo

boli vyplácané mzdy tak pracovníkom N. Š., R. F. a X. Z.. Systém zálohových miezd založil otec
navrhovateľa. Z vyplácaných miezd boli riadne platené odvody a preddavky na daň. U navrhovateľa
boli vykonané ďalšie zrážky na základe exekučného príkazu. Navrhovateľ spolu s rodinou počas trvania
pracovného pomeru žil zo zarobených peňazí, z nich si kupoval stravu, ošatenie, práčku, chladničku
ako aj dovolenkový pobyt v Maďarsku. Manželka navrhovateľa poberala iba rodičovský príspevok.

Konanie navrhovateľa, ktorý by mal vykonávať prácu takmer rok bez príjmu, je v rozpore s bežným
ľudským správaním a je nelogické. Za dôvod podaného návrhu považuje zlé vzťahy medzi účastníkmi
po ukončení pracovného pomeru, keď navrhovateľ vyčíslenie miezd nepodpísal a tieto žiadal vyplatiť po
druhýkrát.Napojednávaníďalejuviedla,žejeodroku2009manželkouotcanavrhovateľa.R.V.pôvodne
prevádzkoval navrhovateľ a od 10.7.2011 prevádzku prevzala sama s tým, že navrhovateľa zamestnala

za minimálnu mzdu ako kuchára. Pracovný pomer s ním ukončila z dôvodu zistenia krátenia tržieb.
Navrhovateľovi odovzdala výplatné pásky a preplatila mu nevyčerpanú dovolenku ku dňu skončenia
pracovného pomeru, t.j. ku dňu 13.4.2012. Výplaty boli zamestnancom z dôvodu, aby sa nedostala
do platobnej neschopnosti, poukazované každý deň z tržby. Navrhovateľ si z tržby mohol vziať 30,-eur. Pracovnú dobu mal stanovenú 40 hodín týždenne. Obdobne bola vyplácaná mzda čašníkovi vo
výške 25,- eur. Navrhovateľovi vyhotovovala výplatné pásky, ktoré si však nepreberal. Za navrhovateľa,
v podstate ako rodina, uhrádzala nariadenú exekúciu na výživné. Zrážky však neboli vykonávané z jeho

platu. Z príjmu si navrhovateľ financoval luxusnú dovolenku v Budapešti a kúpil si elektrospotrebiče do
bytu. Pri výkone práce v kuchyni sa striedal so svojim otcom. Počas víkendov pracoval v sobotu podľa
potreby.Navrhovateľoviplatila30,-eurdenne.Akbolvrobotečašník,tentomupeniazevyplatil,prípadne
si peniaze zobral z tržby sám, alebo mu ich vyplácal otec. Žalobu podal navrhovateľ z pomsty.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím účastníkov, svedkov X. Z., N. Š., V. V., Ľ. M.,

L. W., X. U. L. R. F., oboznámením listinných dôkazov a to: pracovnej zmluvy navrhovateľa, výpisu
zo živnostenského registra, výplatných pások, odpisu mzdového listu, listov účastníkov, fotografií,
exekučných príkazov, správy Sociálnej poisťovne, správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, evidencie
dochádzky pracovníkov, pracovných zmlúv a dohôd o vykonaní práce ďalších zamestnancov zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 10.7.2011 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom nasledujúcim navrhovateľ u

odporcu začal pracovať ako kuchár s miestom výkonu práce V., N. Š.. Pracovný pomer bol dojednaný
na dobu neurčitú so mzdou 317,- eur mesačne. Mzda mala byť vyplácaná do 30 dňa v mesiaci za
predchádzajúci mesiac. V čase uzatvárania pracovného pomeru odporkyňa bola vedená ako živnostník
v príslušnom registri s predmetom činnosti poskytovanie ubytovacích a pohostinských služieb. Podľa
odpisu mzdového listu navrhovateľa za mesiace júl 2011 až apríl 2012 navrhovateľ v mesiaci júl

odpracoval 15 dní a dosiahol mzdu 196,11 eur netto, v mesiaci august odpracoval 18 dní a netto mzda
mu bola vyčíslená v sume 273,60 eur, v mesiaci september odpracoval 21 dní a mzda mu bola vyčíslená
vovýške274,53eur,vmesiacioktóberodpracoval22dníanettomzdabolavyčíslenávsume188,95eur,
v mesiaci november odpracoval 22 dní a netto mzda bola vyčíslená vo výške 188,95 eur pri zrážkach zo
mzdy vo výške 85,58 eur. V mesiaci december odpracoval 176 hodín a netto mzda po odpočítaní zrážok

85,58 eur mu bola vyčíslená v sume 188,95 eur. V mesiaci január 2012 odpracoval 22 dní a bola mu
vyčíslená netto mzda 283,38 eur. V mesiaci február odpracoval 21 dní a netto mzda mu bola vyčíslená v
sume 283,38 eur. V mesiaci marec odpracoval 22 dní a netto mzda mu bola vyčíslená v rovnakej výške.
V mesiaci apríl odpracoval 6 dní a netto mzda spolu s prekážkami v práci a náhradou za nevyčerpanú
dovolenku mu bola vyčíslená vo výške 253,64 eur. Listom zo dňa 12.4.2012 odporca navrhovateľovi

oznámil skončenie pracovného pomeru z organizačných zmien. Zároveň ho vyzval na vypratanie bytu.
Listom zo dňa 19.4.2012 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyni oznámil,
že daný list vzhľadom k jeho obsahovej stránke pokladá za výpoveď, s ktorou súhlasí a zároveň
odporcu požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu organizačných zmien ku dňu
20.4.2012. Odporkyňa listom zo dňa 20.5.2012 navrhovateľovi oznámila, že so skončením pracovného

pomeru dohodou k 30.6.2012 nesúhlasí a nemá nárok na odstupné, pretože navrhovateľ by musel byť
zamestnaný u zamestnávateľa viac ako jeden rok a zotrvať na svojom pôvodnom pracovnom mieste až
do odchodu. Podľa evidencie dochádzky predloženej odporkyňou navrhovateľ v mesiaci júl 2011 spolu
s R. F. odpracovali po 15 pracovných dní, v mesiaci august po 22 pracovných dní, v mesiaci september
navrhovateľ odpracoval 18 dní a v spoločnej zmene s R. F. 7 dní, pričom 4 dni čerpal dovolenku. V

mesiacoktóber2011odpracoval21dníasvedkyňaJacková16dníaspoločnenaprevádzkeodpracovali
16 dní. V mesiaci november 2011 odpracoval 19 dní, svedkyňa R. F. 10 dní a z toho na spoločnej
smene 8 dní. V mesiaci december odpracoval 22 dní. V mesiaci január 2012 odpracoval 21 dní a
spolu s ním pracovali N.Á. Š. L. X. Z.. V mesiaci február pracoval 21 dní, v mesiaci marec 22 dní
rovnako s vyššie uvedenými pracovníkmi a v mesiaci apríl 8 dní, s tým že 2 dni predstavovali sviatky.

V tomto mesiaci pracoval iba so spolupracovníkom N. Š.. Exekučným príkazom zo dňa 22.9.2011
bol súdnym exekútorom odporkyni ako platiteľovi mzdy nariadený výkon zrážok zo mzdy povinného
N. V. v prospech oprávneného F. V.. Rovnaký exekučný príkaz bol vystavený súdnym exekútorom
Jozefom Ďuricom dňa 22.9.2011. Podľa potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne Poprad zo dňa
12.11.2012 odporkyňa nemá k danému dňu dlhy na poistnom. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne

pobočka Poprad odporkyňa ku dňu 14.11.2012 rovnako nemá dlhy na odvodových povinnostiach. Dňa
3.1.2012 odporkyňa uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnancom N. Š. s tým, že mu bude vyplácaná
dohodnutá mzda 327,20 eur mesačne a v prípade žiadosti o vyplácanie vo forme záloh bude vždy
štvrtý deň v mesiaci vyplatená záloha a najneskôr 19 deň v mesiaci potom doplatok. Pracovný pomer
účastníci skončili dohodou dňom 15.5.2012. Dňa 11.7.2011 odporkyňa uzavrela dohodu o pracovnejčinnosti s R. F., podľa ktorej mal pracovník odpracovať maximálne 20 hodín týždenne za dohodnutú
odmenu maximálne 55,- eur týždenne. Dňa 1.1.2012 odporkyňa uzavrela dohodu o pracovnej činnosti s
X. Z.Ú., v ktorej sa strany dohodli na odmene 25,- eur denne. Listom zo dňa 16.10.2012 navrhovateľovi

oznámila firma X. začatie exekučného konania z dôvodu neuhradeného záväzku vo výške 204,84
eur a i. Podľa ústrižkov poštových poukážok navrhovateľ v priebehu roku 2012 poukazoval sociálnej
poisťovnirespektívenaúčetexekútoračiastkyvrôznychvýškach.Súdnyexekútor F..H.Á.dňa7.3.2012
odporkyni doručil exekučný príkaz na vymoženie pohľadávky 363,17 eur zo mzdy povinného. Súdny
exekútori R. D. a F.. F. D. navrhovateľa listami ho dňa 9.6.2012 a 13.8.2012 upovedomili o začatí a

spôsobe vykonania exekúcie.

Svedkyňa X. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že u odporkyne začala pracovať na základe dohody o
vykonaní práce v mesiaci december 2011. Mala jej byť vyplácaná dohodnutá odmena 350,- eur mesačne
pri dennom odpracovaní 8,5 hodiny. Zamestnávateľ jej odmenu vyplácal 1x mesačne v dohodnutej
výške. V tom čase pracoval ako kuchár navrhovateľ. Za jej prítomnosti navrhovateľovi nikdy mzda
vyplatená nebola. Tento pracoval aj počas víkendov. Pred ňou sa navrhovateľ vyjadril, že nemá

dovolenku a nemá poukázané nejaké platby do Sociálnej poisťovne.

Svedok N. Š. uviedol, že u odporkyne pracoval od mesiaca december 2011 do mesiaca marec 2012 vo
funkcii čašníka. Pracovný pomer mal dohodnutý na dobu neurčitú. Pri osemhodinovej dennej pracovnej
dobe mu mala byť vyplácaná mzda 33,- eur. Mzdu dostával mesačne, sám si evidoval pracovný čas.
Výplatné pásky nedostával. Netto mzdu si vedel vypočítať ako denný zárobok vynásobený počtom

odpracovaných dní. Mzdu dostával vyplácanú do ruky. Na prevádzke spolu s ním pracovala Miriam
Kohútováanavrhovateľ.Osobnenevidel,abynavrhovateľovibolivyplatenépeniazeakomzda.Kukoncu
jeho pracovného pomeru mesiac alebo dva navrhovateľovi vyplácal rovno z peňaženky z tržby 33,- eur
za deň. Navrhovateľa bral ako svojho nadriadeného a keď ho o peniaze požiadal, tak mu ich vyplatil.
Vyplatené peniaze bral ako čiastku, ktorú si navrhovateľ mal denne zarobiť. Takto to trvalo mesiac a pol.

Následne pracovný pomer ukončil a odišiel pracovať do zahraničia. Peniaze navrhovateľovi vyplácal raz
denne, niekedy aj za tri - štyri dni. Robil to tak, že zúčtoval tržbu a na papieri označil sumu platu pre
navrhovateľa. Tento papierik odovzdal odporkyni. Denne sám výplatu preberal asi dva týždne ku koncu
trvania jeho pracovného pomeru.

Svedok V. V. uviedol, že navrhovateľ je jeho synom a odporkyňa súčasnou manželkou. Je vlastníkom

nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza prevádzka pod označením V.. Manželke pri chode reštaurácie
pomáhal. Z jej iniciatívy synovi vyplácal denne mzdu z tržieb z dôvodu, že im nevychádzalo raz do
mesiacazhromaždiťväčšiusumupeňazí.Synoviveril,pretosiodnehonenechávalničpodpisovať.Syna
v práci zastupoval v nedeľu a pondelok, kedy mal syn voľno. Nespomenul si, kedy synovi začala byť
vyplácaná mzda z tržieb. Jedenkrát na požiadanie navrhovateľa tomuto doniesol v hotovosti 400,- eur,

pričom 400,- eur už mu bola vyplatená záloha. Peniaze mu odovzdal doma na stole. Synovi prenechal k
dispozícii byt a zabezpečoval mu stravu. Tento v pracovnej dobe pil, hral poker, na čo ho upozornil. Syn
ho mesačne stál cca 1 300,- eur pri započítaní mzdy, stravy a ubytovania. Napriek tomu ho syn ešte aj
okrádal. Žalobu pokladá za pomstu, pretože sa bojí o prípadné dedičstvo.

Svedkyňa Ľ. M. uviedla, že V. V. je jej brat. Každú dovolenku trávila u brata, ktorému pomáhala v

prevádzkovaní penziónu a reštaurácie. Navrhovateľ bol majiteľom reštaurácie a zároveň kuchárom.
Prevádzka bola v sezóne otvorená do pol noci, no pri návšteve hostí navrhovateľ s nimi zostával do
neskorších hodín. Navrhovateľ pracoval aj počas víkendov. Podľa jej vedomostí mzda mu vyplácaná
nebola. Navrhovateľ býval v penzióne v jednom z menších bytov spolu s priateľkou. Jeho otec sa vyjadril,
že keď bude pracovať v reštaurácii, ubytovanie a náklady spojené s ubytovaním bude mať zadarmo.

Toho času je s bratom v súdnom spore o vrátenie peňazí.

Svedkyňa L. W. uviedla, že navrhovateľ je jej synovec. Na požiadanie vlastníka nehnuteľnosti, svojho
brata,vypomáhalavpenzióneareštauráciiminimálneposledných5rokovatonajmävobdobíškolských
prázdnin a vianočných sviatkov. Prevádzka bola otvorená od 12:00 do pol noci, niekedy aj dlhšie.
Odporkyňa sa pred ňou vyjadrila, že navrhovateľ výplatu nedostával. K tomuto vyjadreniu malo dôjsťpočas veľkonočných sviatkov v roku 2011. Sama v prevádzke pracovala zadarmo. Má vedomosť, že
navrhovateľ bol tri dni v roku 2011 na dovolenke v Maďarsku.

Svedkyňa X. U. uviedla, že s navrhovateľom žije v partnerskom vzťahu a vychovávajú spolu dieťa. V

rokoch 2011 - 2012 navrhovateľ pracoval v rodinnom podniku ako kuchár a čašník. Pracovnú dobu mal
od 15:00 - 23:00 hodiny, a pracoval 7 dní v týždni. Podľa jej vedomostí navrhovateľ mal s odporkyňou
dohodu, že mu peniaze nebude vyplácať na ruku, ale táto bude platiť poplatky, ktoré navrhovateľ dlhoval
inštitúciám ako sociálna poisťovňa, ktoré boli vymáhané exekučne, ako aj výživné. Žili z rodičovského
príspevku a podporovala ich tiež jej mama, ktorá dlhodobo pracuje v zahraničí. O vyplatenej mzdy

nevidela žiadny doklad. Chladničku a práčku jej zakúpila mama. Otec navrhovateľa mu jedenkrát
doniesol 300,- eur s tým, aby si oddýchol na dovolenke. Za dané peniaze spolu navštívili Budapešť,
s pobytom 3 dní. Do domácnosti navrhovateľ nikdy nedoniesol peniaze, ktoré by mali byť výplatou.
Doniesol iné peniaze, ktoré mal z „tringeltov“ keď zaskakoval ako čašník. Niekedy to bola suma 20,- eur.
Nemala vedomosť, aby mal navrhovateľ dostávať mzdu denne z tržby.

Svedkyňa R. F. uviedla, že v minulosti pracovala v zariadení Bistro v čase, keď jej zamestnávateľom

bol navrhovateľ. Po prevzatí zariadenia odporkyňou u tejto pracovala v mesiacoch júl - november 2011
ako čašníčka za dohodnutú odmenu 20,- eur denne. Navrhovateľ v danom zariadení pracoval ako
kuchár.Mzdunepoberalajedenkrátmesačne,alepodohodesodporkyňoubuďdennealebopoukončení
turnusu. Po uplynutí mesiaca jej odporkyňa odovzdala výplatnú pásku. Jej prevzatie potvrdila podpisom.
Pripreberanípeňazíväčšinoužiadnydokladnepodpisovala.Odporkyňapriskončenípracovnéhovzťahu

nemala voči nej žiadne podlžnosti. Po dohode s majiteľkou navrhovateľovi sama z tržby po ukončení
zmeny vyplácala mzdu za celodennú prácu 33,- eur a v prípade, ak bolo menej ľudí tak 25,- eur. K
tržbe priložila doklad o tom, koľko navrhovateľ konzumoval, zvlášť, a suma 33,- eur bola poznamenaná
zvlášť. Ak nebola v práci nevie, ako postupoval zamestnávateľ. Nikdy nebola účastná toho, aby mu
zamestnávateľ odovzdal výplatnú pásku. Pokiaľ boli nejaké „tringelty“, ktoré počas sezóny predstavovali

10 - 12,- eur denne, tieto si nechávala sama. Navrhovateľ do práce dochádzal pred 15:00 hodinou a
keď nebolo hostí, tak odchádzal aj o 23:00 hodine. V opačnom prípade zostával aj do pol noci, prípadne
ak mal kamarátov a hral kartový poker, tak aj do rána. Jej evidenciu dochádzky možno viedla majiteľka
zariadenia. Prevádzka v sezóne, teda mesiacov jún - september, dosahovala tržby 700 - 800,- eur, mimo
sezóny do 170,- eur. V priebehu výpovede túto spresnila tak, že u odporkyne pracovala od pondelka do

piatku, kedy vykonávala uzávierku. Tržby odovzdávala majiteľke každý deň. Počas víkendov pracovali
zvyčajne rodinní príslušníci. Za týždeň jej bola vyplatená odmena 100,- eur. Vie, že navrhovateľ mal
väčšiu výplatu.

Podľa § 63 Zákonníka práce - Výpoveď daná zamestnávateľom:

(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa § 76 - Odstupné

(1)Zamestnávateľposkytnezamestnancoviodstupné,aksapracovnýpomerskončídohodouzdôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na
svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného

mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62 .(2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 , zamestnanec má právo
pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil

dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej
v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých
by trvala výpovedná doba podľa § 62 .

Podľa § 77 - Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej

dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 118 - Mzda

(1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,

peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa
tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter
mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo
zisku po zdanení.

(3) Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri
príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení
alebo zo sociálneho fondu.

Podľa § 119

(1) Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa § 129 Zákonníka práce

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením
dovolenky.

(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 130 - Výplata mzdy

(1) Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo

zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy vprospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v
cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej

zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie
každej skompletizovanej pridelenej práce.

(3) Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých
termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom
termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

(4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak

sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom
pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo
najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú
inak.

(5) Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje

o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním,
o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v
písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými
prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť
a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie,

poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti,
poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a
príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu
zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

(6) Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného

splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný
predpis.

(7) Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní
s vyplatenou mzdou.

(8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 , poukázať mzdu alebo
jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky
v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so
zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť
pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže

zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec
sám určil.

Podľa § 131 - Zrážky zo mzdy a poradie zrážok

(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie,
preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na

verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec
podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň,
daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani
vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej
činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia
alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú

zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok
nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 5 .

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch
1 a , môže zamestnávateľ
vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť
zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

(4) Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob

vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

(5) Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných
orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď
zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

(6) Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku
a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie,
sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.

(7) Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom
uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej

s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto
dohody zamestnávateľovi.

(8) Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré
získali pohľadávky podľa odsekov 4 a , zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému
zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že
sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa
odseku 7 , ak v
dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

Podľa § 132Ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované
zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 39 ods.1 až 4 Zákona č. 595/2003 Z.z.v platnom znení

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, 122) je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy
s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé
zdaňovacie obdobie.

(2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a) meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,

b) rodné číslo zamestnanca,

c) adresu trvalého pobytu zamestnanca,

d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu
dane [ § 11 ods. 3 ]

a daňový bonus,

e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

f) za každý kalendárny mesiac

1. počet dní výkonu práce,

2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné

plnenie,

3. sumy oslobodené od dane,

4. sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6. sumu daňového bonusu,

7. sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ.

g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),

h) sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie ( § 32a ),

i) úhrn vyplatených príjmov v členení podľa výnimiek z platenia poistného a príspevkov zamestnanca.

(3) Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby
vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. 132)

(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, 122) nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len
nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3 , mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a
priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj
o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3 .Podľa § 13 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č.
MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o
usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a

rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave
jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania

(1) Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa
osobitného predpisu. 9

(2) Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet

a) mzdy,

b) odvodov poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie Sociálnej poisťovni, odvodov
poistného príslušnej zdravotnej poisťovni vrátane ročného zúčtovania a príspevkov na doplnkové
dôchodkové sporenie,

c) daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

d) vyplateného preddavku na mzdu.

(3) Vyplatenie mzdy a preddavkov na mzdu zamestnancovi sa doloží účtovným dokladom.

(4) Tvorba a čerpanie sociálneho fondu 10) sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok
sociálneho fondu. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje podľa § 9 ods. 12 písm. e) siedmeho bodu. Ak
sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje
aj v peňažnom denníku prostredníctvom priebežných položiek ako finančný účtovný prípad v priebehu

účtovného obdobia na základe bankových výpisov.

(5) Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia 11) sa účtuje v knihe záväzkov ako záväzok
voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Úhrada tohto nedoplatku sa účtuje v peňažnom denníku podľa §
9 ods. 12 písm. e) tretieho bodu.

(6) Preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia 11) sa účtuje v knihe pohľadávok ako

pohľadávka voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Inkaso tohto preplatku sa účtuje v peňažnom denníku
podľa § 9 ods. 12 písm. d) 15. bodu.

Podľa § 7 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č.
MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o
usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky

účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú
zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov

Podľa § 7 Pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov

(1) Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva v mzdových listoch alebo inej evidencii podľa

osobitného predpisu. 10)

(2) Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet

a) mzdy,

b) odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,

c) daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

d) vyplateného preddavku na mzdu.(3) Tvorba a čerpanie sociálneho fondu 11) sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok
sociálneho fondu. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba
sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho

bodu. Ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu
sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho
bodu. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. g).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že návrh je dôvodný. Predmetom konania je mzdový nárok navrhovateľa za dobu trvania pracovného

pomeru a odstupné. Spornou skutočnosťou je , či navrhovateľovi bola vyplatená mzda za dané obdobie.
Navrhovateľ popiera prevzatie akejkoľvek hotovosti ako mzdy s tým, že výplatné pásky mu boli doručené
až pri skončení pracovného pomeru a počas jeho trvania mu mzda vyplácaná nebola. Podľa tvrdenia
odporkyne mzda mu bola vyplácaná zálohovo po vzájomnej dohode prostredníctvom zamestnancov,
prípadne jeho otcom, jej manželom , resp. zo mzdy boli vykonané úhrady na dlhy navrhovateľa ešte
z obdobia jeho podnikateľskej činnosti. O tom mali byť vykonané záznamy zamestnancov v dennej

evidencii pokladne prevádzkovej jednotky. Tvrdenie odporcu o vyplácaní mzdy súd vyhodnotil ako
účelové, neurčité a protirečivé. Odporkyňa sa odvoláva na predložené doklady ako pracovnú zmluvu,
výplatné pásky, dohodu s navrhovateľom o výplate mzdy zálohovo, resp. vykonávanie platieb za
navrhovateľa, úhradu všetkých odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, no na druhej strane tvrdí,
že mu mala byť denne mzda zálohovo vyplácaná až vo výške cca 33 eur, čo nezodpovedá vykonaným

odvodom poistného a dane a nepredložila žiadny účtovný doklad o vyplatení mzdy resp. preddavku
na mzdu, ktorý by bol zaznamenaný v mzdovom liste, prípadne na výplatnej páske. Nevyčíslila výšku
platieb, ktoré mali byť zo mzdy po dohode uhradené na jeho dlhy. Preukázatelne ako zamestnávateľ
na pokyn exekútora vykonala iba zrážky zo mzdy navrhovateľa, ktorých súm sa tento nedomáha.
Svedok N. Š. nešpecifikoval výšku poskytnutých prostriedkov navrhovateľovi ako mzdy. Uviedol, že

na požiadanie navrhovateľa tomuto rovno z peňaženky z tržby dával asi 33 eur asi mesiac alebo
dva, čo pokladal za čiastku, ktorú si mal navrhovateľ zarobiť. O tom vyhotovil papierik, ktorý odovzdal
odporkyni. Z jeho výpovede nie je zrejmé, ktorá časť poskytnutých prostriedkov mala byť zálohou
na mzdu a ktorú si navrhovateľ vyžiadal z iných dôvodov. Tieto peniaze však neboli zúčtované ako
záloha. Jeho výpoveď preto súd vyhodnotil aj vzhľadom k tvrdeniam o trvaní pracovného pomeru

nezodpovedajúceho evidencii dochádzky ako všeobecnú. Svedkyňa R. F. sa vyjadrila, že za čas
výkonu jej práce po dohode s odporcom navrhovateľovi sama z tržby po ukončení zmeny vyplácala
mzdu za celodennú prácu 33 eur, a keď bolo menej ľudí, tak 25eur. Ako postupoval zamestnávateľ
v prípade jej neprítomnosti, uviesť nevedela. Prevzatie peňazí jej navrhovateľ nepodpisoval, avšak k
priloženej tržbe priložila zvlášť doklad o jeho konzumácii a zvlášť o sume, ktorá mu bola vyplatená.

Nejednalo sa o účtovné doklady a preto súdom nemohla byť vykonaná žiadna sumarizácia týchto
platieb. V mesiacoch december 2011 a január až marec 2012 títo svedkovia najviac buď nepracovali,
resp. nemali povinnosť navrhovateľovi nič vyplácať, z čoho by logicky plynulo, že v tejto dobe mal
peniaze navrhovateľovi denne poukazovať otec, čo žiadny z iných svedkov nepotvrdil. Tvrdenie svedka
V. V., otca navrhovateľa ,že na podnet odporkyne navrhovateľovi od bližšie neuvedenej doby vyplácal

mzdu denne, pretože zamestnávateľovi sa nepodarilo 1x mesačne zhromaždiť dostatok hotovosti na
mzdy pre troch pracovníkov sa javí s prihliadnutím k výpovediam ostatných svedkov ako nepresné a
účelové. Svedok nebol zamestnávateľom navrhovateľa a nemal žiadnu právnu povinnosť tomuto mzdu
zo zamestnaneckého vzťahu vyplácať. Z výpovede ostatných svedkov nevyplynulo, aby navrhovateľovi
bola mzda vyplácaná, resp. mu boli vystavované výplatné pásky.

Mzda pracovníkovi je v súlade so zákonníkom práce vyplácaná 1x mesačne, po dohode strán
aj zálohovo v dohodnutých termínoch a to v hotovosti, na účet alebo v naturálnej forme. V danom
prípadevzhľadomktvrdeniuodporcunepochybnemzdanebolavyplácanápozaduzamesačnéobdobie.
Súdu nebola preukázaná dohoda účastníkov o zálohovej výplate mzdy v dohodnutých termínoch.
V. Š. L. F. potvrdili iba odovzdávanie sumy asi 33 eur, resp. 25 eur navrhovateľovi denne na jeho

požiadanie, resp. po dohovore iba s odporcom ako mzdy v presne nezistených dňoch, v presne
nezistenej výške ani úhrnnej sume. Nebol predložený žiadny účtovný doklad preukazujúci vyplatenie
záloh na mzdu. Odporca sa teda dostal do dôkaznej núdze pri preukázaní vyplatenia mzdy. Vychádzajúc
z dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve, odpisu mzdového listu navrhovateľa a jeho výplatných pások
vystavených zamestnávateľom ako aj potvrdení sociálnej poisťovne, zamestnávateľ preukázateľnevykonal iba odvody zo sumy dohodnutej mzdy navrhovateľa v pracovnej zmluve, čo samo bez ďalšieho
nepreukazuje vyplatenie aj mzdy.

Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ prestal u odporcu fakticky pracovať dňom 13. 4. 2012. Je

možné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že písomné podanie odporcu zo dňa 12.4. 2012 je možné
vyložiť ako výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien. Pred začatím plynutia
výpovednej doby navrhovateľ požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou. Tomuto návrhu bol
zamestnávateľ povinný vyhovieť. Tým mu vznikol pri vtedy platnom znení Zákonníka práce nárok na
odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku vzhľadom k dĺžke odpracovanej doby. Žiadna zo

strán skončenie pracovného pomeru nenapadla v zákonnej lehote na súde a preto súdu neprináleží
dodatočne zákonnosť výpovedného dôvodu a platnosti výpovede preskúmavať. Skutočné nevyplatenie
odstupného medzi účastníkmi sporným nie je.

Znevyplatenejmzdyaodstupnéhopatrínavrhovateľoviúrokzomeškaniavzákonnomstanovenej výške
od prvého dňa omeškania s poukazom na ust. § 1 ods.4, 129 ods.1 Zákonníka práce a ust. § 517 O.z
a § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.

V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust . § 142 ods. 3 O.s.p a navrhovateľovi ako prevažne
úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov predstavujúcu zaplatený súdny poplatok 167 eur a odmenu
právneho zástupcu za 6 úkonov po 111,21 eur / prevzatie zastúpenia, podanie na súd, účasť na
štyroch pojednávaniach /, k tomu prislúchajúca paušálna náhrada 2x 7,63 eur, 4x7,81 eur/, to všetko

s pripočítaním DPH 20 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v
Poprade v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3
O.s.p./uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.