Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113202423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113202423.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa:
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenej
splnomocnenou zástupkyňou spol. ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36
789 615, proti odporcovi: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, K., zastúpenému splnomocneným
zástupcom JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, so sídlom A. Kmeťa 11, Žilina o zaplatenie 429,57 eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia 236,10 eur
do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporcu JUDr. Petra Rybára,
Advokátska kancelária A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 25.1.2013 podal návrh, v ktorom žiadal aby odporca bol povinný zaplatiť sumu
435,57 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 55,93
eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 435,57 eur od 17.1.2013 do zaplatenia a trovy
konania. Podaním, ktoré bolo doručené súdu 18.7.2013 navrhovateľ zobral v časti návrh späť a podľa
uznesenia OS 27C/107/2013-64 zo dňa 3.9.2013 bolo konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie

istiny 6 eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 25,93 eur a úroku z omeškania vo
výške 0,024 % denne zo sumy 6 eur od 22.1.2013 do zaplatenia zastavené. Navrhovateľ žiadal, aby
odporca bol povinný zaplatiť sumu 429,57 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 12.4.2012 do
16.1.2013 vo výške 30 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 435,57 eur od 17.1.2013
do 21.1.2013 vo výške 0,40 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 429,57 eur od
22.1.2013 do zaplatenia a trovy konania.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že účastníci dňa 19.9.2006 uzavreli úverovú zmluvu č. 3609128323,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky navrhovateľa. Predmetom bolo, že navrhovateľ
poskytol odporcovi peňažné prostriedky v sume 2.987,45 eur a odporca sa zaviazal peniaze vrátiť
v 72 mesačných splátkach a výška mesačnej splátky bola suma 77,67 eur. Odporca bol v omeškaní
s úhradou svojho záväzku, ako vyplýva zo splátkového kalendára. V zmysle úverových podmienok

navrhovateľ odporcu vyzval listom zo dňa 27.3.2012 na zaplatenie celého zostatku úveru 924,21 eur v
lehote do 15 dní. Podľa úverových podmienok v prípade omeškania s úhradou splátky alebo jej časti
dlhšie ako 7 dní je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Úrok z omeškania 0,024 % denne bol
určený tak, že základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením, to znamená
ku dňu 28.3.2012 , bola zvýšená o 8 percentuálnych bodov. Vzhľadom na uvedené, ako vyplýva zo
splátkového kalendára, navrhovateľ evidoval dlh voči odporcovi, a to istinu, čo je výška dlžnej sumy

úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia + zosplatnená istina, čo je výška dlžnej sumy bez
úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovanáv zmysle úverových podmienok vo výške 405,44 eur, úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny, to
znamená ušlý úrok ktorý by mal odporca zaplatiť v prípade riadneho platenia úveru uplatňovaný v zmysle
úverových podmienok 30,13 eur, čo je spolu 435,57 eur. Zároveň navrhovateľ žiadal úrok z omeškania

od zosplatnenia do dňa podania návrhu vo výške 55,93 eur.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 16.7.2013, doručené súdu 18.7.2013 uviedol, že v zmysle citovaných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia úverovej zmluvy 19.9.2006 údaj o
výške úrokovej sadzby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebol povinnou obsahovou náležitosťou

spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Navrhovateľ bol povinný v zmluve uviesť cenu poskytnutej služby a
RPMN a predmetná úverová zmluva tieto náležitosti obsahuje a preto nemôže byť poskytnutý úver
považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Na základe zmluvy boli odporcovi nesporne poskytnuté
finančné prostriedky v dohodnutej výške 90.000,- Sk. Z vyššie uvedeného možno dospieť k výške
úroku z úveru a to tak, že výška mesačnej splátky 77,67 eur x 72 splátok je suma 5.592,24 eur a
po odpočítaní výšky poskytnutého úveru, čo je suma 2.987,45 eur je výška úroku z úveru 2.604,79

eur. Odporca bol informovaný aj o konečnej výške úveru, ktorá bola pri istine 90.000,- Sk stanovená
na sumu 168.480,- Sk. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 72 mesiacov, čo je 6 rokov, pri výške
splátky 2.340,- Sk mesačne. S poukazom na vyššie uvedené, tak výška odplaty za poskytnutie úveru
78.480,- Sk , čo je suma konečnej výšky úveru 168.480,- Sk mínus poskytnutý úver 90.000,- Sk, a
to je suma 2.605,05 eur, čomu takmer presne zodpovedá vyššie uvedené vyčíslenie úroku z úveru. V

percentuálnom vyjadrení tak celková výška odplaty, to znamená úroku za poskytnutie úveru je 87,20 %
za celé obdobie splácania úveru, čo je 72 mesiacov. Na základe tohto je ročná výška úrokovej sadzby
14,53%.Navrhovateľuznávažeúrokovámierajesícevyššiaakopripodobnýchúverochposkytovaných
bankami v septembri 2006, avšak vzhľadom na právnu úpravu, platnú v čase uzavretia úverovej zmluvy
ktorá neobmedzovala navrhovateľa pri dohodovaní výšky sadzby úroku z úveru a s prihliadnutím na

spôsob a mieru nezabezpečenia záväzku odporcom, ako aj na objem poskytnutých prostriedkov a na
vyššie riziko, ktoré navrhovateľ prebral poskytovaním úveru, táto odplata je primeraná . Aj v súčasnej
dobe Občiansky zákonník pripúšťa v § 53 ods. 6, aby odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
bola vyššia ako odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, avšak nesmie
túto obvyklú odplatu prevyšovať podstatne. Navrhovateľ taktiež namietal tvrdenie odporcu, že by

výška úrokovej sadzby bola v rozpore s dobrými mravmi a týmto aj tvrdenie odporcu o neplatnosti
úverovej zmluvy. Pohľadávka ktorú si uplatňuje navrhovateľ je dôvodná a pozostáva zo zosplatnenej
istiny, to znamená dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru vo výške 399,44 eur, čo je rozdiel medzi
celkovou výškou úveru a súčtu čiastkových súm z jednotlivých splátok z úveru ktoré pripadajú na
istinu, teda 2.987,45 eur mínus 2.551,57 eur, čo je suma 435,89 eur mínus suma ktorú odporca zaplatil

po zosplatnení, čo je 36,45 eur a na istinu bola započítaná suma 6 eur. Ďalej navrhovateľ žiadal
úrok z úveru 30,13 eur, to znamená ušlý úrok, ktorý mal odporca zaplatiť v prípade riadneho platenia
úveru, uplatňovaný v zmysle § 6 hlava 7 a § 1 hlava 5 úverových podmienok. Ďalej žiadal kapitalizovaný
denný úrok z omeškania od 15.dňa nasledujúceho po zosplatnení do dňa spísania návrhu vo výške
30 eur pri výške zákonnej úrokovej sadzby 0,024 % denne a predložil navrhovateľ výpočet úroku z

omeškania. Ohľadom uplatneného úroku z omeškania 0,024 % denne zo sumy 435,57 eur od 17.1.2013
do zaplatenia poukázal navrhovateľ, že si uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške od 15.dňa
nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia s tým, že navrhovateľ časť uplatneného úroku vyčíslil ku
dňu podania, t.j. ku dňu 16.1. v sume 30 eur a vzhľadom na to že omeškania dlžníka začalo 12.4.2012
a trvá aj po podaní návrhu, tak si uplatňuje zákonný úrok z omeškania aj za nasledujúce obdobie od

17.1.2013 do zaplatenia v zákonnej výške.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu 7 Ro/19/2013-16 zo dňa 25.2.2013 žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania. Potvrdil uzavretie úverovej zmluvy s navrhovateľom dňa
19.9.2006 č. 36091288323, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 90.000,- Sk,

čo je 2.987,45 eur a odporca sa zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach v hodnote 77,67 eur, a to
v časovom rozpätí 6 rokov, čo je 72 splátok, výsledná hodnota predstavovala sumu 5.592,51 eur .
Rozdiel medzi požičanou sumou a konečnou sumou, ktorú mal zaplatiť odporca je 2.605,06 eur, čo
je 87,2, % pôvodnej požičanej sumy. Odporca zaplatil 66 splátok, spolu sumu 5.126,22 eur a splátky
zaplatil vždy riadne a včas. V uzatvorenej úverovej zmluve nebola žiadnym spôsobom stanovená

konkrétna výška úroku z istiny. Túto výšku je možné zistiť len matematickým výpočtom zo splátkového
kalendára. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ úročil istinu ročným úrokom vo výške 14,53 %, čím
každoročne dochádzalo k navýšeniu požičanej sumy o 434,18 eur. Z výsledkov je zrejmé, že ide o úrok
ktorý je podstatne vyšší od úroku aký poskytovali banky v rozhodnom období. Takúto výšku úroku nieje možné požadovať za stanovenú v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ by súd neprihliadal na úroky z
úveru, tak odporca sumu vo výške úveru zaplatil už v 38. splátke - dňa 25.11.2009. Zo štatistického
výpisu NBS vyplýva, že priemerné úrokové miery obchodných bánk v uvedenom období september

2006 boli na úrovni 8,16 %. Navrhovateľ si teda uplatnil úroky, ktoré dosahovali takmer dosahovali
takmer dvojnásobok úroku požadovaného bankami v rovnakom období. Odporca ďalej uviedol, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 ods. 1, 3, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
poukázal na ustanovenia, ktoré nesmú obsahovať spotrebiteľské zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka . Ďalej uvádzal, že stanovený úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej

úrokovej miery, a tak takýto postup navrhovateľa je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka , resp. §
265 Obchodného zákonníka . V čase podania návrhu samotný dlh už neexistoval, a tak žiadal návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

Vo vyjadrení zo dňa 12.8.2013 odporca doplnil, že na úverovú zmluvu ktorá bola uzavretá medzi

účastníkmi 19.9.2006 nie je možné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného
od 1.1.2008. Znenie § 53 ods. 6 nadväzuje a úzko súvisí s ustanoveniami § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka , účinného v čase uzavretie úverovej zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je potrebné prihliadať na

odplaty, ktoré sú požadované bankami pri definovaní prípustnej hranice z hľadiska dobrých mravov. Úrok
stanovený navrhovateľom v čase uzavretia zmluvy svojou výškou je zjavne neprimeraný, čím nesporne
v rozpore s dobrými mravmi spôsobil značnú nerovnováhu v povinnostiach na strane odporcu. V ďalšej
časti odporca odôvodňoval rozpor s dobrými mravmi.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dokladov , a to najmä úverovej
zmluvy, úverových zmluvných podmienok , splátkového kalendára, výzvy k splateniu celého dlhu mal
súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa úverovej zmluvy č. 3609128323 zo dňa 19.9.2006 mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá

medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a podľa tejto zmluvy veriteľ dlžníkovi
poskytol úver vo výške 90.000,- Sk, počet splátok 72, mesačná splátka 2.340,- Sk a konečná výška
úveru 168.480,- Sk a RPMN 26,2. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.

Podľa predloženého splátkového kalendára istina bola suma 2.551,5651 eur a zaplatená suma
2.551,5651 eur, splátky úroku 2.574,7567 a totožná suma je uvedená aj ako výška úhrady, zosplatnená
istina - splátka 435,89 a výška úhrady 36,4508 a dlh 399,4392, pokuta ( ušlý úrok) splátka 30,13 eur,
výška úhrady 0,- a dlh 30,13 eur, úrok sankčný z omeškania splátka 72,82, výška úhrady 0,- a dlh 72,82,
úrok z omeškania do zosplatnenia splátka 1,17, výška úhrady 1,17, dlh 0,- a dopočet k aktuálnemu dňu

splátka 1,86, výška úhrady 0,- a dlh 1,86. Spolu splátka 5.668,1918, výška úhrady 5.1362,9426 a dlh
504,2492.

Podľa výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 27.3.2012 navrhovateľ vyzval odporcu doporučenou
zásielkou na zaplatenie celého úveru, čerpaného na základe zmluvy - sumy 924,21 eur najneskôr do

15 dní od odoslania výzvy.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ObchZ“): Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 ObchZ: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 veta prvá ObchZ: Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa ustanovenia § 504 ObchZ: Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej
lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 365 ObchZ: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však

nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 129/2010):
Právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 4 ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon 258/2001“): Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.: Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy tak ako sú uvedené v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujú súhrn určitých a
kultúrnych noriem spoločnosti, z ktorých sú niektoré trvalou a nemennou súčasťou ľudskej spoločnosti
a iné sa so spoločnosťou vyvíjajú. Spoločenské, kultúrne a mravné normy, ktoré sa v historickom vývoji
osvedčili pre svoju nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou
časťou spoločnosti, majú povahu základných noriem. Dobré mravy sú mimoprávnym súborom pravidiel

správania a sú morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Podľa rozsudku NS ČR spisová značka
3 Cbo/49/2006 v ustanovení § 3 ods. 1 ide o všeobecné ustanovenie hmotno-právnej povahy, ktoré
umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či je výkon daného subjektívneho práva v súlade s dobrými
mravmi a v prípade že tomu tak nie je odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu.
Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie je založené na úvahe súdu,

ktorá musí byť vždy podložená konkrétnymi zisteniami dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci výkon
práv a povinností, ktoré už inej vyplývajú z daných právnych predpisov alebo zo záväzkového vzťahu
alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti by bol v takomto rozpore, a to aj s prihliadnutím na postavenie
druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Toto ustanovenie
umožňuje za vyššie uvedených podmienok, teda zásad, až do výkonu už existujúcich práv a povinností

vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov. Toto ustanovenie upravuje iba spôsob aplikácie a
interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných morálnych
pravidiel, pravidiel elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Konanie v
rozpore s dobrými mravmi je vymedzené v ustanovení § 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa. Podľatohto ustanovenia sa konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa
rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť

ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri
ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej
slobody. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa je možné použiť v rámci občiansko-
právnych vzťahov aj na ďalšie druhy záväzkových zmluvných vzťahov.

Na základe takéhoto výkladu citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd vychádzal
pri rozhodovaní a dospel k takému záveru, že konanie navrhovateľa v danom prípade je v rozpore s
dobrými mravmi, a tak z týchto dôvodov bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. V konaní bolo nesporne
preukázané, že účastníci uzavreli v súlade s citovaným § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú
zmluvu zo dňa 19.9.2006, ktorej predmetom bol o že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako
dlžníkovi úver vo výške 90.000,- Sk, čo je 2.987,45 eur. Odporca sa zaviazal zaplatiť 72 splátok a

mesačná splátka bola dohodnutá 2.340,- Sk, čo je 77,67 eur a konečná výška úveru bola 168.480,-
Sk, čo je suma 5.592,51 eur. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca zaplatil spolu sumu
5.126,22 eur a teda uhradil 66 splátok. Na základe tohto rozdiel medzi požičanou a konečnou sumou,
ktorá mala byť odporcom zaplatená je 2.605,06 eur, čo je 87,20 % pôvodne požičanej sumy . V samotnej
úverovej zmluve nebola dohodnutá výška úroku z istiny. V danom prípade súd vychádzal z takejto

úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a dospel k takému záveru, že suma ktorú žiada
navrhovateľ určiť titulom úrokov z úveru nie je v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné prihliadať
na to, že v uvedenej úverovej zmluve vôbec neboli určené úroky z úveru a k výške úrokov z úveru
bolo možné dospieť len zložitým matematickým výpočtom. Zároveň bolo nesporne preukázané, že
táto navýšená suma ako rozdiel medzi požičanou a konečnou sumou, ktorú mal odporca zaplatiť,

čo je 2.605,06 eur pri požičanej sume vo výške 2.987,45 eur podstatne prevyšovala úrokovú mieru
pri poskytovaní spotrebiteľských úverov obchodnými bankami v období kedy došlo k uzavretiu zmluvy
medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na takýto postup navrhovateľa súd dospel k záveru, že došlo
k zneužitiu postavenia navrhovateľa ako subjektu poskytujúcemu spotrebiteľské úvery a došlo tu k
výraznej nerovnosti zmluvných strán a vzhľadom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa je zrejmé, že takéto

konanie navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako je vyššie odôvodnené ustanovenie § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka . Ďalej bolo nesporne preukázané aj to, že odporca istinu ktorú mal požičanú
2.987,45 eur navrhovateľovi zaplatil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol návrh navrhovateľa pre rozpor s dobrými mravmi

podľa § 3 ods. 1 OSP v celom rozsahu zamietnutý.

Podľa § 142 ods.1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca ktorý mal vo veci plný úspech, keďže bol návrh navrhovateľa zamietnutý mal právo aj na
zaplatenie trov konania v plnej výške, suma 236,10 eur, čo sú trovy právneho zastúpenia. Odporcovi
vzniklo právo na zaplatenie trov za 6 úkonov právnej služby - príprava a prevzatie, podanie odporu,
pojednávania 17.7.2013 a 27.9.2013, porada s klientom 31.7.2013 a vyjadrenie zo dňa 12.8.2013. Za
jeden úkon právnej služby má nárok na odmenu vo výške 31,54 eur a réžijný paušál 7,81 eur, čo je spolu

7,81 eur, čo je spolu 236,10 eur. O trovách právneho zastúpenia bolo rozhodnuté v súlade s § 10, §
13 a), § 16 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Podľa § 149 ods. 1 OSP je povinný navrhovateľ zaplatiť trovy konania na účet splnomocneného
zástupcu odporcu, vedeného v J. a to všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina
dňa 27.9.2013

JUDr. Jana Scholtzová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka