Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224208
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112224208.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Š. A., D..
XX.XX.XXXX, N. Z. XX, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti odporkyni O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. H. Š. XX, XXX XX A., právne
zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, v konaní o
zaplatenie 6 377,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho
zástupcu vo výške 882,54 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7. 8. 2012 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť mu sumu 6 377,00 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 1. 1. 2011 do

zaplatenia, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že bol na Liste vlastníctva číslo XXXXX, k.ú. Prešov zapísaný ako
podielovýspoluvlastníkvpodiele1/2-vice kbytu,akoajkpriestorunaspoločnýchčastiachaspoločných
zariadeniach domu nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX D.a 1. poschodí, stojaceho
na parcele číslo XXXX, zapísanom na LV XXXXX G..Ú.. Prešov, pozostávajúceho z dvoch obytných
miestností a príslušenstva . Od vydania predbežného opatrenia, t. j. odo dňa 14. 11. 2006 v byte nebýva,
ale býva v podnájme v rodinnom dome pani G.

nachádzajúcom sa na ulici Z. XX A., kde má vyčlenenú jednu samostatnú obývaciu izbu s kuchyňou,
WC, kúpeľňu a chodbu. Za nájom tohto bytu platil od počiatku nájmu, t. j. od novembra 2006 do konca
februára 2012 mesačne sumu 167,00 Eur a od marca 2012 do budúcna platí mesačne 200,00 Eur. Je
pravdou, že v ustanovení § 705a Občianskeho zákonníka je upravený inštitút obmedzenia užívacieho
práva spoluvlastníka alebo úplného vylúčenia jeho práva z užívania, pričom vlastnícke právo, ale i
právospoločnéhonájmutakoutoúpravouzostávajúzachované,obmedzujesalenjednazložka užívacie

právo a to buď na určitý čas alebo na neurčito. V dôsledku obmedzenia takéhoto užívacieho práva bol
nútený nájsť si náhradné ubytovanie a to terajší podnájom za ktorý platí pravidelne mesačne vlastníkovi
rodinného domu nájomné tak, ako vyššie uviedol a odporkyňa užíva celý ich spoločný byt, pričom za
užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu mu od samého začiatku jeho vylúčenia z užívania bytu do
dnešnej doby nič neuhrádza, navyše do bytu si nasťahovala svojho priateľa.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila v písomnom podaním, súdu doručenom dňa 23. 7. 2013,

v ktorom žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala aj na rozsudky tunajšíchsúdov, ako aj na tú skutočnosť, že požadované nájomné vzhľadom na vyššie uvedené rozsudky
tunajších súdov je v rozpore s dobrými mravmi .

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a pripojenými spismi tunajšieho súdu spisová

značka 38C 82/2009, 12C 284/2006, 12C 53/2007, 3T 192/2004, 1T 15/2007 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 5 12 C 284/2006 - 65 zo dňa 26. 4. 2008 súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol, zveril maloletú U. A., narodenú 19. 10. 1995 na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ju mala zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovateľa
zaviazal prispievať na jej výživu sumou 3.000,- Sk mesačne a zároveň zakázal styk navrhovateľa s
maloletou.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 11 C 282/2006 - 12 zo dňa 14.11. 2006 súd nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil navrhovateľovi dočasne nevstupovať do bytu číslo 3, vchod 24, na 1. poschodí
obytnej budovy na ulici Tarasa Ševčenka, súpisné číslo XXXX parcela číslo XX XXX S. k.ú Prešov .

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 12 C 53/2007 - 75 zo dňa 7. 10. 2008 súd navrhovateľa úplne
vylúčil z užívania bytu číslo 3 a k nemu pripadajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, ktoré sa nachádzajú v dome súpisné číslo XXXX, na ulici Tarasa Ševčenka v
Prešove, v k.ú. Prešov, na parcele číslo XXXX, zapísaného na U. Č.. XXXXX a odporkyni náhradu
trov konania nepriznal.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania sú vlastníkmi bytu číslo 3
a k nemu pripadajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sa

nachádzajú v dome súpisné číslo XXXX na

ulici Tarasa Ševčenka v k.ú. Prešov, na parcele číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva XXXXX. Súd
mal za to, že medzi účastníkmi konania sú narušené vzťahy o čom svedčia aj závery z predchádzajúcich
šetrení orgánov činných v trestnom konaní, z konania o rozvod manželstva a výpoveďou svedkyne.
Súdom bolo zistené, že navrhovateľ sa pod vplyvom alkoholu dopúšťal násilia voči odporkyni a voči ich

deťom a to útokmi v slovnej forme, ale dopustil sa aj útokov fyzickej povahy najmä, keď v novembri 2006
napadol odporkyňu, pričom len v októbri 2006 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Následne
bol vzatý do väzby v novembri 2006, v ktorej bol do apríla 2007 a vo výkone trestu od apríla 2007 do
mája 2007. Dňa 8. novembra 2006 odporkyňa podala na tunajšom súde návrh, aby súd predbežným
opatrením zakázal navrhovateľovi vstupovať do predmetného bytu. Zo správy MUDr. B. C. zo dňa

14.04.2008 vyplynulo, že navrhovateľ pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu, užíva lieky a
deklaruje abstinenciou, avšak s prihliadnutím na závery znaleckého posudku vyhotoveného pre potreby
trestného konania možno len konštatovať, že vylúčenie navrhovateľa z užívania tohto bytu bolo pre súd
dôvodnéatopreneznesiteľnosťďalšiehospolužitia.Otomsvedčíajpoklesjehoútokovvočiodporkyniaj
keď na poslednom pojednávaní uviedla, že navrhovateľ sa jej naďalej vyhrážal telefonicky. Toto tvrdenie

navrhovateľ poprel, pričom vzápätí priznal, že odporkyni telefonuje. Súd vylúčil navrhovateľa z užívania
tohto bytu pre jeho celkové správanie pretrvávajúce niekoľko rokov, pričom zhodnotil, že spolužitie
navrhovateľa a odporkyne v dvojizbovom byte je neznesiteľné.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 38 C 80/2009 - 121 zo dňa 17. septembra 2012
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k dvojizbovému bytu číslo 3, vchod 24,

nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné číslo 3937, stojacom na parcele číslo 3498,
zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu a do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal dvojizbový byt číslo 3, vchod 24,
nachádzajúcomsana1.poschodíbytovéhodomu,súpisnéčísloXXXX,stojacomnaparcelečísloXXXX,
zapísanom na LV č. XXXXX, katastrálne územie Prešov, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach domu. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva finančnú náhradu vo výške 17 652 Eur v lehote do 30. decembra 2012,náhradu trov konania účastníkom nepriznal a zároveň zaviazal navrhovateľa a odporkyňou zaplatiť trovy
štátu každého vo výške 49,82 Eur Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa s výnimkou lehoty na
plnenie, ktorú predĺžil odporkyni do 31. decembra 2013.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 1 T/15/07 - 157 zo dňa 3. 4. 2007 súd uznal navrhovateľa za
vinného, že dňa 13. novembra 2006 o deviatej hodine v Prešove na ulici H. Š. Č. XX vo svojom byte a
po predchádzajúcich slovných vyhrážkach zabitím a fyzickom napádaní, ku ktorému došlo v minulosti
v kuchyni vzal do ruky kuchynský nôž, ktorým namieril na svoju manželku, čo však zbadala ich dcéra
U., ktorá od strachu vykríkla, na čo obvinený nôž vrátil do stojana, pričom týmto konaním vzbudil u

svojej manželky dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky môže uskutočniť. Inému sa vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal tento čin na chránenej osobe, čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu

súd uložil trest odňatia slobody podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona v trvaní šiestich mesiacov
nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd ho pre výkon uloženého trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 3 T 192/2004 - 271 zo dňa 21. júna 2005 bol obžalovaný Š.
A.Š. uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) a
ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorý spáchal tým, že v dobe od decembra 2003 do augusta 2004 v
mieste svojho bydliska v Prešove na ulici H. Š. XX fyzicky týral svoju manželku, ako aj deti O. A., O.
A., U. A. takým spôsobom, že v prítomnosti svojich detí vyvolával hádky s manželkou, ktorej nadával,

vyhrážal sa jej zabitím a fyzicky ju napádal, keď syn matku bránil, fyzicky napadol aj jeho, opakovane
nadával svojej dcére O., ktorej zakazoval stretávať sa s kamarátmi, ako aj nosiť moderné veci na
oblečenie a súčasne manželku aj deti vyháňal z bytu, pričom im zabraňoval používať domáce spotrebiče
s tým, že ide o jeho majetok, čo takto sústavne vyvolával u nich nadmerný strach. Tým teda týral blízku
osobu a osoby, ktoré boli v jeho starostlivosti spôsobujúc im psychické utrpenie a fyzické utrpenie najmä

bitímkopaním,údermi, ponižovaním,zlým zaobchádzaním,vyhrážaním,vyvolávaním strachuastresu,
bezdôvodným odopieraním spánku, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k jeho majetku, ktorý
mali právo užívať, pričom čin spáchal na viacerých osobách a pokračoval v páchaní tohto trestného
činu po dlhší čas, za čo mu súd podľa § 215 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v
trvaní štyroch rokov zároveň podľa § 39 ods. 3 Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil

do prvej nápravnovýchovnej skupiny podľa § 72 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zároveň mu uložil
ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou podľa § 4 ods. 2 v súlade s § 2 ods. 1 a § 3 ods.
1 zákona číslo 448/2000 Z.z. o ochrannom dohľade

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že byt na ulici Tarasa Ševčenka v Prešove získal ešte pred
uzatvorením manželstva, pričom išlo o podnikový byt. Keď sa byty odkupovali prepísal ho aj na

odporkyňu, ktorá bola vedená ako podielová spoluvlastníčka a neskôr ho odporkyňa udala za týranie
a vraj týral aj ich deti, pričom len im nechcel dovoliť, aby chodili po nociach, ale aby sa učili. Za
predmetný byt platil dane a poplatky za smeti. Posledný rok nezaplatil, nakoľko odporkyňa mu zase
dávala šeky, ale on jej povedal, že byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, tak nech predmetné
poplatky zaplatí sama. V súčasnosti býva u svojho kamaráta, ak by ho nemal skončil by na ulici. S

odporkyňou boli vedení ako podieloví spoluvlastníci tohto bytu, na súde prebehlo konanie o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ktoré je toho času právoplatne skončené. V súčasnosti býva v podnájme
u pani Kazimírovej a to od času, keď bol vylúčený z užívania bytu. S pani G. nemá uzatvorenú žiadnu
písomnúzmluvu.Zabývaniejejplatildvarokydozadusumu200eur,eštepredtýmjejplatil170eur.Sumu
za nájom jej platí do rúk, žiadne doklady o odovzdaní, resp. prijatí týchto peňazí nemá. Navrhovateľ

súdu zároveň predložil potvrdenia Mesta Prešov- pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že zaplatil
komunálny odpad za byt. Na odporkyňu zároveň podal trestné oznámenie, nakoľko jej z výkonu trestu
poslal sumu 250 000,- Sk, rovnako sumu 70 000,- Sk, ktoré mu odcudzila. Býva v rodinnom dome,
ktorý má jednou izbou, nachádza sa tam

kuchyňa, izba, chodbička, sprchovací kút, WC, pričom táto platba, ktorú platí vo výške 200,00 Eur

zahŕňa nájom, elektrinu, plyn, vodu, ako aj ďalšie služby.Odporkyňa uviedla, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol predmetný byt
prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Toto konanie bolo právoplatne ukončené a teda v byte býva
spolu s dcérou, ktorá bude mať 18 rokov a so svojím synom, ktorý je toho času dospelý. Je zamestnaná

ako upratovačka a jej mesačný príjem zo zamestnania predstavuje sumu 300,00 Eur. Za byt platí
Spravbytkomfortu sumu 47,00 Eur a ďalej platí zálohu na plyn 35,00 Eur, elektrinu, zálohu 55,80 Eur,
rozhlas a televíziu 4,64 Eur. Pokiaľ ide o príčinu rozvodu manželstva s navrhovateľom bolo to týranie,
psychické a fyzické vyhrážanie nielen jej, ale aj ich deťom, alkoholizmus za čo bol navrhovateľ aj
právoplatne odsúdený za týranie blízkej a zverenej osoby. Vrátil sa z výkonu trestu, bol doma 2 alebo 3

mesiace a opätovne bol stíhaný za trestný čin nebezpečného vyhrážania. Z dôvodu obavy o svoj život
podala návrh na súd, aby bol navrhovateľ vylúčený z užívania tohto bytu, pričom súd tomuto návrhu
aj vyhovel. Tri roky dozadu daň za byt platila ona, minulý rok ju navrhovateľ predbehol, čo jej povedali
pracovníci mestského úradu, preto za minulý rok daň za byt nezaplatila. So žalobou, aby bola zaviazaná
platiť navrhovateľovi za bývanie sumu 200 eur nesúhlasí, sama platí celý nájom za byt v sume 47 eur.
Rozsudkom súdu bola zaviazaná vyplatiť mu jeho podiel na byte a tento mu aj do konca roka zaplatí.

V byte býva aj ich syn, ktorý nie je zárobkovo činný, avšak prispieva jej na domácnosť sumou 50,00
eur. Ich dcéra študuje na gymnáziu. Nie je pravdou, ako to uvádza navrhovateľ, že v byte býva aj jej
priateľ, ten tam nebýva, chodí k nim len na návštevu. Na výživu maloletej dcéry navrhovateľ prispieva
cestou exekútora.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,

alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Navrhovateľ si touto žalobou uplatnil za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1 k bytu a k spoločným

častiam a zariadeniam domu odporkyňou finančnú náhradu za obdobie tri roky spätne od podania
návrhu, spočívajúcu v platení nájomného za užívanie jednoizbového bytu za obdobie od augusta 2009
do februára 2012, celkovo

sumu 6.377 eur. Mal za to, že síce jeho užívacie právo bolo obmedzené, naopak vlastnícke právo, ako
aj spoločný nájom mu zostali zachované.

Súd mal za to, že návrh navrhovateľa, aby mu odporkyňa vyplatila finančnú náhradu titulom, že bol
vylúčený z užívania jeho spoluvlastníckeho podielu k bytu je podľa názoru súdu v celom rozsahu
nedôvodný.

Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov, ktorý je právoplatný a vykonateľný,
na základe ktorého bol navrhovateľ vylúčený z užívania bytu a to podľa § 705a Občianskeho zákonníka

z dôvodu fyzického a psychického týrania nielen samotnej odporkyne, ale aj detí pochádzajúcich z
manželstva.

V rozsudku je konštatované, že ďalšie spolužitie účastníkov tohto konania v dvojizbovom byte bolo
absolútne neznesiteľné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na trestné rozsudky tunajšieho súduna základe ktorých bol navrhovateľ uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ako
aj z trestného činu nebezpečného vyhrážania .

Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ bol rozhodnutím súdu vylúčený z užívania bytu, ktorý bol v

podielovom spoluvlastníctve účastníkov tohto konania.

Zákonné ustanovenie § 705a Občianskeho zákonníka neukladá povinnosť zaplatiť osobe, ktorá bola
vylúčená z užívania bytu finančnú náhradu.

Je potrebné zdôrazniť, že aj odporkyňa po celý čas platila za byt nájom sama, ako aj za služby spojené
s užívaním bytu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v byte spolu s ňou bývali aj jej
deti pochádzajúce z manželstva, ktorým poskytovala potrebnú pomoc, ochranu, výchovu a výživu.

Cieľom zákonného ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka bolo to, aby z bytu bolo možné
vysťahovať osobu, ktorá psychicky, fyzicky týra manžela, detí. Ak súd takémuto návrhu vyhovel musel
mať v konaní za preukázané, že ďalšie spolužitie manželov v byte je neznesiteľné, že pomery v byte
druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne
užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život a zdravie.

Na zdôraznenie svojho rozhodnutia súd uvádza, že právny systém a právo musí chrániť slabšiu stranu
aj za cenu zásahu do výkonu vlastníckeho práva poskytnúť možnosť, aby sa právne situácie riešili
takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný, zdravý život, bol
obmedzenýajvtakýchprávach,akojeprávospoluvlastníkanaužívanie,resp.spolunažívaniebytu.Ideo
pomerneveľkýzásahdoprávdruhéhospoluvlastníka,avšakešteväčšmiakovlastníctvojepodľanázoru

súdu potrebné chrániť zdravie, život druhého manžela a detí pochádzajúcich z manželstva bývajúcich
v spoločnom byte. Súd je toho názoru, že navrhovateľ svojím konaním a správaním spôsobil, že bol
rozhodnutím súdu vylúčený z užívania predmetného bytu pre ďalšie neznesiteľné spolužitie

s odporkyňou a deťmi v byte. Zákon neukladá, aby osoba, ktorá zostane bývať v byte uhrádzala finančnú
náhradu osobe, ktorej užívacie právo bolo súdom obmedzené. V byte zostala bývať odporkyňa spolu

s deťmi pochádzajúcimi z manželstva.

V neposlednom rade súd zároveň poukazuje aj na znenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi .

Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie a sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

Súd je toho názoru, že takýto výkon práva, ak by súd vyhovel návrhu by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby súd vykonal dôkaz a to vypočutím pani Kazimírovej, u

ktorej navrhovateľ býva a niektorého zo susedov odporkyne s cieľom dokázať, že v byte býva aj priateľ
odporkyne.

Súd návrh na doplnenie dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov na pojednávaní v celom rozsahu
zamietol .Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/97 z 8. októbra 1997,
podľa ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený preskúmať aj také konania a rozhodnutia
všeobecných súdov, ktorým by došlo k porušeniu základných práv, tvoriacich obsah ústavného inštitútu

súdnej ochrany. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré
účastník konania pred všeobecným súdom navrhol nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté
dôkazy pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho
uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú .

Súd nepovažoval za odôvodnené vykonať dokazovanie vypočutím navrhnutých svedkov, nakoľko mal
za to, že návrh navrhovateľa na platenie nájomného titulom, že bol vylúčený z užívania bytu je v celom
rozsahu nedôvodný a z tohto dôvodu zamietol návrh na vykonanie dokazovania vypočutím navrhnutých
svedkov aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, je preto povinný nahradiť úspešnej odporkyni
trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Uznesením Krajského súdu v Prešove spisová značka 2Co 126/2012-23 zo dňa 29. novembra 2012
bolo zmenené uznesenie súdu 1. stupňa, ktorým súd nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov tak, že odvolací súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu
50,00 Eur

Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. neznamená súčasne zbavenie
sa zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. To znamená, že v prípade,
ak účastník konania, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov bude celkom, respektíve

čiastočne neúspešný v konaní, bude za podmienok podľa § 142 O.s.p. zaviazaný na znášanie náhrady
trov konania účastníkovi, ktorý v konaní mal celkom alebo čiastočný úspech.

Pre použitie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal, nemá vplyv skutočnosť, že účastník, ktorý má platiť náhradu trov konania bol

oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je aj miera úspechu vo
veci. ( Uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2010 sp. zn. 2 Obo 89/2010).

Pre súd vyplynulo, že navrhovateľ je invalidný dôchodca a jeho príjem tvorí priznaný invalidný dôchodok
v sume 330,00 Eur mesačne a mesačná renta vo výške 305,00 Eur. Zároveň odporkyňa bola tunajším
súdom zaviazaná zaplatiť mu finančnú náhradu titulom vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva vo

výške 17 650,00 Eur v lehote do konca roka 2013. Podľa jej výpovede na pojednávaní zároveň uviedla,
že túto náhradu navrhovateľovi aj v celom rozsahu do konca roka vyplatí.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov nad sumu
50,00 Eur, to ho však ešte nezbavuje zodpovednosti za výsledok konania a za to, aby nemohol byť
súdom zaviazaný na náhradu trov konania. Súd uvádza aj to, že odporkyňa je upratovačka a jej čistý

mesačnýpríjemzozamestnaniapredstavujesumu300,00Eur,dostarostlivostijejbolazverenámaloletá
dcéra pochádzajúca z manželstva a aj ona bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, v súvislosti
s čím jej rovnako vznikli náklady. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj navrhovateľ sa v
tomto konaní dal zastúpiť svojim právnym zástupcom.O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol postupom podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b), c)
vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a
úspešnej odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Pri rozhodovaní o odmene za jeden úkon právnej pomoci súd vychádzal z hodnoty sporu 6 377,00 Eur,
kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 237,34 Eur a súd priznal odmenu celkovo
za tri úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 23. 7. 2013, písomné vyjadrenie
vo veci zo dňa 23.

7. 2012 a účasť na pojednávaní dňa 26. septembra 2013. Celkovo odmena za tri úkony právnej pomoci
predstavuje sumu 712,02 Eur. Zároveň súd postupom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z.

priznal aj 3x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu 23,43 Eur a postupom podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 20
% DPH vo výške 147,09 Eur. Celkovo je tak navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 882,54 Eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.