Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 6Cb/40/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211205421
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2013:6211205421.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa

Leasing Slovenskej sporiteľne a. s., Tomašikova 48, Bratislava, IČO: 35 865 491, zastúpeného JUDr.
Marekom Furdom, bytom Michalovce, M. Rázusa 11, proti odporkyni Z.. J. N., bytom T. X., T. XX
zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 1/A o určenie
neúčinnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 24. 09. 2008, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Veľký Krtíš dňa 25. 09. 2008 pod č. T., ktorou dlžník Y. N., N.. N., Q.. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, T. X.
ako darca previedol na odporkyňu ako obdarovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim

sa v katastrálnom území Pôtor, okres Veľký Krtíš zapísaných pôvodne na S. Č.. XXX, v súčasnosti na
S. Č.. XXXX, vedenou Správou katastra Veľký Krtíš a to stavba súpisné č. XXX, popis stavby: výrobná
hala nachádzajúca sa na R.. Č.. XXXX/X a stavba súpisné č. XXX, popis stavby: nadstavba - sklad
nachádzajúca sa na R.. Č.. XXXX/X je voči navrhovateľovi právne n e ú č i n n á .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné
uplatňovanie práva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 08. 10. 2012 č. k. 6Cb/40/2011-346 určil, že darovacia

zmluva zo dňa 24. 09. 2008 je voči navrhovateľovi právne neúčinná, pričom proti predmetnému rozsudku
podala odvolanie odporkyňa v dôsledku ktorého následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo dňa 30. 05. 2013 č. k. 43Cob/250/2012-397 rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k.
6Cb/40/2011-346 zo dňa 08. 10. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení, ktorým
rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že súhlasí
so súdom prvého stupňa v tom, že Y. N., ako zmenkový ručiteľ je dlžníkom žalobcu. Y. N. bol jediným
spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti ROS, s. r. o., Pôtor a zároveň ako fyzická osoba bol

aj dlžníkom žalobcu. Krajský súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že Okresný súd vo Veľkom Krtíši,
ako súd prvého stupňa vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako
súdu dovolacieho, vysloveného v rozhodnutí č. k. 5Mobdo/7/2010 zo dňa 28. 04. 2011, kde Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukázal aj na rozdielne postavenie ručiteľa podľa Občianskeho zákonníka
a zmenkového ručiteľa, keď podľa § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkového a šekového
zákona) je zmenkový ručiteľ zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 243b. ods. 1 O. s. p., kedy v zmysle tohto zákonného ustanovenia je právny názor

dovolacieho súdu záväzný. K uvedenému ďalej krajský súd uviedol, že pokiaľ Y. N. podpísal zmenku
dva krát, teda aj ako konateľ za zmenkového dlžník ROS, s. r. o. a aj sám za seba ako fyzickú osobu-
zmenkového avala, nie je to v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázal na tú skutočnosť, že
v obchodnej praxi sa stáva, že tá istá fyzická osoba podpíše zmenku ako zmenkový dlžník, konateľs. r. o. a zároveň avaluje zmenku ako fyzická osoba. Poukázal aj na dohodu o vyplňovacom práve
na blankozmenke podpísanej dňa 26. 11. 2007, kedy z tejto dohody jednoznačne vyplýva konanie
Stanislava Rojíka ako konateľa za zmenkového dlžníka, vystaviteľa zmenky ROS, s. r. o., Pôtor s tým, že

tenistýY.N.,akofyzickáosobajeavalistom,zmenkovýmručiteľomztejtozmenky,zmluvuozmenkovom
vyplňovacom práve podpísal navrhovateľ za remitenta (zmenkového veriteľa), konateľ Y. N. za ROS, s.
r. o. (vystaviteľa zmenky) a fyzická osoba Y. N. za avalistu. Y. N. sa zmenkovým ručiteľom stal podpisom
blankozmenky, pričom majiteľ zmenky (ten, kto má zmenku u seba) vyplní blankozmenku vtedy, keď z
nej uplatňuje príslušné práva voči zmenkovým dlžníkom zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol vydaný

v tejto veci príslušným súdom voči ROS, s. r. o., ako zmenkovému dlžníkovi a Y. N. ako zmenkovému
ručiteľovi,nadobudolprávoplatnosť,pričompodľanázoruKrajskéhosúduvBanskejBystricivyjadreného
v uznesení zo dňa 30. 05. 2013 č. k. 43Cob/250/2012 je preto potrebné vychádzať zo záveru, že platnosť
zmenky kvalifikovaným spôsobom spochybnená nebola a námietky odporkyne v odvolaní týkajúce sa
právneho základu záväzku Y. N. (zmenkové ručenie), preto podľa názoru odvolacieho súdu nie sú
opodstatnené. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej v predmetnom uznesení uviedol, že súhlasí i s

názorom súdu prvého stupňa, aj pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia odporovacej žaloby, to znamená, že
odporovacia žaloba bola podaná včas v zákonom stanovenej lehote. Krajský súd v Banskej Bystrica
ďalej na strane 9 predmetného uznesenie uviedol, že pokiaľ sa týka odporovacieho právneho úkonu
v predmetnej veci navrhovateľ odporuje právnemu úkonu a to darovacej zmluve, ktorý bol urobený
medzi dlžníkom navrhovateľa Y. N. a odporkyňou blízkou osobou- dcérou dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť

veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú, druhá strana, teda osoba
dlžníkovi blízka má však možnosť preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nepoznala a nemohla
ho poznať ani pri náležitej starostlivosti. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na
blízkej osobe, pričom jej nevedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia právneho
úkonu. Krajský súd v predmetnom rozhodnutí ďalej uviedol, že okresný súd sa s obranou odporkyne

ohľadne jej vedomosti o úmysle dlžníka, jej otca, ukrátiť navrhovateľa, ako jeho veriteľa v odôvodnení
svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal, záver súdu o tom, že odporkyňa nepreukázala, že ani
pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel svojho otca ukrátiť navrhovateľa, oprel súd prvého
stupňa o vyhodnotenie vzťahu medzi odporkyňou a jej rodičmi, na základe čoho považoval za málo
pravdepodobné, že by odporkyňa nemala vedomosť o rodinnom hospodárení a o podnikaní svojho otca,

ďalej vzhľadom na ďalší priebeh po uzavretí darovacej zmluvy vyslovil pochybnosti nad jej konaním s
tým, že to bolo účelové. Rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predovšetkým predpokladá
vedomosť blízkej osoby o tom, že dlžník má veriteľa, teda v tomto prípade je to predpoklad, že žalovaná
vedela o tom, že jej otec, ako fyzická osoba bol zmenkovým ručiteľom za zmenkového dlžníka ROS, s. r.
o.. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, okresný súd v tejto súvislosti nevyhodnotil svedeckú

výpoveď Y. N., ktorý sám neprikladal dôležitosť tomu, že zmenku podpísal aj ako fyzická osoba a
vypovedal v tom zmysle, že si ani neuvedomoval, že je zmenkovým ručiteľom, rovnako matka odporkyne
D. N.X., ktorá bola vypočutá ako svedok uviedla, že nevedela o tom, že Y. N. má zmenkový záväzok
aj ako fyzická osoba. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej v predmetnom rozhodnutí na str. 10 ods.2
uviedol, že je možné súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom, že vzhľadom na vzťahy a komunikáciu

odporkyne s rodičmi je málo pravdepodobné, že by odporkyňa, ako dospelé dieťa nemala vedomosť o
rodinnom hospodárení, o finančnom zázemí a okrajovo aj o podnikaní svojho otca, to však neznamená,
že odporkyňa mala vôbec vedomosť o tom, že jej otec avaloval zmenku, ak aj odporkyňa vedela o
problémoch otca, resp. problémoch obchodnej spoločnosti ROS, s. r. o., kde bol jediným konateľom aj
spoločníkom, nemožno z toho automaticky vyvodzovať jej vedomosť o zmenke vystavenej obchodnou

spoločnosťou ROS, s. r. o., ale hlavne o zmenkovom ručení otca, ako fyzickej osoby. Pokiaľ aj udalosti
nasledujúce po prevode nehnuteľnosti na odporkyňu môžu vyvolávať pochybnosti a naznačovať, že išlo
o účelový úkon Y. N. s cieľom zbaviť sa majetku, nepreukazuje to, že odporkyňa mohla rozpoznať úmysel
svojho otca, ukrátiť navrhovateľa ako zmenkového veriteľa jej otca. Podmienkou pre takýto záver je
vedomosť odporkyne, a to v čase uzavretia darovacej zmluvy o tom, že jej otec je zmenkovým dlžníkom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej uviedol, že v tejto súvislosti je potrebné upozorniť na osobitný
charakter záväzku, zmenkové ručenie za zmenkového dlžníka ROS, s. r. o.. Nejde teda o záväzok Y.
N. ako dlžníka, napríklad z úverovej, lízinkovej, resp. kúpnej zmluvy v prípade, ktorých by vedomosť
odporkyne bolo možné vyvodiť aj z vyhodnotenia rodinných vzťahov, tak ako to urobil aj súd prvého
stupňa. Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnom uznesení ďalej uviedol, že považoval odôvodnenie

rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o nezvládnutie dôkazného bremena odporkyne, pri preukazovaní, že ani
pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel svojho otca, ako dlžníka, ukrátiť veriteľa, ako
navrhovateľa za nepostačujúce a rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere za nepreskúmateľný. Súd
prvého stupňa nevyhodnotil ani dokazovanie, ktoré vykonal a to uvedené výpovede Y. N. a D. N., ako ajvyjadrenie odporkyne v súvislosti so vznikom záväzku Y. N. ako zmenkového ručiteľa, uložil preto súdu
prvého stupňa opätovne vyhodnotiť už vykonané dokazovanie a prípadne ho doplniť v naznačenom
smere. Vedomosť odporkyne o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, posudzovať so zreteľom na všetky

okolnosti prípadu, posúdiť charakter záväzku (zmenkové ručenie fyzickej osoby za právnickú osobu, v
ktorej je zároveň aj konateľom) vo vzťahu k predpokladanej vedomosti odporkyne o úmysle Y. N. ukrátiť
svojho veriteľa a hodnotiť, či táto vedomosť mohla u odporkyni existovať v čase uskutočnenia právneho
úkonu darovacej zmluvy, následne potom rozhodnúť o návrhu. Súd zároveň, pokiaľ sa týka vykonaného
dokazovania poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (na str. 5 č. l. 190, posledný odsek),

kedy NS SR v uvedenom konštatuje, že okresný súd i krajský súd správne zistili skutkový stav, preto
potom aj v dôsledku tohto právneho názoru, ale i z dôvodu, že účastníci už ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania nepredniesli, ďalšie dokazovanie už nevykonával. Keďže Krajský súd v Banskej Bystrici
vytkol tunajšiemu súdu nepostačujúce odôvodnenie rozsudku pokiaľ ide o nezvládnutie dôkazného
bremena odporkyne pri preukazovaní náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel svojho otca, ako dlžníka,
ukrátiť veriteľa, ako navrhovateľa, súd takýmto spôsobom postupoval.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši vyzval navrhovateľ i odporcu, aby predložili súdu návrhy na doplnenie
dokazovania, pričom navrhovateľ ani odporkyňa ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nepredložili,
po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p., ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nepredniesli.

Na pojednávaní dňa 04. 09. 2013 sa navrhovateľ pridržiaval podaného návrhu a ďalej uviedol, že jedinou
otázkou, ktorá zostala nezodpovedaná je tá, či odporkyňa vynaložila náležitú starostlivosť pri uzatváraní
právneho úkonu, pričom navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je obrana odporkyne účelová
a s prihliadnutím na všetky okolnosti, či už časovú následnosť právneho úkonu, tvrdenie odporkyne

o tom, že sa nezaujímala o majetkové a finančné pomery svojho otca, najmä, že sa nezaujímala
o pozemky, ktoré sa nachádzajú pod stavbou, ktorú jej otec daroval a aj na tvrdenie odporkyne
týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti, ktorú však odporkyňa nepreukázala, nepreukázala ani záujem,
kedy podnikateľskú činnosť chcela vykonávať, nepožiadala o vydanie živnostenského oprávnenia a
nepreukázala také okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že vynaložila náležitú starostlivosť, pri ktorej je

potrebný aktívny prístup osoby, ktorá túto starostlivosť vynaložiť má, pričom nesúhlasila so závermi
Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovenými v odôvodnení zrušujúceho rozsudku, kedy tento uviedol,
že základnou podmienkou pre rozpoznanie úmyslu otca ukrátiť svojho veriteľa je vedomosť odporkyne o
tom, že jej otec bol zmenkovým dlžníkom. Navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru stačí, že odporkyňa
vedomosť nemusela mať, ale ju mať mohla.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, pričom podľa názoru
odporkyne podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici vychádzajúc z jeho odôvodnenia, musí
byť zistený základ o tom, že dlžník mal úmysel ukrátiť veriteľa, ktorú okolnosť by mal dokazovať
navrhovateľ, pričom berúc do úvahy výpoveď svedka Y. N., tento si sám nebol vedomý toho, že zmenku

podpisoval on ako avalista a bol si vedomý toho, že časť nehnuteľnosti bola založená a s týmito on
nenakladal. Nehnuteľnosti, ktoré dcére daroval založené neboli a preto nie je možné ani predpokladať,
že Y. N. previedol tieto nehnuteľnosti na dcéru preto, že by tým ukrátil veriteľa, pričom v danom prípade
okolnosť, že previedol nehnuteľnosti na svoju dcéru, skomplikoval svoju situáciu, keďže tento úmysel sa
predpokladá, pričom v zmysle argumentácie navrhovateľa o náležitej starostlivosti by toto znamenalo,

že pri každom prevode by mal nadobúdateľ byť aktívny a mal by aj zisťovať úmysel dlžníka, pričom podľa
vyjadrenia odporkyne v danom prípade, keďže jej otec nemal k dispozícií listinu, z ktorej vyplývalo, že
je zmenkovým ručiteľom, odporkyňa nemohla vynaložiť akúkoľvek starostlivosť, pričom k dispozícií mal
zmenku v originály výlučne navrhovateľ. Odporkyňa poukázala na tú skutočnosť, že dôkazné bremeno
o preukázaní náležitej starostlivosti uniesla a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že preukázala

to, že nemohla vedieť o úmysle svojho otca vykonať tento prevod preto, aby svojho veriteľa ukrátil, keď
v skutočnosti samotný Y. N., toto nerobil pre to, aby nebol postihnutý jeho majetok a nemohla teda zistiť
tento úmysel, keď ani tento neexistoval.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu

2Cdo/109/2007, podľa ktorého preukázanie úmyslu nie je podmienkou odoporovateľnosti vtedy, ak
druhou stranou právneho úkonu sú osoby jemu blízke a pokiaľ sa týka vedomosti otca odporkyne, či bol
avalistom zmenky, podľa názoru navrhovateľa bolo nepochybné to, že túto vedomosť mal, Y. N. zmluvu
o zmenkovom vyplňovacom práve podpísal, kde, ako fyzická osoba vystupoval ako avalista, rovnopistejto zmluvy bol Y. N. odovzdaný a preto je nepochybné, že úmysel ukrátiť veriteľa v čase uzavretia
darovacej zmluvy tu bol.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už je uspokojený.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokov v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 177), alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa ja pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Je potrebné uviesť, že
v prípadoch právnych úkonov, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom
a blízkymi osobami (§ 116 a § 177 O. z.), alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb, predpokladá
sa vedomosť u týchto blízkych osôb o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa (platí vyvrátiteľná právna

domnienka); aby blízka dosiahla zamietnutie odporovacej žaloby, musí preukázať vynaloženie náležitej
starostlivosti. Podľa názoru súdu odporkyňa tvrdením, že nežila v spoločnej domácnosti s rodičmi, že
študovala a potom neskôr pracovala a domov len dochádzala sporadicky a ďalej jej tvrdenie o tom,
že o podnikateľských aktivitách a finančnej situácií rodiny a svojho otca v podnikaní nemala žiadne
vedomosti, odporkyňa sa však nemohla účinne zbaviť zákonom stanovenej domnienky vedomosti o

úmysle dlžníka, teda svojho otca ukrátiť navrhovateľa, ako veriteľa len tvrdením, že o jeho záväzku
nemala vedomosť, že nemala vedomosti o tom, že jej otec ako fyzická osoba bol zmenkovým ručiteľom
a ani tým, že s ním nežila v spoločnej domácnosti a nemala vedomosti o jeho finančnej situácií, že
nemala vedomosti o stave jeho podnikania a ani tým, že prijala dar, ktorý jej vlastne sľúbil otec už v
predchádzajúcom období, pričom uznala, že v čase, kedy došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, teda k

darovaniu nehnuteľnosti si nezisťovala, či darca, teda jej otec má nejaké záväzky, ktorých uspokojenie
môže byť zmarené napríklad aj týmto darom. Sama sa vyjadrila, že sa o tieto okolnosti nezaujímala,
že nemala ani dôvod na to, aby sa o tieto otázky zaujímala, nakoľko u nich bol chod bezproblémový,
pričom v tejto súvislosti súd nepovažoval za úspešnú takúto obranu odporkyne a jej samotné tvrdenie
o tom, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla vedieť. Podľa názoru súdu odporkyňa bola povinná

v tejto súvislosti preukázať, čo všetko vykonala v záujme poznania takéhoto úmyslu dlžníka, vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu z jej strany malo ísť o takú činnosť, aby sa o úmysle dlžníka, teda svojho
otca aj dozvedela. Zákon od blízkej osoby požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom, ale
pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon
neukracuje veriteľa dlžníka. Zákon vedie osobu blízku dlžníkovi k tomu, aby neurobila právne úkony a

teda neprijímala plnenia na ujmu práv veriteľov dlžníka, v prípade, že sa osoba blízka dlžníkovi takto
nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
taktiež z majetku, ktorý na základe takého právneho úkonu od dlžníka osoba blízka nadobudla. Osoba
dlžníkoviblízkasamôževzmyslevyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniaubrániťodporovacejžalobe
len vtedy, ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa

nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vynaložila starostlivosť k poznaniu tohto dlžníkovho
úmyslu a išlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi
blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú
činnosť, aktivitu, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho
úkonuzjejvýsledkovpoznala,toje,abysaotomtoúmysledozvedela(RČ35/2002).Ivprípade,žedlžník

plní uzavretím zmluvy s treťou osobou svoj morálny, alebo právny záväzok, môže uzavretím zmluvy
sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa, ak ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou,
nemusí veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym
úkonom ukrátiť veriteľa známy. Zákon v takomto prípade predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka
ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa vedel, ibaže žalovaný preukáže, že v dobe právneho

úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa i pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. V tejto súvislosti súd
poukazuje, pokiaľ sa týka existujúcej pohľadávky navrhovateľa, voči otcovi odporkyne na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 04. 2011 č. k. 5Mobdo/7/2010, v ktorom Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatuje, že v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu bolo preukázané, ženavrhovateľ mal takú pohľadávku, ako predpokladá ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka, či už
voči právnickej osobe ROS, s. r. o., ako aj voči fyzickej osobe Y. N., zároveň z predmetného rozhodnutia
nesporne vyplynulo, že k právnemu úkonu medzi odporkyňou a jej právnym predchodcom Y. N., teda

otcom došlo v lehote troch rokov v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v predmetnom
rozhodnutí na str. 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že v prípade právneho predchodcu
odporkyne sa pohľadávka navrhovateľa, ako majiteľa zmenky stala splatnou predložením zmenky na
zaplatenie vystaviteľovi najneskôr podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Po
jeho vydaní a nadobudnutí právoplatnosti mal navrhovateľ voči právnemu predchodcovi navrhovateľovi

nie len vymáhateľnú pohľadávku, ale aj vykonateľnú pohľadávku na podklade exekučného titulu a bolo
ho pre to potrebné považovať za jedného z dlžníkov navrhovateľa, ktorých úkony mohli byť predmetom
posudzovania z hľadiska odporovateľnosti. Opätovne súd poukazuje na to, že pokiaľ odporkyňa tvrdí,
že nemala vedomosť o úmysle svojho otca, týmto právnym úkonom, teda darovacou zmluvou ukrátiť
navrhovateľa, keďže o tomto právnom úkone, ktorý bol medzi navrhovateľom a jej otcom ani nevedela,
je potrebné opätovne uviesť, že odporkyňa ako osoba blízka dlžníkovi mala preukázať, že vynaložila

náležitú starostlivosť, aby takúto vedomosť získala, pričom z obsahu spisu, z výpovedi odporkyne, ale
aj svedkov Y. N. i D. N. vyplynulo, že odporkyňa sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberala a to ani
v čase, kedy prijala dar od svojho otca.

Súd považoval tvrdenie svedka Y. N., že si neuvedomil, že zmenku on podpísal aj ako fyzická osoba, len

za účelové tvrdenie, keďže jednak podpisoval zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, rovnopis tejto
zmluvy mal k dispozícií a to, že si neuvedomoval, že zmluvu podpisuje aj ako fyzická osoba nie je možné
považovať za obranu a ani dôkaz o tom, že takúto zmenku nepodpísal. Zároveň je nepravdepodobné,
že by svedok Y. N. nebol vedel o tom, že podpisoval zmenku aj ako fyzická osoba- avalista, keďže na
základe tejto bol potom vydaný zmenkový platobný rozkaz, kde ako odporca v druhom rade vystupoval

a proti tomuto žiadne námietky nevzniesol. Pokiaľ sa týka svedkyne D. N. je podľa názoru súdu
nepravdepodobné, že by o záväzku manžela nevedela, keďže títo žili v spoločnej domácnosti a v
prípade podpísanej zmenky šlo o finančnú čiastku predstavujúcu 10, 971.972,-- Sk t. j. 364.202,75 Eur. Z
výsluchuodporkyne,aleajsamostatnejsvedkyneN.asvedkaN.vyplynulo,žeichmanželstvoasamotný
chod domácnosti bol bezproblémový, nie je pravdepodobné ani to, že by sa rodičia odporkyne o zmenke

žiadnymspôsobomnezmienili,totopotvrdzujeajvyjadreniesvedkyne,ktoráprisvojomvýsluchuuviedla,
že nevedela, či šlo o záväzok spoločnosti, alebo fyzickej osoby, čo nasvedčuje tomu, že svedkyňa o
existencií zmenky vedela. Pokiaľ ide o odporkyňu a jej stanovisko k vzniku záväzku otca Y. N., ako
zmenkového ručiteľa, súd opätovne poukazuje na zákonom stanovenú domnienku vedomosti o úmysle
dlžníka t. j. jej otca ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa, ktorá sa tejto nemôže zbaviť len tvrdením, že dar

prijala v dôsledku toho, že jej bol už dávnejšie sľúbený a že o podnikaní otca a jej finančnej situácií
nevedela, o toto sa nezaujímala a týmto svojím konaním preukázala, že náležitú starostlivosť , ktorú
vynaložiť mala nevynaložila. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s.

p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže navrhovateľ
mal v konaní úspech podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
súd priznaná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné
uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom
dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.