Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 16C/106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512224276
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512224276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD, v právnej veci navrhovateľa: V. H.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XX, XXX XX A., proti odporcom: 1/ Q.. Q. C., sudca Y. súdu A. V, pr.
zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom: Rovinka 578, 900 41 Rovinka, 2/ Q.. M. K., súdny
exekútor, Z. úrad S., N.. sv. V. 9, XXX XX S., pr. zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so
sídlom: Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 47 232 765, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom a návrhu na ochranu osobnosti spojenú s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Odporcom v 1. a v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21.12.2011 a doplneným dňa 31.08.2012, 21.12.2012, 02.01.2013 a 05.02.2013, sa
navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 36.312,50 eur titulom ušlého zisku
z podnikania a 70.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade ako sudca, konajúci vo veci exekúcie dlžného výživného,
ktorá bola vedená voči nemu - ako povinnému, rozhodoval neobjektívne a zaujato, zvýhodňoval matku
dieťaťa a nedodržal úradný postup v exekučnej veci. Ďalej uviedol, že odporca v 2. rade ako súdny

exekútor následne vykonal exekúciu na základe poverenia, ktoré bolo protizákonné a protiústavné,
pričom mu bol zadržaný vodičský preukaz, ktorý potrebuje k výkonu svojho podnikania.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť z odôvodnením, že tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu
sú zmätočné, ničím nepreukázané a zároveň poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie odporcu.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že exekúcia voči navrhovateľovi bola vykonaná v

súlade s Exekučným poriadkom a rovnako poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovné :

Na Okresnom súde Bratislava V bolo vedené konanie pod sp. zn. 37 Er 5227/2009, v ktorom rozhodoval
odporca 1. ako zákonný sudca. Odporca 2. ako exekútor vykonával exekúciu voči navrhovateľovi -

povinnému v exekučnom konaní č. Ex 4566/2009.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/.Navrhovateľ svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým malo byť exekučné konanie, vedené proti
nemu odporcami 1, 2. Súd v prvom rade skúmal, či vznikla navrhovateľovi škoda, ak áno či sa tak

stalo porušením právnej povinnosti odporcami 1, 2 a ak áno, či v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2
OZ za ňu zodpovedajú. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného,
ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda. V zmysle judikatúry
sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby

sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že
navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ktoré
požadoval aj navrhovateľ.

Iba pri preukázaní existencie vzniku škody v podobe skutočnej škody musí byť škoda spôsobená bez
pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, domnelá,

ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,
ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že ujma môže nastať
tak v majetkovej, ako i v nemajetkovej sfére poškodeného. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére
poškodeného. O nemajetkovej ujme, škode, platia zásady o porušení právnej povinnosti, vzniku škody

a príčinnej súvislosti ako u majetkovej ujmy.

Občiansky zákonník nie je jedinou právnou normou, ktorý rieši zodpovednosť za škodu. Jedným z
osobitných zákonov, ktorý sa zoberá zodpovednosťou za škodu a pripadalo by podľa skutkových zistení
honavecaplikovaťjeajzákonč.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci.
Podľa § 3 ods. 1, zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo za d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 9 tohto zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych
okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť

nielenpriúkonochvrámcičinnosti,priktorejštátnyorgánnerozhoduje,aletiežvrámcijehorozhodovacej
činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia
v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie
rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie

veci "bez zbytočných prieťahov" (či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

V konaní bolo potrebné riešiť iba vzťah medzi navrhovateľom ako prípadným účastníkom konania,
ktorému mohla vzniknúť škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v danom konaní ako fyzickej osobe,
ktorej nezákonným rozhodnutím škoda vznikla, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na

ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, a odporca 1., ktorého postavenie je dané podľa §
2, ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a odporca 2., ktorého postavenie je dané
podľa §§ 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Odporcom je teda pri vykonávaní činnosti zverenej
im štátom ako sudcovi a exekútorovi dané právo výkonu verejnej moci, pri výkone ktorej môže prísť

ku škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom sudcu a exekútora
ako orgánu verejnej moci pri rozhodovaní o právach a povinnostiach osôb. Výkonom verejnej moci sa
rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobenáorgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil sudca pri výkone svojej činnosti alebo súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu.

Návrh navrhovateľ odôvodnil nezákonným konaním odporcov 1. ako sudcu a 2. ako exekútora, vidiac

rozpor ich konania v nimi vedených exekučných veciach, vedených pod sp. zn. 37Er 5227/2009 a Ex
4566/2009. Navrhovateľ napádal vykonávanie právomoci odporcov ako sudcu a exekútora spôsobom
odporujúcim zákonu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ sa voči odporcom domáha
zaplatenia peňažnej sumy z dôvodu nezákonného postupu odporcu 1. ako sudcu a odporcu 2. ako
súdneho exekútora v súdnom a exekučnom konaní, ktoré boli proti nemu vedené.

V prípade zodpovednosti sudcu a exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý
je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona (a teda nie všeobecného predpisu - Občianskeho
zákonníka), t.j. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ označil ako odporcu 1. sudcu a odporcu 2. exekútora, t.j. osoby, ktoré
v danej veci nie sú pasívne vecne legitimované, je potrebné už len z tohto dôvodu jeho návrh ako
nedôvodný zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní úspešní odporcovia si trovy konania neuplatnili, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Bratislava V v 2 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 OSP )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 205 ods. 2
OSP )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. ( § 251 ods. 1 OSP )