Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tamara Sklenárová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200873
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni: Správa katastra Rožňava, Jarná č.
2, Rožňava, za účasti: C. R., bytom Š., E.Á. Č.. XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne zo dňa 22. 04. 2013 č. k. V 416/2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. apríla 2013 č. k. V 416/2013.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,00
eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 22. 04. 2013 č. k. V 416/2013 zamietla odporkyňa podľa § 31 ods. 3 zákona
NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky zo dňa 12. 03. 2013
na vklad záložného práva k spoluvlastníckym podielom C. R. k nehnuteľnosti v katastrálnom území
Š., S. Š., S. K., zapísanej na LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktoré sú špecifikované v zmluve o zriadení
záložného práva č. 072/2013-ŠTE zo dňa 12. 03. 2013, ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný
veriteľ a C. R., zastúpená na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci, Povraznícka 18, Bratislava ako záložca. Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v
prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanej

účastníčke vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 05. 2012, uzavretej medzi
navrhovateľkou v pozícii veriteľa a touto účastníčkou v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa
dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem poskytnutej sumy peňažných prostriedkov
300,-- eur aj poplatok v sume 288,-- eur, úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z
omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti,
že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom C. R. a splnomocnencom ProHelp -

združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára) kde
splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah
tejto dohody. Ide o predtlač, ktorá obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., asplnomocnencovi záložcu, združení ProHelp, ktorá skutočnosť spôsobuje pochybnosť o objektivite
zastupovania záložcu zo strany splnomocnenca, ktorý je v styku so záložným veriteľom a javí sa byť
osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti.

Podľa jej obsahu záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že
z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi
právnu pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi,
čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne

neplatnou aj záložnú zmluvu.

Záložnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj vzhľadom
na to, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa voči záložcovi na vrátenie úveru v sume 300,-- eur, poplatku v sume 288,-- eur, úrokov z
omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškania, platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, pričom sa nerešpektovala

vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy (úveru a z jeho príslušenstva) a predmetom záložnej
zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia z
úverovej zmluvy, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 23. 05. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané
rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie odporkyne je

nezákonné, lebo z § 46 správneho poriadku a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva pre správny
orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a
iné ďalšie povinnosti.

Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a

znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo udelené
splnomocnencovisplnomocniteľomnesprávneprávneposúdila.Jeevidentné,žedlžníkdlhodoboneplnil
svoje povinnosti riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne
dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným
spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného zástupcu.

Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne
zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného

práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je
preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou
zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom
úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo
v úroku z omeškania. Navyše odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho
zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Podľa jej názoru odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1

katastrálnehozákona,keďskúmalarozporpredmetnejzmluvyoúveresdobrýmimravmi.Tátoprávomoc
prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.

Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 06. 2013 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne

správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Účastníčka C. R.Á. sa k opravnému prostriedku nevyjadrila.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s
opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym

spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom C. R. dňa 25. 05.
2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver
v sume 300,-- eur, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 288,-- eur, úroky z
omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových

nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 25. 05. 2012 C. R. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 26. 05.
2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve

splnomocniteľa,aktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že
splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z
vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v
tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 12. 03. 2013 uzavrela navrhovateľka a dlžníčka zastúpená ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 072/2013-ŠTE, predmetom ktorej je zriadenie záložného
práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za
účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 05. 2012.

Navrhovateľka, odporkyňa a účastníčka C. R. sa na pojednávanie dňa 17. 09. 2013, na ktoré boli riadne
a včas predvolané nedostavili, pričom tieto svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnili, ani z
vážneho dôvodu nepožiadali o jeho odročenie. Preto súd postupoval podľa § 250g ods. 2 O. s. p.
aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom

právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej

stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom
alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené

(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík contra bonos mores, ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania
(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.

Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že
toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom C. R., ako splnomocniteľkou a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu

splnomocniteľka podpísala dňa 25. 05. 2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva
o úvere zo dňa 25. 05. 2012 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 26. 05. 2012.
Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť
ovplyvniť jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom

na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení
bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril
záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jej záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotná
dlžníčka si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach
o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sama
dospela k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je

potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jej mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej do
vlastníctva patriacich nehnuteľností, ktoré vedela identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a
ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje jej záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade, ako to vyplýva z jej výpovede, táto ani nemala vedomosti o existencii

občianskeho združenia ProHelp a na toto ani žiadne iné sa neobrátila so žiadosťou o poskytnutie
pomoci v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti. Za tejto situácie ProHelp -
občianskoprávne združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami
dlžníčky C. R..

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,

ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.
Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska
neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo
úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporkyňa touto
skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila.

Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu,

že dlžníčka pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebola riadne zastúpená a
záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie
pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej
zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom. S prihliadnutím
na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola uzavretá účelovo

skôr v záujme veriteľa ako dlžníčky.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v
zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registratrestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur
určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.