Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/357/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897124
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012897124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: D., N..V..Q.., J.. N.
XX, G., F.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Katarínou Bugáňovou, advokátkou so sídlom v Bratislave,
Seberíniho 2, proti odporcovi: Y., N..V..Q.., O. X, G., F.: XX XXX XXX, zastúpeného Tomáš Mikelka
advokát, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvojkrížna 6, Q. L. XX.XXX,XX D. s príslušenstvom, o odvolaní

odporcu proti rozsudku Okresného N. G. F., L. O. XX.Z.na XXXX, Č..H.. XXC/XXX/XXXX-XXX M. Q. Q.
odporcu proti W. Okresného N. G. F., L. O. XX.Z. XXXX, Č..H.. XXC/XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške X.XXX,- D.
a trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX D. k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa S.. H.
G., advokátky so sídlom v Bratislave, do troch dní.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX D. k
rukám právnej zástupkyne navrhovateľa S.. H. G., advokátky so sídlom v Bratislave, do troch dní.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa XX.Z. XXXX, Č..H.. XXC/XXX/XXXX-XXX z r u š
u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu
neuhradeného nájomného istinu vo výške XX.XXX,XX €. spolu s úrokom z omeškania a istinu vo
výške X.XXX,XX €. spolu s úrokom z omeškania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, uložil

mu aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške X.XXX,- D. a trovy právneho
zastúpenia vo výške X.XXX,XX D.. Na základe predložených listinných dôkazov mal preukázané,
že dňa X.X.XXXX bola v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., uzatvorená medzi odporcom a
spoločnosťou 1. garantovaná, a.s., ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti, zmluva o nájme nebytových
priestorov. Vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu, sa navrhovateľ stal v zmysle notárskej
zápisnice J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX a v zmysle § 680 odsek 2 Obč. zák. vstúpil

do právneho postavenia prenajímateľa. Odporca sa zaviazal platiť nájomné za užívanie predmetu nájmu
pozostávajúce z pevnej a pohyblivej zložky. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru Č.. XXXXXXXXXX
na N. XX.XXX,XX D. N. N. XX.X.XXXX a faktúru č. XXXXXXXX na N. XX.XXX,XX D. N. N.
X.XX.XXXX znejúce na pevnú zložku a odplatu za služby, faktúru č. XXXXXXXXXX na N. X.XXX,XX D.
N. N. X.X.XXXX a faktúru č. XXXXXXXXXX na N. X.XXX,XX D. N. N. XX.X.XXXX znejúce na pohyblivú
zložku. Odporca však neuhradil tieto faktúry v lehote splatnosti a uplatnil si kompenzačnú námietku (§
98 O.s.p.) v podobe pohľadávky voči navrhovateľovi (prenajímateľovi) za investície na zmeny predmetunájmu, ktoré vykonal so súhlasom prenajímateľa, o ktoré sa tento bezdôvodne obohatil; a to výroba
o montáž zábradlia, dodávka a montáž vzduchotechniky, bezpečnostných dverí, sadrokartonárske,
murárske a maliarske práce; ďalej si uplatnil zľavu z nájmu z dôvodu porušenia povinností navrhovateľa

ako prenajímateľa, a to vo výške 50% z ceny nájmu až do doby odstránenia porušení. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ sa v zmluve nezaviazal znášať
náklady v súvislosti so zmenou predmetu nájmu podľa potrieb nájomcu. Poukázal na to, že pokiaľ aj
navrhovateľ súhlasil s týmito zmenami v zmysle bodu 10.5 zmluvy, tieto zmeny pre navrhovateľa
neznamenajú zhodnotenie jeho nehnuteľnosti a boli vykonané pre účely prevádzkovania kaviarne

odporcu, ktoré je preto povinný znášať sám. Pokiaľ išlo o odporcom predložené faktúry o vykonaných
zmenách v prenajatom nebytovom priestore, konštatoval, že tieto samé o sebe nie sú relevantnými
dôkazmi o vykonaných prácach, nakoľko odporca nepreukázal, či tieto práce boli skutočne vykonané.
S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu N. N..L.. XCdo XX/XXXX uzavrel, že k bezdôvodnému
obohateniu navrhovateľa v prospech odporcu z titulu vykonania stavebných úprav na predmete nájmu
nedošlo. Pokiaľ odporca namietal výskyt vád, konštatoval, že bolo jeho povinnosťou prevziať nebytový

priestor, pokiaľ nemal vady, ktoré by boli prekážkou účelu nájmu, pričom odporca prevzal nebytový
priestor v stave v akom sa nachádzal a do dňa XX.X.XXXX ho neobmedzene užíval. S poukazom
na ust. § 8 zákona č. 116/1990 Zb. uviedol, že odporca v konaní nepreukázal, že navrhovateľ ako
prenajímateľ porušil povinnosti vyplývajúce z nájmu, a že odporca mohol predmet nájmu užívať len
obmedzene. Mal za to, že odporca pre vlastné potreby vykonal zmeny predmetu nájmu, pričom neboli

porušené povinnosti prenajímateľa, nakoľko ten odovzdal predmet nájmu v stave, v akom ho odporca
prevzal a bol s ním uzrozumený, a preto uzavrel, že odporcovi nevznikol nárok na zľavu. Uznal
opodstatnenosť tvrdenia odporcu, že navrhovateľ nemá nárok na nájomné za mesiac S. XXXX, nakoľko
výpovedná doba nájmu nebytového priestoru uplynula dňa XX.X.XXXX, avšak zdôraznil, že odporca
opustil nebytový priestor až dňa XX.X.XXXX, a teda tento priestor užíval ešte aj počas mesiaca S.

XXXX, a s poukazom na § 451 odsek 1 a 2 a § 456 Obč.zák. priznal preto navrhovateľovi nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi tým, že užíval predmet nájmu v mesiaci S.
XXXX bez právneho titulu, a to vo výške zodpovedajúcej nájomnému za mesiac S. XXXX. O úrokoch
z omeškania rozhodol podľa § 517 odsek 2 Obč. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré predstavovali

zaplatený súdny poplatok X.XXX,- D. a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške X.XXX,XX D..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal procesný postup súdu prvého stupňa, ktorým vec prejednal v neprítomnosti
jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa XX. X. XXXX napriek tomu, že tento riadne a včas
požiadal o odročenie pojednávania a uviedol aj dôležitý dôvod na jeho odročenie, ktorým bol zdravotný
stav jeho dcéry, ktorý sa natoľko zhoršil, že si vyžadoval od XX. X. XXXX ošetrenie. Zdôraznil, že

starostlivosť o dieťa je vážnym dôvodom na odročenie pojednávania s prihliadnutím na skutočnosť,
že rodič dieťaťa je povinný starostlivosť o jeho zdravie zabezpečiť zo zákona. Súd prvého stupňa
teda nebol oprávnený vec prejednať v jeho neprítomnosti pokiaľ požiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania, a teda svojím postupom, konaním v jeho neprítomnosti, mu odňal možnosť
konať pred súdom. V nadväznosti na argumentáciu súdu prvého stupňa uviedol, že zmena právneho

zástupcu nebola dôvodom ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania ani v jednom prípade
a vždy bola len formálna a vyplývala zo zmeny spôsobu výkonu advokácie, nedochádzalo teda k
neustálym zmenám tak, ako uviedol súd prvého stupňa a tieto zmeny nespôsobovali predlžovanie
súdneho konania. K uplatňovanej kompenzačnej námietke vo výške investícií vynaložených na zmeny
predmetu nájmu poukázal na preberací protokol podpísaný zmluvnými stranami, v ktorom boli tieto

investície a zmeny vykonané v prenajatom priestore uvedené, a preto mal za to, že tento preberací
protokol v spojení s faktúrami o uhradení týchto investícií dostatočne preukazujú, že vykonal na
predmete nájmu zmeny, ktoré predstavovali trvalé zhodnotenie nebytového priestoru; navrhovateľ
podpisom preberacieho protokolu potvrdil vykonanie zmien s tým, že vysporiadanie nárokov z tohto
dôvodu malo byť predmetom osobitnej dohody, a pokiaľ teda k jej uzavretiu nedošlo, uplatnil si

nárok v tomto konaní prostredníctvom kompenzačnej námietky. Vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej
námietke titulom nároku na zľavu z nájomného poukázal na mailovú komunikáciu s navrhovateľom
týkajúcu sa udržiavania priestorov v stave spôsobilom na obvyklé užívanie a povinnosti navrhovateľariadne zabezpečovať služby spojené s užívaním nebytového priestoru, v ktorej sú podrobne uvedené
nedostatky v priestoroch, ako aj potvrdenie týchto nedostatkov zo strany navrhovateľa, a to konkrétne
malo ísť o nefungujúcu vzduchotechniku a klimatizáciu a prisľúbenú výmenu vstupných dverí. Uvedená

komunikácia podľa neho preukazuje, že takmer od začiatku nájmu neboli priestory v stave spôsobilom
na obvyklé užívanie a navrhovateľ ako prenajímateľ porušil povinnosti prenajímateľa podľa zákona
o nájme a podnájme nebytových priestorov, keď pre tieto nedostatky on mohol užívať priestory len
obmedzene, keďže nikto nebude chodiť do kaviarne, v ktorej je zima, respektíve teplo, avšak do
ktorej fúka, preto mu vznikol nárok na pomernú zľavu z nájomného. Nepovažoval za správne právne

posúdenie nároku navrhovateľa na nájomné za mesiac S. XXXX titulom bezdôvodného obohatenia,
keď v tejto súvislosti namietal, že by jeho oznámenie o tom, že XX. X. XXXX došlo k uvoľneniu
prenajatých nebytových priestorov, bolo možné, bez ďalších dôkazov, považovať za dôkaz o tom, že
nebytové priestory užíval do XX.X.XXXX a že došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu. V prípade, ak
by odovzdanie nebytových priestorov po skončení nájmu znamenalo porušenie jeho povinností ako
nájomcu, mohlo by tým podľa neho dôjsť k vzniku škody na strane prenajímateľa, za ktorú by bolo

možné považovať výšku nájomného, ktoré by navrhovateľ ako prenajímateľ získal za S. XXXX, ak by
dal priestory do užívania tretej osobe, ktorý nárok však navrhovateľ v konaní nepreukázal. Súd prvého
stupňa mu preto nemohol priznať bezdôvodné obohatenie za S. XXXX vo výške nájomného za mesiac
S. XXXX, keď podľa neho bolo potrebné vychádzať z hodnoty nájomného, ktoré by on musel zaplatiť
za porovnateľný priestor v porovnateľnej polohe a v období S. XXXX. V tejto súvislosti preto namietal,

že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia a ani súd prvého
stupňa nepostupoval správne, pokiaľ túto výšku určil na základe zaniknutej nájomnej zmluvy, navyše
uzatvorenej pred realitnou krízou. Namietal procesný postup súdu prvého stupňa v tom, že ho nepoučil
podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a v tom, že nehodnotil dôkazy v súlade s ustanovením § 132
O.s.p.. Namietal aj výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia za úkony, a to pokiaľ ide o

návrh na zmenu petitu, ktorým došlo len k zmene právnej kvalifikácie nároku zo strany navrhovateľa,
bez zmeny rozsahu jeho nároku, účasť na pojednávaní dňa XX. X. XXXX, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci, čomu zodpovedá odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny,
ako aj priznania náhrady za stratu času pri účasti na pojednávaniach priznanú napriek skutočnosti, že
právny zástupca navrhovateľa poskytol úkony v okrese, v ktorom má aj sídlo.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu nesúhlasil s tvrdením odporcu, že mu bola
postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, keď jediným účelom tejto jeho
námietky je podľa neho čo najdlhšie naťahovať celé súdne konanie a v tejto súvislosti poukázal na
celkovýpriebehkonania,zktoréhovyplýva,žeodporcamalododňapodaniažalobnéhonávrhu niekoľko
možností, kedy mohol pred súdom konať, no ani jedného pojednávania sa, na rozdiel od neho, osobne

nezúčastnil,jehoprávnemuzástupcovibolauloženápovinnosťvyjadriťsaktvrdeniamnímpredneseným
na pojednávaní XX. X. XXXX, ku ktorým sa však nevyjadril a ani nenavrhoval vykonanie ďalších
dôkazov. K uplatňovaným nárokom vo veci samej poukázal na to, že nikdy sa nezaviazal na úhradu
nákladov vynaložených na interiérové zmeny vykonané odporcom na inak vyhovujúcom priestore, a
výlučne pre osobné potreby, ktoré neznamenali trvalé zhodnotenie nebytových priestorov. Odporca

podľa neho oprávnenosť ním uplatnenej kompenzačnej námietky, spočívajúcej v započítaní investícií
do zmien a úprav predmetu nájmu na neuhradené nájomné, dostatočným spôsobom nepreukázal, keď
žiadnym spôsobom nebolo v konaní preukázané zvýšenie hodnoty prenajímaných priestorov o tieto
vynaložené investície a ani to, aké stavebné zmeny a úpravy prenajatých priestoroch odporca vlastne
vykonal. Odporca tiež v konaní nepreukázal, že prenajaté priestory mohol užívať len obmedzene v

dôsledku neplnenia jeho povinnosti prenajímateľa, a teda nijako nepreukázal, že by sa v priestoroch
nemohol zdržiavať alebo že by nemohol vykonávať činnosti v rámci dohodnutého účelu nájmu, keď
odporca prenajaté priestory po celú dobu nájmu využíval v plnom rozsahu, a to na účel dohodnutý v
zmluve o nájme, teda na prevádzkovanie reštaurácie a baru. Namietal, že by odporca preukázal, že
emailová komunikácia, na ktorú sa odvoláva vo svojom odvolaní, skutočne prebehla medzi odporcom

a ním, respektíve ním splnomocnenou osobou, navyše, keď z nej ani nemožno vyvodiť naplnenie
podmienok na priznanie nároku na zľavu z nájomného tak, ako to vyžaduje § 8 zákona o nájme a
podnájme nebytových priestorov. Poznamenal, že vstupné dvere do predmetu nájmu, ktoré mali
byť podľa odporcu nevyhovujúce, boli súčasťou predmetu nájmu ešte pred uzatvorením samotnej
zmluvy a odporca ich stav akceptoval a prevzal celý nebytový priestor bez výhrad, pričom počas

plynutia doby nájmu nedošlo k ich poškodeniu. Oznámením odporcu o uvoľnení prenajatých nebytových
priestorov ku dňu XX. X. XXXX bolo dostatočne preukázané, že do uvedeného dátumu tieto priestory
odporca užíval a súd prvého stupňa podľa neho správne postupoval aj pri ustálení výšky bezdôvodnéhoobohatenia, vychádzajúc z dojednaného nájomného. Súd prvého stupňa neopomenul svoju povinnosť
poučiť odporcu v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 O.s.p. a všetky predložené dôkazy podľa neho
vyhodnotil správne, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam, aplikujúc pritom správne

zákonné normy. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o odporcom namietanú náhradu trov konania, v tejto časti sa
stotožnil s jeho názorom, pokiaľ ide o úkony právnej služby - zmena petitu návrhu a náhrada za stratu
času, avšak pokiaľ ide o odmenu za účasť na pojednávaní dňa XX. X. XXXX poukázal na zápisnicu
z tohto pojednávania, z ktorej vyplýva, že pojednávanie sa riadne uskutočnilo. V nadväznosti na

uvedené žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznaných trov súdneho konania a trov
právneho zastúpenia zmeniť tak, aby odporcovi bola uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania vo
výške X.XXX,- D. a trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX D. a zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur a režijný paušál X,XX D..

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a v medziach
dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je
dôvodné.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie nájomného a
vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj pre posúdenie kompenzačnej námietky odporcu, na ktorej

založil svoju procesnú obranu v konaní (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe zaujal vo
veci aj správne právne závery a svoje dôvody vedúce k priznaniu žalovanej sumy aj náležite v súlade
s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom

uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (ust. § 212

ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 667 ods. 1 Obč. zák., zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom
prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na
to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po
ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku

užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

V konaní bolo nesporným, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca udelil odporcovi v zmluve
o nájme nebytových priestorov súhlas k vykonaniu úprav v prenajatom objekte, ale nezaviazal sa
na úhradu nákladov, a preto odporcovi ako nájomcovi vzniklo právo požadovať po skončení nájmu

protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že
prenajímateľ je povinný nájomcovi vydať bezdôvodné obohatenie v takom rozsahu, v akom sa zhodnotil
predmet nájmu ku dňu jeho skončenia, ale len takými zmenami uskutočnenými nájomcom, k vykonaniu
ktorých mal od prenajímateľa súhlas, a len vo výške celkového zhodnotenia predmetu nájmu ku dňu jeho
ukončenia, teda s prihliadnutím aj na ďalšie opotrebovanie vykonaných zmien ich užívaním; ako správne

uviedol aj súd prvého stupňa uvedené zhodnotenie teda nezodpovedá výške vynaložených investícií
na práce a materiál v súvislosti s vykonanou zmenou tak, ako si ich odporca v konaní uplatňoval.
Navyše, ako správne poznamenal aj súd prvého stupňa, išlo o interiérové úpravy, ktoré boli vykonané
pre osobné potreby odporcu za účelom prevádzkovania kaviarne podľa jeho predstáv, a na základe ním
predložených faktúr nemožno spoľahlivo dovodiť ani to, či nimi došlo k takým relevantným zmenám na

predmete nájmu, ktoré sa následne premietli do zhodnotenia prenajatých priestorov.

Pokiaľ aj navrhovateľ v preberacom protokole zo dňa XX.X.XXXX potvrdil existenciu vykonaných
investícií, tento nepreukazuje sám o sebe, či išlo o investície spôsobujúce zmeny premetu nájmu, čina tieto bol odporcovi daný navrhovateľom súhlas a či nimi došlo a v akom rozsahu ku zhodnotenie
prenajatých priestorov.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že odporcovi nevznikol nárok na zľavu z

nájomného pre vady na predmete nájmu v zmysle § 8 zákona č. 116/1990 Zb., nakoľko v ich dôsledku
nedošlo k obmedzeniu užívania prenajatých priestorov odporcom na účel, na ktorý boli prenajaté. Pokiaľ
aj vytýkané vady existovali bez toho, aby bránili odporcovi v prevádzkovaní kaviarne, nebolo možné
prihliadnuť ani na mailovú komunikáciu medzi účastníkmi konania ohľadne ich odstránenia, na ktorú sa
odporca odvoláva. Pokiaľ odporca tvrdil, že ním vytýkané vady existovali už od začiatku nájomného

vzťahu, tak správne súd prvého stupňa poznamenal, že odporca bol povinný predmet nájmu, pokiaľ
nemal vady, ktoré by boli prekážkou užívania, prevziať a pokiaľ ich teda prevzal, možno dovodiť, že
existencia týchto vád nebola už v tom čase prekážkou užívania predmetu nájmu na účel dohodnutý v
zmluve(bod10.3.zmluvy).Navyšejeopodstatnenáargumentácianavrhovateľa,žeodporcasineuplatnil
nárok na zľavu z nájomného v zákonom stanovenej šesť mesačnej prekluzívnej lehote v zmysle § 675
Obč. zák., pretože pokiaľ tieto mali existovať už pri prevzatí predmetu nájmu na základe zmluvy zo dňa

X.X.XXXX, zľavu z nájomného si uplatnil až listom zo dňa XX.X.XXXX, V.. XX.X.XXXX.

Podľa § 451 ods. 1, 2, Obč. zák., kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého
plnením bez právneho dôvodu zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku a tiež
prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v tom,

že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď
k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za
bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel
poskytovať náhradu.

Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho nebytového priestoru bez nájomnej zmluvy či

inéhotituluoprávňujúcehoužívaťcudziuvec;prospechvznikátomu,ktorealizujeužívateľskéoprávnenie
bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky
vynaložené inak v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ nie je
schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a preto je povinný
nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu

prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná
čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci
isprihliadnutímkdruhuprávnehodôvodu,ktorýmsaspravidlaprávoužívaniavecirealizuje; najčastejšie
ide o nájomnú zmluvu, a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému nájomnému, ktoré by bol
ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

V konaní bolo nesporné, že odporca odovzdal navrhovateľovi predmet nájmu dňa XX.X.XXXX, hoci
výpovedná doba, ktorej uplynutím došlo ku skončeniu nájmu, uplynula dňa XX.X.XXXX. Správne
súd prvého stupňa skutkovo ustálil, že odporca užíval nebytové priestory aj v mesiaci S. XXXX bez
nájomnej alebo inej zmluvy či právneho titulu oprávňujúceho ho na ich legitímne užívanie. Odporca tým
realizoval užívateľské oprávnenie, plnenie prijímal bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady

za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo nebytové priestory užívať.

So zreteľom na uvedené správne súd prvého stupňa uzavrel, že užívanie nebytových priestorov
odporcom bez právneho dôvodu, teda vykonávanie jemu nepatriacich užívateľských oprávnení, zakladána strane odporcu bezdôvodné obohatenie tým, že neplatením úhrady za ich užívanie nedošlo
k zmenšeniu jeho majetku o úhrady, ktoré by inak musel, na základe relevantného právneho titulu
oprávňujúceho inak k ich užívaniu navrhovateľovi platiť. Preto námietka odporcu, že navrhovateľ si

mohol uplatňovať jedine nárok na náhradu škody vzniknutej mu oneskoreným odovzdaním predmetu,
nie je dôvodná.

Výška bezdôvodného obohatenia tak má zodpovedať výške obvyklého nájomného v danom mieste a
čase za užívanie predmetných priestorov, ktoré by inak odporca musel z platnej nájomnej zmluvy za
ich užívanie platiť.

Vzhľadom na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby,
ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 Obč. zák., odvodzuje sa
výška plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý
je povinný vydať všetko, čo sám získal (§ 451 ods. 1, § 456 a § 458 ods. 1 Obč. zák.); za bezdôvodné
obohatenie teda nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky (hypoteticky)
dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový

stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. V
danom prípade výška bezdôvodného obohatenia spočívala v cene nájmu, ktorý by oprávňoval odporcu
nebytový priestor užívať.

Pokiaľ súd prvého stupňa ustálil výšku bezdôvodného obohatenia v sume rovnajúcej sa výške
dojednaného nájomného, nemožno mu vytknúť žiadne také pochybenie, ktoré by zakladalo v tejto časti

vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia. Pokiaľ sa právny zástupca odporcu dovolával nižšej obvyklej
výšky nájomného v tom čase, vzhľadom na odstup času dojednania nájomného v nájomnej zmluve,
bolo na ňom dôkazne v konaní túto skutočnosť doložiť, avšak jeho námietky v tomto smere zostali aj
v odvolacom konaní len v rovine všeobecných tvrdení.

Podľa§221ods.1písm.f/O.s.p.,odňatímmožnostikonaťpredsúdomtreba rozumieťtakýpostupsúdu,

ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky
súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich
realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu,
ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil
účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä

právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť dvoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným
skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné
prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť
na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady,
keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve

skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy
musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Právoúčastníkakonania,abyjehovecbolaprejednanáverejneavjehoprítomnosti,zaručenéčl.48ods.
2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci

bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný účastníkovi konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto
práva,apretoObčianskysúdnyporiadokukladávust.§115ods.1,2súdupovinnosťpredvolaťúčastníka
konania na pojednávania tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne
na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v
účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod

tejtožiadosti.Ustanovenie§101ods.2O.s.p.umožňujesúduvecprejednaťajvneprítomnostiúčastníka
konania, ktorý hoci bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o jeho
odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom
vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť
na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností,

by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp.
neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti
o odročenie pojednávania, existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti
pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na
ktoré nemožno vziať zreteľ.Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa § 25 ods. 2 O.s.p. advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a

spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

Podľa § 25 ods. 3 O.s.p. advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším
zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

Podľa § 16 ods. 1,2,3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát sa v rámci svojho poverenia môže
dať zastúpiť iným advokátom.

Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec

advokáta.

Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň
XX.X.XXXX (č.l. 143), na ktoré predvolal odporcu a jeho právneho zástupcu ( č.l. 140), predvolania im
boli doručené 4. a 5.6. 2012 v súlade s § 115 ods.5 O.s.p., teda viac ako 5 dní vopred, čím im bol daný

dostatok času na jeho prípravu. Dňa XX.X.XXXX bolo doručené súdu prvého stupňa písomné podanie
zo dňa XX.X.XXXX, ktorým ospravedlnil právny zástupca odporcu svoju neúčasť na pojednávaní z
dôvodu zhoršenia zdravotného stavu jeho dcéry a doložil potvrdenie ošetrujúceho lekára o potrebe
starostlivostiodieťaa zároveňdoložilajplnomocenstvonazastupovanieodporcu vtomtokonanízodňa
X.X.XXXX, súčasťou ktorého bol súhlas odporcu s jeho substitučným zastupovaním. Na pojednávaní

dňa XX.X.XXXX súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu a jeho právneho
zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Na základe uvedeného odvolací súd dovodil, že v účasti na pojednávaní nebránil právnemu zástupcovi
odporcu taký dôležitý dôvod, ktorému by nemohol prispôsobiť svoje pracovné povinnosti tak,
aby zabezpečil svoje substitučné zastúpenie, s ktorým mu odporca pri udelení plnomocenstva udelil

súhlas. Prípadná neschopnosť advokáta zorganizovať si zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni
z rodinných dôvodov ide na ujmu advokáta, a nie súdu. Obsahom ústavného práva na verejné
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o
odročenie pojednávania.

S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postup súdu prvého stupňa bol v súlade s

§ 101 ods. 2 O.s.p. , a preto odporca nedôvodne namieta, že mu postupom súdu prvého stupňa bola
odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu bola daná reálna možnosť uplatňovania si procesných
práv v konaní priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom.

Odporca tiež nedôvodne namieta, že nebol súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4
O.s.p., keď takéto poučenie bolo odporcovi doručené dňa XX.XX.XXXX (č.l. 53).

Odvolací súd uznal za opodstatnené odvolacie námietky odporcu čo do výroku o náhrade trov konania,
keď súd prvého stupňa nesprávne priznal navrhovateľovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia
odmenu aj za úkon právnej služby - zmena petitu návrhu v sume XXX,XX D., v plnej výške odmenu za
účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, ktoré, ako vyplýva zo zápisnice o jeho priebehu, bolo odročené,
za čo mu vznikol nárok na odmenu vo výške jednej štvrtiny ( § 14 ods. 5, písm.b/ vyhl.č. 655/2004

Z.z.), teda v sume XXX,XX D. a v rozpore s ust. § 17 ods. 1 vyhl. priznal v súvislosti s účasťou na
pojednávaniach náhradu za stratu času. Navrhovateľovi preto vznikol nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške X.XXX,X D..

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd čiastočne uznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré
poukazoval odporca vo svojom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch,

ktorými bolo rozhodnuté vo veci samej, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a vo výroku
o náhrade trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške X.XXX,X D..O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s §
142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi na základe jeho
návrhu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

vznikol právnemu zástupcovi navrhovateľa nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa XX.X.XXXX, I. I. XXX,XX D. a 1 x paušálna náhrada X,XX D., na základe čoho mu
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX D.. Náhradu trov konania je
odporca povinný zaplatiť advokátke navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Napadnutým uznesením zo dňa XX.Z. XXXX Č..H.. XXC/XXX/XXXX-XXX súd prvého stupňa uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,- D. s poukazom na ust. § 115 ods. 2 O.s.p.,
§ 119 ods. 1,3 O.s.p., § 147a ods. 1, ods. 2 a ods. 5, O.s.p.. Konštatoval, že nariadil pojednávanie
na deň XX.XX.XXXX s tým, že na predošlom pojednávaní navrhovateľ i jeho právny zástupca a
právny zástupca odporcu zobrali termín pojednávania na vedomie, neboli písomne volaní, právny
zástupca navrhovateľa ako i navrhovateľ sa na pojednávanie dňa XX.X.XXXX dostavili, odporca ako
i jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili s tým, že právny zástupca odporcu podaním

doručeným súdu v deň pojednávania, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných
dôvodov a zároveň ospravedlnil aj neúčasť odporcu na pojednávaní; právny zástupca odôvodnil svoju
neúčasť skutočnosťou, že došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu (bolesť zubov spojená s
opuchom). Uviedol, že právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní požiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,- D., nakoľko sa odporca bez ospravedlnenia nedostavil

na pojednávanie. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dôvodom na odročenie pojednávania
bol zdravotný stav právneho zástupcu odporcu, ktorý však v zmysle §119 odsek 3 O.s.p. nepredložil
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní, a odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,- D..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho

zrušenia dôvodiac tým, že zdravotný stav jeho právneho zástupcu mu neumožňoval účasť na
pojednávaní a v tejto súvislosti poukázal na znenie lekárskej správy,z ktorej vyplýva aplikácia lokálnej
anestézie súvisiacej so zákrokom a odporúčanie kľudového režimu zo strany lekára.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania (§
212 ods.1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa § 147a ods. 1 O.s.p., ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu

prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od
neho požadovať sumu XX D..

Podľa § 147a ods. 2 O.s.p., účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo
odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od
účastníka ním zastúpeného požadovať sumu XXX D..

Podľa § 147a ods. 3 O.s.p., právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené
pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka
vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému
advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia
je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako

protistrana.

Podľa § 147a ods. 4 O.s.p., právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca
splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najmenej tri dni pred
termínom pojednávania.

Podľa § 119 ods. 1,2 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje

najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

V danom prípade súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne v zmysle vyššie uvedených ustanovení

zákona a tieto nesprávne aplikoval na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd prvého stupňa na jednej strane konštatoval, že k odročeniu pojednávania dňa XX.X.XXXX došlo
z dôvodu zdravotného stavu právneho zástupcu odporcu, a pretože odročil pojednávanie z dôležitého
dôvodu, mal postupovať podľa § 147a ods. 2 O.s.p. a v spojení s § 147a ods. 4 O.s.p. zisťovať
splnenie povinnosti podľa § 119 ods. 2 O.s.p. a zachovanie lehoty. V prípade postupu podľa § 147a

ods. 3 O.s.p., ktoré zrejme súd prvého stupňa v danom prípade nepoužil, je predpokladom vzniku
peňažného nároku odročenie pojednávania v dôsledku neospravedlnenej neprítomnosti účastníka alebo
jeho zástupcu, čo sa však na daný prípad nevzťahuje, keďže právny zástupca odporcu sa ospravedlnil
a súd prvého stupňa na jeho základe odročil pojednávanie. Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, že
právny zástupca odporcu nepreukázal vyjadrením ošetrujúceho lekára dôvod odročenia pojednávania

v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p., mal vec prejednať v jeho neprítomnosti, keďže dôvod ospravedlnenia
zákonným spôsobom nedoložil. Súd prvého stupňa však dôvod ospravedlnenia zrejme akceptoval, keď
pojednávanie z tohto dôvodu odročil, čo je v rozpore s jeho konštatovaním, že právny zástupca odporcu
nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára.

S poukazom na uvedené nemôže súdom prvého stupňa uloženie povinnosti na zaplatenie paušálnej

náhrady trov konania odporcovi, z dôvodov ním uvádzaných v rozhodnutí, obstáť.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, z hľadiska relevantných ustanovení
zákona, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a preto ho podľa § 221 ods. 1, písm.h/ O.s.p. zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.