Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200652
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o. , Bratislava, Pribinova č. 25, proti odporkyni: Správa katastra Michalovce,
Michalovce, ul. Sama Chalupku č. 18, za účasti: G. G., bytom E. Č.. XX, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 04. 01. 2013 č. k. V 3224/2012-Zm-El, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 04. januára 2013 č. k. V 3224/2012-Zm-El.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35
eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 04. 01. 2013 č. k. V 3224/2012-Zm-El zamietla odporkyňa podľa § 31 ods. 3 zákona
NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky zo dňa 13. 11. 2012
na vklad záložného práva k podielu z nehnuteľnosti vo vlastníctve G. G. v katastrálnom území Ž., obec
Ž., okres G., zapísanej na LV č. XXX, ktorá je špecifikovaná v zmluve o zriadení záložného práva č.
130/2012-ŠTE zo dňa 13. 11. 2012, ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a ako záložca
G. G. zastúpená na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci,
Povraznícka 18, Bratislava. Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky
ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanej účastníčke vyplývajúcej

zozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňa13.04.2012,uzavretejmedzinavrhovateľkouvpozíciiveriteľa
a touto účastníčkou v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi
- navrhovateľke okrem poskytnutej sumy peňažných prostriedkov 300,-- eur aj poplatok v sume 288,-
eur, úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva je povinná
skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzatvára zástupca na základe
zmluvného zastúpenia, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Plnomocenstvom

sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na
účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou
náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým
spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzujepochybnosti. Dohoda o splnomocnení, ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej
dohody (alebo predtlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade
bola obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu,

a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, keďže
bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľkou už pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 13. 04. 2012
na zabezpečenie jej pohľadávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v

právachavpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Kvýberusplnomocnencanedošlo
z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Z uvedeného dôvodu považuje Dohodu o
splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt, že záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, t. j. na vrátenie istiny 300,-- eur, poplatku
v sume 288,-- eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi

predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa
dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníčky konania v podstatne vyššej hodnote, ako je výška plnenia
samotnej dlžníčky v zmluve o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv
záložcu a v konečnom dôsledku týmto konaním sa ohrozujú aj dobré mravy. S poukazom na znenie ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka konštatovala, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná s tým,

že svoj názor opiera sa aj o názor súdu v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 8 Sžo 17/2007 z 12. 12.
2007, Krajského súdu v Žiline č. 29 Sp/11/2012, Krajského súdu v Nitre č. 19 Sp/7/2012.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 25. 03. 2013 navrhovateľka žiadala, aby odporkyňa
sama zrušila svoje rozhodnutie zo dňa 04. 01. 2013 č. k. V 3224/2012-Zm-El a návrhu na povolenie
vkladu záložného práva vyhovela, resp. aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil

na ďalšie konanie.

Uviedla, že rozhodnutie odporkyne je nezákonné, lebo z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového
stavuaposúdeníplatnostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čisúprejavyvôlehodnoverné,
či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci,

riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávnezistilaskutkovýstavaplnomocenstvoudelenésplnomocnencovisplnomocniteľomnesprávne
právne posúdila. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil dlh
tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným
spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného zástupcu.
Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Rovnako
sa nestotožnila s názorom odporkyne že predmetná dohoda o splnomocnení je v rozpore s § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku
alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39
Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred

§ 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodnéhostyku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Podľa jej názoru odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1

katastrálnehozákona,keďskúmalarozporpredmetnejzmluvyoúveresdobrýmimravmi.Tátoprávomoc
prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.

Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a
plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 05. 2013 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne

správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Účastníčka G. G. sa k opravnému prostriedku nevyjadrila.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s
opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym

spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom G. G. dňa 13.
04. 2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Citovanou zmluvou sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi -
navrhovateľke okrem poskytnutej sumy peňažných prostriedkov 300,-- eur aj poplatok v sume 288,--
eur, úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných

celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Dohodouosplnomocnenízodňa13.04.2012G.G.splnomocnilaProHelp-združenieobčianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave dňa 14. 04.
2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo

spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že
splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z
vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v
tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 13. 11. 2012 uzavrela navrhovateľka a dlžníčka zastúpená ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 130/2012-ŠTE, predmetom ktorej je zriadenie záložného
práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za
účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 04. 2012.

Účastníci sa na pojednávanie dňa 10. 009. 2013, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili,
pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na ňom písomne podaním zo dňa 03. 09. 2013 ospravedlnila
a zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Odporkyňa a
účastníčka G. G. svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnili, ani z vážneho dôvodu nepožiadali
o jeho odročenie. Preto súd postupoval podľa § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods.

2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom,

alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík contra bonos mores, ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania

(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že
toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom G. G., ako splnomocniteľkou a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu
splnomocniteľka podpísala dňa 13. 04. 2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva
o úvere zo dňa 13. 04. 2012 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju

podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 14. 04. 2012. Dohoda o
splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť ovplyvniť
jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť.

Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o
splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky
uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jej záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby

samotná dlžníčka si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v
konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv,
sama dospela k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je
potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jej mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej do
vlastníctva patriacich nehnuteľností, ktoré vedela identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a

ktorýchhodnotamnohonásobneprevyšuje jejzáväzkyzozáložnejzmluvy.Takétodojednaniespôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Preto ProHelp - občianske združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať
s nehnuteľnosťami dlžníčky G. G..

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku I bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,

ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.
Podľa článku II bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska
neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo
úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporkyňa touto
skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila.

Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu,

že dlžníčka pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebola riadne zastúpená a
záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie
pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej
zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia ako nesplatený úver s príslušenstvom. S prihliadnutím
na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako i jej obsah sa javí, že táto bola uzavretá účelovo

skôr v záujme veriteľa ako dlžníčky.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v
zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur

určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.