Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713203649
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5713203649.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne V. M., T..
XX.X.XXXX, H. I., S. XX, študentky proti žalovanému M. M., T.. X.X.XXXX, H. U., Č. Z. XXXX/XX, v
konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je s účinnosťou od 6.3.2013 povinný prispievať na výživu žalobkyne zvýšeným výživným
v sume 110,-eur mesačne, zročným vždy do 25.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne na

nasledujúci mesiac.

Dlh na výživnom za obdobie od 6.3.2013 do 31.8.2013 v sume 136,13 eur je žalovaný oprávnený splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 10,-eur zročných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/161/2009 zo dňa

10.2.2010 vo výroku o výživnom na žalobkyňu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.3.2013 sa žalobkyňa proti žalovanému, svojmu otcovi
domáhala zvýšenia výživného, určeného naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn.
8C/161/2009 zo dňa 10.2.2010 na sumu 130,-€ mesačne s účinnosťou od podania žaloby na súd, teda
od 6.3.2013.

Žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti jej otca voči nej
došlo k zmene pomerov, pretože sa jej zvýšili náklady na školu, keďže navštevuje tretí ročník strednej
školy. Je študentkou a nemá žiadny príjem na pokrytie jej základných potrieb. Výživné, ktoré bolo na ňu
naposledy určené vo výške 90,-€ na jej krytie jej potrieb nepostačuje.

Vo svojej výpovedi potom žalobkyňa uviedla, že od septembra 2013 nastupuje to 4.ročníka SOŠ
podnikania v Martine, z čoho vyplýva, že bude v maturitnom ročníku, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady.
Od poslednej úpravy výživného sa jej nároky zvýšili, keďže sa stala študentkou strednej školy a v

súčasnostijučakámaturitaastužkovávoktóbri.Nastužkovúsaonaajejspolužiaciskladalisumou200,-
€ s tým, že ona už sumu 150,-€ zaplatila a ešte 50,-€ musí zaplatiť do konca septembra 2013. Stravuje
sa doma okrem zhruba štyroch dní v mesiaci, kedy si kupuje obed za 90 centov, čo predstavuje necelé4,-€ na mesiac. Do školy chodí peši a preto MHD pri dochádzke do školy používať nemusí. Udalosti,
ktoré ju vo štvrtom ročníku čakajú však vyžadujú zvýšené náklady na obuv, ošatenie, ktoré je potrebné
obstarať pre tieto príležitosti slávnostné. Doma používa kvôli školským povinnostiam aj internet, ktorý

uhrádza jej matka sumou 20,-€ mesačne. Používa mobilný telefón, kde si kupuje kredit za sumu 7,- až
8,- € raz za dva až tri mesiace. Všetky jej potreby hradí matka, otec platí výživné nepravidelne a na jeho
príjem je vedená exekúcia. Iné pravidelné výdavky nemá.

Žalovanýsakžalobeprvýkrátvyjadril napojednávaní,kdeuviedol,žesozvýšenímvýživnéhonesúhlasí.
V súčasnosti už vyše roka pracuje u zamestnávateľa - firmy Edymax Holding a.s. so sídlom v Bratislave,

u ktorého má uzavretý jednak pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy a jednak pracovno-právny
vzťahnazákladedohodyopracovnejčinnosti.Čistýpríjempodľajehovýpovedesapohybujeokolosumy
500,- až 600,-€ mesačne. V súčasnosti žalovaný žije so svojou priateľkou I. Y., s ktorou má piate dieťa
M. M., T.. X.X.XXXX. V priebehu konania bolo otcovstvo žalovaného k tomuto dieťaťu určené súhlasným
vyhlásením rodičov. Žalovaný preto poukázal na to, že má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k piatim
deťom, z toho štyrom deťom z prvého manželstva a najnovšie aj k synovi M.. Výživné na tri mladšie deti

z manželstva Y., J. Z. G. mu naposledy bolo určené neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin
sp.zn. 20P 167/2012, voči ktorému sa odvolal, pretože jeho vyživovacia povinnosť k týmto trom deťom
spolupredstavovalasumu310,-€mesačne.Poukázalnaskutočnosť,žejehopriateľkajenezamestnaná,
jenamaterskejdovolenkeajejpríjempredstavujemaximálnevýšku260,-€mesačne.Spriateľkouobýva
byt, ktorý vlastnia jej rodičia a preto on s priateľkou musia uhrádzať len pravidelné platby za byt, ktoré

predstavujú výdavok približne 220,-€ mesačne. Okrem toho platia inkaso v sume 56,64 eur mesačne a
poplatky za káblovú televíziu 18,90€ mesačne. Tieto zahŕňajú aj poplatky za internet. Žalovaný používa
mobilný telefón, na ktorý si kupuje kredit 1x za tri mesiace približne za 6,-€. Uviedol, že má niekoľko
pôžičiek, ktoré pre nedostatok finančných prostriedkov nespláca. Pripustil, že naposledy pred uzavretím
pracovného pomeru so súčasným zamestnávateľom mal iného zamestnávateľa, kde dosahoval vyšší

príjem. U tohto zamestnávateľa firmy Mobis Slovakia s.r.o. so sídlom v Gbeľanoch dosahoval vyšší
príjem, avšak pracovný pomer u neho rozviazal dohodou s víziou lepšieho zamestnania v zahraničí,
ktoré sa mu nakoniec získať nepodarilo. Preto bol nejaký čas evidovaný na úrade práce a momentálne
pracuje u zamestnávateľa, uvedeného vyššie.

Listinnými dôkazmi, pripojenými do súdneho spisu potom žalovaný preukázal svoje výdavky, resp.

výdavky jeho momentálnej rodiny tak, ako sú uvedené v jeho výpovedi.

Potvrdením od zamestnávateľa potom súd zistil, že žalovaný mal za obdobie od júla 2012 do decembra
2012 priemerný čistý zárobok z pracovného pomeru vo výške 437,52 eur a na základe dohody o
pracovnej činnosti v mesiacoch október a november 2012 zarobil spolu 126,54 eur. Zo mzdového listu
za rok 2013 sa príjem žalovaného pohyboval od sumy 388,98 eur v januári, cez sumu 434,29 eur v

marci, 515,87 eur v máji a sumu 505,50 eur v júni 2013.

Mimo výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie aj výsluchom matky žalobkyne a priateľky
žalovaného I. Y., prečítal listiny, pripojené do súdneho spisu najmä rozsudok Okresného súdu Martin
sp.zn. 8C 161/2009, rozsudok OS Martin sp.zn. 20P/167/2012 a ďalšie listiny, preukazujúce príjmy a
životné náklady účastníkov konania a rodičov žalobkyne.

Matka žalobkyne bola naposledy zamestnaná vo firme Ecco Slovakia a.s., kde bol ukončený s ňou
pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov, ktorý skončil k 30.4.2013. Za obdobie od júla
2012 do februára 2013 mal súd u matky žalobkyne preukázaný priemerný čistý zárobok vo výške 487,13
eur mesačne. V súčasnosti je príjmom matky žalobkyne podpora v nezamestnanosti vo výške 520,-€. Za
byt, v ktorom býva so žalobkyňou a ďalšími troma maloletými deťmi platí mesačne 310,-€, ďalšiu sumu

titulom poplatku za internet platí vo výške 20,-€ mesačne, rovnako ako žalovaný má aj ona pôžičky, ktoré
momentálne nespláca, pretože jej príjmy na to nepostačujú. Poplatky za telefón pre ňu predstavujú 7,-
€ mesačne.Svedkyňa I. Y. potvrdila, že so žalovaným žije v spoločnej domácnosti od apríla 2012 a narodilo sa im
spoločné dieťa M. Y. S. X.X.XXXX. Z predchádzajúceho vzťahu má svedkyňa dve deti a to zárobkovo
činného I. a dcéru F., T.. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou 3.ročníka Martinského gymnázia, teda má

vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dve
deti. Potvrdila výšku výdavkov jej rodiny tak, ako vyplynula z výpovede žalovaného. Na dcéru Zuzanu
jej bolo určené výživné v sume 200,-€ mesačne, avšak reálne bývalý manžel posiela sumu len 100,-
€. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý M. sa narodil nedonosený, je nutné s dieťaťom chodiť na
pravidelné rehabilitácie do Martina a do neonatologickej poradne do Martina. Dieťa zatiaľ samo nechodí,

a preto je nutné ho naďalej sledovať. Aj tieto pravidelné návštevy lekára na rehabilitácie zhruba každé
dva týždne vyžadujú zvýšené náklady na cestovné výdavky. Dieťa konzumuje mlieko Nenatal, určené
pre nedonosené deti, ktoré jedno balenie predstavuje náklad 12,-€ a postačí približne na 5 dní. Plienky
pre dieťa predstavujú náklad 40,- až 60,-€ mesačne.

Z potvrdenia o návšteve školy mal súd preukázané, že žalobkyňa je študentkou Strednej odbornej školy
podnikania v Martine v súčasnosti v štvrtom ročníku.

Z rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 8C 161/2009 zo dňa 10.2.2010 súd zistil, že týmto rozsudkom
bolo manželstvo rodičov žalobkyne rozvedené, štyri maloleté deti z manželstva pochádzajúce - V., Y.,
T.. X.X.XXXX, J., T.. XX.X.XXXX Z. G., T.. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti matke a žalovaný ako otec detí bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. sumou 90,-
€ mesačne, Y. 90,-€ mesačne, na mal. J. sumou 70,-€ a na mal. G. 60,-€ mesačne.

Ohľadne troch mladších súrodencov žalobkyne bolo na Okresnom súde Martin vedené konanie pod
sp.zn. 20P 167/2012 a dňa 30.4.2013 bolo vo veci vyhlásený, zatiaľ neprávoplatný rozsudok, ktorým
okresnýsúdnávrhotcanazníženievýživnéhonaV.,Y.,J.Z.G.zamietolarozhodol,žežalovanýakootec
detí je povinný platiť zvýšené výživné na Y. vo výške 130,-€ mesačne, na J. vo výške 100,-€ mesačne
a na mal. G. vo výške 80,-€ mesačne s účinnosťou od 1.1.2013. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,

že súd prihliadal na príjem, ktorý dosahoval otec u svojho predposledného zamestnávateľa firmy Mobis
Slovakia s.r.o., v ktorej firme žalovaný podľa názoru súdu ľahkovážne a nezodpovedne skončil pracovný
pomer, ktorý mu umožňoval dosiahnuť príjem cca 910,-€, z ktorej by mohol svoje vyživovacie povinnosti
voči deťom bezproblémov plniť.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ktoré boli pripojené v spise 20P 167/2012 a ktoré súd použil aj pre

potreby tohto konania súd zistil, že žalovaný mal v období od 1.1.2012 do 11.6.2012 vyplácanú dávku
v nezamestnanosti v celkovej výške 3397,70 eur.

Nároky žalobkyne súd posudzoval podľa ustanovení § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V tomto prípade súd zistil, že posledná úprava vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobkyni bola

urobená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 8C 161/2009 zo dňa 10.2.2010. V tom čase bola
žalobkyňa maloletá, bola študentkou ZŠ. V súčasnosti je stredoškoláčkou a je v maturitnom ročníku.
Je teda celkom samozrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobkyni
sa zmenili výrazným spôsobom pomery na strane žalobkyne. Žalobkyňa sa stala plnoletou, je to mladá
žena,srozsiahlymispoločenskými,kultúrnymi,pracovnýmipotrebami,sprimeranýminárokminavýživu,

hygienické potreby, potreby spoločenského a kultúrneho života.

Je nesporné, že pomery sa zmenili i na strane žalovaného. Predovšetkým sa zmenili príjmy žalovaného
odstavu,ktorýtuexistovalvčaserozhodovaniaojehovyživovacejpovinnostivočižalobkyni,keďvtomto
období bol žalovaný zamestnancom firmy Mobis Slovakia s.r.o. v období od 9.1.2006 do 14.10.2011 a
jeho príjem v roku 2011 predstavoval v čistom zárobku 960,57 eur. Odvtedy na strane žalovaného príjem

poklesol, na vyššie uvádzané sumy u jeho súčasného zamestnávateľa a pribudla mu jedna vyživovacia
povinnosť v osobe mal. M. M.Y., T.. X.X.XXXX. Z toho vyplýva, že v súčasnosti žalovaný má vyživovaciu
povinnosť k piatim deťom a jeho príjem poklesol skoro o polovicu. Je pravdou, že žalovaný u svojho
predposledného zamestnávateľa rozviazal pracovný pomer dohodou a ako súdu vysvetlil, dôvodom bola
skutočnosť, že mal vybavené zamestnanie v zahraničí, ktoré malo byť lepšie plateným zamestnaním a

z tohto zamestnania nakoniec zišlo. Napriek tejto skutočnosti súd žalovaného nepovažoval za osobu,
ktorá by sa vyhýbala práci. Žalovaný bol v nevyhnutnej miere evidovaný na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie a v súčasnosti od roku 2012 je zamestnancom obchodnej spoločnosti Edymax Holding
a.s. so sídlom v Bratislave. Matka žalobkyne stratila zamestnania a v čase rozhodovania súdu jej
jedinýmpríjmomjepodporavnezamestnanostivovýške520,-€.Matkežalobkynevyživovaciepovinnosti

nepribudli.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že odôvodneným potrebám žalobkyne s
prihliadnutím na možnosti žalovaného zodpovedá výživné vo výške 110,-€ mesačne tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobkyni
súd prihliadal samozrejme na skutočnosť, že ohľadne troch mladších súrodencov žalobkyne bol vydaný

zatiaľ neprávoplatný rozsudok OS Martin, uvádzaný vyššie, podľa ktorého by mal žalovaný platiť na
mladších súrodencov žalobkyne výživné spolu v sume 310,-€. Vzhľadom na existujúcu vyživovaciu
povinnosť k maloletému M. M. podľa presvedčenia súdu potom už nie je v možnostiach a schopnostiach
žalovaného prispievať na výživu žalobkyne vyšším výživným. Súd preto určil výživné tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobkyne zamietol. Výživnépriznal od podania žaloby na súd v súlade s návrhom, keďže podľa presvedčenia súdu už k tomuto dňu
existovali skutočnosti, ktoré preukazovali zmenu pomerov na strane žalobkyne.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodoval o nároku žalobkyne za obdobie od 6.3.2013 v auguste

2013, súd vo výrokovej časti rozsudku určil dlh na výživnom za obdobie od 6.3.2013 do 31.8.2013, t.j.
za obdobie 25 dní marca 2013 a za obdobie apríla až septembra 2013, keďže v auguste 2013 podľa
výrokovej časti rozsudku je už zročné výživné na september 2013. Teda určoval dlh na výživnom za
obdobie šiestich mesiacov a dvadsiatichpiatich dní, čo predstavuje za obdobie 6 mesiacov rozdiel 6x
20,-eur a za obdobie 25 dní marca 2013 sumu 16,13 eur. Spolu potom dlh na výživnom predstavuje

sumu 136,13 eur a vzhľadom na výšku tejto sumy, výšku vyživovacej povinnosti súd žalovanému povolil,
aby dlh na výživnom splácal v pravidelných splátkach, ktorých zročnosť a výšku určil vo výrokovej časti
rozsudku.

Novou úpravou vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobkyni došlo k zmene rozsudku Okresného
súdu Martin sp.zn. 8C 161/2009 zo dňa 10.2.2010 vo výroku o výživnom na žalobkyňu.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.2O.s.p..Žalobkyňabolavkonaní úspešná

len sčasti, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.