Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/358/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216742
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312216742.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 584 eura ako majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 459 eur, keď Okresný

súd v Leviciach viac ako 8 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej exekútorom pod
exekučným číslom EX 5549/2008.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa
dostavil právny zástupca a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu a
písomných vyjadrení, žiadala doplniť dokazovanie znaleckým posudkom.
Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedla, že žiada návrhu vyhovieť, priznať
náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi prečítaním, a to : vyjadrením odporcu doručeným dňa 23.04.2013, novinovým článkom, listom
európskych komisií, vyjadrením exekútora Dr. K. doručeného dňa 28.6.2013, pripojeným spisom -
fotokópiou sp. zn. 9Er/833/2008 OS Levice a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy

584 eura ako majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 459 eur. Navrhovateľ
ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice na vykonanie
exekúcie voči povinnému: T. T. Príslušný okresný súd vydal poverenie po uplynutí zákonom stanovenej
doby s omeškaním viac ako 8 mesiacov, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Majetková škoda
predstavovala náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a
rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali

sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne
náklady v sume 15 eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutímčasu boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo
dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma
má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ

vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 660 eur ročne a
navrhovateľ sa domáhal sumy 459 eur za 8 mesiacov.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na
vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak

je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade
posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba tieto posudzovať aj
v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca

namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať
len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických,

či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade
odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom
na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia,
vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh
navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť

pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca namietal aj premlčanie
návrhu, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred
uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ

nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul nároku
je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ

vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia
podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 20.05.2010, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že súd
musí v 15-dňovej lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Rozhodnutie rozhodcovskej
komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského
súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako

nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety odporcu. Odporca
nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom
pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa navrhovateľa
vydaniepoverenianiejepoprávnejafaktickejstránkezložitouvecou.Výkladzákonaozodpovednostiza
škodupodľaktoréhobynebolvšeobecnýsúdoprávnenýpreskúmavaťexistenciuzbytočnýchprieťahovv

konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa
a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým
posudkom, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť
aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov
spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak

sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené. V námietke premlčania navrhovateľ
uvádzal, že o nevydaní poverenia sa mal možnosť dozvedieť len od exekútora, konkrétne špecifikovať
dátum, kedy sa o nevydaní poverenia dozvedel, uviesť nevedel.Zo spisu sp. zn. 9Er/833/2008 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o vydanie
poverenia bol podaný dňa 10.10.2008. Poverenie v predmetnej exekučnej veci bolo Okresným súdom
v Leviciach vydané dňa 17.031.2009. Navrhovateľ ako oprávnený neurgoval vydanie poverenia. Na

výzvu súdu exekútor ohľadne vymáhania dlžnej sumy uviedol, že pohľadávka v sume 164,64 eura s
príslušenstvom nebola vymožená v celkovej výške 1.527,32 eura.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie

poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou

uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota

neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie exekútor,

ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého

dôvodu.Nepredloženiedôkazovniejedôvodnazastaveniekonaniaalenaprípadnézamietnutienávrhu.
Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 23.04.2012
adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Uplynula šesťmesačná
lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na súde. Navrhovateľ sa domáhal škody za
nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd v

tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty,
z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41
ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať
poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak že exekučným titulom

boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Bola
by takáto novela nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia
na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad
neprípustnostiexekúcie.Novelač.144/2010Z.z.savzťahujeajnakonaniazačatépredúčinnosťoutohto
zákona (ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení, na základe exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre
výklad zákona je podstatný úmysel zákonadárcu. V podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa by súd
musel vydávať poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods.
2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. Nárok na
náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný

súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované

ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné
ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto
konania.

Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo vydané viac ako s 8 mesačným omeškaním. Súd zistil, že
poverenie bolo vydané 158 dní od doručenia návrhu. Navrhovateľ uvádzal päť urgencie vo veci vydania
poverenia, ktoré sa v exekučnom spise nenachádzajú a nekorešpondujú ani s časom omeškania s
vydaním poverenia. Údaje navrhovateľa sú nesprávne, s ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnenýnemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej majetkovej škode, či
dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne. Táto skutočnosť nárok navrhovateľa skôr
vyvracia. Exekútor vymáha pohľadávku celkove v sume 1.527,32 eura z pôvodnej sumy 164,64 eura.

V predmetnej veci z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody bol exekučný titul rozhodcovský
rozsudok. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej
neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal
žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia.
Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie

výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený
povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých
základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ
v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie,
nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na
vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do
samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu,
nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v
zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce

konečnévymoženiepohľadávky.Navrhovateľnavrhovalvtomtosmerepredloženieznaleckéhoposudku
resp. znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p.. I k takémuto postupu je potrebné,
aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať, či rozhodnúť
podľa § 136 O.s.p.. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov
konania. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne

zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že
možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia
a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa
nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní o ktorých ten ktorí súd v danom
čase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Sám navrhovateľ žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty

navyjadreniepreveľkémnožstvovecíaprípisovzosúdov(exekučnýspisOSLevicesp.zn.8Er/40/2009
založený v spise sp.zn. 25C/352/2012 OS Nitra). Navrhovateľ v konaní sp. zn 25C 319/2012 predložil
vyjadrenie po výzve súdu na pojednávaní dňa 17.01.2013 až po 210 dňoch! Objektívne tak nie je vždy
možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Je pravdou, že exekučný súd vydal poverenie po 15 dňoch od
návrhu. Bolo vydané na 158 deň od podania návrhu. Do pozornosti súd dáva skutočnosť, že aj exekútor

u ktorého oprávnený navrhovateľ podal návrh na začatie exekúcie nedodržival lehotu podľa § 44 ods.
1 Exekučného poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní, z čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe
podobné závery nevyvodzoval. Súd lehotu prekročil o 143 dní. Ide o dobu, ktorá je v rámci súdneho
konania časovo zanedbateľná. Z pohľadu súdnictva sa o uvedenej dobe dá hovoriť ako o krátkom
časovom intervale. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia

nepresadzoval zákonnými možnosťami. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno
hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby navrhovateľ v
neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na
náhradu škody. Je potrebné vyhodnotiť či nedodržanie zákonnej lehoty súdom na vydanie poverenia po
dobu 143 dní má mať za následok priznanie škody. Nedodržanie lehoty v dĺžke 143 dní je zanedbateľné.

Pre navrhovateľa preukázateľne nenastala žiadna objektívna negatívna skutočnosť. Otázka je či aj
k škode došlo. Ako už bolo konštatované majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma
nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v
tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu
vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po

finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá
i podľa súdnej praxi nie v súlade s dobrými mravmi. O návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté.
Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať.
Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku

navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu , jeho majetok by sa
nezmenšil. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky
navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty
na vydanie poverenia.

Z dokazovania nebolo možné zistiť kedy sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel o nevydaní poverenia

v 15-dňovej lehote. Od uplynutia 15 dňovej lehoty ( dňa 25.10.2008) po podaní návrhu na vydanie
poverenia dňa 10.10.2008 do uplatnení si náhrady škody priamo u odporcu dňa 23.04.2012 uplynula
trojročná doba. Odporca namietal premlčanie návrhu. V exekučnom spise nie je údaj o informovanosti
oprávneného exekútorom o nevydaní poverenia. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nemožno
považovať za dobu od kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode. Navrhovateľ pre nevydanie poverenie

údajne evidoval vyššie náklady. Aké náklady potom má od 17.03.2009? Ak navrhovateľ tak aktívne
pociťoval 143 dňové omeškanie s vydaním poverenia za dôvod pre vznik škody, je podivné, že ohľadne
škody sa s vecou začal zaoberať až v roku 2012. V prípade, že to navrhovateľ nevyvráti, sa vychádza
z toho, že premlčanie začalo plynúť prvý deň po ubehnutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia
od podania návrhu. Navrhovateľ mal námietku premlčania odporcom písomne doručenú, túto v rámci

ďalšieho dokazovania objektívne nevyvrátil. Súd mal za to že návrh je premlčaný. Pre účastníka konania
je včasné rozhodnutie podstatnejšie ako právny dôvod pre ktorí bolo rozhodnuté ak ide o zhodný petit.
Vzhľadom na povahu veci, keď ide o množstvo podaní ktorými sú súdy zaťažené, v rámci hospodárnosti
konania aj na odvolacom súde prvostupňový súd napriek premlčaniu uviedol aj ďalšie dôvody pre
zamietnutie návrhu v prípade, že by mal odvolací súd iný názor na premlčanie.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, aby
okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Súd preto
k veci dodáva, že by predmetné poverenie nevydal, keďže exekučný titul nie je vydaný v súlade

so zákonom, keď rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Súdy SR v predmetných veciach majú rovnaký právny názor, nielen ohľadne
navrhovateľa,napríkladzhodnerozhodovalKrajskýsúdvNitrenapr.voveciachsp.zn.26CoE/140/2012,
8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach sp.zn. 16CoE 228/2012,
17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn.6CoE 167/2012, Najvyšší súd SR vo veciach sp.zn.

1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 3 Cdo 46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, ako aj Ústavný súd
ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010.

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti veci
ako sú zanedbateľná dĺžka nedodržania lehoty, nepravdivé údaje navrhovateľa o dĺžke nedodržania

lehoty, reálne nepreukázanie škody, vymoženie pohľadávky, neexistencia konštatovania prieťahov v
konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup
oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,
exekučný titul v rozpore so zákonom viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu
návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.