Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112213505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112213505.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateľa: V. N., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. XXXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpený Advokátka
kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., ulica Vajanského č. 1/2765, 010 01 Žilina, proti odporcovi: LVK,
spol. s.r.o., so sídlom Svederník č. 48, IČO 31618154, o zaplatenie 5.539,86 Eur s prísl., takto:

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhom,doručenýmtunajšiemusúdudňa13.4.2012domáhalsúdnehovýroku,vktorom
by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.539,86 EUR
s 9 %-ným úrokom z omeškania od podania návrhu až do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh skutkovo
odôvodňoval tým, že bol vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom

území B.Ý. H., zapísaných na LV č. 1890, parcela č. XXXX o výmere 2791 m2 v podiele 1/1, LV č. XXXX,
parcela č. XXXX o výmere 3257 m2 v podiele 1/6 (542,83 m2), na LV č. XXXX, parcela č. XXXX o výmere
74 m2 v podiele 1/6 (12,33 m2) a na LV č. XXXX, parcela č. XXX o výmere 769 m2 v podiele 1/6 (128,17
m2). Na základe právneho úkonu došlo z navrhovateľa k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti na L. N.,
ktorá je v súčasnosti na predmetných LV zapísaná ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka. Navrhovateľ
predmetným návrhom uplatňuje od odporcu finančné plnenie za odporcom užívané nehnuteľnosti bez

právnehodôvodu,zaobdobieod13.4.2010(dvojročnásubjektívnalehotadopodaniažalobnéhonávrhu)
do 24.10.2010 (dovtedy bol navrhovateľ vlastníkom). V lokalite, kde sa nachádzajú predmetné pozemky,
je všeobecnou cenou nájmu na obdobné účely suma 3,-- EUR/m2. Odporca aj v minulosti užíval
nehnuteľnosti, patriace navrhovateľovi vo výmere 3.474,33 m2, čo pri hodnote 3,-- EUR/m2 predstavuje
bezdôvodné obohatenie 5.539,86 EUR. Navrhovateľ poukázal na to, že medzi ním a odporcom sa v
minulosti uskutočnilo jednanie ohľadom prenájmu uvedených nehnuteľností, bola spracovaná zmluva

o prenájme pôdy č. 610 zo dňa 1.1.2010. K podpísaniu tejto zmluvy zo strany navrhovateľa nedošlo z
dôvodu neobjektívneho vyčíslenia hodnoty nehnuteľnosti v danej lokalite bežného nájmu pozemkov.

K podanému návrhu sa odporca vyjadril písomne podaním, doručeným súdu dňa 1.6.2012, v ktorom
uviedol, že všetky nároky navrhovateľa považuje za nedôvodné. Poukazoval na to, že na pôde v
katastrálnomúzemíB.H.hospodárinačastipoľnohospodárskejpôdyod1.10.2003.Pôdabolaspočiatku
katastrofálne zaburinená, pasením a mulčovaním dali do poriadku aj parcely p. N., o ktoré v tom čase
nejavil žiadny záujem. Bezdôvodne sa neobohacoval, nakoľko za neznámych vlastníkov a za vlastníkov,

ktorí si pôdu nedokladovali, za nájom za užívanú pôdu platil Slovenskému pozemkovému fondu a okrem
toho Mestu Žilina platí pravidelne daň z nehnuteľnosti z užívanej poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ
vlastní poľnohospodársku pôdu a priemerná cena ornej pôdy v katastri B. H. je 23.730,-- SKK za jeden
ha, čo predstavuje 787,70 EUR. Navrhovateľovi ponúkol nájomné v zmysle zákona vo výške 2 %,avšak navrhovateľ jeho ponuku odmietol. Pritom poukázal na ustanovenie § 10 Zákona č. 504/2003 Z.
z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, podľa
ktorého vlastníkovi prináleží nájomné najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, určenej podľa

osobitného predpisu. Navrhovateľ začal na uvedených parcelách sám hospodáriť bez vytýčenia parciel
geometrickým plánom. Uvedené parcely sú v pôvodných blokoch N. 8,25 ha, Y. 8,23 ha a Z. 15,11 ha, v
hraničnej blízkosti susednej parcely navrhovateľ vysádza stromy orechov, ktoré budú hrubo zasahovať
do užívateľských práv susedných parciel. Na niektoré parcely nemá prístupové cesty, takže prechádza aj
cez odporcom prenajaté pozemky. Parcely navrhovateľa sú v blízkosti skládky smetí, z ktorej dochádza k

pravidelnému úletu smetí do okolia a na parcelách býva často neznesiteľný zápach. Tieto okolnosti majú
obmedzujúci vplyv na využitie poľnohospodárskej pôdy v tejto lokalite, ale sú objektívne dané, preto
aj navrhovateľovi navrhli nájomné v zmysle zákona vo výške 2 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy.
Navrhovateľ však v čase, keď odburiňovali parcelu N., zavolal na nich políciu, a preto museli prestať až
do vyriešenia prípadu. Doposiaľ sa však nič nevyriešilo. Pre porovnanie poukazoval na to, že susediaci
hon Y., ktorý neobhospodaruje, je v dezolátnom stave a je zaburinená. Odporca predložil súčasne so

svojim vyjadrením nájomnú zmluvu č. XXXXXXX, ktorú mal uzatvorenú so Slovenským pozemkovým
fondom, nájomnú zmluvu č. XXXXXXX, uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom na katastre
X., X., B. H. a č. XXXXXXX, ktorú má uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom na katastre K.
I. O., M., K. K..

Na pojednávaní dňa 22.7.2013 účastníci zotrvali na svojich písomných stanoviskách.

Právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá bola navrhovateľovi ustanovená rozhodnutím Centra právnej
pomoci, uviedla, že navrhovateľ trvá na podanom návrh tak, ako bol súdu doručený, a pokiaľ ide o
skutkové okolnosti, uvedené v návrhu, tvrdí, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu
nehnuteľností, ku ktorým bol navrhovateľ v roku 2010 podielovým spoluvlastníkom a výlučným
vlastníkom, odporca užíval a používal tak, aby mohol podnikať v premete činnosti svojej spoločnosti a

používal ich na pasenie a chov hospodárskych zvierat. V tejto súvislosti poukázala aj na návrh zmluvy
o prenájme č. XXX, ktorý odporca zaslal navrhovateľovi, ako aj na podmienky prenájmu, teda týmto
návrhom nájomnej zmluvy odporca jednoznačne potvrdil, že predmetné pozemky užíva v podieloch,
ktoré patrili navrhovateľovi. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľovi nebolo doručené
vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.5.2012, a toto si vyžiadal až pri nahliadnutí do spisu, avšak neboli mu

doručené prílohy, ktoré predložil odporca ako listinné dôkazy, a teda k námietkam, uvedeným v jeho
vyjadrení, sa navrhovateľ nemôže v celom rozsahu dostatočne vyjadriť, nakoľko tieto dôkazy, ktoré boli
predložené súdu navrhovateľovi neboli doručené.

Štatutárny zástupca odporcu poukazoval na to, že navrhovateľovi ponúkli uzatvorenie nájomnej zmluvy,
nakoľko nájomných zmlúv s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy má okolo 600, od Z. až po B. H.

a zároveň má nájomné zmluvy aj so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý zastupuje neznámych
vlastníkov a nemal v podstate problém ani s jednou nájomnou zmluvou. Navrhovateľ návrh nájomnej
zmluvy neakceptoval a urobil si vlastné prepočty podľa ceny, ktorú vyplácala Diaľničná spoločnosť.
Odporca mu aj ponúkol vyšší nájom, pokiaľ ide percentuálne, ako platí Slovenskému pozemkovému
fondu, avšak navrhovateľ to neakceptoval. Od toho obdobia, ako navrhovateľ neprijal návrh nájomnej

zmluvy, túto časť pozemkov, ktorá sa nachádza v troch veľkých honoch, kde si to sám navrhovateľ
ohradil, odporca nevyužíva. Pozemky, ktoré neboli vytýčené geometrickým plánom, ale vykolíkované
navrhovateľom, oplotili kolmi a natiahli ohradník, aby sa kravy nedostali k jeho pozemkom. Rešpektovali
jeho vykolíkovanie a od roku 2010, tak, ako to oplotili, kravy na týchto pozemkoch nepasú. Pasú
kravy na okolí, na ostatných okolitých pozemkoch, na ktorých majú urobené nájomné zmluvy či už so

Slovenským pozemkovým fondom, s firmou T + T a so známymi vlastníkmi. Odporca uviedol, že sa
zaoberá ekologickým poľnohospodárstvom a v zmysle zákona musí tieto pozemky udržiavať vykosením,
vypasením alebo vymulčovaním, na toto sú prísne kontrolné kritériá, ktoré bývajú niekedy dva až tri krát
do roka a boli aj v tom roku. Podľa tvrdenia odporcu, navrhovateľ si svoje pozemky užíva sám.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu,

oboznámením sa s:- výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX pre katastrálne
územie B. H., žiadosť o zaslanie nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľa, adresovanú odporcovi zo
dňa 31.1.2010, odpoveď odporcu, adresovanú navrhovateľovi zo dňa 10.2.2010, list navrhovateľa,

adresovaný odporcovi zo dňa 8.8.2011 z č. listu 10, návrh zmluvy o prenájme pôdy č.XXX, ktorý je
podpísaný len odporcom, protinávrh navrhovateľa k návrhu nájomnej zmluvy č. XXX, Nájomná zmluva
č. XXXXXXX zo dňa 23.11.2003, uzatvorená medzi prenajímateľom Slovenským pozemkovým fondom
a odporcom, ktorej predmetom sú poľnohospodárske pozemky v okrese Žilina v katastrálnom území
B. H. o celkovej výmere 79 ha, z toho vo vlastníctve s.r.o. v správe prenajímateľa 1 ha a neznámych

vlastníkov vo výmere 78 ha, príloha č. 1 k uvedenej nájomnej zmluve, nájomná zmluva č. XXXXXXX zo
dňa 3.5.2005, uzatvorená medzi prenajímateľom Slovenským pozemkovým fondom a odporcom, príloha
č. 1 k uvedenej nájomnej zmluve, daňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2004, daň z pozemkov,
záznam o podaní vysvetlenia, spísaný na OR PZ Žilina dňa 13.1.2012 pod číslom ORP-P-1145/OPP-
V-2011 a celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol do 24.10.2010 vedený ako vlastník a podielový spoluvlastník nehnuteľností,

nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. H., zapísaných na LV XXXX ako EKN parcela č. XXXX -
orná pôda, o výmere 2791 m2 v podiele 1/1 na LV č. XXXX, ako EKN parcela č. XXXX - orná pôda o
výmere 74 m2 v podiele 1/6, na LV č. XXXX ako EKN parcela č. XXX - orná pôda o výmere 769 m2 v
podiele 1/6, na LV č. XXXX ako EKN parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3257 m2 v podiele 1/6.

Navrhovateľ listom zo dňa 31.1.2010 vyzval odporcu na zaslanie nájomnej zmluvy, s poukázaním na to,

že už niekoľko rokov užíva jeho pozemky, parcelu EKN XXXX o výmere 2791 m2, parcelu č. EKN XXX
o výmere 128,17 m2, parcelu EKN XXXX o výmere 542,83 m2 a parcelu EKN XXXX o výmere 12,3 m2
v katastrálnom území B. H., celkom užíva 3474,30 m2 na pasenie dobytka a zber sena. Cena týchto
pozemkov sa pohybuje podľa znaleckých posudkov, vypracovaných pre Národnú diaľničnú spoločnosť
v rozmedzí od 28,568 EUR do 37,84 EUR. Pri stanovení ceny nájmu žiadal o vzatie cien pozemkov do

úvahy. Bežne sa cena nájmu stanovuje vo výške 10 % z ceny nehnuteľnosti. Zaslanie nájomnej zmluvy
za uvedené pozemky žiadal za rok 2010, prípadne na viac rokov a nakoľko v minulých rokoch odporca
užíval jeho pozemky bez nájomnej zmluvy, žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka.

Odporca na uvedený list navrhovateľovi odpovedal listom zo dňa 10.2.2010, v ktorom uviedol, že

pri preberaní hospodárenia na časti poľnohospodárskej pôdy v katastri obce B. H. od PD L. obdržal
aj zoznam nájomných zmlúv na ním obhospodarovanú pôdu. Okrem toho cez Urbariát v B. H.
niekoľkokrát vyzýval vlastníkov pôdy, aby si listom vlastníctva dokladovali poľnohospodársku pôdu,
na ktorej odporca hospodári. S každým, kto tak urobil, uzavrel nájomnú zmluvu a vypláca mu v
zmysle zákona primerané nájomné a Mestu Žilina platí daň z nehnuteľnosti. Za pôdu, ktorú si vlastníci

z vlastných dôvodov nedokladovali, vypláca nájomné Slovenskému pozemkovému fondu, takže sa
bezdôvodne neobohacoval, ako to uvádza navrhovateľ vo svojom liste. Ďalej uviedol, že pôdu, ktorú
obhospodaruje, udržiava v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Parcela N., ktorá
bola totálne zaburinená, je dnes v dobrom stave. Zároveň uviedol, že sú radi, že navrhovateľ poslal
doklady o vlastníctve pôdy a na základe toho mu zaslal nájomnú zmluvu na podpis s tým, aby oslovil aj

ostatných vlastníkov pôdy v B. H., aby si čo najskôr vydokladovali listom vlastníctva poľnohospodársku
pôdu, ktorú odporca užíva s tým, že radšej vyplácajú nájom skutočným vlastníkom, ako pozemkovému
fondu a okrem toho vlastníci pôdy nemusia platiť na ním prenajatú pôdu daň z nehnuteľnosti Mestu
Žilina. Hodnota poľnohospodárskej pôdy sa určuje podľa bonity pôdy a nie podľa Diaľničnej spoločnosti.
Zákon o najmä poľnohospodárskych pozemkoch stanovil výšku nájomného minimálne 1 % z ceny

poľnohospodárskej pôdy, určenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky.

Z návrhu zmluvy o prenájme č. XXX súd zistil, že predmetom zmluvy bol prenájom poľnohospodárskej
pôdy, uvedenej v prílohe č. 1 o celkovej výmere 0,3474 ha, s tým, že nájomné za prenájom
poľnohospodárskej pôdy je stanovené v súlade s § 10 Zákona č. 504/2003 Z. z. vo výške 2 % z ceny
poľnohospodárskej pôdy, určenej podľa BPEJ. Užívateľ uhradí nájomné vždy do 31.12. bežného roka

vlastníkovi, resp. zákonnému dedičovi v celkovej výške 5,47 EUR a splatnosť nájomného sa môže
dohodnúť i v naturálnom plnení a nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.Na uvedený návrh nájomnej zmluvy reagoval navrhovateľ protinávrhom, kde navrhoval nájomné za
prenájom poľnohospodárskej pôdy v zmysle dohody vo výške 13.400,-/ha/rok, ktoré užívateľ uhradí v
celkovej výške 4.655,16 EUR vopred s tým, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 1.1.2010

do 1.12.2010 s dodatkom, že v prípade, že odporca nemá záujem o prenájom jeho pozemkov za
podmienok, uvedených v jeho protinávrhu nájomnej zmluvy, aby sa zdržal ich užívania a prechodu cez
ne.

Z vyjadrenia obidvoch účastníkov súd zistil, že pozemky navrhovateľa sa nachádzajú v lokalitách
nazývaných Z., N., Y., ktoré tvoria pôdne bloky.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy na jar v roku 2010 odporca pásol na pozemku

1751, ktorý sa nachádza v lokalite Z. kravy, pri pasení ktorých došlo k poškodeniu stromčekov, ktoré sa
nachádzajúnatejtoparcele,maltamnasadených18orechov,zktorýchväčšinabolapoškodených,preto
hneď volal konateľovi odporcu, že došlo k poškodeniu týchto stromčekov. Nepožadoval náhradu, ale
dohodli sa , že za poškodenie stromčekov mu poorú pozemky, ktoré sú v lokalite Y.. Nikdy nedal súhlas
na to, že môžu pozemky užívať, ale napriek tomu pozemky užívajú a aj toho roku užívali nepetržite,

a to tým spôsobom, že na jar keď narastie dostatočná tráva, tak tam pustia kravy, následne pozemky
zo zbytkov pokosia, čiže tam mulčujú a v jeseni tam znova pustia kravy, keď tráva narastie. Kravy sa
tam pasú 2x do roka, v jarnom a jesennom období, niekoľko dní, niekedy 3-4 dni, niekedy aj týždeň.
Na ostatné pozemky, v ktorých je podielovým spoluvlastníkom na N. a na Y., má uzatvorenú dohodu s
ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, nakoľko nepovažuje za platné nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril

odporca s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi. Na Y. mal vysadené stromky a pestuje tam zeleninu.
Y. má oplotené, drevenými kolmi a oceľovým pletivom, oplotil ich v lete roku 2010, N. ani Z. nie sú
oplotené. Na otázku, či pozemky má riadne zamerané, oddelené od susediacich pozemkov uviedol, že
pozemky boli vytýčené, označené kolíkmi a odporca kolíky pri oraní a pasení odstránil. Na pozemkoch
je tráva, niekde je burina. Snaží sa burinu odstrániť a začína tam sadiť stromky, nemá tam čo vysiať,

pretože, keď tam odporca na začiatku roka pustí kravy sa to neujme, tým mu odporca bráni v užívaní
pozemkov, pretože keď tam niečo nasadí tým pasením sa to zničí.

Z obsahu nájomnej zmluvy č. X XXXX XX medzi SPF a odporcom zistil, že na jej základe SPF
ako prenajímateľ prenajal odporcovi ako nájomcovi nehnuteľnosti k. ú. B. H. o celkovej výmere 79
ha z toho 1 ha vo vlastníctve SR v správe prenajímateľa a 78 ha neznámych vlastníkov za účelom

poľnohospodárskeho využívania prenajatých pozemkov, pestovaní poľnohospodárskych plodín a trvalé
porasty na dobu určitú od 1.10.2003 do 31.12.2004 so stanovením nájomného vo výške 1 % ročne
z hodnoty pôdy BPEJ vo výške 23.730 Sk / ha vrátane prílohy s výpočtom nájomného za rok 2003
od 1.10.2003 do 31.12.2003 vo výške 4.687 Sk a nájomného za rok 2004 vo výške 18.747 Sk. Podľa
nájomnej zmluvy č. X XXXX XX medzi prenajímateľom SPF a nájomcom odporcom, prenajímateľ

prenajal nájomcovi poľnohospodárske pozemky k.ú. X., X., B. H. o výmere 718,60 ha na dobu určitú
od 1.1.2005 do 31.12.2010 s určením nájomného 1,5 % z hodnoty pôdy BPEJ za poľnohospodársku
pôdu ostatné a vodné plochy vo výške 2,5 % z hodnoty BPEJ za prenajaté zastavané plochy a nádvoria
vrátane prílohy č. 1 výpočtu k nájomnej zmluve nájomného za rok 2005, nájomnou zmluvou medzi
prenajímateľom SPF a nájomcom LKV s.r.o. teda odporcom č. X XXXX XX bola prenajatá odporcovi

poľnohospodárska pôda o výmere 84 ha so špecifikáciou podľa prílohy 1 na dobu určitú od 1.1.2005
do 31.12.2010.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 3 Zák.č. 220/2004 Z.z.

(1) Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "vlastník") alebo nájomca a správca
poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "užívateľ") je povinnýa) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a
funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,

b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis 2b)

neustanovuje inak,

c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia
a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí, 3)

d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.

Podľa § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,

ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §
153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní nebolo sporné, že odporca hospodári na časti pozemkov - poľnohospodárskej pôdy,
nachádzajúcej sa v pôdnych blokoch v B.M. H. v lokalitách zvaných Y., N., Z., od roku 2003, na
základe uzatvorených nájomných zmlúv s SPF, v ktorých blokoch sa nachádzajú aj nehnuteľnosti

navrhovateľa a že k uzavretiu nájomnej zmluvy s navrhovateľom podľa návrhu zo dňa 10.2.2010 z
dôvodu jej neakceptácie a protinávrhu navrhovateľom nedošlo. V konaní však nebolo preukázané, že
odporca v rozhodnom období, za ktoré žiadal navrhovateľ priznať bezdôvodné obohatenie, užíval aj
pozemky navrhovateľa.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že občiansko právne konanie je ovládané zásadou

prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je
zásadne vecou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia, § 79 ods. 1
a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. označiť dôkazy na dokázanie svojich
vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme
je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, účastníkom tvrdená, bola v konaní i

preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne
sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno
neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje
toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol
alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu

rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov konania, ale obsah tohto
procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v
ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený.
Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci
samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade.

Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo

žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôkazné bremeno v danom
prípade bolo na navrhovateľovi, ktorý bol povinný preukázať užívanie nehnuteľností navrhovateľa
odporcom v období od 13.4.2010 do 24.10.2010, za ktoré žiadal vydať bezdôvodné obohatenie, nie
len takúto skutočnosť tvrdiť, keď navyše odporca užívanie v tomto období popieral, s poukázaním na
to, že od doby kedy navrhovateľ odmietol uzatvoriť nájomnú zmluvu nehnuteľnosti neužíva, pričom

rešpektujevymedzeniepozemkovnavrhovateľa,takakosiichsámvykolíkovalapasiekravynaokolitýchpozemkoch. Od odporcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že pozemky neužíva. Navrhovateľ sám
potvrdil, že pozemok nachádzajúci sa v lokalite Y. v roku 2010 oplotil a ďalšie pozemky v lokalitách N.
a Z. vyznačil v teréne kolíkami, pričom odporca uviedol, že toto vyznačenie navrhovateľom akceptoval

a po neuzatvorení nájomnej zmluvy takto vyznačené pozemky neužíval. Bolo na navrhovateľovi aby
užívanie svojich pozemkov odporcom preukázal, alebo na preukázanie týchto tvrdení navrhol vykonať
dokazovanieaneprenášaldôkaznébremenozaneužívaniepozemkovnaodporcu.Návrhynavykonanie
dokazovania, ktoré navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa predniesli na pojednávaní a v ktorých žiadali
aby odporca predložil dôkazy, preukazujúce či v roku 2010 zakúpil oplotenie a tým oddelil pozemky

navrhovateľaavýsluchomneoznačenýchzáhradkárovavrátnikovfiriem,ktorésúoproticezcestu aktorí
mohlividieť,žesatampasúkravy,súdzamietol.Súdnepovažovalzapotrebnévykonaťuvedenédôkazy,
nakoľko nesmerovali priamo k preukázaniu užívania pozemkov navrhovateľa odporcom, ktorý nie je
povinný oplotiť pozemky navrhovateľa, podľa jeho vyznačenia. K navrhovaným bližšie neoznačeným
svedkom ( vrátnici, záhradkári ) , súd uvádza, že okrem toho, že navrhovateľ tvrdil, že mohli vidieť ,
že v lokalite Z. a N. sa pásli kravy, čo odporca nepopieral, navrhovateľ netvrdil, že by svedkovia

mohli potvrdiť, že kravy sa pásli priamo aj na jeho pozemkoch, navyše ak pozemky neboli v teréne
jasne a jednoznačne odlíšené. Pod užívaním pozemku nemožno chápať náhodilú činnosť. Ak by
aj takýmto spôsobom na časť pozemku vnikli pasené zvieratá, nemožno hovoriť o systematickom
užívaní, ktoré by bolo spôsobilé prinášať zisk, ale o užívaní ktoré by mohlo spôsobiť škodu. Taktiež
ak niekto vykoná údržbu pozemku, po skončení vegetačného obdobia, ktorá sa vykonáva kosením

alebo mulčovaním, čo je zároveň povinnosť vlastníka, len preto aby zabránil vzniku škody rozrastaním
invazívnych rastlín, pretože si vlastník pozemku takéto zákonné povinnosti neplní, nemožno hovoriť o
systematickom užívaní, ibaže by takáto činnosť bola vykonávaná za účelom získania trávnatej hmoty za
účelom kŕmenia, kompostovania a pod., čo navrhovateľ ani netvrdil. Takúto činnosť nemožno hodnotiť
ani ako činnosť, ktorou by odporca bránil navrhovateľovi v užívaní jeho nehnuteľnosti. V tejto súvislosti

súd poukazuje aj na vyšie cit. znenie ust. § 3 ods. 1 Zák.č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy. Takýmto konaním by nanajvýš ten, kto vykonal kosbu alebo mulčovanie mohol
vlastníkovi spôsobiť škodu. Takýto nárok si však navrhovateľ neuplatnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vysloveného právneho názoru, súd návrh navrhovateľa
ako skutkovo a právne nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom

preukázania skutočností, že by odporca užíval pôdu v jeho vlastníctve, že by na jeho strane vzniklo
bezdôvodné obohatenie a že by sa obohatil na jeho úkor.

Záverom k námietkám právnej zástupkyne navrhovateľa, že navrhovateľovi nebolo doručené vyjadrenie
odporcu a prílohy, ktoré odporca predložil ako dôkaz súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ
osobne dňa 8.3.2013 bol nahliadnúť do predmetného spisu a na jeho požiadanie mu bolo vydané

aj vyjadrenie odporcu. Listinné dôkazné prostriedky, ktoré odporca spolu s vyjadrením k veci súdu
zaslal , okrem nájomných zmlúv uzatvorených so SPF, už boli predložené aj samotným navrhovateľom -
odpoveď na výzvu list zo dňa 10.2.2010, návrh nájomnej zmluvy. Obsah nájomných zmlúv uzatvorených
so SPF bol oboznamovaný na pojednávaní, súd preto nevidel dôvod poskytovať právnej zástupkyni
dodatočnú lehotu na oboznámenie sa s týmito nájomnými zmluvami, za účelom vyjadrenia sa k nim,

nakoľko predmetné nájomné zmluvy na právne posúdenie danej veci ani nemali vplyv a ich predmetom
sú poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve SR v správe SPF a neznámych vlastníkov podľa § 16
ods. 1 písm. b),c), v pozemkoch navrhovateľa podľa výpisov z LV nemá SR žiadny podiel a nemajú
podiely ani neznámy vlastníci.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., o ktorých súd

rozhoduje na návrh. Odporca bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania si však neuplatnil,
preto súd o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.