Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. júl 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/244/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812202456
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812202456.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 852 05 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti odporkyni: X. C., narodená XX.X.XXXX, bytom
B. XX/X, G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom
so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 387,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo
výške 386,70 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, a to

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.2.2012, opraveným podaním doručeným súdu dňa
15.3.2012, domáhal proti odporkyni prostredníctvom svojho advokáta zaplatenia 262,35 eur s úrokom
z omeškania z 53,85 eur vo výške 9 % ročne od 15.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti odporkyni
previedol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, s odporkyňou uzavrel zmluvu, na základe ktorej jej
poskytol peňažné prostriedky, ktoré odporkyňa dohodnutým spôsobom nevrátila, pričom tieto peniaze
nevrátila ani navrhovateľovi, a to aj napriek tomu, že odporkyňa navrhovateľovi v tomto konaní uplatnenú

pohľadávku uznala.

Návrh a vyjadrenia vedľajšieho účastníka boli odporkyni doručené dňa 2.2.2013, pričom odporkyňa sa
k návrhu a vyjadreniu vedľajšieho účastníka žiadnym spôsobom nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane odporkyne sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa
19.11.2012 tak, že žiadal návrh zamietnuť namietajúc, že pohľadávka navrhovateľa proti odporkyni je
premlčaná.

Proti nároku, ktorý si v konaní uplatnil navrhovateľ, vzniesol vedľajší účastník zastúpený advokátom,
námietku premlčania, pričom navrhovateľ vo svojom právnom posúdení uvádzal, že vedľajší účastník

nie je oprávnený vzniesť v konaní pred súdom námietku premlčania, proti nároku uplatnenému
navrhovateľom. Dospel k právnemu záveru, že takéto právo patrí len odporkyni, ktorá je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu s navrhovateľom, pričom námietka premlčania je hmotnoprávnym úkonom, a
preto ju nemôže vzniesť vedľajší účastník, ktorý účastníkom tohto vzťahu nie je. S takýmto názorom
nemožno súhlasiť, keďže nie je v súlade s § 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku,podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného
výslovne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník, na strane ktorého vystupuje.
Preto ak námietku premlčania môže vzniesť účastník, na strane ktorého vystupuje vedľajší účastník,

môže takýto úkon urobiť aj vedľajší účastník. Neobstojí tvrdenie, podľa ktorého je námietka premlčania
úkonom hmotnoprávnym a z toho vyvodiť, že na takýto úkon je oprávnený len účastník. Námietka
premlčania je úkon upravený v hmotnom práve, no nadobúda význam len v súdnom konaní, keďže na
tento úkon prihliada len súd pri svojom rozhodovaní, a inak je vo vzťahoch účastníkov nepodstatný,
keďže i prípadné konštatovanie premlčania vo vzájomnej komunikácii účastníkov pred začatím súdneho

konania, nemá žiaden význam pre vznik, zmenu, či zánik ich hmotnoprávnych vzťahov. Týmto sa líši
námietka premlčania od iných procesných úkonov, ako napríklad zmieru uzavretého v priebehu súdneho
konania, keďže zmier uzavretý v súdnom konaní má za následok i zmenu hmotnoprávneho vzťahu.
Preto je námietka premlčania úkonom procesným, ktorým sa nedisponuje s predmetom konania a na
jej vznesenie je oprávnený nielen účastník, ale aj vedľajší účastník.

Odporkyni boli doručené všetky podania vedľajšieho účastníka na jej strane, pričom odporkyňa sa k

týmto jeho podaniam žiadnym spôsobom bližšie nevyjadrila, v konaní neurobila žiaden úkon, preto ani
žiaden z jej úkonov nemohol odporovať úkonom vedľajšieho účastníka. Preto ani bolo dôvod na to, aby
súd postupoval k námietkam vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že by riešil rozpor úkonov odporkyne a vedľajšieho účastníka na jej strane, keďže k žiadnemu
rozporu ani nedošlo. Už vôbec nebol dôvod na to, aby súd osobitne, či už navrhovateľovi alebo odporkyni

osobitne oznamoval vstup vedľajšieho účastníka do konania a dopytoval týchto účastníkov na ich postoj
k tomuto vstupu. Takýto postup nemá žiadnu oporu v Občianskom súdnom poriadku.

Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to zmluva o poskytnutí flexipôžičky (čl. 3 - 6),
všeobecné obchodné podmienky (čl. 7), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 8 - 12), pokus o zmier (čl.
13 - 14), dohoda o uzavretí splátkového kalendára (čl. 22), prehľad transakcií (čl. 23 - 24, 76 - 78), výzva

na predčasné splatenie úveru (čl. 79). Z vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné skutočnosti:

Na žiadosť odporkyne zo dňa 17.12.2004 obchodná spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ dňa 17.12.2004
uzavrela s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu, na základe ktorej VÚB, a.s. odporkyni poskytla úver vo
výške 20.000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť v 36 splátkach vo výške 732,11 Sk, a to prvej
splatnej dňa 17.1.2005 a poslednej splatnej dňa 17.12.2007, a to spolu s úrokom, ktorého výška nebola

špecifikovaná sadzbou, ale dojednaním podľa ktorého budú jej celkové náklady 28.545,95 Sk, pričom
výška úrokov s poplatkami bude 8.545,95 Sk, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 750,-
Sk, poplatok za prvú upomienku 300,- Sk, poplatok za každú ďalšiu upomienku 500,- Sk, poplatok za
vedenieúverovéhoúčtu40,-Sk,čomuzodpovedáročnápercentuálnamieranákladovvovýške12,59%.
V zmluve bolo uvedené, že sa uzaviera podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa zákona č 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Odporkyni bol na základe uvedenej zmluvy poskytnutý úver v celkovej výške 20.000,- Sk, pričom
odporkyňa na tento úver zaplatila len 20 dohodnutých splátok, pričom pôvodný veriteľ dňa 23.1.2008
vyzval odporkyňu na predčasné splatenie úveru, pričom dlh odporkyne vyčíslil k 23.1.2008 na 7.558,55
Sk, čo je 250,88 eur. Ďalej do postúpenia dlhu navrhovateľovi odporkyni pôvodný veriteľ vyúčtoval za

obdobie od 24.1.2008 do 14.2.2011 na úroku čiastku 33,75 eur a na úroku z omeškania čiastku 8,78
eur, pričom odporkyňa mu na dlh zaplatila v roku 2008 31,21 eur.

Obchodná spoločnosť VÚB, a.s. prostredníctvom zamestnanca navrhovateľa a odporkyňa dňa
14.9.2010podpísalidohoduoznačenúakodohodaouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku,v
ktorejjesformulovanéuznaniezáväzkuodporkynevočiVÚB,a.s.vovýške53,85eur,nešpecifikovaného

príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 0,- eur, pričom ako
právny dôvod uznávaného záväzku je uvedená číslom a dátumom uzavretia označená zmluva. Ďalej
je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh splatí v splátke vo výške 254,74 eur splatnej 25.10.2010. Na
konci článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta,
podľa ktorej odporkyňa má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch.

Obchodná spoločnosť VÚB, a.s. dňa 14.2.2011 uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej
previedla svoju pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa, pričom z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé,
že dlh odporkyne sa má skladať z istiny vo výške 53,85 eur, úroku vo výške 33,75 eur, a to za obdobie od24.1.2008 do 14.2.2011, z úroku z omeškania vo výške 8,78 eur za obdobie od 24.1.2008 do 14.2.2011
vo výške 8,78 eur a rôznych poplatkov vo výške 165,67 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa§407ods.1Obchodnéhozákonníkaakdlžníkpísomneuznásvojzáväzok,plynienováštvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonní ak právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že sa uzaviera
podľa § 497 Obchodného zákonníka, teda že sa uzaviera zmluva o úvere. Okrem tohto právneho
posúdenia právneho úkonu medzi účastníkmi, ktorým súd zásadne viazaný nie je, je z tohto dojednania
účastníkov zrejmá ich vôľa podriadiť svoj právny vzťah podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd uvedené dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka na

právny vzťah účastníkov posúdil ako platné, keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona,
či skôr deklarovalo právny stav, podľa ktorého treba zmluvu uzavretú účastníkmi posúdiť ako absolútny
obchod.

Okrem toho bolo nevyhnutné posúdenie toho, či v prípade účastníkov konania ide skutočne o zmluvu
o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bolo zrejmé, že

vôľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporkyni,
ktorej vôľou bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo
forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o
úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Preto v prípade účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka.BolovylúčenéposúdeniezmluvymedziúčastníkmiakozmluvyopôžičkepodľaObčianskeho
zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa poskytnuté na základe
predchádzajúcej predzmluvnej žiadosti odporkyne so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá
spočívalavtom,žeodporcanavrhovateľovizaposkytnutiepeňazízaplatíúrok.Zmluvamedziúčastníkmi

konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade zmluvy o pôžičke. Inak
povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze
odporkyni, ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie
zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu
zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý

v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych
iných peňažných vzťahov ako absolútne obchody.

Okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný
typ, čo vyplýva z § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého

spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvyo spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z toho
ustanovenia je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch nekonštituuje vo svojich ustanoveniach
osobitný zmluvný typ spotrebiteľského úveru, ale vytvára právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už

podľaObčianskehoaleboObchodnéhozákonníka,ktorýchpodstatoujedočasnéposkytnutiepeňažných
prostriedkov v akejkoľvek právnej forme. Pod právnou formou podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch možno rozumieť len niektorý, či už v zákone výslovne upravený zmluvný
typ alebo medzi účastníkmi nepomenovanou zmluvou vytvorený vzťah, ktorého podstatou je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporkyne.
Preto sa na zmluvu použijú okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia §§ 52 - 54
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V nadväznosti na to, že navrhovateľ ako aj
vedľajší účastník na strane odporkyne posudzovali právny vzťah tak, akoby išlo o nie vzťah podľa
Obchodného zákonníka, ale podľa Občianskeho zákonníka, bolo nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou,
z akého dôvodu a či správne obaja účastníci vychádzajú z toho, že medzi navrhovateľom a odporkyňou

ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny vzťah, a z toho dôvodu treba posudzovať prípadné
premlčanie nároku a uznanie záväzku podľa ustanovení Občianskeho a nie Obchodného zákonníka.
Je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa a odporca pri uzavretí zmluvy vychádzali z toho, že si
na svoj vzťah, hoci to pre absolútny obchodnoprávny charakter zmluvy o úvere ani urobiť nemuseli,
zvolili Obchodný zákonník. Preto ako jediný dôvod toho, že svoje vzťahy vo svojich vyjadreniach

ďalej posudzovali podľa Občianskeho zákonníka, sa javí to, že vychádzali z toho, že dojednanie o
voľbe Obchodného zákonníka je neplatné, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
Občianskeho zákonníka. S takýmto právnym názorom nemožno súhlasiť, keďže osobitné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách dojednanie Obchodného zákonníka na určitý právny vzťah výslovne
nevylučujú, pričom samotný Obchodný zákonník konštruuje výslovne spotrebiteľské vzťahy, a to nielen

zmluvu o úvere, ale napr. aj zmluvy o bežnom a vkladovom účte, resp. vzťahy z cestovného šeku, ako
absolútne obchody. To, že i spotrebiteľskú zmluvu možno uzavrieť aj podľa Obchodného zákonníka,
je zrejmé z nedávno novelizovaného znenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V tomto ustanovení zákonodarca

jednoznačne akceptuje vznik spotrebiteľských vzťahov i v rámci Obchodného zákonníka. Nielen
preto vôbec neobstoja názory o údajnej nevýhodnosti Obchodného zákonníka pre spotrebiteľa, ktoré
vychádzajú z eklektívneho a izolovaného porovnávania niektorých právnych inštitútov v ich úprave podľa
Občianskeho a Obchodného zákonníka. Nepochybne niekedy je Obchodný zákonník pre spotrebiteľa
ako dlžníka nevýhodný (napr. na prvý pohľad, no nie v každom prípade, v určení premlčacej doby štyroch

rokov, na rozdiel od trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka), no inokedy je pre dlžníka
spotrebiteľa výhodnejšia aplikácia Obchodného zákonníka namiesto Občianskeho zákonníka (napr. pri
určení dĺžky premlčacej doby po uznaní záväzku, keď Obchodný zákonníka určuje premlčaciu dobu v
trvaní štyroch rokov a Občiansky zákonník v trvaní desiatich rokov).

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žepôvodnýveriteľvyzvalodporkyňudňa23.1.2008napredčasné

splatenie úveru, a to aj napriek tomu, že posledná splátka úveru bola podľa dojednania účastníkov
splatná už k 17.12.2007. Tento úkon pôvodného veriteľa bol vo vzťahu k vzniku a zániku práv účastníkov
celkom nadbytočný, keďže všetky povinnosti odporkyne sa stali splatnými najneskôr dňa 17.12.2007
už dňa 17.12.2007 mohol právny predchodca navrhovateľa podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka
uplatniť dlh proti odporkyni na súde, a preto v tento deň začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa

§ 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 17.12.2011, keďže pôvodný veriteľ a ani navrhovateľ
vo vzťahu k odporkyni neurobili žiaden úkon, ktorý by mal za následok prerušenie premlčacej doby.

Pôvodný veriteľ prostredníctvom zamestnanca navrhovateľa odporkyňu v súvislosti s výkonom svojho
právakontaktovalpriuzavretídohodyosplátkachauznanízáväzku,ktorábolapodpísanádňa14.9.2010
a bolo v nej sformulované uznanie záväzku odporkyne voči pôvodnému veriteľovi vo výške istiny 53,85

eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo
výške 0,- eur, pričom ako právny dôvod uznávaného záväzku je uvedená číslom a dátumom uzavretie
označená zmluva. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh splatí v splátke vo výške 254,74
eur splatnej 25.10.2010. Na konci článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa
nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej odporkyňa má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch.

Súd tento právny úkon uznania záväzku považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť podľa § 37ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v
jeho výške a v právnom dôvode, pričom právnym dôvodom nemožno rozumieť v prípade úverového
vzťahu označenie strohé označenia zmluvy jej číslom, ale to, od čoho sa odvodzujú jednotlivé zložky

uznávaného dlhu. Z dohody účastníkov je len zrejmé, že v prípade čiastky 53,85 eur išlo o niektorú
časť pôvodných splátok dlhu, pričom z uznania záväzku vôbec nie je zrejmé, o ktoré splátky úveru
vymedzením dňa ich splatnosti išlo a aká časť týchto splátok mala slúžiť na vrátenie istiny a aká
na zaplatenie úroku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa právnemu predchodcovi
navrhovateľa nezaplatila viacero splátok úveru, no z dohody účastníkov vôbec nie je zrejmé, ktoré z

týchto splátok uznáva. Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje aj nejednoznačný odkaz na celkom bližšie
nešpecifikované príslušenstvo pohľadávky, keďže vôbec nie je zrejmé, čo z príslušenstva pohľadávky je
predmetom uznania záväzku. Je zrejmé, že odporkyňa pri uzavretí zmluvy nemohla vedieť, aké úroky,
úroky z omeškania a poplatky sú predmetom jej úkonu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. K
tomu treba uviesť, že v prípade právnych úkonov robených v spotrebiteľských vzťahoch treba trvať na
vysokej miere určitosti uznania dlhu tak, aby bolo zrejmé z takéhoto úkonu presne vyvodiť, čo je jeho

predmetom.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je dôvodná, keďže
premlčacia doba uplatneného práva uplynula 17.12.2011, pričom návrh bol podaný až dňa 13.2.2012,
pričom úkon odporkyne zo dňa zo dňa 14.9.2010 nespôsobil začatie plynutia novej premlčacej doby,
keďže bol neplatný pre svoju neurčitosť. Preto súd návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho práva

podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka zamietol.

Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne, ktorému vznikli trovy konania jeho právnym zastúpením vo výške 386,70 eur určené podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava
a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 21,58 eur a náhrada podľa §
16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo
veci samej - vyjadrenie k návrhu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 21,58 eur a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur; (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa

3.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) a § 14 ods. 5 vyhlášky vo výške 5,40 eur a náhrada podľa §
16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za osem
začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x
13,01 eur, čo je 104,08 eur/2 pojednávania 52,04 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Lučenca
do Prievidze a späť vo výške 66,38 eur/2 pojednávania = 33,19 eur (náhrada za použitie motorového

vozidla: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu
6,5 l x 240km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,44 eur = 22,46 eur), (iv) tarifná odmena za
úkon účasť na pojednávaní dňa 29.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vo výške 21,58 eur a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za osem
začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x

13,01 eur, čo je 104,08 eur/2 pojednávania 52,04 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Lučenca
do Prievidze a späť vo výške 66,38 eur/2 pojednávania = 33,19 eur (náhrada za použitie motorového
vozidla: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu
6,5 l x 240km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,44 eur = 22,46 eur), (v) tarifná odmena za
úkon účasť na pojednávaní dňa 15.7.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vo výške 21,58 eur a náhrada

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za osem
začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x
13,01 eur, čo je 104,08 eur/4 pojednávania 26,02 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Lučenca
do Prievidze a späť vo výške 68,78 eur/4 pojednávania = 17,20 eur (náhrada za použitie motorového
vozidla: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu 7

l x 240km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,48 eur = 24,86 eur), k čomu treba pripočítať daň
z pridanej hodnoty z 213,06 eur, čo je 42,61 eur. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania vo
výške 411,28 eur, pričom súd mu priznal náhradu len vo výške 386,70 eur, čo bolo spôsobené tým, že
súd mu nepriznal náhradu trov konania za podanie označené ako vyjadrenie zo dňa 21.2.2013, keďže
tento úkon právnej služby bol neúčelný, a to z dôvodu, že vedľajší účastník ním reagoval na podanie

navrhovateľa, ktoré mu nebolo zaslané na vyjadrenie, pričom svoje právne posúdenie mohol vyjadriť
i na pojednávaní, o ktorom sa dozvedel spolu so zaslaním tohto vyjadrenia navrhovateľa. Náhradutrov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka, a to podľa § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.