Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2013

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613202719
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2013:4613202719.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: K. X.,

nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., právne zastúpený Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so
sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, 955 01 Topoľčany, proti odporcovi v 1. rade: O. X., nar. XX.X.XXXX,
bytomJ.28X/XX,XXXXXV.,právnezastúpenáadvokátomJUDr.JurajomGavalcom,sosídlomTeodora
Tekela 123, 917 01 Trnava a odporcovi v 2. rade: maloletý M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX,
XXX XX V., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, Odborom sociálnych vecí
a rodiny ako kolíznym opatrovníkom, o návrhu na zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 293,22

eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že nie je otcom malol. M. X., nar. XX.X.XXXX
z matky O. X.. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 7C/111/2000 - 56 zo
dňa 11.6.2001 bolo jeho manželstvo s odporkyňou v 1. rade rozvedené. Z ich manželstva pochádzajú
štyri deti. Nakoľko začal mať podozrenie o svojom biologickom otcovstve k malol. M., nar. XX.X.XXXX,
keďže sa v čase jeho splodenia s odporkyňou intímne nestýkal a to už od narodenia syna S. teda od
roku 1993, rozhodol sa pre podanie tejto žaloby. Napriek podozreniu, že nie je biologickým otcom, v

záujme udržania rodiny v zákonom stanovenej lehote nepodal žalobu o zapretie otcovstva. Po rozvode
manželstva sa pokúšal zistiť otcovstvo k malol. M., avšak neúspešne z dôvodu, že matka malol. M.
nedala súhlas k vykonaniu krvnej skúšky a skúšky DNA. Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 20.4.2011
č.k. PL. ÚS 1/2010 - 57 bolo konštatované, že ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a
čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ustanovenie § 86 Zákona o rodine
sa stalo obsolétnym, nakoľko NR SR neprijala novelu zákona o rodine úpravu v tejto právnej oblasti. Na

základe uvedeného je názoru, že by mal mať možnosť podať návrh na zapretie otcovstva, v ktorom by
sa zosúladil právny stav s matrikovým stavom a v ktorom by mal možnosť preukázať prostredníctvom
znaleckého dokazovania svoje otcovstvo k maloletému.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že poukazuje na nález ÚS, podľa ktorého bola
zrušená lehota na zapretie otcovstva, ktorá bola tri roky v zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhuje,aby bol prizvaný znalec a skúškou DNA bolo zistené, či navrhovateľ je biologickým otcom malol. M.,
nakoľko navrhovateľ sa od narodenia syna S. teda od r. 1993 sa s bývalou manželkou s odporkyňou
v 1. rade intímne nestýkal. Žalobu vtedy v zákonom stanovenej lehote nepodal v záujme udržania

rodiny. Má za to, že je nielen v záujme navrhovateľa ale aj v záujme maloletého, aby poznal svojho
biologického otca.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že mal. M. sa narodil v r. XXXX, pričom prvé pochybnosti o
otcovstve mal 2 roky po narodení mal. M.. Dozvedel sa napríklad od staršieho syna, že odporkyňa
mávala polhodinové telefonáty zavretá v kúpeľni, chodila vtedy z kostola neskoro večer až o pol desiatej.

V tom čase sa intímne spolu nestýkali, pred narodením M. to bolo len jeden krát a vtedy mal ochranu.
Ďalej odporkyňa zmenila úplne svoje správanie, chovala sa k nemu zle, preto aj potom podal návrh na
rozvod. Okrem toho mu brat po rozvode povedal, že ju videl na odľahlom mieste, že sedela s jedným
pánom v aute. Brat mu nevedel povedať, kto bol ten pán, nakoľko už bola tma. Ďalší dôvod je ten, že
dieťa sa na neho vôbec nepodobá, nemá žiadnu charakteristickú črtu z neho, ani povahovo ani fyzicky.
Prvý krát sa začal domáhať zapretia otcovstva, keď dal podnet na generálnu prokuratúru a to v roku

2004, jeho žiadosti vtedy nevyhoveli, nakoľko matka nedala súhlas.

On sa s mal. M. nestretáva kvôli odporkyni, ktorá nechce, aby sa s ním stretával. Inak by si už dávno
dal urobiť skúšky DNA.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že po narodení M. jej navrhovateľ kúpil zlatý prsteň, preto
ak by sa intímne nestýkali, alebo by mal akúkoľvek pochybnosť, tak by to určite neurobil. Čo sa týka

ďalšieho spolužitia, od narodenia V. sa sám navrhovateľ odsťahoval z ich spálne, nakoľko podľa jeho
vyjadrenia mal náročnú prácu a potreboval sa vyspať a potom chodil ku nej len na návštevy. Po narodení
M. sa postupne sťahoval z ich domu o tri domy ďalej, kde si našiel priateľku. Nevie, aký mal dôvod
neveriť, že je otcom M., asi to potreboval prezentovať pred svojou priateľkou. Tiež nie je pravdou, že by
chodila domov neskoro večer, keďže mala štyri malé deti, nemohla si to dovoliť. Čo sa týka toho, že mu

nechcela dávať S. a M., bolo to tak, že navrhovateľ sa ozval po 10 -12 rokoch prvý krát, že ich chce vidieť,
nikdy im neposlal ani pohľadnicu k sviatku, nenavštevoval ich a zrazu sa začal domáhať stretávania sa
so synmi. Ona synom v tom nebránila, avšak 17 - ročného chlapca už nevie donútiť, aby sa s otcom
stretával, obaja chlapci odmietali styk s otcom. Čo sa týka pána I., tento bol veľký kamarát navrhovateľa,
stretávali sa a ona sa priatelila s jeho ženou. Mal. M. nevie, že navrhovateľ popiera otcovstvo k nemu,

nepovedala mu to, nakoľko s ním má dosť zdravotných problémov. Navrhovateľ ju mimosúdne nikdy
nežiadal o vykonanie skúšok DNA. Syn M. v podstate navrhovateľa ako otca poriadne ani nepozná,
nakoľko tento odišiel, keď mal dva roky, viac sa s ním potom nestretával. Nechce syna stresovať tým, že
má ísť na skúšky DNA za to, že si navrhovateľ zmyslel, že nie je jeho syn a M. bude mať z toho traumu
a náhodou si niečo spraví aj s ohľadom na to, že M. má zdravotné problémy. Nevie, čo tým navrhovateľ

sleduje, ak mu ide len o výživné, tak nech mu ho neplatí.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že sa domnieva, že nie je dôvod nariaďovať znalecké dokazovanie
skúškou DNA maloletého. Bude vychádzať zo súčasného platného právneho stavu podľa zákona o
rodine, keď § 86 ods. 1 Zákona o rodine stratil platnosť aj účinnosť nálezom ÚS, keďže zákonodarca
toto ustanovenie nedal do súladu. Poukazuje na to, že § 87 ods. 1 Zákona o rodine nedovoľuje , aby

sa prešlo k ďalšej fáze dokazovania DNA. Muselo by byť v konaní preukázané, že je vylúčené, že by
navrhovateľ mohol byť otcom malol. dieťaťa. Z dokazovania je jasné, že s odporkyňou v rozhodnom
čase súložil, čo nepopiera ani navrhovateľ, teda nie je dôvod pochybovať, že je vylúčené jeho otcovstvo.

Dokazovať po l6 rokoch, či je navrhovateľ otcom dieťaťa je proti záujmom malol. dieťaťa. Vyplýva
to z ustanovení, o ktoré je tento nález Ústavného súdu opretý, pričom tento vytýka našej zákonnej

úprave to, že 3 - ročná lehota má plynúť od tej doby, kedy otec zistí, že nemôže byť otcom a nie od
narodenia dieťaťa. Navrhovateľ túto skutočnosť mal zistiť už pred 14 rokmi, preto je rozhodne v rozpore
so záujmami dieťaťa, aby teraz prebiehalo dokazovanie o tom, či navrhovateľ je otcom maloletého M..

Súd vo veci vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s návrhom, sobášny list, rodný list malol. M. X.,
rozsudok OS Topoľčany č.k. 5C/75/2007 - 8 zo dňa 14.5.2007, rozsudok KS Nitra č.k. 8Co/155/2007- 28, pripojené spisy tunajšieho súdu sp.zn. 5C/75/2007 , 7C/111/2000 z neho najmä návrh na rozvod
manželstva č.l. 1-4 a rozsudok č.l. 56 a zistil nasledovný skutkový i právny stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/111/00 vyplýva, že rozsudkom č.k. 7C/111/2000 - 56 zo

dňa 11.6.2001, právoplatné dňa 8.8.2001, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Maloletú V., S. a M.
súd zveril do výchovy a opatery matky a otcovi súd výživné neurčil.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C/75/2007 vyplýva, že dňa 30.3.2007 podal kolízny
opatrovník na Okresný súd Topoľčany žalobu o prípustnosť na zapretie otcovstva. Okresný súd
Topoľčany určil rozsudkom č.k. 5C/75/2007 - 8 zo dňa 14.5.2007 prípustnosť zapretia otcovstva voči
K. X.. Voči uvedenému rozsudku podala matka dieťaťa odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom

č.k. 8Co/155/2007 - 28 zo dňa 18.10.2007 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
návrh navrhovateľa zamietol. V odôvodnení uviedol, že v konaní nebol preukázaný záujem mal. M. na
takomto určení, maloletý ako desaťročný chlapec by takúto právnu situáciu nepochopil, pričom o otcovi
sa vyjadruje ako o vlastnom otcovi. Ustanovenie § 96 ods. 1 Zákona o rodine hovorí o záujme dieťaťa na
podaní takejto žaloby a 10 rokov po narodení maloletého iniciovanie otca na podanie žaloby o určenie,

že je prípustné podať žalobu na zapretie otcovstva nemožno považovať za záujem maloletého dieťaťa.

Zrodnéholistumal.M.X.vyplýva,žesanarodildňaXX.X.XXXXaakootecjeuvedenýnavrhovateľK.X..

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine ( účinného do 7.9.2011), Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď
sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 87 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia

manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Ak sa dieťa narodí v čase od 180. dňa od uzavretia manželstva do 300. dňa po zániku manželstva, platí,
že manžel môže zaprieť otcovstvo len vtedy, ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. V tomto
časovom úseku sa už naplno uplatňuje domnienka otcovstva svedčiaca manželovi, čoho dôsledkom je aj

požiadavka preukázania kvalifikovanej skutočnosti pre zapretie otcovstva. Dôkazné bremeno zaťažuje
navrhovateľa. Vylúčenie je možné preukázať dvoma skutočnosťami: 1. Manžel vôbec v rozhodnej dobe s
manželkou nesúložil, 2. hoci spolu spolu súložili nemohol splodiť dieťa. Zapieracia žaloba môže byť teda
úspešná, ak sa preukáže, okolnosť vylučujúca, že by manžel mohol byť otcom dieťaťa. Ide o kogentnú
požiadavku zákona. Zásadne však nehrá rozhodujúcu úlohu skutočnosť, či manželka v čase rozhodnom

pre narodenie dieťaťa súložila s iným mužom, pokiaľ udržovala pohlavné styky aj s manželom. Nestačí
ak je jeho otcovstvo spochybnené, musí byť vylúčené úplne.

Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 20.4.2011 č.k. PL. ÚS 1/2010 - 57 bolo konštatované, že
ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. V náleze je okrem iného uvedené, že ESĽP pri aplikácii čl. 8 dohovoru posudzuje
odlišné prípady

vedomého založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo nepopretia otcovstva právnym otcom

v zákonom ustanovenej zapieracej lehote napriek vedomosti právneho otca, že nie je

biologickým otcom dieťaťa, resp. existencie pochybností týkajúcich sa jeho otcovstva

k dieťaťu, a prípady, keď právny otec svoje otcovstvo popiera po uplynutí zapieracej lehoty,

počas plynutia ktorej však nemal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Toznamená, že podstatnou, resp. relevantnou pri aplikácii uvedeného článku dohovoru je

v takýchto prípadoch skutočnosť, kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického

a právneho otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Až týmto

momentom totiž právny otec, ktorého otcovstvo bolo založené zákonnou domnienkou

otcovstva, získava možnosť vedome svojím rozhodnutím ďalej pokračovať v už založenom

právnom vzťahu s dieťaťom a niesť z neho vyplývajúcu zodpovednosť za jeho výchovu

a výživu (resp. zodpovednosť spojenú s jeho rodičovskými právami a povinnosťami) alebo

využiť právne prostriedky na odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom.

Subjektívna lehota ustanovená na podanie zapieracej žaloby v napadnutom ustanovení

zákona č. 36/2005 Z.z., resp. podmienky plynutia uvedenej lehoty nezohľadňujú fakt, že

manžel matky ako právny otec vo väčšine prípadov nadobudne status otcovstva a prijme

zodpovednosť za plnenie rodičovských práv a povinností dobromyseľne s vedomím, že je

biologickým otcom dieťaťa. Napriek všeobecnej požiadavke na spravodlivom usporiadaní

vzťahov. resp. na spravodlivom vyvážení všetkých dotknutých záujmov v prípade zistenia, že

nie je biologickým otcom dieťaťa až po uplynutí zapieracej lehoty, nemá možnosť sa slobodne a vedome
rozhodnúť, či zotrvá v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom alebo sa rozhodne využiť právne
prostriedky k jeho ukončeniu.

Podľa § 62 zákona Č. 94/1963 Zb. mohol generálny prokurátor v prípadoch otcovstva

určeného na základe tzv. prvej alebo druhej domnienky otcovstva podať návrh na zapretie

otcovstva potom, ako uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva jedného z rodičov, ak to
vyžadoval záujem spoločnosti. Tento návrh podával generálny prokurátor proti otcovi, matke a dieťaťu.
Možnosť generálneho prokurátora podať návrh na zapretie otcovstva už zákonom č. 36/2005 Z. z. nie je
daná. V zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 zákona Č. 36/2005 Z. z. je dieťa jediným aktívne legitimovaným
subjektom oprávneným iniciovať konanie o zapretie otcovstva aj po uplynutí zapieracej lehoty. Vzhľadom

na konvalidujúce záujmy právneho otca a dieťaťa týmto prostriedkom patriacim výlučne do dispozičnej
sféry dieťaťa sa právny otec nemôže efektívne domáhať ochrany svojho subjektívneho práva na
zosúladenie právneho a biologického otcovstva k dieťaťu.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že právnou úpravou ustanovená lehota na podanie

zapieracej žaloby (zapieracia lehota) nie je v rozpore s označenými článkami dohovoru. Vymedzenie

tejto lehoty a podmienok jej plynutia však musí vyvazeným spôsobom rešpektovať práva všetkých v
týchto právnych vzťahoch zúčastnených osôb. Právnou úpravou

ustanovené začatie plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o narodení
dieťaťa, totiž neprimerane oslabuje jeho záujmy. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd dospel k záveru,
že napadnuté ustanovenia neposkytujú dostatočnú ochranu záujmom všetkých dotknutých subjektov,

resp. nezohľadňujú dostatočne právo právneho otca na zosúladenie biologického a právneho otcovstva.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade uzatvorili dňa
18.10.1980 manželstvo. Z manželstva pochádzajú 4 deti - S., V., S. a M.. Rozsudkom č.k. 7C/111/2000
- 56 zo dňa 11.6.2001, právoplatné dňa 8.8.2001, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Maloletú V.,
S. a M. súd zveril do výchovy a opatery matky a otcovi súd výživné neurčil. Pred podaním návrhu na

povolenie zapretia otcovstva sa navrhovateľ v roku 2004 dožadoval zapretia otcovstva prostredníctvomprokuratúry, ktoré však nebolo úspešné, nakoľko tento návrh bol podaný po lehote. Dňa 30.3.2007 podal
kolízny opatrovník na Okresný súd Topoľčany žalobu o prípustnosť na zapretie otcovstva. Rozsudkom
č.k. 5C/75/2007 - 8 zo dňa 14.5.2007 súd určil prípustnosť zapretia otcovstva voči K. X.. Voči uvedenému

rozsudku podala matka dieťaťa odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 8Co/155/2007 - 28 zo
dňa 18.10.2007 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal určenia, že nie je otcom malol. M. X., nar. XX.X.XXXX z matky
O. X., pričom poukazoval najmä na nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.4.2011 č.k. PL. ÚS 1/2010 -
57, v ktorom bolo konštatované, že ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V dôsledku uvedeného náletu Zákon o rodine
už neobsahuje § 86 ods. 1 a teda aj 3-ročnú lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď sa manžel dozvie, že sa
jeho manželke narodilo dieťa, a v tejto lehote môže zaprieť na súde, že je jeho otcom. Navrhovateľ ďalej
v návrhu poukazoval na to, že s odporkyňou v 1.rade sa od narodenia syna S. intímne nestýkal. Zo spisu
7C/111/00 a návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva ako aj z jeho výpovede na pojednávaní vyplýva,

že po narodení syna S. účastníci spávali oddelene a od narodenia syna M. ( od roku 1997) sa už vôbec
intímne nestýkajú. Ako dôvod rozvodu uviedol, že majú manželské nezhody a on nadviazal v roku 2000
známosť s inou ženou. Skutočnosť, že mal pochybnosť o otcovstve k mal. M. v konaní nespomenul,
i keď podľa jeho vyjadrenia tieto pochybnosti mal už 2 roky po narodení M., tiež nespomenul žiadnu
mimomanželskú známosť jeho manželky. V konaní sp.zn. 5C/75/2007 na pojednávaní uviedol, že spolu

intímne nežili už po narodení syna S., pričom sa intímne stýkali iba raz a to v júli 1996, pričom syn M. sa
narodil v roku 1997. Navrhovateľ nevedel vysvetliť ako je možné, že až po dvoch rokoch od narodenia
M. začal mať pochybnosti o otcovstve, keď na druhej strane tvrdí, že v čase rozhodnom pre splodenie
dieťaťa sa intímne nestýkali. Ďalej navrhovateľ uvádzal dôvody, ktoré mali preukazovať mimomanželskú
známosť odporkyne v 1.rade, ako napríklad, že mala dlhé telefonáty, že chodila neskoro domov, resp.

že jeho brat mal odporkyňu v 1.rade vidieť v aute s neznámym mužom. Ani jeden z uvádzaných dôvodov
navrhovateľ nijako súdu nepreukázal, jeho tvrdenia vyzneli len ako dohady. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ neuviedol ani jeden relevantný dôvod, ktorý by mohol predstavovať okolnosť vylučujúcu, že
je otcom mal. M.. Nakoniec ani sám navrhovateľ nepoprel, že by v čase rozhodnom pre počatie syna
M. mali intímny styk. Dôvody na strane odporkyne v 1. rade , pre ktoré doposiaľ nesúhlasila s DNA

skúškami sú vierohodné, nakoľko sa snažila chrániť syna M., ktorý trpí zdravotnými problémami a v
súvislosti s návrhom navrhovateľa má obavu o jeho život i zdravie. Nakoniec sama sa vyjadrila, že ak je
dôvodom tohto návrhu navrhovateľa snaha vyhnúť sa plateniu výživného, ona sama oň nemá záujem,
ak navrhovateľ nebude mal.M. vystavovať zbytočným stresom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd za preukázané, že návrh nie je dôvodný, nakoľko odhliadnuc od

toho, že súd nie je viazaný ustanovením § 86 ods. 1 Zákona o rodine a

preto neprihliada na 3-ročnú lehotu, ktorá plynie od narodenia dieťaťa pre podanie žaloby na zapretie
otcovstva, je možné konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorá by
vylučovala, že je otcom mal. M.. Aj keby uvedená lehota mala začať plynúť odo dňa, ako sa manžel
dozvedel, že nie je otcom dieťaťa, stále by lehota nebola splnená, lebo podľa navrhovateľa začal mať

pochybnosti 2 roky od narodenia dieťaťa, t.j. v roku 1999, avšak prvý návrh na zapretie otcovstva na
prokuratúre podal až v roku 2004. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ mal pochybnosti o tom, že
je biologickým otcom už počas plynutia zapieracej lehoty, avšak napriek tomu túto lehotu nevyužil. Aj
s ohľadom na vyššie uvedené protichodné tvrdenia navrhovateľa ako aj skutočnosť, že stále ide len o
dohadynavrhovateľaažiadnukonkrétnuokolnosťspôsobujúcuvylúčenieotcovstva,súdnávrhzamietol.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania
znaleckýmdokazovaním-vykonanímskúškyO.,nakoľkotakétodokazovanieniejevzáujmemaloletého
odporcu v 2. rade.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľa súd zaviazal zaplatiť
odporkyniv1.radetrovyprávnehozastúpeniavovýške293,22eurdo15dníodprávoplatnostirozsudku.

Odporkyňa v 1.rade bola zastúpená advokátom, preto jej patria trovy právneho zastúpenia vyčíslené
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Právnemu zástupcovi patrí odmena za 2 úkony právnej služby a to:
prevzatie a príprava zastúpenia dňa 31.5.2013 a účasť na pojednávaní zo dňa 24.6.2013, 2 úkony
po 60,07 eur, spolu odmena za právne úkony predstavuje 120,14 eur. Režijný paušál v roku 2013
predstavuje sumu 7,81 eur, teda 2 x 7,81 eur = 15,62 eur. Cestovné náhrady predstavujú 1 x účasťna pojednávaní - cesta Trnava - Topoľčany a späť ( 126 km) pri spotrebe 4,3 litra na 100 km ( podľa
techn.preukazu), spotreba : 4,3/100 x 126 km = 5,418 l x 1,379 eur ( cena nafty) = 7,47 eur. Náhrada za
použitie vozidla predstavuje 126 x 0,183 = 23,06 eur, spolu náhrada cestovného činí 30,53 eur. Náhrada

za stratu času za účasť na pojednávaní - 1x cesta tam a späť, t.j. 6 polhodín, 6 x 13,01 eur = 78,06 eur.
Trovy právneho zastúpenia celkovo predstavujú 244,35 eur + 48,87 ako 20 % DPH = 293,22 eur.

Otrováchkonaniavovzťahukodporcoviv2.radesúdrozhodolpodľa§142ods.1OSPtak,žeodporcovi
v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Okresnom súde Topoľčany.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.