Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310202331
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4310202331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.

VladimíraPribuluaJUDr.RenátyPátrovičovejvprávnejvecižalobkyne:G.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
F., R. XX, proti žalovanému: Mesto Želiezovce, SNP 2, Želiezovce, IČO: 00 307 696, v konaní zastúpený
JUDr. Ritou Tóth, advokátkou Advokátskej kancelárie JUDr. Nyúl & Partners, so sídlom Levice, Kpt.
Jaroša 4, o nedodržanie zásad rovnakého zaobchádzania a zaplatenie finančných náhrad, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 31. októbra 2012 č. k. 11C/52/2010-452, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 31. 10. 2012 č. k. 11C/52/2010-452 žalobu zamietol a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozsudku, ktorý právne posúdil podľa ustanovení § 13 ods. 1, 3, 5 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce, § 9 ods. 1-3, § 11 ods. 1, § 2a zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon), § 1 ods. 4, § 20 ods. 1 písm. c/ zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 2 písm. a/
zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní uviedol, že z pracovnej zmluvy z 28. 02. 2003 uzavretej
medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou vyplýva, že žalobkyňa bola

od 01. 03. 2003 prijatá do funkcie hlavnej kontrolórky, s miestom výkonu práce Mesto Želiezovce na
dobu určitú 6 rokov do 28. 02. 2009. Z pracovnej zmluvy z 01. 04. 2007 uzavretej medzi žalovaným
ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou vyplýva, že táto pracovná zmluva nahradila v
celom rozsahu pracovnú zmluvu z 01. 03. 2003 a od 01. 04. 2007 vznikol pracovný pomer žalobkyne na
dobu neurčitú vo funkcii referentky 5K/R/2 referátu školstva a kultúry, s miestom výkonu práce Mestský
úrad Želiezovce. Na základe Dodatku č. l k pracovnej zmluve z 30. 04. 2007, ktorý bol účastníkmi
uzavretý 22. 10. 2007 došlo k zmene textu pracovnej zmluvy tak, že žalobkyňa bude vykonávať prácu

referenta referátov školstva a kultúry s pracovnou činnosťou popísanou v internom dokumente „Popis
pracovnej činnosti“ v zmysle čl. 5 ods. 2 Pracovného poriadku Mesta Želiezovce. Z Kolektívnej zmluvy
na rok 2007 v súlade s ust. § 31 Zák. č. 553/2003 Z. z., § 231 Zák. práce a zák. č. 2/1991 Zb. uzavretej
medzi Mestom Želiezovce a Základnou organizáciou zväzu SLOVES pri MsÚ v Želiezovciach zo dňa
06. 11. 2006, z článku 24 bodu 1 vyplýva, že odmeňovanie zamestnancov je stanovené v súlade so
zákonom 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
a poriadku odmeňovania, ktorý je súčasťou tejto kolektívnej zmluvy. V Článku 24 bode 3 uvedenej

kolektívnej zmluvy sa ustanovuje, že zamestnávateľ poskytne zamestnancom odmenu podľa § 20
ods. 1 písm. c/ za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do výšky jeho funkčného platu,
výška odmeny je závislá od počtu odpracovaných rokov vo verejnej službe, pričom nad 15 rokov je
vo výške 100 % funkčného platu. V článku 3 bode 1 predmetnej kolektívnej zmluvy sa uvádza, že,táto zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov hore uvedeného zamestnávateľa. Podľa Poriadku
odmeňovania Mesta Želiezovce zo dňa 09. 03. 2007, podľa čl. IX bodu 1, odmeňovanie hlavného
kontrolóra mesta sa riadi zákonom o obecnom zriadení. Podľa bodu 4 tohto poriadku odmeňovania,

mestské zastupiteľstvo môže hlavnému kontrolórovi mesta schváliť mesačnú odmenu až do výšky 30
% mesačného platu. Podľa čl. X bodu 1 poriadku odmeňovania, odmeňovanie zamestnancov Mesta
Želiezovce okrem hlavnej kontrolórky mesta pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravuje zákonom
č. 553/2003 Z. z. Podľa čl. X bod 7 uvedeného poriadku, nenárokové zložky platu zamestnanca sú
osobný príplatok a odmena. Podľa čl. X bodu 10 citovaného poriadku, odmena sa môže poskytnúť za:

a) kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných
činností ustanovených v popise pracovných činností zamestnanca, b) splnenie mimoriadnej pracovnej
úlohy alebo vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy, c) pracovné zásluhy
pri dosiahnutí 50 rokov veku zamestnanca až do sumy jeho funkčného platu, d) poskytnutie osobnej
pomoci pri zdolávaní požiaru alebo mimoriadnej udalosti, pri likvidácii a odstraňovaní ich následkov,
pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku. Žalovaný si vyžiadal stanovisko k

odmeňovaniu hlavného kontrolóra od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
odboru pracovných vzťahov. V ňom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza, že je správne
stanovisko žalovaného, že hlavný kontrolór je v zmysle § 1 ods. 4 písm. a/ zák. č. 553/2003 Z. z.
vylúčený z odmeňovania; to znamená, že tento zákon sa vzhľadom na osobitnú úpravu odmeňovania
hlavného kontrolóra ustanovení v zákone o obecnom zriadení, na hlavného kontrolóra nevzťahuje,

a preto sa aj ustanovenia kolektívnej zmluvy týkajúce sa odmeňovania hlavného kontrolóra na neho
nevzťahujú. V zmysle vyššie uvedeného nemožno považovať za diskrimináciu hlavnej kontrolórky to, že
je odmeňovaná iným systémom odmeňovania ako ostatní zamestnanci obce. Odmeňovanie hlavného
kontrolóra je upravené osobitným predpisom, v zmysle ktorého hlavný kontrolór nemá nárok na odmenu
pri životnom jubileu 50 rokov v zmysle § 20 zák. č. 553/2003 Z. z. a kolektívnej zmluvy. Žalobkyňa podala

listom zo dňa 21. 12. 2007 žalovanému sťažnosť, v ktorej uviedla s poukazom na ust. § 13 Zákonníka
práce, že za diskrimináciu svojej osoby považuje fakt, že do dňa napísania listu nebol uplatnený zákon
o kolektívnej zmluve v plnom rozsahu v súvislosti s jej životným jubileom. Nakoľko odmenu možno
vyplatiť do kalendárneho roka, v ktorom sa zamestnanec dožil životného jubilea, neutrálny pokyn
zamestnávateľa považuje za konanie napĺňajúce svojím obsahom jej diskrimináciu na pracovisku. V

prípade, že zamestnávateľ nevykoná nápravu do 31. 12. 2007, bude sa domáhať svojich práv súdnou
cestou. Primátor mesta na sťažnosť žalobkyne reagoval listom z 27. 12. 2007, v ktorom okrem iného
uviedol, že žalobkyni poskytnutie odmeny v súvislosti s dožitím životného jubilea žalobkyni prináleží
a že jej bude poskytnutá odmena vo výške jedného funkčného platu. V zmysle § 20 ods. 1 písm. c/
zák. č. 553/2003 Z. z. a platnej kolektívnej zmluvy žalobkyni pri životnom jubileu priznáva odmenu

za pracovné zásluhy vo výške jedného funkčného platu v sume 16 780,- Sk. Uvedené vyplýva z listu
primátora mesta zo dňa 27. 12. 2007 adresovaného žalobkyni. Z obsahu Zápisnice z 2. riadneho
zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach zo dňa 25. 01. 2007 vyplýva, že na zasadnutí
boli uskutočnené hlasovania o výške odmeny hlavnej kontrolórky na základe viacerých návrhov, ktoré
prijaté hlasovaním neboli. Hlasovalo sa aj o návrhu hlavnej kontrolórky, aby poslanci hlasovali o

tom, že odmenu žalobkyni nepriznávajú, ktorý návrh prijatý hlasovaním nebol. Z obsahu zápisnice
vyplýva, že správu o vybavovaní sťažností podaných na orgány a organizácie v pôsobnosti mestského
zastupiteľstva za rok 2006 predložila na zasadnutie žalobkyňa, ku ktorému sa vyjadrovali prítomní
poslanci a k práci žalobkyne sa vyjadril aj primátor. V uznesení č. 5/2007 pod bodom B bola vyslovená
nespokojnosťsobsahomSprávyovybavovanísťažnostípodanýchnaorgányaorganizácievpôsobnosti

mestského zastupiteľstva za rok 2006. V uznesení č. 6/2007 pod bodom A Mestské zastupiteľstvo v
Želiezovciach v súvislosti s prerokovaním programového bodu č. 6 návrh na priznanie odmeny pre
hlavnú kontrolórku mesta pri príležitosti životného jubilea tento bod odročilo na nasledujúce rokovanie
mestskéhozastupiteľstva.Plathlavnejkontrolórky(žalobkyne)od01.01.2007činil34200,-Sk.Funkčný
plat žalobkyne ako referentky od 01. 04. 2007 činil 15 690,- Sk. Zo zápisnice z 3. riadneho zasadnutia

mestského zastupiteľstva zo dňa 01. 03. 2007 vyplýva, že jedným z bodov programu zasadnutia bolo aj
hlasovanie o dôvere hlavnej kontrolórky. „O dôvere hlavnej kontrolórky sa hlasovalo tajným hlasovaním.
Tajným hlasovaním sa hlasovalo aj o dôvere riaditeľa rozpočtovej organizácie Vepos m.p., o dôvere
náčelníka poriadkového útvaru MsP, o dôvere riaditeľky mestskej príspevkovej organizácie mestská
knižnica. Hlasovanie prebehlo s výsledkom nedôveruje. V uznesení č. 21/2007 sa schvaľuje hlasovanie

o dôvere hlavnej kontrolórky formou tajného hlasovania a MsZ berie na vedomie Správu o priebehu a
vyhodnotení výsledku hlasovania o dôvere hlavnej kontrolórky s výsledkom nedôveruje. Na zasadnutí
bolo prijaté aj uznesenie č. 29/2007, ktorým pod bodom B bolo uložené hlavnej kontrolórke mesta
vykonať kontrolu so zvereným majetkom mesta vo VEPOS, s.r.o. podľa platnej legislatívy a/ zákonnosť,účinnosť, hospodárnosť a efektívnosť s nakladaním zvereného majetku za obdobie od 01. 01. 2006 -
28. 02. „007, b/ dodržiavanie uzatvárania zmlúv o prenájme a iných spôsobov nakladania s majetkom,
c/ hospodárnosť a nakladanie s kukavozidlom, d/ stav a postup prác súvisiacich s vyhotovením diela

„ul. Hronská“, c/ spôsob a zákonnosť nadobudnutia majetku „Kozub“. Správu o výsledku kontroly jej
bolo uložené predložiť na najbližšie zasadnutie MsZ. Termín marec 2007. V uznesení č. 34/2007 MsZ v
Želiezovciach po prerokovaní programového bodu č. 16 Ročná správa o kontrolnej činnosti v zmysle §
18f zák. č. 369/1990 Zb. konštatuje: V práci hlavnej kontrolórky mesta sa sústavne vyskytujú nedostatky,
preto kontrolná činnosť vykonávaná z jej strany je neúčinná a neefektívna. MsZ s poukazom na tieto

skutočnosti v súlade s ustanovením § 18a ods. 9 zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších zmien
skonštatovalo, že svoju prácu opakovanie zanedbáva a svoje povinnosti vyplývajúce z jej funkcie neplní
dôsledne, pretože v rozpore s § 18f ods. 1 písm. b/ zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších zmien
nepredložila za obdobie od 1. januára 2007 návrh plánu kontrolnej činnosti na rokovanie 1., 2., 3.
riadneho zasadnutia MsZ. MsZ na tieto nedostatky hlavnú kontrolórku dôrazne upozorňuje a žiada
vykonať nápravu do 10 dní a podať písomné stanovisko na najbližšie MsZ. Zo zápisnice vyplýva, že

poslanci sa k Správe o výsledku následnej finančnej kontroly, ako aj k Ročnej správe o kontrolnej
činnosti vyjadrili a hlavná kontrolórka sa vyjadrila aj k ich pripomienkam. Zo zápisnice zo 4. riadneho
zasadnutia MsZ zo dňa 29. marca 2007, z uznesenia č. 56/2007 vyplýva, že po prerokovaní zamerania
kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra mesta Želiezovce na I. polrok 2007 a písomného stanoviska
hlavnej kontrolórky mesta MsZ konštatuje, že a/ hlavnou kontrolórkou predložený materiál po obsahovej

aformálnejstránkenespĺňanáležitostiplánukontrolnejčinnostinaI.polrok2007podľa§18fods.1písm.
b/ zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, b/ že hlavná kontrolórka napriek písomnému
upozorneniu zo dňa 05. 03. 2007 a v rozpore s uznesením MsZ č. 34/2007 zo dňa 01. 03. 2007 včas
nepredložilaplánkontrolnejčinnostina1.polrok2007podľa§18písm.f/ods.1písm.b/zák.č.369/1990
Z. z. v znení neskorších predpisov c/ nesystematickú a neodbornú prácu hlavnej kontrolórky a z dôvodov

uvedených v písmenách a/ a b/ považuje za hrubé a opakované zanedbávanie povinností vyplývajúcich
z jej funkcie. Pod bodom B neschvaľuje hlavnou kontrolórkou predložené Zameranie kontroly činnosti
na I. polrok 2007, nakoľko nespĺňa náležitosti plánu kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky. Z uznesenia
č. 57/2007 vyplýva, že MsZ konštatuje, že a/ v práci hlavnej kontrolórky mesta sa sústavne vyskytujú
nedostatky, preto kontrolná činnosť vykonávaná z jej strany je neúčinná a neefektívna, ktoré skutočnosti

boli konštatované poslancami MsZ na 2. a 3. zasadnutí MsZ v Želiezovciach, b/ hlavná kontrolórka
napriek písomnému upozorneniu zo dňa 05. 03. 2007 a v rozpore s uznesením MsZ č. 34/2007 zo
dňa 01. 03. 2007 včas nepredložila plán kontrolnej činnosti na I. polrok 2007 podľa § 18 písm. f/ ods.
1 písm. b/ zák. č. 369/1990 Z. z., čo mestské zastupiteľstvo považuje za opakované zanedbávanie
povinností vyplývajúce z jej funkcie. V bode B uznesenia v súlade s ustanovením § 18a odsek 9 písm.

b/ zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov odvoláva žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky
mesta Želiezovce. Žalobkyňa sa vyjadrila k pripomienkam poslancov a k poslancom V.. K. I. uvedeným
dôvodom, pre ktoré podal návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky. K zápisnici zo 4. riadneho zasadnutia
z 29. marca 20007 sú pripojené okrem iných Zameranie kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra Mesta
Želiezovce v I. polroku 2007. Podľa Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach

§ 9 bodu 5, hlasovanie je verejné alebo tajné, podľa § 9 bodu 13, mestské zastupiteľstvo sa môže
uzniesť, že bude o určitej veci hlasovať tajne v prípade, ak to nebude v rozpore so zákonom NR SR č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobkyňa predložila text stanoviska k vysloveniu
nedôvery na zverejnenie v mesačníku samosprávy Mesta Želiezovce Želiezovský spravodaj z 18. 04.
2007. Návrh zo dňa 21. 12. 2008 na priznanie odmeny za obdobie II. polroku 2008 pre žalobkyňu bol

predložený koordinátorkou referátu Bc. Z. Y. a primátor mesta V.. arch. C. H. s vyplatením odmeny v
navrhnutej výške udelil súhlas v zmysle § 20 ods. l písm. a/ zák. č. 533/2003 Z. z. s použitím bodu 7
písm. a/ čl. V Poriadku odmeňovania mesta Želiezovce. Z písomného vyjadrenia - odpovede primátora
mesta V.. arch. C. H. na list žalobkyne z 12. 01. 2009 vo veci priznania odmeny za II. polrok 2008
vyplýva, že primátor mesta okrem iného uvádza kritériá pre priznanie odmeny podľa článku 10 ods. 16

Poriadku odmeňovania Mesta Želiezovce, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v
Želiezovciach pod č. 22/2007 zo dňa 01. 03. 2007 a podľa § 20 ods. 1 zák. č. 553/2003 Z. z. Návrh
na priznanie odmeny obdržal od príslušných vedúcich zamestnancov a po prehodnotení ich návrhu
rozhodol o priznaní odmeny žalobkyni vo výške 2 000,- Sk. Priznaná výška odmeny zohľadňuje kvalitu
ňou vykonanej práce v sledovanom období. Keďže odmena nie je nárokovateľná zložka mzdy, ako

štatutárny orgán rozhoduje o priznaní odmeny na základe hodnotenia práce zamestnanca príslušným
vedúcim zamestnancom. Z týchto zásad vychádzal pri priznaní jej odmeny. Žalovaný dal žalobkyni
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zák. práce listom zo dňa 20. 07. 2009, s čím žalobkyňa vyslovila
nesúhlas listom zo dňa 27. 11. 2009. Pokiaľ ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa, žalobkyni boladaná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca.
Z výpovede vyplýva, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou v zmysle uznesenia č. 123/2009 Mestského
zastupiteľstva z 25. 06. 2009, ktorým bola schválená zmena organizačnej štruktúry Mestského úradu

Želiezovce, v zmysle ktorého okrem iných zmien bolo zrušené aj funkčné miesto referenta referátu
školstva a kultúry z dôvodu vykazovaných rezerv pracovnej vyťaženosti a v záujme zvýšenia produktivity
práce referátu školstva a kultúry s dôkazom na lepšie využitie existujúceho potenciálu. Z uvedeného
dôvodu funkčné miesto referenta referátu školstva a kultúry zastávané žalobkyňou na základe pracovnej
zmluvy vzniklo dňom 15. 07. 2009. Zároveň sa vo výpovedi uvádza, že Mesto Želiezovce nemá možnosť

ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keďže s takouto možnosťou
nedisponuje a žalovaný preto nemôže žalobkyňu ďalej zamestnávať. Tak ako prvostupňový súd ďalej
uvádza, z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13. 06. 2011 č. k. 14C/23/2010-287 vyplýva, že
súd návrh žalobkyne na určenie neplatnosti právneho úkonu „Výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/
zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov zo dňa 20. 07. 2009 č. j.
8212/2009, ktorý bol doručený Mestu Želiezovce žalobkyni dňa 21. 07. 2009 zamieta a o zostatku

uplatneného nároku vrátane trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v
Nitre rozsudkom zo dňa 15. 02. 2012 č. k. 25Co/211/2011-325 rozsudok Okresného súdu Levice zo
dňa 13. 06. 2011 č. k. 14C/23/2010-287 potvrdil. Uznesením Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach
č. 3/2010 zo dňa 14. 01. 2010 vyplýva, že MsZ vyhlasuje voľbu hlavného kontrolóra a schvaľuje
kvalifikačné predpoklady na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce, vysokoškolské

vzdelanie 2. stupňa ekonomického alebo právnického smeru. Žalobkyňa si podala dňa 16. 02. 2010
prihlášku na voľbu hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce. Žalobkyňa nezdokladovala vysokoškolské
vzdelanie 2. stupňa ekonomického alebo právnického smeru, ale predložila doklad o získaní úplného
stredného ekonomického vzdelania. Komisia na otvorenie obálok uchádzačov na funkciu hlavného
kontrolóra Mesta Želiezovce dňa 18. 02. 2010 rozhodla, že u žalobkyne bude doporučovať mestskému

zastupiteľstvu zaradenie uchádzača do volieb, z dôvodu, že podľa zákona na výkon tejto funkcie je
postačujúce aj splnenie tejto podmienky úplného stredného vzdelania s maturitou. Zo zápisnice z
36. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach zo dňa 25. 02. 2010 vyplynulo, že
poslanci MsZ odhlasovali zaradenie dvoch uchádzačov, vrátane žalobkyne do procesu volieb na funkciu
hlavného kontrolóra mesta. Z uznesenia č. 21/2010 bodu 2 písm. b/ vyplýva, že MsZ konštatuje, že

na základe výsledkov volieb verejným hlasovaním ani jeden uchádzač v prvom kole nezískal počet
hlasov potrebných pre voľbu na funkciu hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce a vzhľadom na výsledok
hlasovania, podľa ktorého v prvom kole ani jeden z uchádzačov nedostal platný hlas „za“, neboli splnené
zákonné podmienky pre vyhlásenie druhého kola volieb podľa § 18a ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že žalobkyňa žalobu podala podľa § 9 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z.,

podľa ktorého sa môže každý domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý
na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržiavaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Ustanovenie § 9 ods. 2 vety druhej zák. č. 365/2004 Z. z. len príkladmo uvádza, čoho
sa môže oprávnená osoba domáhať, ak sa domnieva, že je alebo bola dotknutá na svojich právach,
právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania. Nie

je preto vylúčené podanie žaloby podľa § 9 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., v ktorej žiada žalobkyňa
určiť, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou. Žalobkyňa súdu uviedla,
že žalovaný vo vzťahu k nej porušil zásadu rovnakého zaobchádzania pri rozhodovaní o priznaní
odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí veku 50 rokov, v súvislosti s hlasovaním o dôvere hlavnej
kontrolórke, s odvolávaním z funkcie hlavnej kontrolórky, so stanovením odmeny za II. polrok 2008, s

výpoveďou zo strany zamestnávateľa, s voľbou hlavného kontrolóra. Žalovaný preukázal, že žalobkyňou
namietané konanie žalovaného bolo objektívne odôvodnené a že nie sú dôvody pre určenie, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou tak, ako je to v žalobe
uvedené. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania ustanovenú v § 13
Zák. práce a spôsobil priamu diskrimináciu podľa veku a funkčného postavenia s účinkom ponižujúceho

správania k ľudskej dôstojnosti, v súvislosti s rozhodovaním o priznaní odmeny za pracovné zásluhy pri
dosiahnutí veku 50 rokov. Žalobkyňa uviedla, že splnila podmienku na priznanie odmeny za pracovné
zásluhy vo výške 100 % funkčného platu podľa kolektívnej zmluvy pre rok 2007. Kolektívna zmluva sa
vzťahuje na všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Zo zákona č. 369/1990 Zb. je hlavný kontrolór
zamestnancom obce a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti, ako na iných zamestnancov

obce, s výnimkou osobitnej úpravy zákona o obecnom zriadení. Na právne vzťahy hlavného kontrolóra
sa aplikujú prednostne špeciálne ustanovenia zákona o obecnom zriadení a až vtedy, ak v nich nie
je odlišná úprava, použijú sa ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. Žalovaný predložil v januári 2007
Mestskému zastupiteľstvu v Želiezovciach záležitosť tejto odmeny na rozhodnutie. Prerokovanie tejtootázky bolo uznesením odročené. K opätovnému rokovaniu tohto bodu programu nedošlo ani neskôr.
Žalovaný v decembri 2007 poskytol žalovanej odmenu za pracovné zásluhy podľa zák. č. 553/2003 Z.
z. v 100 % výške funkčného platu, avšak vo výške ako nevyplývala z následnej zmeny pracovnej zmluvy

po odvolaní z funkcie hlavnej kontrolórky. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s nepriznaním žalobkyňou
požadovanej odmeny z dôvodu dovŕšenia jej životného jubilea počas výkonu funkcie hlavnej kontrolórky
žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a takýto postup nie je diskrimináciou osoby
žalobkyne. Po ukončení výkonu funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný žalobkyni odmenu vyplatil v zmysle
§ 20 ods. l písm. c/ zák. č. 553/2003 Z. z. vo výške 16 780,- Sk. Postupom žalovaného žalobkyňa

nebola nijakým spôsobom diskriminovaná, odmena jej bola priznaná v súlade s platným zákonom a
ustanovením čl. 24 ods. 3 kolektívnej zmluvy platnej v roku 2007. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že v čase dovŕšenia 50. roku veku žalobkyne, žalobkyňa vykonávala funkciu hlavnej kontrolórky. Hlavný
kontrolór je zamestnancom obce podľa § 18 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. Kolektívna zmluva na rok 2007
podľa článku 3 sa vzťahuje na všetkých zamestnancov Mesta Želiezovce. Zároveň v článku 24 bodu
1 kolektívnej zmluvy sa uvádza, že odmeňovanie zamestnancov je stanovené v súlade so zákonom

553/2003 Z. z. a v poriadku odmeňovania, ktorý je súčasťou kolektívnej zmluvy. V článku 24 bodu 3 sa
uvádza, že zamestnávateľ poskytne zamestnancom odmenu podľa § 20 ods. 1 písm. c/ za pracovné
zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do výšky jeho funkčného platu - nad 15 rokov vo výške 100
% funkčného platu. V tejto časti, pokiaľ sa kolektívna zmluva vzťahuje aj na poskytnutie odmeny podľa
§ 20 ods. 1 písm. c/ (zák. č. 553/2003 Z. z.) za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až

do výšky funkčného platu - nad 15 rokov vo výške 100 % funkčného platu aj na hlavného kontrolóra
obce ako zamestnanca obce, je kolektívna zmluva v tejto časti neplatná (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák. č.
2/1991 Zb.). Poskytnutie odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí veku podľa § 20 ods. 1 písm. c/
zák. č. 553/2003 Z. z. neprichádza do úvahy, pretože zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa

nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce s poukazom na § 1 ods. 4 zák. č. 553/2003 Z. z. Pokiaľ žalobca
neposkytol žalobkyni odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov do výšky 100 % jej funkčného
platu, v čase, keď vykonávala funkciu hlavnej kontrolórky, podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. c/ zák.
č. 553/2003 Z. z., na ktoré ustanovenie odkazuje článok 24 bod 3 kolektívnej zmluvy, nemožno to
považovať za priamu diskrimináciu podľa veku a funkčného postavenia, keď žalovaný postupoval v

súlade s právnymi predpismi. Žalovaný by bol povinný pri posudzovaní nároku na odmenu za pracovné
zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku iného zamestnanca vo funkcii hlavného kontrolóra tiež postupovať
v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyni napokon odmena za pracovné zásluhy bola priznaná, po
ukončení funkcie hlavnej kontrolórky vo výške 100 % funkčného platu referentky na referáte školstva
a kultúry s poukazom na § 20 ods. 1 písm. c/ zák. č. 553/2003 Z. z., a to vo výške 16 780,- Sk, t.

j. v čase, keď na odmeňovanie žalobkyne ako referentky sa vzťahovalo toto zákonné ustanovenie.
Nemožno považovať za diskrimináciu žalobkyne, ak jej bola odmena za pracovné zásluhy priznaná vo
výške 100 % jej platu, ktorý dosahovala vo funkcii referentky a nie vo výške platu, ktorý dosahovala
vo funkcii hlavnej kontrolórky, keď priznanie odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí veku podľa
zákona č. 553/2003 Z. z. sa nevzťahovalo na zamestnanca vo funkcii hlavného kontrolóra, a preto

sa ani výška odmeny žalobkyne pri jej priznaní, v čase keď vykonávala funkciu referentky, nemohla
vzťahovať na funkčný plat zamestnanca vo funkcii hlavného kontrolóra. Žalovaný by bol povinný pri
posudzovaní nároku ktoréhokoľvek zamestnanca v obdobnej situácii postupovať pri priznaní odmeny za
pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyňa si v podanej
žalobe uplatnila nárok na zaplatenie 532 eur ako rozdielu medzi odmenou vyplývajúcou z Kolektívnej

zmluvy pre rok 2007 za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku zamestnanca a sumou, ktorú
žalovaný žalobkyni vyplatil. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, žalobkyni nevznikol nárok,
aby jej bola ako hlavnej kontrolórke priznaná odmena za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov
vo výške 100 % funkčného platu počas funkcie hlavnej kontrolórky a nevznikol jej ani nárok, aby jej
odmenapriznanázapracovnézásluhypridosiahnutí50rokovvčase,keďvykonávalafunkciureferentky,

bola priznaná vo výške presahujúcej výšku 100 % funkčného platu referentky, t. j. sumu 16 780,- Sk.
Žalobkyni preto nevznikol nárok, aby jej žalovaný zaplatil podľa § 20 ods. 1 písm. c/ zák. č. 553/2003
Z. z. sumu 532 eur. Žalobkyňa poukazovala na nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu pri schválení
hlasovania o dôvere na svojom zasadnutí 1. marca 2007, čím mestské zastupiteľstvo prekročilo
svoje kompetencie. Uviedla, že v diskriminačnom správaní mestské zastupiteľstvo pokračovalo aj pri

prerokovávaní Správy o výsledkoch následnej finančnej kontroly v príspevkovej organizácii Vepos.
Došlo k znevažovaniu schopností hlavného kontrolóra. Správy boli spochybnené, pričom nedošlo k
rozoznávaniumedzisprávamipredkladanýmimestskémuzastupiteľstvuasprávamiovýsledkufinančnej
kontroly. Bolo jej uložené vykonať kontrolu v príspevkovej organizácii Vepos, pričom jej bola uloženáúloha v krátkom čase, pričom došlo už v minulosti k časovým posunom kontrolných úloh, ktoré mala
predtým vykonať. Žalobkyňa poukázala na časovú nereálnosť na vykonanie zadaných úloh obecným
zastupiteľstvom. Charakteristické rysy diskriminačného konania podľa žalobkyne potvrdzuje fakt, že ide

o nátlak zo strany skupiny - poslaneckého zboru na osobu, ktorá sa nemôže tejto situácii vyhnúť a nie
je za daných okolností schopná sa účinne brániť. Ide o preťažovanie zamestnanca prácou. Intenzita a
nebezpečnosť takého konania, pri ktorom je obmedzovaná sloboda rozhodovania a zároveň ponižovaná
ľudská dôstojnosť a profesionálna vážnosť je z konania žalovaného evidentná. Závažnosť konania
je nutné posudzovať v kontexte, že k nerovnakému zaobchádzaniu prichádza zdanlivo na základe

priznaných kompetenčných práv volených orgánov obce, ale vo verejnej správe navodzuje nepriateľské
prostredie pre diskriminovanú osobu nielen na pracovisku, bydlisku, ale aj v širšom spádovom okolí.
Žalovaný uviedol, že je pravdou, že zákon o obecnom zriadení nepozná vyslovenie dôvery, avšak
mestské zastupiteľstvo v zmysle tohto zákona rozhoduje o všetkých otázkach čo sa týka občanov mesta,
pričom príkladmo uvádza „najmä“. Ak niektorý člen zastupiteľstva vznesie požiadavku, že chce, aby
aj ostatní členovia zastupiteľstva vyjadrili názor na prácu hlavného kontrolóra, tak takéto právo má.

Nejde tu o žiadne porušenie zákona. Nedochádza tu k žiadnemu právnemu aktu. Ide len o zisťovanie
odborného názoru na prácu hlavného kontrolóra. Toto platí bez ohľadu na to, kto túto prácu hlavného
kontrolóra vykonáva. Či je to žalobkyňa alebo niekto iný. Je preukázané, že schválenie hlasovania o
dôvere hlavnej kontrolórky tajným hlasovaním nie je v rozpore s ustanoveniami zák. č. 369/1990 Zb. a
nemožno ho považovať za prekročenie kompetencií mestského zastupiteľstva. Podľa § 11 ods. 4 tohto

zákona obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, pričom v tomto zákonnom
ustanovení je uvedené, čo je obecnému zastupiteľstvu najmä vyhradené. Obecnému zastupiteľstvu je
vyhradené aj rozhodovanie o iných, než v uvedenom zákonnom ustanovení vymenovaných veciach.
Hlasovanie o dôvere hlavnej kontrolórke nie je v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Hlasovanie
mestského zastupiteľstva podľa § 9 ods. 5 Rokovacieho poriadku je verejné aj tajné. Podľa § 9 ods. 13

Rokovacieho o poriadku MsZ sa mestské zastupiteľstvo môže uzniesť, že bude o určitej veci hlasovať
tajne v prípade, ak to nebude v rozpore so zákonom NR SR č. 211/2010 Z. z. Hlasovanie o dôvere
tajným hlasovaním nie je v rozpore s týmto ustanovením Rokovacieho poriadku MsZ. Zo zápisnice z
tohto zasadnutia MsZ vyplýva, že na MsZ hlasovali poslanci tajným hlasovaním aj o dôvere riaditeľa
rozpočtovej organizácie Vepos m.p., o dôvere náčelníka poriadkového útvaru MsP, o dôvere riaditeľky

mestskej príspevkovej organizácie Mestská knižnica. Hlavný kontrolór je podľa zák. č. 369/1990 Zb.
povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo. Žalobkyňa predložila čiastkovú
správu o výsledku následnej finančnej kontroly verejnoprospešné služby m.p. Želiezovce z 23. 03.
2007, ktorú žalobkyňa vykonala podľa uznesenia MsZ č. 29/2007 včas a túto správu MsZ vzalo na
vedomie. Z uvedeného nevyplýva, že došlo konaním žalovaného k menej priaznivému zaobchádzaniu

so žalobkyňou ako s inými zamestnancami. Nemohlo byť diskriminačným konaním voči žalobkyni ako
hlavnej kontrolórke ak jej bolo mestským zastupiteľstvom uložené vykonať kontrolu v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že došlo k diskriminácii podľa spoločenského
postavenia a rodinného stavu i pre vulgarizmy, ktoré odzneli na jej adresu, žalobkyňa. Za individuálne
výroky poslanca nie je daná zodpovednosť žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že samotný akt odvolávania

z postu hlavného kontrolóra a jeho načasovanie poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nekonal v dobrej
viere a v súlade s dobrými mravmi. Táto skutočnosť je zjavná prijatím uznesenia, v ktorom si mestské
zastupiteľstvo bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s predkladanou ročnou správou o kontrolnej činnosti
za rok 2006, ktorú predkladá hlavný kontrolór mestskému zastupiteľstvu v zmysle § 18 písm. f/ zák.
č. 369/1990 Zb., v lehote 60 dní za predchádzajúci rok, vyjadril svoj názor. Mestské zastupiteľstvo

prezentovalo svoj neobjektívny názor, pretože výsledky kontrolnej činnosti boli predkladané priebežne
počas roka 2006 zastupiteľskému zboru, týmto orgánom vzaté na vedomie, prípadne schválené. Prejav
vôle sformulovaný do uznesenia mestského zastupiteľstva v konštatačnej časti uvádza, že v práci
hlavnej kontrolórky sa sústavne vyskytujú nedostatky, preto kontrolná činnosť vykonávaná z jej strany
je neúčinná a neefektívna. Mestské zastupiteľstvo následne s poukazom na tieto skutočnosti v súlade

s ustanovením § 18a ods. 9 zák. č. 396/1990 Zb. v znení neskorších zmien skonštatovalo, že hlavná
kontrolórka mesta svoju prácu opakovane zanedbáva a svoje povinnosti vyplývajúce jej z funkcie
neplní dôsledne, pretože v rozpore s § 18f, ods. l písm. b/ zák. č. 396/1990 Zb. v znení neskorších
zmien nepredložila za obdobie od l. januára 2007 návrh plánu kontrolnej činnosti na rokovanie 1.,
2., 3. riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva. Zároveň schváleným uznesením stanovilo lehotu

na odstránenie nedostatku s dôrazným upozornením, že žiada nápravu do 10 dní a požiadalo o
písomné stanovisko hlavného kontrolóra ku vzniknutej situácii. Obecné zastupiteľstvo nadraďovaním
svojich kompetencií nad normotvorné akty s vyššou právnou silou (zákon o obecnom zriadení, ústava
a pod.) konalo nad rámec svojej kompetencie. Šesťmesačná lehota od predloženia návrhu plánukontrolnej činnosti bývalému mestskému zastupiteľstvu na II. polrok 2006 uplynula v decembri 2006.
Z jej strany nezanedbala svoju povinnosť, pretože v decembri 2006 sa vzhľadom k termínu volieb 02.
12. 2006 zastupiteľstvo nekonalo. Dňa 02. 01. 2007 sa konalo ustanovujúce zasadnutie novozvolených

orgánov. Predsudky a ignorancia platnej právnej úpravy vyústili potom dňa 29. 03. 2007 do aktu
odvolania z postu hlavnej kontrolórky, ktorá získala potrebné kvórum na platnosť uznesenia. Žalobkyňa
uviedla, že nekonaním najvyššieho výkonného orgánu mesta v osobe Ing. arch. C. H., primátora mesta
Želiezovce pri zjavnom rozpore so zákonnými úpravami nevyužitím práva veta rozhodnutí schválených
uzneseniami mestského zastupiteľstva, spôsobil ich vykonateľnosť v rozpore s právnymi princípmi a

dobrými mravmi na úkor jednotlivca. Toto jeho konanie jednoznačne smerovalo k nedodržaniu zásady
rovnakého zaobchádzania a štátom garantovanej ochrane proti nezamestnanosti podľa Zák. práce a
Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to vyplynie z ďalšieho konania žalovaného. Žalovaný poukázal na
to, že výkon funkcie hlavného kontrolóra môže zaniknúť aj odvolaním z funkcie podľa § 18a ods. 8 písm.
b/ zák. č. 369/1990 Zb. Poukázal na dôvody uvedené podľa ods. 9 citovaného ustanovenia. Žalobkyňa
bola upozornená na nedostatky v práci v súvislosti s prerokovaním ročnej správy o výsledkoch kontroly

a bola vyzvaná vykonať nápravu v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva č. 34/2007 z 01. 03.
2007. V práci žalobkyne mestské zastupiteľstvo zistilo ďalšie a opakované nedostatky. Z týchto dôvodov
bola žalobkyňa z funkcie odvolaná uznesením mestského zastupiteľstva pod č. 57/2007 z 29. 03. 2007.
Žalovaný poukázal na to, že odvolanie z funkcie hlavnej kontrolórky je vo výlučnej právomoci mestského
zastupiteľstva. Postup podľa zákona nie je diskrimináciou. Nie je podľa žalovaného diskrimináciou

to, že primátor mesta uvedené rozhodnutie mestského zastupiteľstva nevetoval podľa ustanovenia
§ 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Podľa § 13 ods. 7 zákona o obecnom zriadení ods. 6
citovaného zákonného ustanovenia sa nevzťahuje na uznesenie mestského zastupiteľstva o voľbe a
odvolaní hlavného kontrolóra. Primátor mesta nemal zákonnú možnosť výkon uznesenia mestského
zastupiteľstva pozastaviť. Ak by toto právo bol uplatnil, nekonal by v prípade voľby a odvolania hlavného

kontrolóra v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o to, že by niektorí z poslancov individuálne konali proti
osobnej integrite žalobkyne, ak to tak bolo, mohla podať žalobkyňa návrh proti konkrétnej osobe. To,
že boli vznesené vážne námietky proti práci žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, nemôže byť predmetom
posúdenia súdom. Posúdenie tejto otázky patrí len do právomoci mestského zastupiteľstva. Nie je
možné odňať právo poslancovi, aby vyjadril svoj názor, aby dal podnet na odvolanie. Ak mestské

zastupiteľstvo je toho názoru, že hlavný kontrolór nekoná kvalitne, nikto iný to hodnotiť nemôže.
Mestské zastupiteľstvo teda môže rozhodovať o odvolaní hlavného kontrolóra, k čomu aj vo vzťahu k
žalobkyni v roku 2007 došlo. Odvtedy žalobkyňa žiadne konanie v súvislosti s jej odvolaním neiniciovala.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nekonanie primátora mesta, spočívajúce v nevyužití práva
primátora mesta zastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorým

došlo k odvolaniu žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, nepredstavuje nedodržanie zásady rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni, pretože právo primátora mesta na pozastavenie výkonu
uznesenia mestského zastupiteľstva sa na uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra nevzťahuje
s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 7 zák. č. 369/1990 Zb. I v prípade odvolania iného
zamestnanca vo funkcii hlavného kontrolóra, nemal by oprávnenie pozastaviť výkon uznesenia

mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné
zastupiteľstvo podľa § 18 zák. č. 369/1990 Zb. Obecné zastupiteľstvo podľa § 18a ods. 9 zák. č.
369/1990 Zb. môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak a) opakovane alebo zvlášť hrubým
spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, b) hrubo alebo opakovane
zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným

zastupiteľstvom, c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. l alebo
v údajoch o svojich majetkových pomeroch. Z uznesenia č. 57/2007 zo 4. zasadnutia mestského
zastupiteľstva vyplýva, že MsZ konštatuje, že a) v práci hlavnej kontrolórky mesta sa sústavne
vyskytujú nedostatky, preto kontrolná činnosť vykonávaná z jej strany je neúčinná a neefektívna, ktoré
skutočnosti boli konštatované poslancami MsZ na 2. a 3. zasadnutí MsZ v Želiezovciach, b) hlavná

kontrolórka napriek písomnému upozorneniu zo dňa 05. 03. 2007 a v rozpore s uznesením MsZ č.
34/2007 zo dňa 01. 03. 2007 včas nepredložila plán kontrolnej činnosti na I. polrok 2007 podľa § 18
písm. f/ ods. 1 písm. b/ zák. č. 369/1990 Z. z., čo mestské zastupiteľstvo považuje za opakované
zanedbávanie povinností vyplývajúce z jej funkcie. V bode B uznesenia v súlade s ustanovením
§ 18a odsek 9 písm. b/ zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov odvoláva žalobkyňu z

funkcie hlavnej kontrolórky Mesta Želiezovce. Nie je preukázané, že by mestské zastupiteľstvo konalo
nad rámec svojej právomoci. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej za II. polrok 2008 podstatne znížil
výšku odmeny, ktorá jej bola priznávaná pred uvedeným obdobím. Za I. polrok 2009 jej odmenu bezzdôvodnenia nepriznal vôbec. Žalobkyňa doručila žalovanému žiadosť o písomné vyjadrenie sa a
o oznámenie kritérií hodnotenia jej pracovného nasadenia v II. polroku 2008. Odpoveď žalovaného
na jej žiadosť neobsahovala kritériá hodnotenia pri priznávaní konkrétnej odmeny, odvoláva sa na

všeobecné formulácie a žalovaný vyzdvihol, že priznaná výška odmeny zohľadňovala kvalitu ňou
vykonanej práce v sledovanom období. Toto tvrdenie je nejednoznačné, nezrozumiteľné, pretože v
sledovanom období nebola oboznámená ani s pozitívnym ani s negatívnym hodnotením a úlohy si plnila
riadne, včas a kvalitne a vykonávala práce aj nad stanovený rámec pracovnej pozície. Diskriminačné
konanie v prejave žalovaného nachádza v tom, že upiera právo zamestnanca na prípadnú korekciu

neúplného hodnotenia práce a kvality ním vykonanej práce vo všeobecnosti. Konanie žalovaného
zaslanou odpoveďou utvrdilo v nej presvedčenie, že žalovaný opätovne nedodržiava zásadu rovnakého
zaobchádzania. Žalovaný vo svojej odpovedi naznačil, že dostal návrh na priznanie odmeny od
príslušných vedúcich zamestnancov a po prehodnotení návrhu primátor mesta rozhodol o priznaní
odmeny. Bez konkretizácie osôb príslušných vedúcich zamestnancov nemohla svoje presvedčenie
zmeniť v prospech objektívneho hodnotenia zo strany zamestnávateľa. Neadekvátny autoritatívny

štýl a neschopnosť odôvodniť priznanú odmenu vníma žalobkyňa ako popretie práva zamestnanca
domáhať sa svojich práv a právom chránených záujmov v prípade ich poškodzovania. Zamestnávateľ
opätovne s ňou zaobchádzal nepriaznivejšie než zaobchádzal alebo by bol s ostatnými zamestnancami
v porovnateľnej situácii. Žalovaný uviedol, že odmeňovanie zamestnancov Mesta Želiezovce upravoval
Poriadok odmeňovania Mesta Želiezovce a kolektívna zmluva platná na rok 2008. Právomoc rozhodovať

o odmene prináleží primátorovi mesta podľa čl. X ods. 2 Poriadku odmeňovania. Odmena je právne
nenárokovateľná zložka platu, ktorú môže zamestnávateľ poskytovať v závislosti od splnenia určených
alebo dohodnutých kritérií a v závislosti od disponibilných finančných zdrojov (čl. X ods. 6 Poriadku
odmeňovania). Žalovaný poukázal na ustanovenie čl. X ods. 9 Poriadku pre odmeňovanie, v zmysle
ktorého sa môže odmena poskytnúť, v ktorom sú uvedené kritériá pre priznanie odmeny. Po vyhodnotení

práce žalobkyne za sledované obdobie bola žalobkyni priznaná primátorom mesta odmena vo výške
2 000,- Sk a v tejto výške aj vyplatená pri zúčtovaní mzdy za mesiac december 2008. Takýto postup
je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona ako aj Poriadku odmeňovania, rovnako sa uplatňuje
vo vzťahu ku všetkým zamestnancom mesta, preto o diskriminačnom postupe žalovaného vo vzťahu
k žalobkyni nemožno hovoriť. Žalobkyňou požadovaná výška doplatku odmeny za II. polrok žalobkyni

nebola právne relevantným spôsobom priznaná, preto jej nevznikol právny nárok na vyplatenie takejto
odmeny. Postup žalovaného podľa zákona a vlastných interných noriem rovnako uplatňovaný proti
všetkým zamestnancom nie je podľa žalovaného diskrimináciou žalobkyne. Žalovaný nemá právny
dôvod meniť hodnotenie práce žalobkyne podľa jej požiadavky a nevykonanie korekcie hodnotenia
nemožno považovať za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Je preukázané, že žalobkyni bola

priznaná odmena za II. polrok 2008 v sume 2 000,- Sk. Odmena je nenárokovateľnou zložkou platu.
Nárok na doplatok odmeny, ktorý požaduje žalobkyňa zaplatiť v sume 170 eur jej nebol priznaný a
žalovaný uviedol, že nemá dôvod meniť hodnotenie práce žalobkyne podľa jej požiadavky. Nie sú preto
dané dôvody, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 170 eur. Z poriadku
odmeňovania(čl.Xbod8)vyplýva,ženávrhnaposkytnutieodmenyzamestnancoviMsÚvyrátanejvýšky

písomne odôvodnia koordinátori referátov a predkladajú prednostovi MsÚ na vyjadrenie. Prednosta MsÚ
predkladá návrh na schválenie primátorovi mesta. Z Poriadku odmeňovania tiež vyplýva, aké sú kritériá
pre priznanie odmeny (čl. X bod 10). Postup pri odmeňovaní je zamestnávateľom na základe Poriadku
odmeňovania rovnako uplatňovaný vo vzťahu aj k iným zamestnancom. Pokiaľ ide o výpoveď zo strany
zamestnávateľa, žalobkyni bola daná výpoveď podľa § 63 ods. l písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu

nadbytočnosti a žalobkyni bola doručená 21. 07. 2009. Nerovnaké zaobchádzanie podľa pohlavia zo
strany žalovaného vidí žalobkyňa v tom, že zamestnávateľ nehodnotil v dobrej viere a v súlade s dobrými
mravmi dôvody rezervy v pracovnej vyťaženosti, pretože sám spôsobil rezervy v pracovnej vyťaženosti
zamestnancakonanímvrozporeslegislatívou.Nižšiapracovnávyťaženosťbezkonkretizácieaspôsobu
určenia tohto výroku nie je zrozumiteľne a jednoznačne vymedzená a organizácia ju použila účelovo

už pri rozhodovaní o zmene organizačnej štruktúry. Zamestnávateľ prideľoval práce z jej pracovnej
náplne aj iným zamestnancom bez opory v kompetenčných náplniach jednotlivých referátov už v čase
pred schválením organizačnej zmeny. Ďalšiu rezervu v pracovnej vyťaženosti zamestnávateľ spôsobil
sám nezabezpečením zákonných povinností zriaďovateľa nefunkčnosťou Mestskej školskej rady do 27.
09. 2010 tým, že mestské zastupiteľstvo zvolilo za člena Mestskej školskej rady I.. C. R., koordinátora

referátu školstva a kultúry v rozpore s platnou právnou úpravou. Priama a nepriama diskriminácia zo
strany priameho nadriadeného je významná, pretože prenáša vinu na jej osobu, a tým získania výhod
vo vlastný prospech. Žalovaný vystupňoval porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania tým, že
na jej nesúhlas s výpoveďou s písomne doručenými námietkami nereagoval, zvolil formu nepriamejdiskriminácie vo forme ignorovania. Je to zdanlivo neutrálny pokyn, ktorý je v príkrom rozpore s
princípom rovnoprávneho postavenia v pracovnoprávnych vzťahoch a prejav vôle týmto spôsobom
nie je konaný v dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na to, že čo sa týka

skončenia pracovného pomeru pre nadbytočnosť, v tomto smere prebiehalo osobitné súdne konanie
a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a na základe skutkového stavu súd prvého a druhého stupňa
zhodne skonštatoval, že žalovaný v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žiaden právny predpis
neporušil. Skončenie pracovného pomeru sa uskutočnilo v súlade so zákonom a podanú žalobu
o neplatnosť zo strany žalobkyne súd zamietol. Neplatnosť výpovede bola predmetom konania na

Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/23/2010. Okresný súd Levice medzitýmnym rozsudkom zo
dňa 13. 06. 2011 č. k. 14C/23/2010-287 zamietol žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 20. 07. 2009. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 15. 02.
2012 č. k. 25Co/211/2011-325 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodovanie o organizačnej
zmene patrilo do právomoci obecného zastupiteľstva v zmysle § 11 ods. 4 písm. i/ zák. č. 369/1990
Zb. v znení účinnom do 31. 03. 2010 a súd nemá oprávnenie preskúmavať rozhodnutie orgánu

obce. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a v kompetencii
zamestnávateľa je aj rozhodnutie o zrušení pracovného miesta. V osobitnom konaní začatom na návrh
žalobkyne o neplatnosť výpovede boli posudzované dôvody a platnosť skončenia pracovného pomeru,
ktorý bol skončený pre nadbytočnosť žalobkyne. Pri splnení zákonných predpokladov pre skončenie
pracovného pomeru výpoveďou, nejde o diskrimináciu vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa uviedla, že

dňa 14. 01. 2010 Mestské zastupiteľstvo v Želiezovciach uznesením č. 15/2010 schválilo podmienky
voľby hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. v platnom znení.
Medzi podmienkami boli zadefinované kvalifikačné podmienky, kde Mesto Želiezovce vyžadovalo od
uchádzačov vysokoškolské vzdelanie II. stupňa zameranie ekonomického alebo právnického smeru.
Žalobkyňa sa prihlásila na voľbu hlavného kontrolóra a hoci nemá vysokoškolské vzdelanie, jej prihláška

spĺňala zákonné kvalifikačné kritériá, ktoré od kandidáta vyžaduje zákon č. 369/1990 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnkov. Vyhlásená voľba hlavného kontrolóra nezodpovedá zásade rovnakých
príležitostí, ktoré ponúkajú rovnaké možnosti na sebarealizáciu. Žalobkyňa diskrimináciu vidí v tom, že
výberové kritériá vylučovali jej účasť na voľbe, ako aj na to, že sa znovu vytvorilo voči nej nepriateľské
prostredie. Jej prihlášku akceptovali, napriek tomu sa domnieva, že takéto konanie poslaneckého

zboru znaky diskriminačného konania naplnilo svojim hlasovaním tak, že obaja prihlásení kandidáti
nezískali ani jeden hlas z prítomných 11 poslancov mestského zastupiteľstva. Následne poverený člen
návrhovej komisie z radov poslancov predniesol, že vzhľadom k tomu, že ani jeden z kandidátov na
tento post nezískal žiadny počet hlasov, zo zákona nie je splnená podmienka na druhé kolo volieb,
do ktorého postupujú dvaja uchádzači s najväčším počtom získaných hlasov. V druhom kole, pre

zvolenie kandidáta sa už nevyžaduje kvalifikovaná väčšina hlasov, ale zvolený je ten, kto získa väčší
počet hlasov. Z formálneho hľadiska akt voľby prebehol, ale účelové hlasovanie poslancov nevybrať
si z prihlásených kandidátov spĺňajúcich kritériá na voľby hlavného kontrolóra žiadneho, je úplne
identickým hlasovaním zjavná. Diskriminácia bola spôsobená hlavne tým, že hlasovanie poslancov v
takomto duchu širokej verejnosti dáva signál, že je neakceptovateľná kandidátka na tento post, nie na

základe zákonných kritérií, ktoré by nespĺňala, ale z osobných dôvodov. Toto nerovnaké zaobchádzanie
vníma ako nespravodlivé a diskriminačné, pretože ju ponižuje v jej identite. Diskriminácia vedie k
spoločenskému zostupu po špirále, vedie k slabo platenej práci a klesá jej spoločenské postavenie.
Týmto konaním žalovaný nedodržal ústavné princípy rovnakého prístupu k zamestnaniu a zároveň
uprel právo na ochranu pred zamestnanosťou. Nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania bola

značným spôsobom znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť a spoločenské uplatnenie. Žalovaný
uviedol, že žalobkyňa podľa vypísaných podmienok nemala spĺňať podmienku vzdelania, Mestské
zastupiteľstvo jej prihlášku akceptovalo a bola riadne zaradená do procesu volieb spolu s ostatnými
uchádzačmi.Mestskýmzastupiteľstvomustanovenákomisianaotváranieobálokuchádzačovnafunkciu
hlavného kontrolóra zasadala 18. 02. 2010 a konštatovala, že všetci uchádzači predložili požadované

doklady a doporučila mestskému zastupiteľstvu všetkých uchádzačov, vrátane žalobkyne, pripustiť do
procesu volieb. Voľby prebehli na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 25. 02. 2010. Žalobkyňa
do funkcie hlavného kontrolóra zvolená nebola. Právo voliť majú poslanci mestského zastupiteľstva.
Výkon volebného práva poslancov zastupiteľstva je prejavom ich názoru na prerokúvanú vec. Obecné
zastupiteľstvo rozhoduje vždy v zbore (§ 12 ods. 2 zákona o obecnom zriadení). Voľby hlavného

kontrolóra prebehli tajne v súlade s rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva. Žalobkyňa vo
voľbách nebola úspešná. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola zvolená za hlavnú kontrolórku, nie je
diskrimináciou jej osoby. Podanie prihlášky zo strany žalobkyne ako uchádzačky o funkciu hlavného
kontrolóra nie je totiž spojené s povinnosťou zastupiteľstva do tejto funkcie voliť práve ju. Aj samažalobkyňa v podaní uvádza, že komunálne voľby prebehli správne. V podstate namieta ich výsledok.
Tvrdí, že bola diskriminovaná tým, že „hlasovanie poslancov v takomto duchu širokej verejnosti dáva
signál, že je neakceptovateľná kandidátka na tento post“. Z uvedeného nie je celkom zrozumiteľné,

v čom vidí žalobkyňa diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie a prečo by mali voľby, ktoré prebehli
v súlade so zákonom, ponižovať ju v jej identite. Žiadnym konaním žalovaného neboli porušené
ústavné princípy rovnakého prístupu k zamestnaniu. Podaním prihlášky do volieb žalobkyni nevzniklo
ústavné právo na to, aby bola ona zvolená do funkcie hlavného kontrolóra. Mala právo podať prihlášku,
mestské zastupiteľstvo jej prihlášku akceptovalo a žalobkyňu zaradilo do zoznamu uchádzačov, ktorí

sa volieb zúčastnili. Týmto postupom zaručilo žalobkyni účasť na voľbách a akceptovalo jej právo
zúčastniť sa volieb. Neúspešnou voľbou žalobkyne žiadnym spôsobom nebola porušená zásada
rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi o post hlavného kontrolóra. Uznesením mestského
zastupiteľstva č. 3/2010 zo dňa 14. 01. 2010 boli schválené kvalifikačné predpoklady na obsadenie
funkcie hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce, vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa ekonomického
alebo právnického smeru. V porovnaní s kvalifikačnými predpokladmi vo funkcii hlavného kontrolóra,

ustanovenými v § 18a ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb., išlo o znevýhodnenie potencionálnych uchádzačov
s úplným stredným vzdelaním o výkon tejto funkcie, keďže podľa § 18a ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb.
kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné
vzdelanie. Napriek tejto okolnosti, žalobkyňa si podala písomnú prihlášku na voľbu hlavného kontrolóra.
Poslanci MsZ napriek schváleniu kvalifikačných predpokladov dňa 25. 02. 2010 odhlasovali aj zaradenie

žalobkyne do voľby na funkciu hlavného kontrolóra, čím akceptovali kvalifikačné predpoklady žalobkyne,
ktoré spĺňala podľa § 18a ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. Nedošlo tým k znevýhodneniu žalobkyne a k
diskriminácii pri výbere kandidátov na voľbu hlavného kontrolóra. Nemožno hodnotiť ako diskrimináciu
jej osoby, keď výsledok voľby vyplynul z hlasovania poslancov. Za diskriminačné konanie voči
žalobkyni nemožno považovať to, že ani jeden z poslancov mestského zastupiteľstva nezahlasoval

pri voľbe hlavného kontrolóra za žalobkyňu a že žalobkyňa v tejto voľbe neuspela. Takýto výsledok
voľby vzhľadom na možnosti hlasovania (za, proti, zdržal sa) každého jednotlivého poslanca môže
nastať u ktoréhokoľvek iného kandidáta. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa nepreukázalo
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni rozhodnutiami
mestského zastupiteľstva Želiezovce a primátora Mesta Želiezovce v období rokov 2007-2010, na ktoré

žalobkyňa poukazovala v podanej žalobe. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu v jej určujúcej časti
zamietol. Pre nepreukázanie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného vo
vzťahu k žalobkyni nie je daný právny základ pre priznanie nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Súd
preto zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 66 216,16 eura. Súd zamietol žalobu aj
v časti o zaplatenie 532 eur a 170 eur z dôvodov, ktoré súd vyššie uviedol. O trovách konania rozhodol

v zmysle § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti napadnutého rozsudku a to v
lehote 30 dní.

Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že právo zamestnancov
na kolektívne vyjednávanie je garantované Ústavou SR (čl. 36 písm. g/). Toto právo je garantované
zamestnancom aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Realizuje sa

prostredníctvom odborov, ako ich výhradných zástupcov (§ 229 ods. 6 Zákonníka práce „Zamestnanci
majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu.“). Na
realizáciu tohto práva boli v SR prijaté právne predpisy pre procesnú stránku kolektívneho vyjednávania,
ktorájeupravenánajmäzákonomč.2/1991Zb.okolektívnomvyjednávanívzneníneskoršíchpredpisov.
Na hmotnoprávnu stránku kolektívneho vyjednávania, ktorá vplýva na obsah kolektívnych zmlúv sú

prijaté ďalšie zákony, v ktorých sa dojednávajú pracovné a mzdové podmienky zamestnancov. Zásadou
v pracovnom práve, ktorá vyplýva zo znenia § 1 ods. 6 Zákonníka práce je, že v pracovnoprávnych
vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako
upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny
predpis nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Slovo „zamestnanca“ je podčiarknuté pre vymedzenie pozície, z ktorej zákon a príslušné ustanovenie
výhodnosť posudzuje. Kolektívne vyjednávanie je právo zamestnancov, ktoré je podrobnejšie upravené
v Desiatej časti Zákonníka práce - Kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podstata kolektívneho
vyjednávania je vyjadrená v § 231 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý dáva kompetenciu odborovému
orgánu uzatvárať so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, pre uzatváranie ktorej analogicky platia

zásady uvedené v § 1 ods. 6 Zákonníka práce - podmienky zamestnávania a pracovné podmienky
zamestnanca (z jeho pozície) je možné dohodnúť výhodnejšie ako to upravuje zákon, čo teda platíaj pre kolektívne vyjednávanie a obsah kolektívnych zmlúv. Rozsudok prvostupňového súdu koliduje
s jednotlivými ustanoveniami zákona najvyššej sily - Ústavou SR. Právne pochybnosti vyplývajú zo
skutočnosti, či je v súlade s Ústavou SR, aby kolektívnou zmluvou bolo možné dosiahnuť a zabezpečiť

zhoršenie podmienok zamestnávania a pracovnoprávnych podmienok zamestnancom a to pod úroveň
garantovanú zákonom, čo v prípade žalobkyne prvostupňový súd pripustil tým, že nevzal do úvahy
ustanovenie osobitného zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
kde je výsostne garantované právo zamestnanca v posudzovaní jeho ostatných pracovnoprávnych
nárokov tak ako ostatných vedúcich zamestnancov i v prípade hlavného kontrolóra obce (paragraf

18 Hlavný kontrolór obce.) Osobitný režim odmeňovania hlavného kontrolóra zákonodarca riešil
len iným adekvátnejším spôsobom odmeňovania zohľadnením náročnosti, obtiažnosti, spoločenskej
zodpovednosti za výkon kontrolnej činnosti. Rozsudok prvostupňového súdu je v rozpore s hlavnou
filozofiou Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania a
tým nemožno z nárokov a ustanovenia kolektívnej zmluvy vyňať zamestnanca, pretože sa vzťahuje
na všetkých zamestnancov bez rozdielu. Práve naopak, ak by sa kolektívna zmluva nevzťahovala na

všetkých zamestnancov v tom prípade by bol výrok prvostupňového súdu adekvátny o neplatnosti
tejto časti. Táto garancia je zakotvená aj v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, z uvedeného dôvodu
nie je možné zamestnanca a jeho nároky z podnikovej kolektívnej zmluvy vylúčiť a vyhlásiť ju za
neplatnú. Podľa žalobkyne zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
stavia kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na úroveň prameňa práva, čo znamená, že po podpise sa

kolektívna zmluva stáva záväzným právnym predpisom s rovnakými právnymi následkami (účinkami)
ako zákon. Kolektívna zmluva je teda pre zmluvné strany záväzná (§ 5 ods. 1 zák. č. 2/1991 Zb.).
Nároky, ktoré z nej vzniknú jednotlivým zamestnancom sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky
zamestnancov z pracovného pomeru a možno ich vymáhať súdnou cestou. S poukazom na to, že výrok
prvostupňového súdu je v príkrom rozpore s garantovaným právom odborovej organizácie v kolektívnom

vyjednávaní,výroksúduniejemožnépodložiťprávnymipredpismi,ktorébyumožňovalitotoustanovenie
vyhlásiť za neplatné. Analogicky by hlavnému kontrolórovi nevznikli iné nároky v pracovnoprávnej
oblasti napr. nárok na dovolenku, na náhradu cestovných nákladov, na príplatok za nadčasovú prácu,
v dňoch pracovného pokoja a iné. Z chronologickej postupnosti žalovaného je zrejmé, že primátor
mesta presunutie odsúhlasovania odmeny pri životnom jubileu žalobkyne Mestskému zastupiteľstvu

Želiezovce využil ako zastierací manéver a je zjavné, že by k sporu došlo i v prípade, že by Mestské
zastupiteľstvo Želiezovce odsúhlasilo odmenu pre žalobkyňu do výšky 30% funkčného platu. Žalovaný
tak konal z vlastnej vôle a podnetu, na predmetnom rokovaní vystúpila predsedníčka SLOVES odborovej
organizácie pri meste p. U., ktorá potvrdila, že z kolektívnej zmluvy patrí odmena každému, teda
aj hlavnej kontrolórke odmena pri životnom jubileu. Samotný návrh v písomnej podobe obsahoval

variantné riešenie: A/ schvaľuje odmenu vo výške a B/ neschvaľuje odmenu. Kompetencia obecného
zastupiteľstva schvaľovať odmenu pre kontrolóra obce je vymedzená v zákone o obecnom zriadení bez
časového obmedzenia jej poskytovania až do výšky 30 %, teda je zrejmé, že zákonodarca jednorazovú
odmenu pri dosiahnutí 50 rokov veku nezveril kolektívnemu orgánu ako ingerenciu v pracovnoprávnych
vzťahoch zamestnanca mesta vo funkčnom postavení hlavný kontrolór obce. V praxi by to nebolo možné

ani realizovať, pretože z tej istej skutočnosti by za predpokladu, že kontrolórovi by obecné zastupiteľstvo
priznalo odmenu v plnej výške mesačne, pri životnom jubileu by už obecné zastupiteľstvo nemalo
priestor priznať žiadnu odmenu a naopak. V zákone o obecnom zriadení ide o odmenu ako súčasť
platu vyplácanú za vykonanú prácu mesačne pozadu. Teda za vykonanú prácu. Charakter odmeny pri
životnom jubileu za zásluhy pri dožití 50 rokov veku má inú povahu. Kolektívna zmluva pre rok 2007

u žalovaného odstupňovala výšku odmeny z titulu životného jubilea podľa počtu odpracovaných rokov.
Zhora uvedeného vyplýva, že mestské zastupiteľstvo ani nemalo čo vyhodnocovať, prehodnocovať.
Kolektívna zmluva stanovila kritériá a výšku prislúchajúcu k odpracovaným rokom. Je irelevantné, že
kolektívnu zmluvu neuzavieral V.. Z.. C. H., primátor mesta dňom nástupu do funkcie 02. 01. 2007, avšak
ju uzavrel platne s odborovou organizáciou N.. T. K., bývalý primátor mesta Želiezovce ako štatutárny

orgán v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mesta. V.. arch. C. H., primátor mesta ako nástupca
mal problém akceptácie z kolektívnej zmluvy vyplývajúcich nárokov pre zamestnancov. V.. arch. C. H.,
primátor mesta mohol konať osobne podľa platne uzavretej kolektívnej zmluvy s podporou § 18 ods.
1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa ďalej cituje ust.
zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, týkajúce sa postavenia hlavného kontrolóra. Súd nevzal do

úvahy lehoty na priznanie a vyplatenie odmeny, ktoré nie sú totožné. Skutočnosti, dožitie veku 50 rokov
veku žalobkyňou zakladajú nárok na priznanie odmeny vo výške, ktorá prislúchala na poste hlavnej
kontrolórky žalobkyne v januári. Tak ako ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla, pre správne stanovenie
nároku je rozhodujúce obdobie, kedy sa mohlo prvýkrát uplatniť. Z genézy konania žalovaného apísomne preukázaných skutočností je tento nárok jednoznačný podľa kolektívnej zmluvy na rok 2007.
Nároky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy sú nárokovateľné, bez ohľadu na neskoršie priznanie odmeny
v nesprávnej výške. V kontexte tohto nároku konanie žalovaného nemožno chápať ako upustenie od

diskriminačného konania voči žalobkyni. Prvostupňový súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného,
že v prípade vyslovenia nedôvery hlavnej kontrolórke ide o zákonnú kompetenciu poslaneckého
zboru. Osobitosť postavenia územnej samosprávy vymedzil zákon o obecnom zriadení a kompetencie
samosprávy do 3 základných okruhov. Pre obecné zastupiteľstvo stanovil: pri prenesenom výkone
štátnej správy, pri originálnych kompetenciách a ingerencia v pracovnoprávnych vzťahoch hlavného

kontrolóra a starostu obce. Vyhradená pôsobnosť obecného zastupiteľstva podľa zákona o obecnom
zriadení tzv. originálne kompetencie, vyhradená pôsobnosť podľa zákona SNR č. 138/1991 o majetku
obcí a vyhradená pôsobnosť podľa osobitných zákonov (napr. o miestnych poplatkoch o dani z
nehnuteľnosti o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy). Vyslovovanie dôvery nemožno zaradiť
ani do jednej zo základných rozhodovacích kompetencií orgánov obce, obecného zastupiteľstva a
starostu obce. Platí zásada, že ak je niečo vo výlučnej kompetencii jedného orgánu nemôže si ju

vyhradiť iný orgán obce. Diskriminačné konanie spočívalo v tom, že konanie žalovaného nemá oporu v
osobitej úprave postavenia hlavného kontrolóra obce podľa § 18 a nasledujúcich v zákone o obecnom
zriadení č. 369/90 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozhodovacia kompetencia má vždy právne
účinky. Z uvedeného dôvodu nemožno ani analogicky prevziať výklad z Ústavy SR o parlamentnej
demokracii. Pre nedostatok kompetenčného oprávnenia a z dôvodu, že vyslovovanie názoru na

odbornosť a personálne obsadenie postu hlavnej kontrolórky nemožno relevantným spôsobom zaradiť
medzi základné otázky života obce je tento výrok súdu v rozpore s platnou právnou úpravou územnej
samosprávy a v rozpore s Ústavou SR. Takéto skúšobné hlasovanie bolo verejne deklarované a neskôr
realizované v praxi iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu sú splnené všetky znaky diskriminačného
konania a je irelevantné, že došlo k porušeniu práv rovnakým a obdobným spôsobom aj u iných

verejných činiteľov (náčelník mestskej polície) a štatutárnych zástupcov príspevkových organizácií.
Žaloba obsahuje skutočnosti a okolnosti, za ktorých k takémuto konaniu došlo a nemožnosť účinne
domáhať sa týmto osobám, aby sa upustilo od protiprávneho konania. Zákonom zverená zodpovednosť
na monokratickom princípe je definovaná v paragrafe 13 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
a je zverená starostovi obce umožnením práva veta uznesení obecného zastupiteľstva. Tento nástroj,

právo a povinnosť zo strany primátora mesta neboli využité. Je nerealistické očakávať, že by k takémuto
aktu pristúpil, keď sa na verejnosti k názorom poslancov pridal a ich vlastne na diskriminačné konanie
nabádal. Prvostupňový súd opomenul tieto významné skutočnosti vyhodnotiť vo vzájomnej príčinnej
a právnej súvislosti. Tajnosťou obostreté hlasovanie slúžilo vlastne ako previerka, či je ochota na
základe predložených návrhov sa zaoberať otázkou odvolania žalobkyne z postu hlavnej kontrolórky

mesta pre prípad, že by sa ukázalo vyslovovanie dôvery ako nedostačujúce k tomu, aby sa žalobkyňa
vzdala sama a odstúpila z postu hlavnej kontrolórky mesta. Práve ten fakt, bez priameho právneho
dôsledku voči žalobkyni, žalovaný sa snažil použiť ako argument o tom, že nie sú splnené znaky
diskriminačného konania. Išlo o plne vedomé konanie volených orgánov obce vo vzájomnej zhode
a nad rámec kompetenčných oprávnení, t. j. nezákonným spôsobom zasiahli do právom chránených

práv žalobkyne a nemožno právne účinným spôsobom podoprieť toto tvrdenie Ústavou SR a tým,
že konali aj voči iným osobám rovnakým spôsobom a tým dospieť k názoru, že nedošlo ku konaniu
napĺňajúceho skutkovú podstatu diskriminácie žalobkyne žalovaným. Ďalej žalobkyňa uviedla, že
súd dospel k názoru, že pri odvolávaní z postu hlavnej kontrolórky Mesta Želiezovce mesto využilo
svoje oprávnenie, pôsobnosť a kompetencie v súlade so zákonnou úpravou zákona o obecnom

zriadení. Opiera sa o formuláciu uznesenia Mestského zastupiteľstva Želiezovce, ktoré skonštatovalo
neúčinnosť a neefektívnosť kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra mesta, ktorú zastávala v danom čase
žalobkyňa. Tieto výroky nie sú podložené. Rozpor so zákonnou úpravou § 18 a nasl. zákona SNR č.
369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Každý prípad zanedbávania povinností
hlavného kontrolóra obce musí byť ponímaný v kontexte s jeho právomocami a zodpovednosťou. Hrubé

zanedbávaniepovinnostížalobkyňounebolopreukázané,vpredchádzajúcomvolebnomobdobívtedajší
zastupiteľský zbor (2002-2006) bol riadne informovaný o dôvodoch a časovom sklze v kontrolnom
procese, ktoré spočívali v iných dôvodoch než neplnenie si zákonných povinností hlavného kontrolóra
žalobkyňou. Retroaktivita na základe indícií a nesprávnych názorov nie je prípustná, a pretože v
rozsudku uvádzané skutočnosti súd neoveroval, nie sú dostatočným spôsobom preukázateľné, a

teda nemôžu viesť prvostupňový súd k správnym preukázateľným záverom. Z predložených listinných
dôkazov (zápisnice z rokovaní mestského zastupiteľstva) jasne vyplývajú okolnosti, za ktorých k tomu
došlo, poukazujú, že voči žalobkyni boli využité fiktívne dôvody, neadekvátne vyjadrenia a názory (kladie
sa jej za vinu) už pri zaraďovaní programového bodu na rokovanie poslaneckého zboru na návrhposlanca. Súd nevzal do úvahy prezumpciu neviny a neadekvátnosť atakov vo forme vulgarizmov na
adresu žalobkyne na verejnom zasadnutí poslaneckého zboru a zápisnica dokumentuje, že žalobkyňa
na neadekvátnosť upozornila prítomných tým, aby brali do úvahy fakt, že zákon o finančnej kontrole

a vnútornom audite jej priznáva status verejného činiteľa. Štandardnejšia obrana je nerealizovateľná
v danom momente, nakoľko rokovanie poslaneckého zboru je dynamický proces s určitými pravidlami
podľa rokovacieho poriadku v relatívne krátkom časovom slede. Dotknutá osoba môže reagovať až
vtedy, keď jej predsedajúci primátor udelí slovo, ak slovo neudelí napriek tomu že sa niekto hlási
(poslanec, iná osoba) a je ním prehliadnutý alebo ignorovaný, slovo sa neudelí. Hlasuje sa aj o

tom, či občan môže vystúpiť, či mu poslanecký zbor udelí slovo. Mestské zastupiteľstvo si písomné
stanovisko vyžiadalo až následne k svojim rozhodnutiam (predložené na rokovanie 01. 03. 2007 včas
doručené) námietky žalobkyne ignorované, odbornosť laická zo strany poslancov a pri samotnom akte
odvolávania dňa 29. 03. 2007 sa právnik mesta JUDr. Nyúl, osobne prítomný na rokovaní odmietol
vyjadriť k náležitostiam návrhu plánu práce hlavnej kontrolórky mesta zastávanej žalobkyňou i v prípade,
že sa o odborný názor na jeho osobu obrátili poslanci i primátor mesta ho oslovil, či sa chce k

problematike a k situácii vzniknutej na tomto zasadnutí pred hlasovaním vyjadriť. Právnik mesta sa
nevyjadril. Plán práce nazvaný Zameranie kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky Mesta na I. polrok
2007 bol žalobkyňou po upozornení predložený včas, spĺňal kritériá plánu kontrolnej činnosti, ku
schvaľovaniu nedošlo z dôvodov, že obsahoval už vykonané kontrolné úlohy vrátane osobitne uložených
úloh poslaneckým zborom dňa 01. 03. 2007. Plán bol predložený včas, príloha zápisnice dokumentuje,

že bol zverejnený na pripomienkovanie 15 dní pred schvaľovaním v Mestskom zastupiteľstve Želiezovce
v súlade s ustanovením § 18f ods. písm. b/ zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov. Uvedené skutočnosti dokumentujú nereálnosť a nesplniteľnosť úlohy uloženej
mestským zastupiteľstvom, nejasnosť 10 dňovej lehoty (od 01. 03. 2007) na predloženie plánu práce
hlavného kontrolóra. Za doručovanie materiálov poslancom a za jeho distribúciu zodpovedá asistentka

primátora. Zasadnutie poslaneckého zboru zvoláva a s návrhom programu na prerokovanie primátor
mesta. Zverejnením na úradnej tabuli bolo preukázané splnenie úlohy včas. Plán nie je dogma a je
viazaný na reálny časový úsek a musí byť v súlade s inými predpismi, ktoré stanovujú úlohy pre
hlavného kontrolóra, ktorý z reálneho časového hľadiska nedokáže zrealizovať podľa zákonnej úpravy
výkonu kontrolnej činnosti a zastupiteľský zbor si nemôže vyhradiť právo určiť inú lehotu než stanovuje

zákon. Zo zákonnej úpravy bolo vypustené ustanovenie o tom, že hlavný kontrolór zodpovedá za svoju
činnosť obecnému zastupiteľstvu práve z dôvodov, že zákonodarca vymedzil povinnosti kontrolných
orgánov ich pôsobnosť a jednotlivé lehoty a povinnosti kontrolovaných subjektov v špeciálnom predpise
jednotne (Zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite 502/2003 Z. z.). Poslanecký zbor nie je
tak erudovaný, aby rozlišoval do detailov operatívne riadenie, predbežnú finančnú kontrolu, priebežnú

finančnú kontrolu a následnú finančnú kontrolu, ktorú vykonáva hlavný kontrolór a zo zákona mu je
vyhradená kontrola ex post. Za chyby, nedostatky a zlé hospodárenie v kontrolovaných subjektoch
nemožno vyvodiť zodpovednosť voči osobe hlavného kontrolóra, preto závery prvostupňového súdu
vychádzajú z nesprávneho posúdenia oprávnení a foriem, ktoré zákonodarca zveril poslaneckému
zboru. V žalobe a v písomných vyjadreniach bol vyzdvihnutý fakt, že nielen kompetenčné oprávnenie zo

zákona je pre posúdenie žaloby jednoznačné, ale práve spôsob využitia kompetenčného oprávnenia v
praxi voči žalobkyni je rozhodujúce na to, do akej miery a na základe fiktívnych obvinení, subjektívnych
názoroch je konanie žalovaného založené, za asistencie právnika mesta podporované i zrealizované.
Súdu bolo preukázané, že voči V., hlavnému kontrolórovi Mesta Želiezovce žalovaný nepostupoval
obdobne ako voči žalobkyni, bol zhovievavejší, hoci si neplnil povinnosti hlavného kontrolóra a až po

ukončení pracovného pomeru Ing. Q., žiadal žalovaný predloženie výsledkov jeho kontrolnej činnosti.
V odvolaní ďalej žalobkyňa uviedla, že v roku 2008 zastávala pracovnú pozíciu referentky školstva
a kultúry na Mestskom úrade Želiezovce. Súd sa nevysporiadal v rozsudku s tou skutočnosťou, že
žalovaný ani prvostupňovému súdu nepredložil dokumenty, ktoré úlohy žalobkyne danou odmenou
žalovaný hodnotil a nebolo preukázané zo strany žalovaného ani hodnotenie celého obdobia II. polroku

2008. Návrh odmeny pre žalobkyňu I.. G. C., bývalej vedúcej koordinátu školstva a kultúry (čas od 01.
10. - 30. 11. 2008) nebol súdu predložený. Žalobkyňa namietala u žalovaného neúplnosť vyhodnotenia
obdobia, za ktoré žalobca žalobkyni odmenu za II. polrok 2008 priznal. Na písomné námietky žalovaný v
odpovedi žalobkyni neuviedol ako stanovil výšku odmeny, nevyjadril sa k danej skutočnosti a svojvoľne
hodnotil bez preukázateľného a jednoznačného hodnotenia, že priznaná odmena zodpovedá kvalite

ňou vykonávanej práce. Žalovaný ani na písomný podnet žalobkyne neupustil od takého konania,
neodstránil následky. Žalovaný nevyvinul úsilie na odstránenie nezrovnalostí neupustil od svojho
konania, a preto nemožno slovný výrok o skutočnosti, že žalovaný nevidí dôvod na prehodnotenie
svojho hodnotenia za dostatočne preukázateľné skutočnosti, že k nedodržaniu zásad rovnakéhozaobchádzania nedošlo. Poukazujúc na § 11 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z. je žalovaný povinný preukázať
súdu, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil, ak žalobca súdu predloží dôkazy, z ktorých
možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Prvostupňový

súd ignoroval skutočnosť, že žalovaný sám o svojich pohnútkach a spôsobe hodnotenia vykonanej
práce zamestnancov primátor mesta V.. arch. C. H., tieto vyjadril neskôr v mesačníku Želiezovský
spravodajca a bol súdu v priebehu dokazovania predložený žalobkyňou. Práve tento fakt preukazuje
porušovanie zásad rovnakého zaobchádzania i oprávnenosť požiadavky žalobkyne, aby súd priznal
výšku odmeny z kolektívnej zmluvy pre rok 2008. Nároky z kolektívnej zmluvy sú uplatniteľné na súde.

Disponibilné zdroje žalovaný mal, len ich priznávanie bolo diferencované, nie podľa podielu na práci a
výsledkoch samosprávy, ale svojvôle žalovaného. Práve nemožnosť dosiahnutia nápravy inou cestou
je požiadavka nárokov v diskriminačnej žalobe žalobkyňou oprávnená vrátane nemajetkovej ujmy,
pretože je garantované právo na odmeňovanie v kontexte s ľudskou dôstojnosťou, s primeranosťou
životnej úrovne zamestnancov i v kontexte so zásadami kolektívneho vyjednávania zhodne, pre
všetkých zamestnancov. Bez ohľadu na to, či súd prizná konkrétnu výšku odmeny alebo ju nedokáže

objektívne vyhodnotiť, nárok na nemajetkovú ujmu je zrejmý, nakoľko žalobkyňa súdu predložila
dôkazy, že k nerovnakému zaobchádzaniu došlo. Súd pri svojom verdikte vychádzal z právoplatného
rozhodnutiasúduvoveciskončeniapracovnéhopomeružalovanéhosožalobkyňoupodč.14C/23/2010.
Verdikt vychádza zo záverov tohto osobitného konania. S poukazom na to, že v tomto konaní sa
prvostupňový ani odvolací súd nezaoberal bodom žaloby v predmetnom spore - s konaním žalovaného

v rozpore so zásadou konania v dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi sa v rámci dokazovania
stali tieto skutočnosti predmetom skúmania súdu v žalobe o diskriminačnom konaní žalovaného voči
žalobkyni. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo jednoznačne, že so žalobkyňou žalovaný
zaobchádzalmenejpriaznivo,nežbysazaobchádzalosinýmizamestnancamižalovanéhoprirozviazaní
pracovného pomeru, čo bolo preukázané výsluchom svedkyne I.. Z. Y., prednostky Mestského úradu

Želiezovce. Sama zastávala 2 funkčné pozície, ktoré samostatne schválilo mestské zastupiteľstvo s
plnými pracovnými úväzkami (pozície 01 a 06 organizačnej štruktúry mestského úradu). Pred prijatím
organizačnej zmeny VI. v júni 2009, kedy došlo k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne, žalovaný
disponoval voľnými pracovnými pozíciami na plné úväzky, pretože svedkyňa pôsobila ako poverená
prednostka mestského úradu a koordinátorka referátu obchodu, služieb, sociálnych vecí a zdravotníctva

mestského úradu. Zároveň sa so zamestnancami, ktorým boli upravené pracovné náplne v počte 2
jednalo pred účinnosťou VZN č. 1/2007 Štatútu mesta v znení I.-VI. zmeny organizačnej štruktúry
Mestského úradu Želiezovce, teda pred podaním výpovede žalobkyni žalovaný disponoval pracovnými
miestami s plnými úväzkami a jedným pracovným miestom s polovičným pracovným úväzkom. Pracovnú
pozíciu s polovičným pracovným úväzkom utváral súčasne so zrušením pracovnej pozície žalobkyne.

Súčasne bolo preukázané, že na 2 pracovné pozície postačovalo stredoškolské vzdelanie. Z uvedených
dôvodovsúdnedospelksprávnymzáverom,pretožepráveuprednostňovanímzamestnancovvriadiacej
pôsobnosti Mgr. Y. došlo k nerovnakému zaobchádzaniu so žalobkyňou, pretože si žalovaný neplnil
počas trvania pracovného pomeru elementárne povinnosti voči žalobkyni z platnej pracovnej zmluvy
na úseku školstva a kultúry tým, že Bc. R. mal pridelené úlohy z oblasti kultúry Mestské múzeum

Želiezovce. Výkon práce zabezpečoval na mestskom úrade. Tieto práce preukázateľne spadali pod
referát školstva a kultúry a jednoznačne spochybnili výpovedný dôvod so žalobkyňou. Práce v oblasti
kultúry sa rozširovali, pričom žalovaný ako zamestnávateľ vyhodnotil dôvody organizačnej zmeny a
uviedol ich aj vo výpovedi z dôvodu rezerv v pracovnej vyťaženosti referenta č. 21, ktoré zastávala
žalobkyňa. Paradoxne táto neštandardná situácia vznikla rozhodnutím primátora mesta V.. arch. C. H.

o zlúčení funkcie prednostky a koordinátorky pre I.. Y.. Žalobkyňa v oboch súdnych sporoch namietala
prekročenie kompetenčného oprávnenia primátora mesta, pretože určovať organizačnú štruktúru mesta
je zo zákona vyhradené inému orgánu obce, ktorým je obecné zastupiteľstvo (§ 11 zák. č. 369/90
Zb.). Svedkyňa I.. Y. dňa 11. októbra 2012 vypovedala, že nikdy nemala uzavretý pracovný pomer
na 2 plné pracovné úväzky, jej pracovný pomer bol len na jeden pracovný úväzok, čím vlastne

spochybnila písomne predložené rozhodnutie primátora mesta. Dokazovaním a výsluchom svedkyne
sa potvrdili skutočnosti žalobkyne uvedené v žalobe a v doplnku žaloby žalobkyne, ktorú doplnila
na výzvu súdu ešte v čase prebiehajúceho konania v spore o neplatnosť výpovede. Žalovaný si
nesplnil ponukovú povinnosť voči žalobkyni tým, že prednostne uzavrel doplnky k pracovným zmluvám
zamestnancov mestského úradu a načasoval podanie výpovede tak, aby zdanlivo žiadnym voľným

miestom nedisponoval. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, na úkor a škodu žalobkyne
a v prospech iných zamestnancov. Žalobkyňa poukazuje na rozpor s § 13 ods. l až 5 zák. č. 311/2001Z.
z. Zákonníka práce v konaní žalobcu a súd sa tejto otázke nevenoval s dostatočnou odbornosťou
starostlivosťou a dospel k nesprávnym záverom. Rozpor nachádza v konaní žalovaného s § 13 ZPvoči žalobkyni o menej priaznivom zaobchádzaní než sa zaobchádzalo s inými zamestnancami u
žalovaného. Z hľadiska právnych istôt zamestnancov je povinnosť žalovaného ponúknuť vhodnú prácu
rovnocenná a nespochybniteľná z organizačných dôvodov, ako hmotnoprávna podmienka rozhodujúca,

či sa stal zamestnanec pre organizáciu nadbytočným. Práce na úseku kultúry žalovaný rozširoval v
koordináte obchodu, služieb, sociálnych vecí a zdravotníctva bez väzby na náplň daného koordinátu
a iný koordinát školstva a kultúry hodnotil, že práca koordinátu vykazuje rezervy v činnosti a je
neefektívne vykonávaná. Žalovaný konal voči žalobkyni jednoznačne nepriaznivo, nepoctivo a takéto
nekorektné konanie jednoznačne preukazuje, že žalovaný vo všetkých významných súvislostiach

sledoval jediný cieľ - skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Na dosiahnutie tohto cieľa primátor
mesta prekročil aj svoje kompetenčné oprávnenie, preto konanie v rozpore so zákonnou úpravou
nemožno vo verdikte súdu a v jeho odôvodnení považovať za legitímnu kompetenciu a konanie v tejto
súvislosti voči žalobkyni označiť ako konanie žalovaného v zmysle platnej legislatívy. Žalovaný si plne
uvedomoval dôsledky neplnenia si povinnosti voči žalobkyni tým, že ich pridelil iným zamestnancom bez
kompetenčného oprávnenia a zdôvodnenie takéhoto bezprecedentné konania žalovaného ako konanie

nezlučiteľné s dobrými mravmi je evidentne oprávnené, pretože zvýhodňovaním iných zamestnancov
priamoporušujezmluvnedohodnutéazákonmigarantovanéprávozamestnanca.Privyhlásenívoliebna
pracovnú pozíciu hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce vypísal žalovaný v januári 2010 požiadavku na
kvalifikačné predpoklady na obsadenie hlavného kontrolóra nad rámec zákonnej úpravy podľa zákona
č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Mesto Želiezovce požadovalo od

uchádzačov splnenie kvalifikačných predpokladov vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Prihlásili sa dvaja
uchádzači: V.. D. Y. a žalobkyňa. Žalobkyňa predložila fotokópiu maturitného vysvedčenia, ktorým
preukázala splnenie zákonných podmienok na kvalifikačné požiadavky v zmysle zákona o obecnom
zriadení § 18a ods. 1 zák. SNR č. 369/90 Zb. v znení neskorších predpisov. Uchádzač o post hlavného
kontrolóra Mesta Želiezovce V.. D. Y. naplnil požiadavku kvalifikačných predpokladov podľa vypísanej

a zverejnenej výzvy na voľbu hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce. Výzvu zverejnil a podpísal ako
výkonný orgán obce V.. arch. C. H., primátor Mesta Želiezovce. Mesto Želiezovce v osobe V.. Z.. C.
H., primátora mesta si plne uvedomovalo konanie nad rámec zákona, ktorým sú povinný sa riadiť
a svoju činnosť uskutočňovať v súlade s právnym poriadkom SR. Zároveň si bol plne vedomý, že
po skončení pracovného pomeru sa môže žalobkyňa uchádzať o tento post legitímne. Z uvedených

dôvodov išlo o vedomé konanie primátora v rozpore so zákonom. Z dikcie § 18a ods. 3 zák. č. 369/90
Zb. o obecnom zriadení jednoznačne vyplýva povinnosť zvoliť si hlavného kontrolóra ako obligatórnu
povinnosť územnej samosprávy, je vyjadrená aj tým, že v prípade nezvolenia hlavného kontrolóra
obce v prvom kole volieb, sa na tej istej schôdzi pristúpi k voľbe v druhom kole. Nepripúšťa zákonné
ustanovenie o obecnom zriadení stav, aby z vhodných kandidátov ani jeden nezískal žiaden hlas a

obligatórna povinnosť v územnej samospráve bola zverená na politickú vôľu zhodnúť sa väčšinovo na
vhodnom kandidátovi na post orgánu, povereného kontrolnou pôsobnosťou a kompetenciou v územnej
samospráve. Žalobkyňa formálne naplnenie litery zákona pri voľbách z 2 kandidátov namietala ako
obštrukciu, teda prvostupňový súd vo svojom odôvodnení nesprávne sa opieral o zákon v komunálnych
voľbách, ktorý pripísal argumentácii žalobkyne. Z dvoch prihlásených kandidátov, ktorí spĺňali zákonom

stanovené podmienky uchádzačov o post hlavného kontrolóra obce, si Mesto Želiezovce odmietlo
vybrať osobu kandidáta a zvoliť právoplatne hlavného kontrolóra obce. V prípade zvolenia V.. D. Y.
by bolo potvrdením diskriminačného konania voči žalobkyni zo strany žalovaného. Zhoda okolností
v tom, že šlo len o dvoch kandidátov, jednoznačne preukázala zámer diskriminačného konania
žalovaného už tým, že v rozpore so zákonnou úpravou diskriminoval nielen žalobkyňu ale i iných

potencionálnych uchádzačov so stredoškolským vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním I. stupňa.
Právny rámec zákonnej úpravy v pracovnoprávnej oblasti vymedzuje rovnaké zaobchádzanie i v
prístupe k zamestnaniu, vrátane výberových kritérií. Voľby sa nekonali na post hlavného kontrolóra
Mesta Želiezovce, ale žalovaný konal preukázateľne tak, že kandidátov diskriminoval. Takéto konanie
bolo preukázané konaním pri vypísaní volieb na post hlavného kontrolóra mesta šité na mieru osoby

s vysokoškolským vzdelaním. Vedome konať a pokračovať v akte voľby na základe protiprávneho
konania žalovaného vypísaním neadekvátnych požiadaviek na kvalifikačné nároky pre potencionálnych
uchádzačov, nie je možné vyhodnotiť tak, že žalobkyňa ako uchádzačka nebola diskriminovaná z
dôvodu, že žalovaný ju pripustil k voľbám o tento post, keď sa voľba konala formálne, a nebol naplnený
zákonom deklarovaný záujem zvoliť kontrolóra obce. Súd vyhlásil uvedené konanie ako akt žalovaného

v súlade so zákonom, pričom bolo súdu zdokladované, že sa od samého začiatku prieči zákonu a
obchádza ho tak, ako to v priebehu dokazovania bolo preukázané. Diskriminačné konanie u žalovaného
jednoznačne preukázané vo vzájomnej príčinnej a skutkovej podstate podľa zákona 365/2004 Z. z.,
že túto zásadu o rovnakom zaobchádzaní žalovaný voči žalobkyni nespochybniteľným spôsobomporušil. Nerovnaké zaobchádzanie a porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu vzdelania
bolo jednoznačne podopreté konaním v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalovaný porušil tým aj
ústavné právo žalobkyne na rovnaký prístup k zamestnaniu. Uvedené konanie je v rozpore s ústavným

princípom prístupu k zamestnaniu a ochranou pred nezamestnanosťou. Diskriminácia podľa vzdelania
je nespochybniteľná, jednoznačne preukázaná aj skutočnosť, že od protiprávneho konania žalovaný
neupustil, pretože formálne pripustenie do procesu volieb prvostupňový súd nevyhodnotil ako ingerenciu
v pracovnoprávnych vzťahoch v územnej samospráve, lebo akt voľby sám o sebe nezakladá právne
účinky, ale je požiadavkou pre výkon práce v zmysle zákona vo verejnom záujme č. 552/2003 Z. z.

v znení neskorších predpisov a prvostupňový súd nesprávne posúdil, že ide o analógiu voľby ako
pri komunálnych voľbách a tým vyvodil záver v hypotetickej domnienke, že tak možno postupovať
aj voči iným uchádzačom, čo je v príkrom rozpore s garanciami právneho štátu v danej oblasti, pri
rešpektovaní osobitnej úpravy v územnej samospráve. Zákon o obecnom zriadení túto garanciu má
obsiahnutú v § 18a ods. 3 a práve druhým kolom volieb zákon nepripúšťa stav, aby ani jeden z
kandidátov nebol zvolený. Je to jednoznačne deklarované druhým kolom volieb hlavného kontrolóra

obce. Rokovací poriadok je interná norma, teda norma nižšej právnej sily ako zákon. Voľby hlavného
kontrolórasanekonalitajnýmhlasovaním,takakotouvádzasúdvrozsudku,aleaklamačnýmspôsobom
zdvihnutím ruky poslancov mestského zastupiteľstva. Za vzniknutý stav už pri vyhlasovaní volieb na
hlavného kontrolóra na monokratickom princípe bol žalobkyňou označený V.. arch. C. H., primátor
mesta, ktorý nekonal v zmysle svojich oprávnení práva veta (§ 13 ods. 6 zák. č. 369/90 Zb. o obecnom

zriadení) uznesenia mestského zastupiteľstva o vyhlásení volieb na post hlavného kontrolóra obce.
Sám sa stotožnil s vypísanými výberovými kritériami, a konal tak ako je to uvedené v žalobe, preto
na monokratickom princípe je daná zodpovednosť žalovaného aj za konania mestského zastupiteľstva,
nakoľko v zákone o obecnom zriadení je táto zodpovednosť starostu ako výkonného orgánu obce
zakotvená priamo v § 13 ods. 1 zák. č. 369/90 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na zákonné

oprávnenie sistácie uznesení obecného zastupiteľstva (§ 13 ods. 6 cit. zákona). Neobstojí tvrdenie, že
toto právo je na zvážení konkrétneho starostu, či tak učiní alebo nie, pretože pri porušovaní zákonnosti a
platnej legislatívy nemožno konanie žalovaného posúdiť ako konanie v súlade so zákonom. Pripustením
osoby žalobkyne sa protiprávne konanie žalovaného neodstránilo pri voľbe hlavného kontrolóra obce.
Mestské zastupiteľstvo Želiezovce schválilo kvalifikačné predpoklady pre voľbu hlavného kontrolóra

obce nad rámec zákonnej úpravy dostatočne deklaruje diskriminačný zámer žalovaného a jeho orgánov,
mestského zastupiteľstva a primátora mesta. S poukazom na prijatý precedens v Slovenskej republike
v tzv. antidiskriminačných žalobách sudcov možno žalovať kolektívny orgán za diskriminačné konanie,
pričom súdy pasívnou legitimáciou určili orgán, ktorí nesie zodpovednosť za jeho uplatňovanie v praxi.
V územnej samospráve je takto určeným subjektom obec a osobou nesúcou zodpovednosť za aplikáciu

v praxi starosta obce na monokratickom princípe práv, povinností a zodpovednosti. Nositeľom práv a
povinností a z toho vyplývajúcej zodpovednosti je obec, ako právnická osoba a jej výkonným orgánom je
jednoznačne starosta obce. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd sám rozhodol
vo veci samej, vrátane finančných náhrad a nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v tom smere, že po odvolaní z funkcie hlavnej kontrolórky

na základe zmeny pracovnej zmluvy uzatvorenej písomne medzi spornými stranami od 01. 04. 2007
žalobkyňa zastávala funkciu referentky na referáte školstva a kultúry. Rozhodnutím o výške a zložení
funkčného platu s účinnosťou od 01. 04. 2007 jej bol priznaný mesačný funkčný plat vo výške 15 690,00
Sk. Po úprave platu v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone vo verejnom záujme a nariadenia vlády č. 238/2007 Z. z., ktorým sa ustanovili zvýšené stupnice

platových taríf s účinnosťou od 01. 07. 2007, bol jej priznaný mesačný funkčný plat vo výške 16 780,00
Sk. Po ukončení výkonu funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný odmenu v zmysle § 20 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 553/20023 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa platnej kolektívnej zmluvy žalobkyni vyplatil
v súvislosti s dovŕšením jej životného jubilea 50. rokov vo výške jedného funkčného platu sumou 16

780,00 Sk. Postupom žalovaného žalobkyňa nijakým spôsobom nebola diskriminovaná, odmena jej bola
priznaná v súlade s platným zákonom a ustanovením čl. 24 ods. 3 kolektívnej zmluvy platnej v roku
2007, čo ani sama žalobkyňa v podaní nepopiera, výplatu odmeny potvrdzujú aj predložené listinné
dôkazy. Kolektívna zmluva nestanovuje, kedy má byť v priebehu roka odmena vyplatená, určuje iba to,
že v kalendárnom roku, kedy zamestnanec dovŕši 50. rokov pri splnení ostatných podmienok uvedených

v kolektívnej zmluve mu vzniká nárok na odmenu. Postupom žalovaného žalobkyňa diskriminovaná
nebola, odmena jej bola priznaná v súlade s platným zákonom a ustanovením čl. 24 ods. 3 kolektívnejzmluvy, preto záverom súdu I. stupňa o tom, že v tejto časti uplatnených námietok, ktoré mali preukázať
jej diskrimináciu zo strany žalovaného, k diskriminačnému konaniu zo strany žalovaného nedošlo, je
potrebné v celom rozsahu súhlasiť.

V súvislosti s vyslovovaním dôvery alebo nedôvery zo strany mestského zastupiteľstva nedošlo k
žiadnemu prekročeniu kompetencií tohto kolektívneho orgánu. Zastupiteľstvo po zmene zloženia tohto
orgánu týmto spôsobom mienilo získať názory poslancov na prácu ním volených vedúcich pracovníkov,
zo záverov hlasovania však nevyvodzovalo žiadne právne následky, to ani nebolo účelom takéhoto
hlasovania. Zastupiteľstvo výsledky hlasovania bralo na vedomie rovnako u žalobkyne ako aj u

ostatných vedúcich pracovníkov. Týmto táto záležitosť bola ukončená. K diskriminačnému konaniu vo
vzťahu k žalobkyni nedošlo, rovnako sa postupovalo vo vzťahu ku všetkým zastupiteľstvom voleným
funkcionárom, správne na to poukazuje odôvodnenie okresného súdu na strane 21 napadnutého
rozsudku. Výkon funkcie hlavného kontrolóra môže zaniknúť aj odvolaním z funkcie podľa § 18a ods. 8
písm. b/ zákona č. 369/1990 Zb. Žalobkyňa bola upozornená mestským zastupiteľstvom na nedostatky
v práci v súvislosti s prerokovaním ročnej správy o výsledkoch kontroly a bola vyzvaná vykonať nápravu

v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva č. 34/2007 zo dňa 01. 03. 2007. V práci žalobkyne
však mestské zastupiteľstvo zistilo ďalšie a opakované nedostatky. Z týchto dôvodov žalobkyňa bola z
funkcie hlavnej kontrolórky odvolaná uznesením mestského zastupiteľstva pod č. 57/2007 zo dňa 29.
03. 2007. Odvolenie z funkcie hlavnej kontrolórky je vo výlučnej právomoci mestského zastupiteľstva.
Ide o originálnu právomoc zastupiteľstva, ktorú upravuje zákon o obecnom zriadení. Postup podľa

zákona a rozhodovanie voleného kolektívneho orgánu podľa zákona nie je diskrimináciou. Nie je
diskrimináciou ani to, že primátor mesta uvedené rozhodnutie mestského zastupiteľstva nevetoval
podľa ustanovenia § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Podľa ustanovenia § 13 ods. 7 zákona
o obecnom zriadení ods. 6 citového zákonného ustanovenia sa nevzťahuje na uznesenie mestského
zastupiteľstva o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra. Primátor mesta nemal teda zákonnú možnosť

výkon uznesenia mestského zastupiteľstva pozastaviť, ak by to urobil, konal by zrejme v rozpore
so zákonom. Takéto konanie žalovaného v žiadnom prípade nemožno označiť za diskriminačné.
Odmeňovanie zamestnancov Mesta Želiezovce v roku 2008 právne upravoval Poriadok odmeňovania
Mesta Želiezovce schválený uznesením mestského zastupiteľstva pod č. 22/2007 zo dňa 01. 03. 2007
a kolektívna zmluva platná na rok 2008. Citovaný poriadok odmeňovania v čl. X. ods. 1 pri odmeňovaní

zamestnancov mesta odkazuje na platný zákon č. 553/2003 Z. z. Právomoc rozhodovať o odmene podľa
čl. X. ods. 2 poriadku odmeňovania prináleží primátorovi mesta. Odmenu ako nenárokovateľnú zložku
platu môže zamestnávateľ poskytovať v závislosti od splnenia určených alebo dohodnutých kritérií a v
závislostioddisponibilnýchfinančnýchzdrojov(čl.X.ods.6poriadkuodmeňovania).Žalobkyňavpodaní
uvádza, že jej odmena za II. polrok 2008 bola podstatným spôsobom znížená. Poriadok odmeňovania

ani citovaný zákon pojem zníženie odmeny nepozná. Odmena sa neznižuje, odmena sa priznáva. Po
vyhodnotení jej práce za sledované obdobie odmena jej bola primátorom mesta priznaná vo výške 2
000,00 Sk a v tejto výške aj vyplatená pri zúčtovaní mzdy za mesiac december 2008. Takýto postup
je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona ako aj poriadku odmeňovania, rovnako sa uplatňuje
vo vzťahu ku všetkým zamestnancom mesta, preto o diskriminačnom postupe žalovaného vo vzťahu k

žalobkyni nemožno hovoriť. S podrobnejším odôvodnením tejto časti napadnutého rozsudku na strane
24 je možné iba v celom rozsahu súhlasiť. Podľa § 63 ods. l písm. b/Zákonníka práce žalobkyňa u
žalovaného bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05. 04. 2007 v znení dodatku č.
1 zo dňa 22. 10. 2007 vo funkcii referentky referátov školstva a kultúry. Zamestnávateľ s ňou ukončil
pracovný pomer výpoveďou zo dňa 20. 07. 2009 z právneho dôvodu § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce, keďže na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva Mesta Želiezovce č. 123/2009 zo dňa
25. 06. 2009 došlo k zmene organizačnej štruktúry mestského úradu, v zmysle ktorého okrem iných
zmien bolo zrušené aj funkčné miesto referenta referátu školstva a kultúry z dôvodu vykazovaných
rezerv pracovnej vyťaženosti a v záujme zvýšenia produktivity práce referátu školstva a kultúry s
dôrazom na lepšie využitie existujúceho pracovného potenciálu. Toto rozhodnutie nadobudlo právnu

účinnosť dňom 15. 07. 2009. Z dôvodu zániku funkčného miesta zastávanej žalobkyňou a z dôvodu,
že zamestnávateľ nemal možnosť ponúknuť pre žalobkyňu inú vhodnú prácu v zmysle ustanovenia
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce, žalobkyňa sa stala nadbytočnou, preto mesto pristúpilo k výpovedi v
súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. V súlade s ustanovením § 61 ods. 1 Zák.
práce výpoveď bola daná písomne a žalobkyni riadne doručená do vlastných rúk dňa 21. 07. 2009.

Skončenie pracovného pomeru v súlade s § 74 Zák. práce zamestnávateľ prejednal so zástupcami
zamestnancov v súlade s písomnou žiadosťou zo dňa 20. 07. 2009. Výbor odborovej organizácieSLOVES pri MsÚ v Želiezovciach žiadosť prejednal dňa 20. 07. 2009 s tým, že nemal námietky proti
zamýšľanému postupu zamestnávateľa. Pracovný pomer skončil uplynutím 4-mesačnej výpovednej
doby dňom 30. 11. 2009, o tejto skutočnosti zamestnávateľ žalobkyňu písomne informoval listom zo

dňa 01. 12. 2009. Platnosť výpovede na základe podanej žaloby posudzoval Okresný súd v Leviciach
v osobitnom konaní vedenom vo veci pod sp. zn. 14 C 23/2010. Žaloba o neplatnosť výpovede bola
zamietnutá, rozsudok okresného súdu na základe podaného odvolania žalobkyňou potvrdil aj Krajský
súd v Nitre vo veci pod sp. zn. 25Co/211/2011. V podrobnostiach žalovaný poukazuje na odôvodnenia
uvedených súdnych rozhodnutí. Nemožno hovoriť o diskriminačnom postupe žalovaného a ani žiadneho

iného zamestnávateľa, ak v súlade so zákonom ukončí pracovný pomer so svojím zamestnancom.
Mestské zastupiteľstvo v Želiezovciach uznesením pod č. 15/2010 zo dňa 14. januára 2010 na uvoľnené
miesto hlavného kontrolóra v súlade s ustanovením § 18a ods. 4 zákona o obecnom zriadení vyhlásilo
voľby. Do výberového konania okrem iných uchádzačov sa prihlásila aj žalobkyňa. Napriek tomu, že
podľa vypísaných podmienok nemala spĺňať podmienku vzdelania, mestské zastupiteľstvo jej prihlášku
akceptovalo a bola riadne zaradená do procesu volieb spolu s ostatnými uchádzačmi. K žiadnemu

diskriminačnému konaniu voči jej osobe nedošlo. Voľby prebehli na zasadnutí mestského zastupiteľstva
dňa 25. 02. 2010. Žalobkyňa do funkcie hlavného kontrolóra zvolená nebola. Námietky vznesené
žalobkyňou ohľadom procesu volieb sú právne neopodstatnené. Právo voliť mali poslanci mestského
zastupiteľstva. Výkon volebného práva poslancom zastupiteľstva je prejavom ich názoru na prerokúvanú
vec. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje vždy v zbore. Voľby hlavného kontrolóra prebehli v súlade s

rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva. Žalobkyňa vo voľbách nebola úspešná. Skutočnosť,
že žalobkyňa nebola zvolená za hlavnú kontrolórku, nie je diskrimináciou jej osoby. Podanie prihlášky
zo strany žalobkyne ako uchádzačky o funkciu hlavného kontrolóra nie je totiž spojené s povinnosťou
poslancov zastupiteľstva do tejto funkcie voliť práve ju. Aj sama žalobkyňa na pojednávaní uviedla,
že formálne voľby prebehli správne, v podstate namietala ich výsledok. Žalobkyňa tvrdila, že bola

diskriminovaná tým, že „hlasovanie poslancov v takomto duchu širokej verejnosti dáva signál, že som
neakceptovateľná kandidátka na tento post.“ Z tohto jej názoru nie je možné v žiadnych súvislostiach
vyvodzovať právny záver, že bola diskriminovaná. Žiadnym konaním žalovaného neboli porušené
ústavné princípy rovnakého prístupu k zamestnaniu. Podaním prihlášky do volieb žalobkyni nevzniklo
ústavné právo na to, aby bola ona zvolená do funkcie hlavného kontrolóra. Mala právo podať prihlášku,

mestské zastupiteľstvo jej prihlášku akceptovalo a žalobkyňu zaradilo do zoznamu uchádzačov, ktorí sa
volieb zúčastnili. Týmto postupom zaručilo žalobkyni účasť na voľbách a akceptovalo jej právo zúčastniť
sa volieb. Neúspešnou voľbou žalobkyne žiadnym spôsobom nebola porušená zásada rovnakého
zaobchádzania so všetkými uchádzačmi o post hlavného kontrolóra. Námietky žalobkyne vznesené
na výsledky hlasovania predsa nemôžu znamenať jej diskrimináciu. Napadnutý rozsudok okresného

súdu vyhodnocuje vykonané dokazovanie relevantným spôsobom, správne poukazuje na platné právne
normy upravujúce jednotlivé žalobkyňou namietané oblasti. Žalovaný nevidí právny dôvod na doplnenie
dokazovania, výrok napadnutého rozsudku je vecne správny, preto ho navrhuje v plnom rozsahu
potvrdiť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 OSP na pojednávaní konanom dňa 10. 07. 2013
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu
podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa pôvodne žiadala a ďalšími návrhmi upravila, aby súd určil, že
žalovaný porušil princíp rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou a priznal jej finančné náhrady v

žalobe uvedené, resp. v návrhoch na zmenu žaloby. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňujes prvostupňovým súdom zisteným skutkovým stavom a takisto jeho právnym posúdením, pričom na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné. Žaloba, ktorá sa uplatňuje na
základe tvrdení žalobkyne, a tieto tvrdenia majú byť skutočnosťami, ktoré dopadajú na ustanovenia

antidiskriminačného zákona, je prostriedkom ochrany subjektívnych práv žalobkyne, pričom v sporovom
konaní platí, že je na navrhovateľovi, resp. žalobcovi, aby svoje tvrdenia náležite preukázal tak, aby
uniesol tzv. dôkazné bremeno v konaní a tým splnil predpoklad pre úspešné meritórne rozhodnutie
súdu, v ktorom o jeho nároku rozhodne pre neho pozitívnym spôsobom. Žalobkyňa sa vo svojom návrhu
domáhala na základe viacerých okruhov svojho subjektívneho práva. Okruhy otázok a skutočností, na

základe ktorých uplatňuje svoje právo možno charakterizovať ako okolnosti, ktoré súvisia s jej činnosťou
pre žalovaného.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza,
že žalobkyňa v okolnostiach, ktoré už boli spomenuté uvádzala buď okolnosti ktoré nedopadajú a nie
sú spôsobilé vyvolať účinky pozitívneho rozhodnutia v dôsledku „diskriminačného konania žalovaného“
voči jej osobe, alebo aj keď takéto okolnosti a skutočnosti uvádzala tieto nepreukázala.

Pokiaľ ide o otázku odmeny pre žalobkyňou v rámci jej životného jubilea 50 rokov, odvolací súd uvádza,
že žalovaný takúto odmenu poskytol a v uvedenom postupe mesta ani odvolací súd nevidí pochybenie,
ktoré by zakladalo nároky podľa antidiskriminačného zákona s tým dodatkom, že prvostupňový súd
správne vyhodnotil, že „...pokiaľ sa kolektívna zmluva vzťahuje aj na poskytnutie odmeny podľa § 20
ods. 1 písm. c/ (zák. č. 553/2003 Z. z.) za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do výšky

funkčného platu - nad 15 rokov vo výške 100 % funkčného platu aj na hlavného kontrolóra obce ako
zamestnanca obce, je kolektívna zmluva v tejto časti neplatná (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 2/1991 Zb.).
Poskytnutie odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí veku podľa § 20 ods. 1 písm. c/ zák. č. 553/2003
Z. z. neprichádza do úvahy, pretože zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nevzťahuje na

hlavného kontrolóra obce s poukazom na ust. § 1 ods. 4 zák. č. 553/2003 Z. z.“. Preto plnenie poskytnuté
žalovanýmvčase,keďžalobkyňanebolavofunkciihlavnéhokontrolórabolonielenpostupommorálnym,
ale uvedeným postupom sa žalovaný vyhol zásade, ktorá je uplatniteľná v obdobných vzťahoch, a to,
že nemožno poskytovať odmenu subjektu, ktorý je kontrolným orgánom toho, kto takúto odmenu má
poskytnúť.

Pokiaľ ide o okolnosti odvolania z funkcie hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce, odvolací súd rovnako
ako prvostupňový súd konštatuje, že v postupe príslušného orgánu, t. j. mestského zastupiteľstva mesta
nemožno badať postup a tento vyhodnotiť ako postup diskriminačný, pretože takáto kompetencia
odvolávať hlavného kontrolóra v zmysle príslušných ustanovení zákona o obecnom zriadení spadá
práve do kompetencie mestského zastupiteľstva. Je v plnej kompetencii kolektívneho orgánu, ktorý

vykonáva svoju úlohu v zbore, či boli splnené podmienky pre odvolanie hlavného kontrolóra alebo nie. Z
tohto pohľadu hlasovanie mestského zastupiteľstva o odvolaní žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky
nemôže zakladať diskriminačné konanie, resp. diskriminačný postup žalovaného. Prvostupňový súd
správne vyhodnotil, že mestské zastupiteľstvo vychádzalo pri odvolávaní žalobkyne z funkcie hlavného
kontrolóra zo skutočností, ktoré mali základ v nedostatočnom vykonávaní výkonu funkcie hlavného

kontrolóra, čo bolo žalobkyni aj viac krát uvedené.

Pokiaľ ide o nepriznanie časti odmeny v roku 2008 zo strany žalovaného odvolací súd konštatuje,
že odmena je vo svojom charaktere nenárokovateľná zložka, na ktorú nie je právny nárok. V prípade
príslušného orgánu, do kompetencie ktorého spadá priznávanie takejto odmeny, je iba na ňom, či a v
akej výške odmenu zamestnancovi prizná alebo nie.

Vzhľadom na okolnosti týkajúce sa výpovede z pracovného pomeru žalobkyne, ktorá neskôr zastávala
funkciu referentky referátov školstva a kultúry, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že u žalovaného
došlo k zmene organizačnej štruktúry, v zmysle ktorej, okrem iných zmien, bolo zrušené aj funkčné
miesto referenta referátu školstva a kultúry z dôvodu vykazovaných rezerv pracovnej vyťaženosti a v
záujme zvýšenia produktivity práce došlo k výpovedi vo vzťahu k žalobkyni.Posledným okruhom okolností a skutočností, ktoré žalobkyňa považuje za diskriminačné vo vzťahu k
jej osobe sú okolnosti voľby hlavného kontrolóra v roku 2010, ktorých sa zúčastnila žalobkyňa a ďalší
kandidát. Aj keď žalobkyňa vidí diskriminačný základ postupu žalovaného odvolací súd uvádza, že

postupom mestského zastupiteľstva, na základe ktorého nedošlo k zvoleniu hlavného kontrolóra v tejto
veci nemožno vidieť diskrimináciu žalobkyne, pretože tak ako odvolací súd už skôr spomenul v tomto
prípade išlo o hlasovanie kolektívneho orgánu v zbore, pričom navonok bola prejavená vôľa nezvoliť
hlavného kontrolóra tým, že žiadny z kandidátov hlasovaním mestského zastupiteľstva „neprešiel“.

V závere odvolací súd poznamenáva, že v žiadnom prípade okolnosti a skutočnosti tvrdené žalobkyňou

či už v návrhu na začatie konania, alebo v priebehu konania nezakladajú diskriminačný postup
príslušných orgánov mesta, t. j. žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.