Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Cb/26/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208206891
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2208206891.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

I. E., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., D. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Felsöcim, advokátom,
Pezinok, M. R. Štefánika 1, proti žalovanému: Andante, spol. s r. o., Zvolen, Nižovec 10, IČO 36 039 578,
zastúpenému JUDr. Jiřím Machalom, advokátom, Zvolen, J. Kozáčeka 328/3, o zaplatenie 34.626,54
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie 46,46 eur z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobouzodňa27.05.2008saprávnapredchodkyňažalobcu-C.E. domáhalarozhodnutiasúdu,ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu 1.043.159 Sk (34.626,54 eur) s príslušenstvom - s 0,05% úrokom
z omeškania denne od 26.08.2005 do zaplatenia zo zaplatenej ceny za dielo - teda z 57.670,69 eur (č.
l. 128) a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako objednávateľ uzavrela dňa
29.06.2005 so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola montáž dreveného
rodinného domu na pozemku žalobkyne. Žalovaný sa v zmluve zaviazal montáž hrubej stavby vykonať

v lehote piatich týždňov od protokolárneho prevzatia spodnej stavby a zariadenia staveniska, teda do
25.08.2005. Cena diela bola zmluvnými stranami dohodnutá na 1.418.979 Sk + DPH, bola uzavretá v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. V článku VI ods. 1 zmluvy dohodli pri omeškaní zhotoviteľa
so splnením diela oprávnenie objednávateľa uplatniť si penále vo výške 0,05% denne zo zmluvnej ceny.
Žalobkyňa žalovanému cenu za
vykonanie diela zaplatila cenu v celkovej výške 1.737.387 Sk vrátane DPH (57.670,68 eur). Podľa
zmluvy malo byť dielo odovzdané protokolom s uvedením všetkých prípadných vád plnenia nebrániacich

užívaniu objektu ako celku a s termínom ich odstránenia. Zhotoviteľ sa v zmluve zaviazal odstrániť
prípadné vady a nedostatky diela uvedené v protokole na vlastné náklady a v termíne uvedenom
v protokole. Záručná doba bola v zmluve určená na 3 roky od podpisu preberacieho protokolu.
Žalovaný s výstavbou domu započal v septembri 2005. Počas výstavby sa začali na stavbe objavovať
nedostatky súvisiace s nedodržaním projektovej dokumentácie a neodborne vykonanými prácami.
Išlo o nedodržanie rozmerov okien, parapetných dosiek, neodborného osadenia okien, vchodových
dverí, nedodržanú výšku stropu, nedodržanie rozmerov jednotlivých miestností, nedokončenie otvorov

pre vsadenie rámov a dverí, neodborne uloženú izoláciu, nevytvorenie priestoru na sklápacie schody
na povalu, nedostavanie predelovej priečky do komory, nedokončenie tesárskych prác na streche,
neoplechovanie komína, nenainštalovanie dostatočného počtu odvetrávacích škridiel, zlé natretie
odkvapovéhosystému.Nazákladetýchtonedostatkovstavbazostranyžalovanéhoneboladokončenáaodovzdaná v riadnom termíne a žalovaný napokon dielo nedokončil vôbec, z ktorého dôvodu žalobkyňa
oslovila na dokončenie stavby na vykonanie potrebných opráv ďalšie dve stavebné firmy - Imricha
Magyaricsa (vykonal demontáž krytiny, odkvapového systému, bleskozvodu, latovania a fólie, vyrovnal

krov a znovu namontoval strešnú krytinu s odkvapovým systémom a bleskozvodom) a obchodnú
spoločnosť Certiko, s. r. o. (demontovala tepelnú izoláciu, parozábranu a následne vykonala novú
montáž tepelnej izolácie s príslušnými fóliami). Napriek početnej komunikácii žalovaný spôsobenie vád
odmietal a nemal záujem na ich odstránení. Keďže žalovaný svoju zodpovednosť za vady neuznával,
žalobkyňa zabezpečila znalecké posúdenie uvedených vád znaleckým posudkom k strešnej konštrukcii

a stropu, kritériám svetelnej výšky pre obytné miestnosti, statickým posudkom a odborným posúdením
strešného systému firmou Bramac. Na ich základe žalobkyňa vyzvala žalovaného na odstránenie
vád a riadne odovzdanie diela, čo žalovaný do podania žaloby nezrealizoval. Znaleckým posudkom
znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác bola žalobkyni
odhadnutá výška škody spôsobená nedodržaním technologických postupov vo výške celkom 666.282
Sk (22.116,51 eur), ktorá predstavuje faktúry stavebných firiem - 390.000 Sk (12.945,63 eur) a

220.732,40 Sk (7.326,97 eur), inžinierske činnosti žalobkyne 30.550 Sk (1.014,07 eur) a odvoz a
poplatok za uskladnenie suti 25.000 Sk (829,85 eur). Žalobkyňa si na základe tohto posudku uplatnila
voči žalovanému náhradu škody, náklady za vypracovanie znaleckých posudkov 20.000 Sk (663,88
eur), zľavu 20% z celkovej zaplatenej ceny diela - 347.477 Sk (11.534,12 eur) a cenu sklápacích schodov
8.000 Sk (265,55 eur). Na výzvu žalovaný nereagoval. Poukázala na to, že žalovaný porušil právnu

povinnosť tým, že vadne zhotovil dielo v tvrdenom rozsahu a spôsobom, ako bol preukázaný znaleckými
posudkami a uplatnené vady neodstránil. Spôsobenie škody bolo preukázané znaleckými posudkami,
pričom cena za vypracovanie znaleckých posudkov predstavuje 21.400 Sk (710.35 eur) - keď oproti
výzve je upresnená o 1.400 Sk (46,47 eur) a celková spôsobená škoda sumu 687.682 Sk (22.826,86
eur), pričom táto škoda bola žalobkyni spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.

Žalobný nárok predstavuje škodu vo výške 687.682 Sk, zľavu zo zaplatenej ceny diela 347.477 Sk, cenu
sklápacích schodov, ktoré žalovaný od žalobkyne prevzal, 8.000 Sk, dohodnutý úrok z omeškania 0,05%
denne od 1. dňa omeškania žalovaného s riadnym dodaním diela a náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 03.11.2008 pod č. k. 4Rob/67/2008 - 92 platobný rozkaz, proti ktorému podal

žalovaný včas odpor (č. listu 96 v spise) s odôvodnením, že pre priznanie nároku z vád diela musí
žalobkyňa preukázať existenciu vád, v dôsledku ktorých si uplatňuje nárok na zľavu z ceny z diela a musí
preukázať,žezavytýkanévadyzodpovedážalovanýaževadyreklamovala.Žalobkyňasinároknazľavu
z ceny z diela a nárok na náhradu škody uplatňuje z rovnakého dôvodu - za vady, ktoré dielo realizované
žalovaným podľa názoru žalobkyne malo a ktoré žalovaný neodstránil. Pokiaľ si však žalobkyňa uplatnila

nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemôže sa domáhať náhrady škody, preto žalovaný uplatnený
nárok na náhradu škody, aj spôsob jej vyčíslenia namieta. Žalobkyňa vady, ktoré malo dielo mať a za
ktoré má zodpovedať podľa nej žalovaný, čo však žalovaný spochybňuje, za ktoré si uplatnila nárok na
zľavu z ceny vo výške 20% z titulu vadného plnenia, odstránila skôr než vôbec si uplatnila právo na
zľavu z ceny z diela. Žalobkyňa tým znemožnila žalovanému vady diela odstrániť, čím stratila nárok zo

zodpovednosti za vady. Žalovaný ďalej poukázal na žalobkyňou uplatnený nárok na úrok z omeškania,
ktorý však medzi účastníkmi dojednaný nebol, pokiaľ tým však myslí žalobkyňa na penále, žalovaný
tento nárok odmieta, nakoľko sama žalobkyňa existenciu tohto nároku spochybňuje, keďže si uplatňuje
nárok z vád diela, čoho podmienkou je, že došlo k odovzdaniu diela objednávateľovi.

Písomným podaním zo dňa 22.04.2009 (č. l. 115) sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného s tým,
že súbeh nároku na náhradu škody a nároku z vád tovaru umožňujú ustanovenia § 436 ods. 4
a § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa bezúspešne žiadala žalovaného o odstránenie
spôsobených vád, pričom podľa výsledkov znaleckých posudkov ide o zjavné vady, ktoré mal žalovaný
odstrániť aj bez požiadavky žalobkyne a zabrániť tak vynaloženiu ďalších neprimeraných nákladov

žalobkyne. Zľava z kúpnej ceny, ktorú si žalobkyňa uplatnila, predstavuje rozdiel medzi hodnotou, ktorú
by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú malo vadné dielo dodané žalovaným. Nárok na náhradu
škody predstavuje skutočnú škodu pozostávajúcu z nákladov skutočne vzniknutých a žalobkyňou
vynaložených na odstránenie závadného stavu spôsobeného žalovaným. Nárok, ktorý si žalobkyňa
uplatnila zľavou z kúpnej ceny ani zďaleka nepokrýva jej majetkovú ujmu. Žalobkyňa si uplatnila

dva rozdielne nároky, ktoré sa navzájom neprekrývajú. Žalovaný porušil zmluvu o dielo podstatným
spôsobom a boli tak naplnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za zaplatenie zľavy z
kúpnej ceny ako aj zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobkyni.K žalobe žalovaný predložil svoje stanovisko podaním zo dňa 21.09.2010 (č. l. 402), v ktorom uviedol,
že lehota plnenia diela sa počíta od protokolárneho prevzatia spodnej stavby, čo objednávateľ -
žalobkyňa nesplnil, doposiaľ nedošlo k prevzatiu staveniska. Spodná stavba vykazovala závažné

nedostatky. Nejestvuje žiadny zápis, ani výhrada investora, žiadna reklamácia, ktorá by podporila
tvrdenie žalobkyne, že počas výstavby sa objavovali nedostatky súvisiace s nedodržaním projektovej
dokumentácie z viny zhotoviteľa. Pri realizácii spodnej stavby nedodržala jej rozmery, pravouhlosť,
polohu vyvedenia rozvodov inžinierskych sietí, nezabetónovala podkladné pásy, čím znížila svetlú
výšku miestností. Žalobkyňa si bola vedomá toho, že nevytvorila podmienky na plnenie diela. Jediná

relevantná reklamácia bol posudok zástupcu firmy Bramac, na ktorý žalovaný reagoval listom zo dňa
26.08.2007.Ktvrdeniamžalobkyneaňoupredloženýmposudkomžalovanýpredložilprotiposudky,ktoré
jasne preukazujú, že strešná konštrukcia a strop sú v poriadku, svetlá výška miestnosti je v súlade
s normou a dom bol aj bez zmeny konštrukcie skolaudovaný. Nebolo nutné demontovať krytinu ani
zvyšovať obvodové steny, ani krokvy priestorovo vystužovať. Posudky pre žalobkyňu boli vypracované
účelovo a žalovaný sa s ich závermi odmieta stotožniť. Poukázal na to, že stavebná firma - Imrich

Magyarics nemá oprávnenie podnikať v predmetnej oblasti vykonaných prác, ide o účelovo vystavenú
faktúru, ktorou má žalobkyňa získať neoprávnený prospech a realizácia vykazovaných prác nebola
jednoznačne preukázaná. Položky špecifikované vo faktúre firmy Certiko, s. r. o. sú položky nad rámec
zmluvy o dielo a rekonštrukcia sa udiala bez toho, aby si žalobkyňa riadne a včas uplatnila oprávnene
reklamáciu. Nie je pravdou, že neboli dodržané rozmery okien, na základe požiadaviek žalobkyne bola

dodávka okien pred ich výrobou a dodaním mnohokrát menená, konečná verzia dodaná na stavbu bola
investorkou odsúhlasená a dodávku prevzala protokolárnym zápisom a uhradila zmluvnú cenu. Okná
a vchodové dvere dodával svedok C.. Zníženie svetelnej výšky spôsobila žalobkyňa nerešpektovaním
výkresu pri vyhotovení spodnej stavby. Rozhodnutie o tom, že nebudú sklápacie schody zabudované,
bolo vzájomné, investorka súhlasila a sklápacie schody ponúkla na predaj. Žalovaný osobne schody

od žalobkyne prevzal, k sklápacím schodom však nedostal žiadnu faktúru, žiadny doklad o nákupe ani
záručný list. Tesárske práce na streche boli riadne dokončené, o čom svedčí protokol o prevzatí diela z
20.12.2005 a fotodokumentácia. Oplechovanie komína nebolo predmetom zmluvy o dielo. Odkvapový
systém bol striekaný dvakrát priamo vo výrobe dodávateľa odkvapového systému, nakoľko prvý nástrek
sa investorke farebne nepáčil. K škrabancom došlo pri doprave a manipulácii s dielcami odkvapového

systému.Podefinitívnomuloženíodkvapovéhosystémusadohodlinapretretítýchtomiest. Žalovanému
bol v skutočnosti doručený jediný list, ktorý má náležitosti oficiálnej reklamácie, a to list z 29.06.2007 (č. l.
70). Zmluva bola zo strany zhotoviteľa riadne splnená a dielo riadne odovzdané. Žalobkyňa nemá preto
žiadny právny nárok na zľavu z ceny diela. Nepreukázala na základe akého právneho titulu si uplatňuje
sumu 8.000 Sk za sklápacie schody. Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, znalcom a oboznámením sa
s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa cestou právneho zástupcu (č. l. 128) poukázala na to, že žalovaný nedodržal podmienky

zmluvy a neukončil dielo. Poukázala ďalej na to, že medzi účastníkmi konania prebehla veľmi rozsiahla
komunikácia listovou alebo e-mailovou formou a je absurdné tvrdenie žalovaného, že mu žalobkyňa
neumožnila odstrániť vady diela. K zmluve boli uzavreté dodatky, platby, ktoré uskutočňovala žalobkyňa,
prebiehali ešte v rokoch 2006 až 2007 a preto dielo v žiadnom prípade nemohlo byť dokončené v čase
podľa zápisu o odovzdaní diela.

Žalovaný cestou právneho zástupcu uviedol, že uznáva výlučne reklamáciu krytiny Bramac a namieta
s poukazom na § 562 nedodržanie notifikačnej povinnosti zo strany žalobkyne. Zo znaleckého posudku
Ing. Zajaca vyplývajú zjavné vady diela, na ktorých zľavu si mala uplatniť už pri odovzdaní diela.
Žalobkyňa si voči žalovanému nárok na zľavu z ceny diela uplatnila až dňom 27.10.2007, kedy už vady

boli odstránené a žalovanému znemožnila odstrániť vady diela. V prípade okien boli práce vykonávané
na základe dokumentu zvaného ako dodatok k zmluve o dielo, avšak išlo o osobitnú zmluvu. Ďalej boli
vykonávané naviac práce, dohodnuté medzi stranami len ústne.

Zmluvou o dielo zo dňa 29.06.2005 (č. l. 9) sa účastníci konania dohodli, že žalovaný ako zhotoviteľ

vykoná pre žalobkyňu ako objednávateľa montáž rodinného domu s tým, že predmet dodávky je
špecifikovaný v prílohe č. 1 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom predmetom dodávky neboli:
projektová dokumentácia pre stavebné konanie, základy a základová platňa prízemia, zariadenie
staveniska, prípojky inžinierskych sietí, lešenie.VčlánkuIIsazhotoviteľzaviazalvykonaťmontážhrubejstavbydo5týždňovodprotokolárnehoprevzatia
spodnej stavby a zariadenia staveniska, pričom dohodli presné podmienky prevzatia spodnej stavby.
V článku III sa zmluvné strany dohodli na v zmluvnej cene 1.418.979 Sk + DPH (pri vtedy platnej

19% DPH teda celkom 1.688.585 Sk/56.050,75 eur) s tým, že po podpise zmluvy zhotoviteľ vystaví
zálohovú faktúru na 50% zmluvnej ceny, ktorá bude použitá výhradne na nákup materiálu a prípravu
výroby konštrukčných dielcov predmetu zmluvy. Podľa článku IV objednávateľ a zhotoviteľ o odovzdaní
a prevzatí diela vyhotovia protokol s uvedením všetkých prípadných vád plnenia nebrániacich užívaniu
objektu ako celku a s termínom ich odstránenia. Nárok na konečnú fakturáciu vzniká zhotoviteľovi

podpísaním protokolu. Záručná lehota bola určená v článku V na 3 roky od podpisu preberacieho
protokolu s tým, že musí byť uplatnená písomne doporučeným listom. Zmluvné strany dohodli v článku
VI v prípade omeškania penále 0,05% denne. Z rozpočtu k rodinnému domu žalobkyne (č. l. 345, 408)
vyplýva celková cena 1.418.979 Sk. Podľa tohto rozpočtu mali byť na rodinnom dome realizované zvislé
konštrukcie s komínom, vodorovné konštrukcie, úpravy povrchov, ostatné konštrukcie a práce (lešenie),
tesárske konštrukcie, krytina Bramac a výplne stavebných otvorov vrátane vonkajších parapiet, k tomu

montáže okien a vchodových dverí. Podľa poznámky vpísanej na rozpočte dňa 17.05.2006 a podpísanej
konateľom žalovanej spoločnosti a žalobkyňou boli na rozpočte vyznačené položky, ktorých cena mala
byť odpočítaná z celkovej zmluvnej ceny diela. K zmluve o dielo bol uzavretý dňa 17.01.2006 (č. l. 389)
dodatok, ktorého predmetom bola dohoda o záväzných podmienkach dodávky okien (nešpecifikovanej)
a o cene 144.145 Sk (4.784,74 eur) a DPH.

Z dokladov o platbách predložených žalobkyňou (na č. l. 10 až 16) vyplývajú nasledovné platby: suma
709.489 Sk dňa 02.07.2005 bez uvedenia účelu na účet žalovanej spoločnosti č. 2620480577/1100;
suma 50.000 Sk na základe ručne písaného potvrdenia konateľa žalovanej spoločnosti s tým, že ide
prevzaté prostriedky na zálohu za montáž rodinného domu od žalobkyne dňa 22.12.2005; suma 450.000

Sk dňa 03.11.2005 bez uvedenia účelu a názvu účtu pod č. 2113780778/1100, potvrdenie o platbe je
opatrené podpisom konateľa žalovanej spoločnosti s tým, že ide o „II. časť platby“; bankový prevod
200.000 Sk bez účelu a bez názvu účtu č. 2611328477/1100 s účelom „doplatok Dobrohošť rodinný
dom“ dňa 09.10.2006; suma 53.078 Sk na rovnaký účet zo dňa 18.01.2007 s poznámkou „RD Dobrohošť
doplatok“; ručne spísané potvrdenie konateľom žalovanej spoločnosti o prevzatí zálohy na výrobu

žalúzií na rodinný dom žalobkyne dňa 05.04.2006 v sume 149.820 Sk; ručne spísané potvrdenie o
prevzatí sumy 55.000 Sk ako doplatok za dodávku okien a žalúzií konateľom žalovanej spoločnosti
dňa 22.08.2006. V priebehu konania doplnila doklady o platbách žalobkyňa o sumu 43.000 Sk zo dňa
29.06.2005 (podľa výpisu stiahnutého z internetovej stránky Tatrabanky), s označením účelu Ing. Ivan
Hrčka (č. l. 789). Zápis zo dňa 22.08.2006 podpísaný žalobkyňou a konateľom žalovanej spoločnosti

potvrdzuje platby uhradené na dom podľa rozpočtu 1.209.489 Sk, sumu 149.820 Sk na žalúzie a
sumu 20.000 Sk za farbu na žľaby. Podľa odsúhlasenej sumarizácie k 06.10.2006 potvrdil konateľ
žalovanej spoločnosti úhradu 1.434.309 Sk s tým, že doplatiť treba sumu 411.490 Sk, k tomu je pripísaná
poznámka č. účtu 26113284/1100 s tým, že v časti 200.000 Sk bude čiastka zaplatená ihneď, v časti
50.000 Sk do konca (?) a zvyšok v období január až marec 2007.

Kzaplatenejzálohevystavilžalovanýdňa31.12.2005faktúruč.02005142(č.l.784)vrátanerozpisuprác
a materiálov. Ako subdodávateľ pre neho na základe Rámcovej zmluvy pracoval D. R., ktorý mal viesť
stavebný denník, subdodávateľ však už zomrel a stavebný denník v jeho pozostalosti nebol nájdený.
Žalovaný poukázal na to, že stavebný denník má v kópii k dispozícii aj žalobkyňa. Z účtovnej knihy

žalovaného vyplýva pod položkou 5541 a 5542 (č. l. 806) s poukazom na doklad 02005142 evidencia
z 31.12.2005 sumy 709.478,71 Sk.

Pre žalobkyňu vypracoval dňa 02.09.2007 znalec Ing. Jozef Zajac znalecký posudok pod č. 34/2007 (č.
l. 17) k posúdeniu porúch (kvality a nedostatkov realizácie) drevo-stavby rodinného domu žalobkyne. Z

posudku vyplýva, že znalec za účasti žalobkyne vykonal dňa 24.08.2007 ohliadku rozostavaného objekt
rodinného domu - drevostavby. Ohliadkou znalec zistil že rodinný dom je realizovaný ako drevo-stavba,
nosného systému Lego skladaného z jednotlivých dielcov obvodových a deliacich stien, zastrešenie
realizované krokvovým sedlovým valbovým dreveným krovom s betónovou škridlou Bramac. Podľa
záverov posudku svetlá výška obytnej miestnosti, inak určená normou STN 73 4301, je realizovaná na

úrovni 2381 mm a nevyhovuje pre obytnú miestnosť. Fólia parotesnej zábrany v podhľade je neodborne
realizovaná a na viacerých miestach vrstva tepelnej izolácie v strope nie je v predpísanej hrúbke alebo
vôbec, drevený rošt bude potrebné demontovať. Celá strešná konštrukcia a stropy nie sú realizované
podľa projektovej dokumentácie a vykazujú celý rad konštrukčných chýb, ktoré možno odstrániť lendemontovaním celého krovu a stropov a realizáciou novej krovovej, stropnej a strešnej konštrukcie
vrátane podhľadov v interiéri. Okrem iných doporučení znalec navrhol predložiť licenciu na systém
montovaného drevo-domu, novú projektovú dokumentáciu opatrenú pečiatkou autorizovaného inžiniera

a predložiť statický prepočet realizovaného krovu. Prílohou znaleckého posudku je aj projekt stavby z
júna 2005 vypracovaným Ing. Jurajom Benčatom a opatrený pečiatkou konateľa žalovanej spoločnosti
ako odborne spôsobilého inžiniera vo výstavbe.

Svedok Ing. Jozef Zajac vo svojej výpovedi dňa 03.11.2010 (č. l. 448) uviedol, že žalobkyňu spoznal

až pri objednávke znaleckého posudku, so súdom ustanoveným znalcom sú kolegovia, bez bližšieho
styku. Na stavbu žalobkyne sa dostavil v auguste 2008, vtedy bol rodinný dom pred dokončením.
Pri ohliadke zistil že poistná hydroizolácia nebola navzájom spojená, bola nefunkčná, lebo zatekala,
vzdialenosti krokiev nameral v niektorých prípadoch 1350 až 1400 milimetrov, pričom podľa projektu
mali byť vzdialené 960 až 1000 milimetrov, podľa jeho výpočtov boli krokvy menšie o 33 percent.
Hliníková fólia bola nefunkčná, nakoľko sa po nej šliapalo a nebola vyrovnaná, nebola vytvorená vodná

protidrážka. Nárožná krokva bola namáhaná a prehnutá. Nameraná výška miestnosti nedosahovala
normu. Stavba nebola realizovaná podľa projektovej dokumentácie. Tepelná izolácia nebola dôsledne
uložená. Rozsah dodávky žalovaného zistil zo zmluvy o dielo, rozpočet k dispozícii nežiadal, hodnotil
technický stav ku dňu ohliadky, k tomu nepotreboval stanovisko stavebníka, nehodnotil žiadneho
dodávateľa. pôvodne v projektovej dokumentácii bol plánovaný na strechu šindeľ, pri zmene na krytinu

Bramac mal žalovaný zadávateľa upozorniť kvôli zaťaženiu. Staviteľ mal posúdiť a spevniť krov. Staviteľ
mal pri krivej základovej doske trvať na jej vyrovnaní do roviny.

Podľa statického posudku Ing. Vincenta Bernera z 17.10.2007 (č. l. 45) s poukazom na osobnú obhliadku
stavby a zameranie skutkového stavu „na základe vypracovaného podrobného statického výpočtu

jestvujúce nárožné krokvy nevyhovujú, nevyhovuje ani stropný nosník, zaťažený stĺpom podopierajúci
nárožnú krokvu. Drevené konštrukcie je potrebné zosilniť. Po zosilnení budú vyhovovať kritériám
bezpečnosti a spoľahlivosti podľa technických noriem. Zvislé nosné konštrukcie rodinného domu
(drevené stenové konštrukcie) neboli odkryté a tieto nemohol znalec posúdiť“.

Proti statickému posudku predložil žalovaný v konaní prepočet nárožnej krokvy vypracovaný Ing.
Ivanom Šelestom dňa 26.01.2009 (č. l. 118-122) a statický posudok vypracovaný 20.05.2009 obchodnou
spoločnosťou Prodis plus, s. r. o., Bratislava (č. l. 147a).

Z vyjadrenia firmy Bramac zo dňa 20.06.2007 (č. l. 47) k montáži strešného systému na rodinnom

dome žalobkyne vypracovaného Ing. Martinom Kríkom vyplýva nesprávna aplikácia krajnej laty,
norme nezodpovedajúce umiestnenie a použitie odkvapového plechu, nedodržanie potrebných
vzdialeností škridiel, pravdepodobné nesprávne rozlatovanie a nerozmeranie strechy, nepostačujúci
počet odvetrávacích škridiel, nedostatočné zabezpečenie ochrany poistnou hydroizolačnou fóliou,
nezabezpečenie rezaných škridiel.

Svedok Ing. Martin Kríko vo svojej výpovedi dňa 01.06.2011 (č. l. 776) uviedol, že vypracoval stanovisko
za firmu Bramac k reklamácii strechy žalobkyne. Strecha bola zle zrealizovaná, na mieste bol sám
osobne a spracoval fotodokumentáciu. Zistené nedostatky strechy popísal vo vyjadrení, požiadavky
firmy Bramac vychádzajú z technickej normy. Pri kontrole hodnotia len skutkový stav, neporovnávajú

realizáciu s projektovou dokumentáciou, problém zistil v nedostatočnom odvetraní strechy, neukončení
odkvapového plechu podľa klampiarskej normy, neuchytení rezanej škridly, zvlnení spôsobenom
strešnými latami. Nemal informácie o tom, kto na streche pracoval.

Znalec Ing. Juraj Nagy vypracoval pre žalobkyňu znalecký posudok pod č. 18/2008 dňa 02.03.2008

(č. l. 53) k odhadu výšky škody spôsobenej nedodržaním technologických postupov realizačnou
stavebnou firmou na novostavbe rodinného domu žalobkyne. Z posudku vyplýva, že znalec dňa
01.02.2008 vykonal miestnu ohliadku spojenú s miestnym šetrením, boli mu predložené predchádzajúce
tri posudky, k čomu konštatoval, že na dome sa vykonávala intenzívna stavebná činnosť v oblasti
povrchových úprav, elektroinštalácie, sadrokartónu a tepelných izolácií, v zadnej časti bola sústredená

hromada demontovaného materiálu skladajúca sa z dreveného reziva, sadrokartónu a tepelnej izolácie.
V zmysle predložených spisových dokladov a znaleckého posudku znalec skonštatoval, že rozsah
stavebných úprav, ktoré bolo bezpodmienečne potrebné vykonať pre sanáciu stavby, bol zhodný s
odporučeniami statika Bernera a znalca Zajaca, pričom stavebníčka pristúpila k opravám, ktorýmpredchádzali demontážne práce, aby rozostavaný rodinný dom spĺňal všetky kritériá na bezpečnosť
a umožňoval plnohodnotné rodinné bývanie a bol bez komplikácií skolaudovaný. Pre túto činnosť
zabezpečila dve stavebné firmy, a to Imricha Magyaricsa z Váhoviec, ktorá vykonala demontáž krytiny,

odkvapového systému, bleskozvodu, latovania a fólie, následne vyrovnala krov a znovu namontovala
strešnú krytinu s odkvapovým systémom a bleskozvodom a obchodnú spoločnosť Certiko, s. r. o.,
Bratislava, ktorá demontovala tepelnú izoláciu, parozábranu a následne vykonala novú montáž tepelnej
izolácie s príslušnými fóliami. Znalec v posudku konštatoval, že všetky tieto činnosti pri svojej obhliadke
identifikovalakovykonané,videlichrealizáciuazdokumentovaljufotodokumentáciou.Vyvolanénáklady

súvisia priamo so stavebnou činnosťou a so zabezpečením domu do bezpečného stavu. Výšku škody
spôsobenej nedodržaním technologických postupov realizačnou stavebnou firmou odhadol v štyroch
položkách na celkom 666.282,40 Sk, z toho faktúra 6/2007 Imrich Magyarics predstavuje sumu 390.000
Sk, faktúra 0122007 Certiko, s. r. o. predstavuje 220.732,40 Sk, k tomu inžinierska činnosť žalobkyne
30.550 Sk a odvoz a poplatok za uskladnenie suti vzniknutej demontážou chybných konštrukcii 25.000
Sk.

Svedok Ing. Juraj Nagy vo svojej výpovedi dňa 27.02.2013 (č. l. 902) uviedol, že žalobkyňu spoznal
pri objednávke na znalecký posudok, vtedy mala k dispozícii už niekoľko znaleckých posudkov. Na jej
žiadosť vykonal ohliadku rodinného domu a mal sa vyjadriť k odhadu výšky škody vzniknutej pri realizácii
domu stavebnou firmou. Pri ohliadke rozostavaného rodinného domu zistil, že sa jedná o drevostavbu vo

fáze ukončovacích prác, vo vnútri za vykonávali sadrokartonárske práce, priečelie budovy - fasáda bola
už hotová. Za posudzovanou nehnuteľnosťou sa nachádzala skládka rôzneho stavebného materiálu, o
ktorej sa svedok dozvedel, že bola výsledkom búracích a demontážnych prác firiem, ktoré opravovali
posudzovaný rodinný dom. Od žalobkyne obdržal posudok Ing. Zajaca a statický posudok Ing. Bernera,
faktúry stavebných firiem Imricha Magyaricsa a spoločnosti Certiko so súpismi prác na oprave a

rekonštrukcii strešnej konštrukcie. Tieto činnosti ku dňu ohliadky boli už realizované a zhotovené, v
podstate pri ohliadke identifikoval nové zabudované konštrukcie do strechy domu, samotná strešná
konštrukcia, izolačné konštrukcie boli urobené nanovo. V podstate skontroloval, že práce na faktúrach
boli vykonané. K faktúram pripočítal ďalšie dve položky - odvoz stavebného materiálu a inžiniersku
činnosť. Spočítal náklady vzniknuté na rodinnom dome sanáciou nevhodného stavu popisovaného v

posudkoch kolegov. Vady na dome nezisťoval, len verifikoval cenu. Miestne šetrenie nezvolával, nakoľko
bol objednaný žalobkyňou ako súkromným zadávateľom. Inžinierske činnosti odhadol vo výške 5% v
zmysle sadzobníka Unika - predstavovali zabezpečovanie znaleckých posudkov a nových stavebných
firiem realizujúcich práce, ide o administratívnu prácu spojenú s činnosťou prípravnou k stavebným
prácam. K odvozu stavebného materiálu uviedol, že podľa jeho odhadu skládkou mohlo ísť o množstvo

5 kontajnerov - išlo o minerálnu vatu a nejaké odrezky dreva a sadrokartónu.

Za vyžiadané posudky žalobkyňa podľa predložených potvrdení (č. l. 79-82) zaplatila sumy 10.400 Sk,
5.000 Sk a 6.000 Sk.

Faktúrou č. 0122007 (č. l. 62) zo dňa 17.12.2007 splatnou k 20.12.2007 obchodná spoločnosť Certiko,
s. r. o., Bratislava vyúčtovala žalobkyni sumu celkom 220.732,40 Sk za materiál, demontáž izolácie,
latovania, parozábrany a vrecovanie odpadu a montáž izolácie, záklopu, parozábrany a dopravu.

Faktúrou č. 06/2007 (č. l. 63, 64) zo dňa 15.12.2007 vyúčtoval Imrich Magyarics, Váhovce, IČO

14069997 žalobkyni 390.000 Sk za demontáž krytiny, odkvapového systému, bleskozvodu, latovania
a fólie, vyrovnávanie krovu, montáž fólie, latovanie, odkvapového systému, krytiny a bleskozvodu a
dodanie odkvapového systému a strešného systému. Dňa 10.02.2008 písomne špecifikoval dodávateľ
žalobkyni rozpis dodaného materiálu.

Faktúru 0122007 zaplatila žalobkyňa príkazom na úhradu v Tatra banke dňa 19.12.2007 v sume
220.732,40 Sk (č. l. 833). Faktúru č. 062007 zaplatila žalobkyňa v hotovosti v sume 390.000 Sk dňa
28.12.2007, k čomu jej bol firmou Imrich Magyarics vystavený príjmový pokladničný doklad pod číslom
faktúry (č. l. 834).

Svedok Imrich Magyarics vo svojej výpovedi dňa 01.06.2011 (č. l. 779) uviedol, že na dome žalobkyne
dávali dole strechu, objednala si ho žalobkyňa a spolu so svojím synom vykonali klampiarske a
pokrývačské práce. Nemal vedomosti o tom, kto pred ním strechu realizoval. Žalobkyňa ním vyúčtovanú
čiastku zaplatila v hotovosti. Demontáž strechy navrhol svedok, nakoľko oprava by nebola postačujúca,oslovila ho žalobkyňa s problémom pretekania strechy. Má vystavený certifikát od firmy Bramac.
Odkvapové žľaby boli striekané nekvalitne, odkvapové plechy neboli namontované pod fóliou. Faktúru
vystavil po dokončení prác, časový odstup nevedel uviesť.

Listom zo dňa 09.10.2006 (č. l. 67) bez podpisu žalobkyňa oznámila žalovanému reklamáciu na rodinný
dom Dobrohošť, v ktorej v jedenástich bodoch uviedla namietané vady diela s poukazom na to, že k
16.10.2006 má zmluvne objednanú firmu na ďalšie dokončovacie práce na dome a zateplenie domu a
preto do uvedeného termínu vyzvala žalovaného na odstránenie závad.

E-mailovou správou adresovanou žalovanému zo dňa 02.11.2006 žalobkyňa analyzovala stavbu
rodinného domu v C. s tým, že v projekte sú stropné okná, ktoré žalovaný nenasadil, toto realizoval
svedok Z., ktorý aj opravil nerovnomerne uložené škridle a neukončené žľaby, musela zakúpiť náhradné
škridle na výmenu za poškodené a nebola dodaná škridla s komínovým odvetrávaním, ani koncová
škridla; strecha z interiérovej strany, kde sú zabudované strešné okná, nie je zateplená a dokončená

a výška stropu, ktorá má mať podľa projektanta 255 cm, nebola dodržaná. Poukázala na to, že podľa
projektu mali byť v stavbe zabudované okná a žalúzie, s čím sa malo pri výrobe rátať, čo sa nestalo a
vyrezanie otvorov pre žalúzie zaplatila ako prácu navyše a na vlastné náklady dala zväčšiť otvory, aby
sa mohla vsunúť chýbajúca lišta pod okná na dome; vchodové dvere dala nasadiť sa vlastné náklady;
kvádre pod oknami nemajú dostatočnú izolačnú výplň, preto zateplenie domu realizuje 8-centimetrovou

izoláciou, čím jej vznikajú finančné náklady navyše. Žiadala žalovaného, aby opravil výšku stropu,
premeral hodnoty izolačnej výplne ďalších kvádrov.

Písomným podaním zo dňa 25.05.2009 (č. l. 137) sa vyjadril v konaní žalovaný k listu a e-mailovej
správe žalobkyne s tým, že vady pod bodmi 1 až 4 sa týkajú dodávky okien, ktorá bola riešená a

ukončená odovzdávacím protokolom dňa 06.09.2006 a na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou
dokončovanie prác na oknách, parapetných doskách a vchodových dverách bolo realizované firmou
Ultra Hornáček. K bodu 5 - požadovanú šedú vetraciu škridlu si zabezpečovala sama žalobkyňa, k
bodu 6 - uviedol, že v tom čase navrhol žalobkyni, aby si odstránenie chyby zabezpečila sama a
žalovaný bude prácu finančne kompenzovať, vady pod bodmi 7 a 10 boli odstránené, vytýkaná závada

pod bodom 8 vychádzala z požiadavky nad rámec zmluvy o dielo, k bodu 9 listu uviedol žalovaný, že
išlo o nezrozumiteľnú požiadavku a k bodu 11 - osadenie strešných okien nebol predmetom dodávky
žalovaného, detaily osadenia okien mal realizovať dodávateľ strešných okien (tiež č. l. 413). Ďalej
uviedol, že keď boli práce zo strany žalovaného ukončené, všetky škridle strešnej krytiny boli riadne
uloženéaodkvapovýsystémosadený,žalovanémuniejezrejmé,čoboloúlohoupánaOrbána.Poukázal

na to, že po výmene poškodených škridiel strechy žalovaným na stavbe zanechal naviac 1 a pol palety
náhradnej škridle, na streche však pracovali rôzne iné osoby bez vedomia žalovaného, ktoré mohli
a zrejme poškodili strešnú krytinu. Nedostatočnú výšku stropu namietala žalobkyňa prvýkrát, rok po
odovzdaní diela, zníženie svetlej výšky si však zapríčinila sama nedodržaním výkresu spodnej stavby
a nedodržaním hrúbky podlahy. Podľa žalovaného príčinou zmeny hrúbky fasádnej tepelno-izolačnej

vrstvy zo 4 na 8 centimetrov bola skutočnosť, že v dôsledku nesprávne zhotovenej spornej platne
domu, ktorá prečnievala cez okraj vrchnej stavby o 4 centimetre, sa mal tento estetický nedostatok
odstrániť zvýšením hrúbky fasádnej vrstvy (tiež č. l. 414). Žalovaný k podaniu pripojil aj svoje stanoviská
k posudkom predloženým žalobkyňou.

Listom zo dňa 29.06.2007 (č. l. 70) žalobkyňa doporučenou poštovou zásielkou vyzvala žalovaného s
poukazom na poslané vyjadrenie k nedostatkom strechy a montáži na písomné vyjadrenie, do akého
termínu opraví a odstráni závady na streche. Ďalším listom zo dňa 27.07.2007 (č. l. 71) žalobkyňa
vyzvala žalovaného na odovzdanie diela do konca augusta 2007 napriek tomu, že dielo nie je ukončené,
s poukazom na § 554 Obchodného zákonníka.

Cestou svojho advokáta listom zo dňa 17.09.2007 (č. l. 73) žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaslanie
ceny rebríka a na zabezpečenie materiálu k odstráneniu vytknutých závad do 05.11.2007. Ďalším
listom zo dňa 21.10.2007 (č. l. v 75) vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie toho, čo dostal za
vykonaniediela,ktorénemohlobyťodovzdané,atedaktoréprávneneexistuje,spoukazomnato,žedňa

05.11.2007 od zmluvy odstúpi, nakoľko neverí, že dielo bez vady v tomto náhradnom termíne žalovaný
odovzdá.Na ostatný list žalobkyne reagoval žalovaný písomne bez uvedenia dátumu (č. l. 112) s tým, že statický
posudok nemá odbornú úroveň a preto jeho závery neakceptuje a vyzval žalobkyňu na oznámenie času,
kedy môže prísť akceptované závady súvisiace s krytinou Bramac odstrániť a oznámil, že nesúhlasí,

aby akákoľvek iná osoba bez jeho vedomia zasahovala do ním realizovanej časti diela. K vyjadreniu
obchodného zástupcu firmy Bramac vystavil stanovisko (č. l. 412) adresované žalobkyni, ktorým
nesúhlasil s tvrdením o popraskaní škridiel zlou pokládkou, o nedostatočnej vzdialenosti odkvapových
plechov od vertikálnej hrany podbitia odkvapu, akceptoval pripomienku o nedostatkoch vo vyhotovení
detailov úžľabia - nesprávnom osadení poistnej fólie a úžľabových plechov s tým, že detail bude

upravený pracovníkmi žalovaného podľa požiadaviek.

Dňa 20.12.2005 boli za prítomnosti žalobkyne, konateľa žalovanej spoločnosti a pána R. podľa
písomného záznamu „Zápis z odovzdania a prevzatia stavby rodinný dom E. C.“ (č. l. 111) skonštatované
ukončené výkony, vykonané naviac práce a zistené závady a nedorobky: opraviť krytinu Bramac. Zápis
je opatrený troma podpismi prítomných osôb.

Podľapreberaciehoprotokoluspísanéhodňa04.08.2006(č.l.410)bolinamontovanéroletynaelektrický
pohon v počte 13 kusov a okná v počte 15 kusov, odovzdané a plne funkčné. Zápis je opatrený dvoma
podpismi, za preberajúceho podpisom žalobkyne.

Žalobkyňa a konateľ žalovanej spoločnosti spísali dňa 22.08.2006 zápis z rokovania o dodávke okien
a žalúzií, podľa ktorého boli okná aj žalúzie dodané a namontované v súlade s objednávkou okrem:
vchodové dvere nemajú osadenú výplň, žalúziové lišty bude potrebné demontovať a zrezať podľa
vonkajších parapetov, funkčnosť motorčekov žalúzií bude potrebné odskúšať a uchytenie líšt žalúzií nie
je jednotné (niekde krytky sú a niekde nie sú). Žalobkyňa súhlasila s navýšením ceny za dodávku sieťok

proti hmyzu a farebnú úpravu o 34.129 Sk + DPH a o 14.952 Sk + DPH za vysporiadanie bodu 1. Zápis
je opatrený dvoma podpismi zúčastnených osôb.

Žalobkyňa, konateľ žalovanej spoločnosti a osoby C. a Hornáček sa podľa „Zápisu z rokovania o
ukončení dodávky okien a žalúzií“ spísaného dňa 06.09.2006 (č. l. 146)

dohodli na dokončení montáže okien vrátane osadenia parapetných dosiek, exteriérových a vchodových
dverí firmou Ultra v zastúpení pánom Hornáčkom a žalovaný sa zaviazal k úhrade riadnej faktúry
dodávateľa so zadržaním 20.000 Sk, ktoré sa uhradia po splnení 1. bodu. Zápis je opatrený štyrmi
podpismi zúčastnených osôb.

Súd v konaní uznesením č. k. 12Cb/26/2009-131 zo dňa 14.05.2009 nariadil znalecké dokazovanie v
odbore stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb, statika stavieb a projektovanie v stavebníctve. Súdom
ustanovený znalec Ing. Pavol Marton súdu dňa 01.03.2010 podal znalecký posudok pod č. 57/2009 (č. l.
151). Znalec fakturácie stavebných firiem Imricha Magyaricsa a firmy Certiko, s. r. o. prehodnotil a práce
a materiál podľa faktúry 06/2007 vyhodnotil na 284.674,11 Sk (9.449,45 eur) a faktúru firmy Certiko na

119.626 Sk (3.970,86 eur). K zníženiu ceny došlo pre nadhodnotenie výmery dĺžok lát a kontralát a z
dôvodu, že v celkovej fakturácii boli zahrnuté aj položky nekorešpondujúce s rozsahom zmluvy o dielo
(súvisiace so zateplením podkrovia). Znalec vo svojom závere (č. l. 203) skonštatoval zásadné vady
diela:1.nekvalitnézhotoveniekrovu,vykazujúcevizuálnezistiteľnépriehybyzdôvodupoddimenzovania
nárožných krokiev a poddimenzovaného latovania a pri realizácii rozostupov krokiev. Dôsledkom bol

vznik prasklín s následnou lokálnou deštrukciou a zatečením stropu, čím došlo k degradácii tepelnej
izolácie zabudovanej v strope a k jej nevyhnutnej výmene; 2. v rozpore s projektom boli zabudované
okná s menšou výmerou, ktoré nespĺňajú v dvoch miestnostiach požiadavky na osvetlenie a výmenu
vzduchu; 3. návrh skladby stien neobsahoval parozábranu a táto nebola realizovaná žalovaným; 4.
rozmery priečneho rezu nárožných krokiev neboli pri realizácii dodržané, menšie prierezy realizovaných

prvkov strechy nespĺňali požiadavky na statickú bezpečnosť; 5. ďalšími vadami boli nedodržanie
rozmerov okien, parapetných dosiek, jednotlivých miestností, neodborné osadenie okien, vchodových
dverí, nedokončenie otvorov pre vsadenie rámov dverí, nevytvorenie priestoru pre sklápacie schody na
povalu, nedostavanie priečky do komory, neoplechovanie komína, neinštalovanie dostatočného počtu
odvetrávacích škridiel, zlé natretie odkvapového systému; 6. k prevádzkyschopnosti rodinného domu

bola potrebná realizácia statických opatrení v krove, výmena poškodenej krytiny demontážou pôvodne
položenej krytiny a hydroizolácie, nevyhovujúceho latovania, poškodeného odkvapového systému a
bleskozvodov a následné zabudovanie nového latovania, novej hydroizolácie a nového odkvapového
systému a parozábrany. Znalec sa výslovne nevyjadril jednoznačne k tomu, kto vady spôsobil, za vaduprojektu označil absenciu parozábrany, poddimenzované latovanie, chýbajúce kóty na osadenie vrchnej
stavby na základovú dosku, pričom projektová dokumentácia podľa znalca obsahuje množstvo chýb.
navyše došlo k zmene oproti projektu a tými viacnásobnému zväčšeniu zaťaženia, keď asfaltová krytina

na debnení bola nahradená ťažkou krytinou Bramac na latovaní. Znalec sa stotožnil s pripomienkami
znalca Zajaca s poukazom na zhodné zameranie prierezov a krokiev so zameraním týchto veličín Ing.
Bernerom. Statický posudok Ing. Šelesta je podľa súdneho znalca nepoužiteľný k danému prípadu a
výpočty sú rozporné oproti statickému posudku vypracovaného ateliérom Prodis, s. r. o., s ktorého
závermi sa súdny znalec stotožnil.

Žalobkyňa sa k znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca vyjadrila písomne podaním zo dňa
22.09.2010 (č. l. 421), v ktorom uviedla, že so závermi znalca v podstatnej časti súhlasí, nakoľko
potvrdzuje vady uvádzané v žalobe, ktoré možno rozdeliť na nasledujúce okruhy -strecha, -okná, dvere a
svetelnosť, -steny a -ostatné, pričom za uvedené vady podľa znaleckého posudku zodpovedá žalovaný
ako zhotoviteľ. Jednou z príčin vadného zhotovenia bola projektová dokumentácia, v ktorej absentovali

niektoré náležitosti a obsahovala množstvo chýb. S prepočtom fakturácie stavebných firiem znalcom
žalobkyňa nesúhlasila s poukazom na úhradu týchto faktúr. Ide o naviac náklady, ktorých nepriznaním
by ostala nespravodlivo poškodená a o ktoré by sa žalovaný nepriamo bezdôvodne obohatil.

K znaleckému posudku predložil žalovaný podaním zo dňa 06.05.2010 (č. l. 319) „proti“stanoviská

(č. l. 353 - Ing. Šelest, č. l. 369 - firma Prodis plus), ku ktorým sa vyjadril znalec. Žalovaný sa k
znaleckému posudku vyjadril poukazom na to, že je plný formálnych aj zásadných vecných chýb,
pričom autor posudku neurobil jedinú chybu, ktorá by bola v neprospech objednávateľa, ale posudok
obsahuje množstvo chýb, nepresností a nepravdivých údajov poškodzujúcich žalovaného. Dodatkom
k znaleckému posudku č. 68/2010 vypracovaným 02.12.2010 (č. l. 461) sa súdny znalec vyjadril

k námietkam žalovaného, v ktorom okrem iného uviedol, že v termíne obhliadky (a vykonaných
zameraní dňa 20.02.2010) bol rodinný dom dokončený, vrátane rekonštrukčných a sanačných prác.
Pri prehodnotení fakturácie demontážnych a novomontážnych prác znalec zisťoval ceny prác a
materiálov, či nevykazujú nápadné rozdiely medzi cenami prác na trhu a cenami uvedenými vo faktúre,
keďže zmluvný vzťah bol medzi žalobkyňou a Jánom Magyaricsom uzavretý dohodou. Otázka kvality

materiáluodkvapovéhosystémunemohlabyťznalcomposudzovaná,lenkonštatovanápodľajestvujúcej
fotodokumentácie a zápisov žalobkyne. Realizácia rekonštrukčných prác bola stanovená dohodou a nie
na základe rozpočtu, oceňovanie stavebných prác je v takom prípade bezpredmetné. Obidva modely
- rovinný model Ing. Bernera aj priestorové modely Ing. Šelesta alebo firmy Prodis plus sú zaťažené
nedostatkami. Smerodajnými hodnotami ostávajú hodnoty zo zamerania Ing. Bernera, ktorý zameranie

urobil v čase pred rekonštrukciou a pred zateplením krovu. Pôvodná skladba podlahy bola nahradená
inou z dôvodu zabudovania podlahového kúrenia a dokumentácia zmeny skladby podlahy nebola
zaznamenaná, znalec vychádzal z podkladov odbornej dokumentácie, podkladov žalovaného verejne
publikovaných, projektovej dokumentácie. Znalec poukázal na to, že žalovaný vo svojich námietkach
deformoval vyjadrenia znalca a pozmeňoval formulácie, čím sa menil ich zmysel. Krov demontovaný

nebol, boli urobené opatrenia len na zabezpečenie statickej bezpečnosti realizovaných náročných
krokiev s menším prierezom. Krov nebolo potrebné demontovať, ale bolo potrebné demontovať
krytinu a hydroizoláciu kvôli výmene latovania. Je jednoznačné, že krytinu v oblasti komína možno
položiť až po oplechovaní komína a táto činnosť je prirodzenou súčasťou prác firmy realizujúcej
zabudovanie krytiny. Dôvodom demontáže odkvapového systému bola príčinná súvislosť s nevyhnutnou

opravou krovu a poškodenie povrchovej úpravy prvkov odkvapového systému a podľa vyjadrenia
žalobkyne v spise o poškodení odkvapového systému a deformácii žľabov čiastočne potvrdených
zhotovenou fotodokumentáciou ďalším dôvodom bolo trvalé zdeformovanie žľabov. Kvalitu materiálu
znalec skonštatoval podľa jestvujúcej fotodokumentácie. Znalec tiež konštatoval, že viaceré doklady
(pripojené žalovaným k námietkam) nemal k dispozícii pri oboznámení sa so spisovým materiálom, preto

sa stotožnil s vyjadreniami žalobkyne. Otázka kvality projektu jednoznačne súvisí s predmetom sporu,
súvisí v otázke posúdenia v návrhu a realizácie stavby.

Súdom ustanovený znalec Ing. Pavol Marton vo svojej výpovedi dňa 07.03.2011 (č. l. 633) uviedol, že
po technickej stránke spor vznikol ohľadne kvality prác súvisiacich so znehodnotením tepelnej izolácie

stropov, čo si vyžiadalo demontáž krytiny, latovania a nedodržania rozmerov 30 na 50 mm, ktoré boli
podľa znaleckých posudkov predložených žalobkyňou realizované v rozmeroch 24, resp. 25 na 50 mm,
v súvislosti s demontážou bola realizovaná úprava krovu, ktorý mal vykazovať značnú nerovinnosť, čo
malo vplyv na možnéporušenie krytiny, čo si vynútilo demontáž klampiarskych konštrukcií, odkvapového systému a následne
jeho montáž, osadenie novej krytiny, zabudovanie nového latovania i hydroizolácie. Sporná časť
sa ďalej týkala parozábrany, ktorá pôvodne na obvodových stenách inštalovaná nebola a ktorú

zabudovala do konštrukcií vonkajších obvodových stien na vnútornom povrchu firma Certiko, čím podľa
názoru znalca žalobkyňa predišla možným poruchám znehodnotenia tepelnej izolácie obvodových
stien. Znalec si osvojil názory uvedené Ing. Zajacom v otázke kvality projektovej dokumentácie a
nedostatočného zakotvovania, ďalšie nezrovnalosti zistil pri krove. Poukázal na to, že statické posudky
Ing. Štrbáka a firmy Prodis plus nezohľadnili rozmery zamerané Ing. Bernerom a Ing. Zajacom.

Projektová dokumentácia bola vyhotovená v kvalite pre potreby stavebného úradu pre konanie o
vydanie stavebného povolenia, ale pre technickú realizáciu bola absolútne nevhodná kvôli chýbajúcim
detailom. Demontáž stropového systému si vynútilla manipulácia s krokvami. Pokiaľ dochádzalo k
pretekaniu škridiel, pravdepodobne bola nefunkčná poistná krytina, ktoré funkciou bolo práve týmto
problémom predísť. Poukázal na vyjadrenia Ing. Kríka a Ing. Zajaca, z ktorých vo svojich záveroch súdny
znalec vychádzal a z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou. K svetlej výške miestnosti znalec s

poukazom na vyjadrenie žalovaného, že podľa výkresov bola určená na 2547 mm a znížila sa o 10 cm
kvôli nezrealizovaným 10 centimetrovým betónovým pásom, uviedol, že pokiaľ sú splnené podmienky
hygienické a svetlotechnické, výška 2447 mm postačuje. Vo vzťahu k podlahovej krytine miestnosti majú
mať však okná pomery 1 : 8, podľa zamerania boli v pomere 1 : 14, a teda nebola dodržaná norma.

Znalec sa písomne vyjadril aj k stanoviskám účastníkov pri jeho výpovedi k znaleckému posudku,
ktoré podanie predložil súdu na pojednávaní 20.04.2011 (č. l. 698), z ktorého vyplýva zatečenie
a znehodnotenie tepelnej izolácie stropnej konštrukcie v dôsledku zabudovania krytiny v rozpore s
požiadavkami výrobcu krytiny Bramac a nekvalitného zabudovania hydroizolácie, zabudovania prvkov
konštrukcií krovu v rozpore s bezpečným statickým návrhom a schválenou projektovou dokumentáciou,

zabudovaniaprvkovkrovuvrozporeskritériamirovinnostistrešnejkrytiny,čohodôsledkombolivyvolané
práce na jej zabezpečenie, demontáže a montáže klampiarskych konštrukcií vynútených prácami na
zabezpečenie rovinnosti strešnej roviny, komplexnej demontáže krytiny z dôvodu výmeny poškodených
kusov, výmeny nefunkčnej hydroizolácie a zabudovania latovania predpísaných rozmerov priečneho
rezu, nesprávneho návrhu skladby obvodových stien, čo konštatoval znalec s poukazom na vyjadrenie

zástupcu Bramac, fotodokumentáciu žalobkyne, posudku Ing. Zajaca, telefonickú informáciu od pána
Magyaricsa, výkazu prác vo faktúre pána Magyaricsa, posudku Ing. Nagya, fotodokumentáciu nového
stavu zabudovanej krytiny, faktúru firmy Certiko a fotodokumentáciu firmy Certiko.

Na pojednávaní dňa 20.04.2011 znalec vo svojej výpovedi uviedol (č. l. 708), že v čase ním vykonanej

prehliadky miesta už boli osadené nové okná a nedostatky boli zrejme opravené, zle osadené okná
boli konštatované investorom. Znalec videl iba stav po oprave, okná a rozmery neboli dodržané podľa
projektovej dokumentácie. Vady nemohol sám konštatovať, nakoľko boli odstránené. Poukázal na to,
že statický výpočet Ing. Bernera nepovažoval za hodnoverný. Zameranie krovu urobil len v časti, ktorá
bola sprístupniteľná, ďalšie informácie mal od pána Magyaricsa. Opätovne znalec odkazoval na jemu

predloženú fotodokumentáciu. Žalovaný projektovou dokumentáciou spôsobil havarijný stav konštrukcie
krovu.Zjehostatickéhovýpočtuvyplynulooveľavyššienapätie,nežjeprípustné.Naďalejtrvalnasvojich
záveroch uvedených v posudku. Opätovne poukázal na to, že žalovaný jeho vyjadrenia v posudku
modifikuje. Vybudovanie otvoru do podkrovia určuje technická norma, podkrovie u žalobkyne bolo
sprístupnené z jednej časti prierezným otvorom a rebríkom, z druhej časti sklápacím schodiskom.

K výpovedi znalca žalovaný predložil Špecifikáciu plochy okien k podlahovým plochám jednotlivých
obytných miestností, Svetlotechnický posudok - stiahnutý z internetu, Spôsob a kritériá posudzovania
denného osvetlenia obytných miestností - tiež z internetu. (č. l. 685 až 697).

Na základe trestného oznámenia konateľa žalovanej spoločnosti zo dňa 04.09.2011 (č. l. 803) Okresné
riaditeľstvo PZ v Bratislave 4 preverovalo podozrenie spáchania prečinu krivého znaleckého posudku.
Vyšetrovateľ vo veci preverovania dňa 28.01.2013 súdu oznámil (č. l. 871, 872), že vec bola právoplatne
skončená rozhodnutím v zmysle § 197 ods. 1 písmeno d/ Trestného poriadku o odmietnutí veci. Z
pripojeného uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 17.03.2011 vyplýva, že vyšetrovateľ po vypočutí znalcov

Nagya, Martona a Zajaca zistil, že nebolo preukázané, že by niektorý z nich vypracoval krivý znalecký
posudok, ani existencia ich spoločnej dohody, ktorá by sledovala účel obohatenia sa na škodu
žalovaného. Daná vec je jednoznačne občianskoprávnym sporom medzi investorkou a žalovaným,
absentuje tu naplnenie akejkoľvek skutkovej podstaty trestného činu.Podľa dlžobného úpisu (č. l. 415) vystaveného 15.01.2005 a podpísaného žalobkyňou si žalobkyňa
od konateľa žalovanej spoločnosti na financovanie rodinného domu požičala peniaze v celkovej sume

833.752,50 Sk (27.675,51 eur), ktoré sa zaviazala vrátiť do konca januára 2007. Žalovaný špecifikoval
platby žalobkyne preukazované v konaní (č. l. 416) tým, že v platbách 450.000 Sk, 200.000 Sk a
53.078 Sk išlo o splátku dlhu na účet fyzickej osoby, a teda žalovanému zaplatila za stavbu rodinného
domu celkom 709.489 Sk a za dodávku okien 105.000 Sk. Platba 149.820 Sk bola zálohovou platbou
dodávateľovi žalúzií. Sumou 703.078 Sk teda splatila časť svojho dlhu fyzickej osobe a na účet fyzickej

osoby.

Podľa potvrdení Tatrabanky vystavených dňa 26.09.2011 (č. l. 795, 796) je konateľ žalovanej spoločnosti
ako fyzická osoba jediným disponentom účtu č. 2611328477/1100 a č. 2113780778.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 22.09.2010 (č. l. 435) uviedla, že na odporučenie svojho známeho

pána C., ktorý sa s konateľom žalovanej spoločnosti poznal, si nechala žalovaným vyhotoviť dom.
C. mal zhotoviť základovú platňu a na nej mal žalovaný vystavať drevodom. K realizácii stavby sa
dostavila skupina šiestich ľudí, žalobkyňa však mala pochybnosti o ich odbornosti a s ich prácou nebola
spokojná. Pokiaľ sa konateľ aj na stavbu dostavil, prácu svojich ľudí a realizáciu stavby nekontroloval.
Pôvodne mala záujem vstavať do podlahy podlahové kúrenie, nakoniec si to rozmyslela. V projekte

bola určená výška stropu 250 cm, ale strop bol vysoký len 230 cm, firma Certiko ho následne zdvihla
o 4 cm. Poukázala na to, že stavba nemohla byť zrealizovaná v decembri 2005, keďže ešte v januári
2007 poukazovala priebežné platby žalovanému a na dodávke okien sa so žalovaným dohodli v januári
2006 a tento problém riešila ďalší rok. Problém bol s podobločnicou, tieto jej pod okná vložili dvaja
pracovníci vyslaní konateľom, za ktoré práce osobitne zaplatila. Nárok na zaplatenie inžinierskych

činností odôvodnila poukazom na posudok Ing. Nagya s tým, že súvisia so zaobstarávaním znalcov,
stratou času a ujmou spôsobenou žalobkyni. V oblasti poskytovania inžinierskych činnosti nepodniká.
Nárok na odvoz a poplatok za uskladnenie stavebnej sute paušálne vyčíslil znalec. Finančné prostriedky
vyplácala žalovanému aj v hotovosti, o zaplatení 50.000 Sk nebolo vyhotovené potvrdenie. K nároku
na náhradu za sklápacie schody uviedla, že tieto kúpila a chcela ich namontovať na dome, žalovaný

však nedal vyhotoviť k tomu otvor a následne navrhoval iné alternatívy. Žalovaný schody na jej podnet
prevzal s tým, že sa ich pokúsi predať, peniaze jej však neodovzdal. Znenie zmluvy pripravoval žalovaný
a bol ním stanovený rozsah. Verzií zmlúv bolo pripravených niekoľko, žalobkyňa konečnú verziu zmluvy
podpísala, ale po právnej stránke zmluvu zhodnotiť nevedela. Žalovaný garantoval odbornú spôsobilosť,
žalobkyňa nemá vedomosti o tom, ako jej čiastočné platby zaúčtoval. K dlžobnému úpisu sa vo výpovedi,

ani v následnom priebehu konania nevyjadrila, tvrdenia žalovaného nesporovala.

Žalovaný konateľom Ing. Ivanom Hrčkom vo svojej výpovedi dňa 22.09.2010 uviedol, že základovú
platňu mal vyhotoviť pán C. a na ňu mal žalovaný postaviť dom. Dom bol v podstate privezený, bolo treba
ho iba zmontovať. Protokol z decembra 2005 je platný, v jeho zmysle stavbu dohodli, okrem krytiny. V

čase, keď žalobkyňa žalovaného vyzvala, aby diele nepokračoval v decembri 2005, práce neboli ešte
dokončené, v rozpočte sú označené tieto položky, z ceny vypadli. Medzi ním a žalobkyňou boli vždy
dobré a korektné vzťahy až do roku 2007. Problém bol na strane žalobkyne, ktorá sa snažila ušetriť
peniaze aj na vyplácaní DPH. Preto z pôvodne dojednaného rozsahu prác podľa položiek rozpočtu boli
na základe dohody so žalobkyňou vyňaté práce - položky, ktoré žalobkyňa nežiadala od žalovaného

vyhotoviť práve z dôvodu, že chcela ušetriť peniaze a aby vykonal práce na dome niekto, kto nie je
platiteľom DPH. Po tom, čo bola dosiahnutá dohoda o zmene rozsahu dodávaného diela, žalovaný
dielo v decembri 2005 riadne odovzdal, o čom svedčí odovzdávací protokol. Následne sa žalobkyňa
na žalovaného opäť obrátila s požiadavkou na zabezpečenie realizácie okien na dome, ohľadom čoho
uzavreli osobitnú zmluvu zvanú dodatok v januári 2006. Realizácia okien bola v réžii žalobkyne, ktorá

svoje požiadavky týkajúce sa vzhľadu a farby rámov opakovane menila a napokon žiadala aj vonkajšie
žalúzie, čo si vyžiadalo zmenšenie veľkosti okien a čo následne spôsobilo aj žalovanému vytýkaný
nedostatok, že v okne nebol umiestnený diel podobločnice, ktorý sa vsádzal dodatočne (č. l. 446).
Nedodané dve okná neboli súčasťou zmluvy. Okná vyberala žalobkyňa, pôvodne chcela najlacnejšie,
neskôr zmenila svoj názor ohľadne farieb a následne sa dožadovala aj montovania žalúzií. Bolo tak

potrebné vyhotoviť otvory nad oknami, tým išlo o práce naviac a kvôli žalúziám bolo potrebné okná
vsádzaťnižšieapretobolavyňatázoknaajsúčiastkapotrebnáprenamontovanieparapetov,ktorépráce
vykonali práve spomínaní dvaja zamestnanci a preto im žalobkyňa prácu vyplatila v hotovosti osobitne.
Potvrdil, že schody na žiadosť žalobkyne predal, riadne vyúčtoval, ale peniaze získané za predajžalobkyni nevrátil, nakoľko mu z jej strany nebol predložený doklad o kúpe. Projektovú dokumentáciu
vyhotovoval pán Benčat, projekt nemá nič spoločné so žalovaným, konateľ žalovaného ho opatril
pečiatkou z dôvodu, lebo projektant nemal na to oprávnenie. Potvrdil, že v tom čase nebol v Komore

stavebných inžinierov registrovaný, iba v českej komore. Poukázal na to, že výkres základovej platne,
ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie k vydaniu stavebného povolenia, nebol k dispozícii znalcovi
Zajacovi v projektovej dokumentácii. Podľa výkresu mali byť základové kraje vyššie o 10 cm, z ktorého
dôvodu stavba vyšla o 10 centimetrov nižšie. Dom je však už skolaudovaný a užívaný a na realizáciu
stavby predmetné prahy žalovaný nepotreboval. Žalobkyňu od tejto chybe informoval. Nie je pravdou,

že nekontroloval práce na dome, na stavbu chodil často a v prípade žalobkyne išlo o zmenu na zmenu.
Než prišiel domov, už telefonovala nejakú zmenu.

Svedok D. C. vo svojej výpovedi dňa 08.12.2010 (č. l. 515) uviedol, že sa s konateľom žalovanej
spoločnosti poznajú osobne, mali priateľský vzťah. Asi pred 4 až 5 rokmi mu mal konateľ postaviť
drevodom, po začatí prác z toho vzišlo a odvtedy sa nestýkajú. Pre žalobkyňu vyhotovoval základy

rodinného domu na žiadosť konateľa. Vykopali základy, zabetónovali, všetky práce sa realizovali v
súčinnosti so žalovaným, ktorý sa na miesto dostavil niekoľkokrát, overoval si údaje a vymeriaval. Základ
vykonával svojpomocne za pomoci kamarátov a známych, rovnako aj na svoj drevodom. Oficiálne
preberajúce konanie neprebehlo, žiadne závady zo strany konateľa svedkovi namietané neboli, všetko si
priebežne (konateľ) overoval a svedok robil všetko podľa jeho požiadaviek. Svedok odporučil žalobkyni

žalovaného. Práce na základovej doske vykonával podľa pokynov konateľa.

Svedok R. Z. vo svojej výpovedi dňa 08.12.2010 (č. l. 516) uviedol, že ho žalobkyňa požiadala o
dokončenie rodinného domu, práce na dome pôvodne objednávali konateľ so žalobkyňou spoločne.
Spočiatku nepoznal rozsah prác na dome, prvá žiadosť sa týkala strechy, až následne boli dojednané

iné práce. Na streche vtedy nebolo dokončené úžľabie, nebolo pokryté škridlami, neboli nasadené
hrebenáče,neboldokončenýkomín,nebolivsadenéstrešnéokná.Dombolrozostavanývhrubejstavbe,
mal vybudované nosné steny, vnútorné steny a bol čiastočne pokrytý škridlami. Firma svedka mala
dokončiť pokrytie škridlami a vonkajšie a vnútorné práce. Nebola dokončená ani len hrubá stavba,
neboli dokončené krytinárske práce, dobudované vchodové a terasové základy. Prvý obchodný kontakt

prebehol ešte v roku 2005 a následne každý rok vykonala firma svedka nejaké práce, v roku 2008
už išlo o chodníky a oplotenie. Nepoznal dôvod, pre ktorý nedokončil rodinný dom žalovaný. Svedok
uviedol, že práce vykonané na dome neboli kvalitné, a to tesárske práce, pretože popraskali škridle
a firma svedka musela vymeniť asi 100 kusov a krokvy a late boli nerovne osadené, preto dorobili
krytinu, aby nezatekala, praskliny však boli aj následne, dorezali konce krokiev. V roku 2008 dokončili

vchodové a terasové základy. Realizovali podkrovný výrez pre stropný sklápací rebrík, vsádzali dve
strešné okná a bleskozvod. Na miestach, kde vymieňali škridle, menili, prípadne lepili poškodenú fóliu.
Aj následne však dochádzalo k zatekaniu. Projektovú dokumentáciu však nevidel. Podlaha je zložená z
polystyrénu hrubého 4 centimetre a betónového poteru v hrúbke 4 až 5 centimetrov, na elektrické kúrenie
boli použité ploché vodiče. V čase, keď firma svedka robila oplotenie domu, vtedy nejaká bratislavská

firma demontovala celú strechu. Podľa svedka bola navrhovaná tepelná izolácia nedostatočná, práve
svedok žalobkyni navrhol použitie 8 cm hrubej izolácie.

SvedokO.P.vosvojejvýpovedidňa24.01.2011(č.l.537)uviedol,žepracujeužalovanéhoodnovembra
2005, je šéfom montérskej skupiny, montujú rodinné domy, dovtedy ich bolo asi 15, na montovaní domu

pre žalobkyňu sa nezúčastnil. Na rodinnom dome žalobkyne pracoval v rámci opráv, prvýkrát v apríli
2006, kedy bolo zistené, že hrebeňová lata bola uložená príliš vysoko a odhaľovala vetrací pás hrebeňa,
preto hrebenáče zložili, prerovnali škridle, a opäť nahodili hrebenáče a prerovnávali nárožie. V druhom
prípade sa dostavili pri zabezpečovaní dodávky náhradných škridiel. Vymenených bolo asi 300 škridiel.
Vysoký počet popraskaných škridiel odhadol tým, že sa po streche chodilo, prípadne bola škridla tenká.

Kým pracovali na streche, chodili výlučne po latách. Boli použité late rozmerov 30 na 50 milimetrov.
Poukázal na to, že keby boli použité rozmery 24 na 50 mm, nemohli by to udržať a laty by sa vlnili pod
ťarchou. Tretíkrát sa dostavil žalobkyni niekedy na jeseň, kedy opravovali výšku stavebných otvorov,
nakoľko žalobkyňa nevedela umiestniť parapety. Pôvodne bol stavebný otvor robený pre okno bez
žalúzií, po zmene plánov investora namontovať žalúzie s motormi sa otvor pre okno zmenšil. Žalúzie

neboli plánované od počiatku. V čase, keď pracoval na stavbe, nespozoroval žiadne výrazné problémy
s realizáciou. Pri realizácii stavby bolo použitých 7 modulov a navrchu sa nachádza takzvaný veniec,
na ktorý sa pripevňuje pomúrnica.Svedok E. Š. vo svojej výpovedi dňa 24.01.2011 (č. l. 538) vypovedal, že pracujú žalovaného od
januára 2006 ako stavebný robotník, na prácach na samotnej stavbe sa nezúčastnil, pracoval až na
opravách na dome žalobkyne. Spolu so svedkom Králikom zrovnávali remeňové škridle na jar v roku

2006, strecha vtedy ešte nebola úplne dokončená, viac-menej ju dokončovali. Dali dole hrebenáče,
následne odvetrávacie hmoty a znížili hrebeňovú latu. Chodili po miestach, kde boli škridle odložené
a po strešných latách. Nevšimol si, že by sa laty prehýbali alebo že by strecha bola niekde prehnutá.
Druhýkrát bol na stavbe žalobkyne pri znižovaní okenných otvorov na založenie lišty, na ktorú sa zasúva
parapet.

Svedok A. C. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom (Okresný súd Prešov) - č. l. 742 uviedol,
že v roku 2006 pracoval pre žalovaného na stavbe drevodomu žalobkyne v Dobrohošti, išlo o okná
a podomietkové rolety. Rozsah bol daný v objednávke vystavenej žalovaným, ktorý svedka vyplatil.
Ponuka bola viackrát menená, najprv to boli plastové okná bielej farby, neskôr bola požiadavka na
jednostrannú farbu exteriéru, ďalej doplnenie podomietkových roliet a naposledy pridanie motorov do

roliet. Okná boli objednané žalovaným na základe dodaných rozmerov podľa objednávky. Montáž
podokenných roliet sa vykonáva spolu s oknom, túto realizoval pán U. s dostatočnými skúsenosťami.
Pri objednávke svedok nekomunikoval so žalobkyňou, ale so žalovaným, okná boli pre rodinný dom
žalobkyne vyrobené prvotne. Predložil listinu podpísanú žalobkyňou dňa 19.12.2006 (za č. l. 745), podľa
ktorej žalobkyňa potvrdila, že okná nezodpovedajú projektovej dokumentácii a boli objednané podľa

rozmerov daných žalovaným. Problém nastal z dôvodu inak pripravených stavebných otvorov, ktorý
problém bol vyriešený po dohode žalobkyne, konateľa žalovaného, pána U. a svedka vymontovaním
podokenného profilu.

Na účely kolaudácie podľa dokladov predložených stavebným úradom obce Dobrohošť (č. l. 748 až 771)

žalobkyňa predložila stavebnému úradu s návrhom na kolaudáciu a dokladom o zaplatení správneho
poplatku z 01.08.2008 energetický certifikát budovy z augusta 2008, potvrdenie o vývoze stavebnej sute
zo stavby z júna 2008 , tlakovú skúšku vonkajšieho vodovodu z mája 2008, tesniacu skúšku vnútornej
kanalizácie z apríla 2008, tlakovú skúšku vnútorných rozvodov vody z mája 2008, potvrdenie o vykonaní
preskúšania komína z apríla 2008, správu o prehliadke a skúške elektrického zariadenia z marca 2008,

správu o prehliadke a skúške bleskozvodu z marca 2008, geometrický plán zamerania stavby z júla
2008, zmluvu o dielo.

Na pojednávaní dňa 07.09.2011 žalobkyňa cestou právneho zástupcu vzala žalobu v časti o zaplatenie
46,46 eur späť (č. l. 792), v ktorej časti súd v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil. Svoj žalobný

nárok špecifikovala písomne podaním predloženými na pojednávaní s tým, že dňa 29.06.2005 zaplatila
žalovanému ďalšiu zistenú úhradu vo výške 43.000 Sk, a poukázala na to, že žalovaný úhradu 20k.00
Sk potvrdil sám. Celkom zaplatila žalobkyňa teda 1.730.387 Sk, z čoho 20% (na uplatnenej zľave)
predstavuje 346.077,40 Sk.

Listom zo dňa 27.07.2007 žalobkyňa vyzvala žalovaného na urýchlené dokončenie diela a určenie
termínu odovzdávania s tým aby k odovzdaniu diela pripravil stavebný denník a vyhlásenia o zhode
použitých materiálov. Listom zo dňa 01.08.2007 reagoval žalovaný na list žalobkyne zo dňa 27.07.2007
s tým, že nesúhlasí s jej konštatovaním, že nevykonali stavebné práce v dohodnutom rozsahu a
dohodnutom termíne s poukazom na jej požiadavku, že v plnení zmluvy nebude ďalej pokračovať

žalovaný, ale stavbu dokončí pán Z., ktorú žalovaný rešpektoval a písomne vzájomne odsúhlasili zmeny
v rozsahu dodávky diela. Všetky výkony, na ktorých sa účastníci dohodli, sú vykonané, vyfakturované
a zo strany žalobkyne uhradené. Zodpovednou osobou za priebeh stavebných prác sa stal pán Z.. (č.
l. 826)

Žalovaný uviedol (č. l. 906), že suma 43.000 Sk bola sumou sa projektovú dokumentáciu vyhotovovanú
skupinou projektantov a túto sumu previedol na projektanta stavebnej časti 32.000 Sk pre pána Benčata
(doklad č. l. 900), vody a kanalizácie a elektriny - 2x 5.000 Sk a sumu 1.000 Sk si ponechal žalovaný.

Žalovaný vo svojom záverečnom v návrhu (č. l. 918) k veci uviedol, že súdu predložil dôkaz o

odovzdaní a prevzatí diela a dielo bolo riadne protokolárne odovzdané dňa 20.12.2005. Žalobkyňa
nepreukázala ukončenie diela do 25.08. 2005. Zaplatila v skutočnosti 814.489 Sk, z toho 709.489 Sk
za stavbu rodinného domu a 105.000 Sk za dodávku okien. O úhrade ďalších 922.898 Sk nepredložila
dôkazy. Nepreukázala, že počas výstavby sa objavili nedostatky súvisiace s nedodržaním projektovejdokumentácie, ani nedostatky súvisiace s neodborne vykonanými prácami a nepreukázala ich včasnú
a riadnu reklamáciu. Od začiatku roka 2006 po žalovanom prevzal stavbu svedok Z., ktorý na stavbe
pokračoval a zrealizoval množstvo výkonov, po ňom na stavbe pracovala bratislavská firma, neskôr pán

Magyarics a firma Certiko. Súdny znalec na stavbu prišiel až v roku 2008 a nemohol posúdiť skutočný
stav realizácie diela, keď ho žalovaný v roku 2005 odovzdal žalobkyni. Žalobkyňa bola oboznámená so
zmenou rozmerov okien vynútených jej rozhodnutím zabudovať do stavby dodatočne okenné žalúzie.
Zníženie výšky stropov o 10 centimetrov oproti projektovej dokumentácii spôsobila žalobkyňa zlým
vyhotovením spodnej stavby. K sklápacím schodom nepredložila v priebehu konania žiadny doklad

preukazujúci jej nárok. Nepravdivé je jej tvrdenie o nedokončených tesárskych prácach na streche,
žalovaný pred položením krytiny tesárske práce riadne ukončil s poukazom na protokol o prevzatí
diela a fotodokumentáciu. Poukázal na to, že komín, ani jeho oplechovanie predmetom zmluvy o dielo
nebol, v čase ukončenia diela a jeho odovzdania žalobkyni komín ešte nebol postavený, realizovala ho
firma svedka Z. v roku 2006. Pokiaľ žalobkyňa reklamuje zjavné vady po 1 a pol roku listom zo dňa
29.06.2007, ide o vady diela realizované svedkom Z.. V priebehu konania nebolo preukázané, že zo

strany zhotoviteľa došlo k porušeniu zmluvy. Zhotoviteľ zmluvu riadne splnil a dielo riadne odovzdal.
Faktúra firmy Certiko obsahuje dodávku výkonov, ktoré nikdy neboli predmetom zmluvy o dielo a jej
rozpočtu, rovnako aj faktúra pána Magyaricsa, pričom v jeho faktúre sú uvedené aj položky, ktoré nebolo
nutné vykonať. Poukázal tiež na to, že pán Magyarics si vyúčtoval vyššiu čiastku za demontáž strešnej
krytiny, než si vyúčtoval žalovaný za kompletnú montáž strešnej krytiny vrátane latovania a poistnej

hydroizolácie, pričom montáž krytiny je omnoho náročnejšia, než jej demontáž. Cestou svojho právneho
zástupcu poukázal na to (č. l. 922), že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo vzájomnou dohodou k
úprave predmetu zmluvy o dielo, v dôsledku ktorej predmetom dodávky nebola dodávka celého domu,
ale len hrubej stavby v rozsahu určenom vzájomnou dohodou. V prácach na stavbe domu pokračoval
následne ďalší zhotoviteľ. Nároku žalobkyne na náhradu škody bráni zákonná prekážka v zmysle § 440

ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade žalobkyňa sama odstránila vady, o ktorých tvrdí, že
za ne zodpovedá žalovaný a náklady s tým spojené si uplatňuje k náhrade ako škodu. Nesporne si teda
uplatňuje nárok z vád, ktorý je z náhrady škody vylúčený a žaloba v tejto časti nie je opodstatnená. K
nároku na zľavu z ceny z diela uviedol, že ani vykonaným dokazovaním neboli potvrdené vady diela,
za ktoré podľa tvrdenia žalobkyne má zodpovedať žalovaný, žalobkyňa vady odstránila skôr, než si

vôbec uplatnila právo na zľavu z ceny diela až podaním jej právnym zástupcom zo dňa 28.03.2008.
Takto uplatnená zľava nie je včasná ani oprávnená. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

Žalobca vo svojom konečnom návrhu zo dňa 17.06.2013 (č. l. 931) k veci uviedol, že v konaní bolo

preukázané uzavretie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania vo forme zmluvy o dielo podľa
ustanovení Obchodného zákonníka zmluvou zo dňa 29.06.2005. Iné verzie zmluvy, ako aj spôsoby
dojednania zmluvného vzťahu vo forme dlžobného úpisu nezodpovedajú skutočnosti a ide o účelové
konanie konateľa žalovaného. Žalobkyňa si od konateľa žiadne peniaze nepožičala, ani mu žiadne
nesplácala, k čomu žalobca poukázal na to, že dlžobný úpis a prehlásenie konateľa má rovnaký textový

formát a zjavne účelovo boli spracované a podpísané v jeden deň. Žalobkyňa od konateľa žiadne
peniaze na pôžičku neprevzala, dlžobný úpis bol podpísaný dňa 15.01.2005, pričom zmluva o dielo bola
podpísaná až 29.06.2005 a cenová ponuka zo strany žalovaného bola predložená v apríli 2005. Cena
dielaboladohodnutázmluvou,ajzáloha,ktorejzaplateniežalobkyňapreukázala.Bolipreukázanéplatby
vo výške celkom 1.730.387 Sk, pričom žalovanému bola uhradená naviac suma materiálu vo výške

391.214 Sk v zmysle faktúry z 28.12.2005. Znaleckým posúdením zabezpečeným žalobkyňou aj súdom
bolo preukázané, že dielo bolo zo strany žalovaného zhotovené vadne, vykonanie diela nezodpovedalo
výsledku určenému v zmluve a teda žalovaný zmluvu porušil. Podľa výsledkov a odborných zistení
znaleckými posudkami je za vady diela zodpovedný žalovaný. Dielo bolo realizované vadne a nebolo
realizované včas, v lehote piatich týždňov od protokolárneho prevzatia spodnej stavby. V žiadnom

prípade nemohlo byť dokončené a odovzdané 20.12.2005 ako tvrdí žalovaný, nakoľko aj po tomto
dátume poberal platby za jeho vykonanie a dňa 17.01.2006 došlo k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo,
pričom mailom aj listami zo dňa 29.06.2007 a 27.07.2007 žalobkyňa upozornila žalovaného, že dom
nie je ešte odovzdaný ani dokončený. Pokiaľ na stavbe započali svoju činnosť iní dodávatelia, žalovaný
takýto postup nenamietal, práveže s tým počítal. Tvrdenia žalovaného o údajnej nemožnosti odstránenia

vád bez dohody so zhotoviteľom nemajú zákonnú oporu a neboli preukázané. Uplatneniu zľavy voči
zhotoviteľovi nebráni odstránenie vád iným dodávateľom po tom, ako zhotoviteľ vady ani v
dodatočnej lehote neodstránil. Uplatnenie nároku na náhradu škody súbežne s nárokom na zľavu z ceny
diela má zákonné opodstatnenie v § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, v § 437 ods. 3 Obchodnéhozákonníka a spoločne aj v § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zľava z ceny diela vysporiadava úplne
odlišnú majetkovú ujmu, než akú vysporiadava nárok na náhradu škody, aj keď ujma bola spôsobená
vadným plnením. V konaní navyše bola preukázaná nehodnovernosť žalovaného a účelovosť jeho

vystupovania, čo má rovnako dopad na relevantnosť jeho vyjadrení a argumentácie. Žalovaný zmluvu
o dielo porušil podstatným spôsobom a boli naplnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti
na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny ako aj jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi. Navrhol
žalobe vyhovieť.

V priebehu konania pôvodná žalobkyňa dňa 09.11.2011 zomrela. Dedičské konanie bolo ukončené
právoplatne dňom 21.03.2012 (č. l. 860). Z listu vlastníctva č. 805 pre kat. úz. C. z 18.10.2012
bolo zistené, že vlastníkom rodinného domu súvisiaceho so žalobnými nárokmi sa stal na základe
Osvedčenia o dedičstve (č. l. 897 ) v úvodnej časti tohto rozsudku uvedený žalobca. Dedič vstúpil do
konania a trval na nárokoch uplatnených právnou predchodkyňou.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb.) súd konanie preruší najmä
vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi
účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť,
o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v
konaní pokračovalo skôr.

Žalovaný podľa výpisu z obchodného registra okrem iných činností „vykonáva bytové a občianske
stavby“, vykonáva činnosť v rámci „projektovania stavieb“.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší.

V danom prípade bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva spotrebiteľská. Žalobkyňa uzavrela predmetnú
zmluvu ako spotrebiteľ, preto daný vzťah podlieha právnemu režimu ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák.
(zákon č. 40/1964 Zb.), keďže žalovaný je podnikateľ a pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (dodávateľ), žalobkyňa ako
fyzická osoba preukázateľne nekonala v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ). Podľa výpovede žalobkyne bolo na zmluve vypracovaných viac
verzií, preto možno uzavrieť, že podmienky medzi zmluvnými stranami boli dojednané individuálne.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (OBZ) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa ods. 2 dohoda podľa
odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 536 ods. 1 OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa

zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá
alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť

zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo
určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriektomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa§548ods.1OBZobjednávateľjepovinnýzaplatiťzhotoviteľovicenuvčasedojednanomvzmluve.
Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 560 ods. 1 OBZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa ods. 2 zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však

nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto
prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto
záruky.

Podľa § 562 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku
podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Podľa ods. 2 súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť
pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného
odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do

dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa
vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa ods. 3 ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

Podľa § 564 OBZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 345 ods. 2 OBZ na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca

zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na
účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá
strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

Podľa § 436 ods. 1 OBZ ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345
ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného
tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b)
požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z
kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa ods. 2 voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi
predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.
Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru
sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať

dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu
predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej
lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo
požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa ods. 3 ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád
tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

Podľa ods. 4 popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na
zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

Podľa § 437 ods. 1 OBZ ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom,
môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo
zľavuzkúpnejceny.Podľaods.2dokiaľkupujúcineuplatnínároknazľavuzkúpnejcenyaleboneodstúpiod zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru.
Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru;
zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných

nákladov.

Podľa ods. 3 ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej
primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád
tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu,

že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

Podľa ods. 4 dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny,
môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného
odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie
účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

Podľa ods. 5 ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže
kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na
úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením
od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

Podľa § 440 ods. 1 OBZ nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na
zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať
náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. Podľa ods. 2
uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437,

nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Citované ustanovenie § 440 dopĺňa úpravu §§ 436 ods. 4 až 431 ods. 3 Obchodného zákonníka o súbeh
nárokov z vád tovaru a nároku na náhradu škody (a zmluvnú pokutu). Nároky z vád tovaru nemusia
v celom rozsahu vysporiadať majetkovú ujmu kupujúceho (investora) a tomuto tak zostáva zachované

právo na náhradu škody. V prípade nároku na zľavu z kúpnej ceny je náhrada škody obmedzená tým,
že kupujúci nemôže požadovať ušlý zisk v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava
vzťahuje. Obmedzenie v odseku 2 vyjadruje, že nárok na zľavu z kúpnej ceny nie je možné uplatniť z
dôvodu nároku na náhradu škody. Ak však došlo k vzniku škody v súvislosti s vadným plnením, kupujúci
má zachovaný nárok na náhradu škody podľa odseku 1.

Podľa § 373 OBZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 377 ods. 1 OBZ strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky
okolnostimávedieť,žeporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnáoznámiťdruhejstrane
povahuprekážky,ktorájejbránialebobudebrániťvplnenípovinnosti,aojejdôsledkoch.Správasamusí
podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej
starostlivosti mohla dozvedieť.

Podľa § 379 OBZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným bola platne uzavretá zmluva o dielo, podliehajúca
právnej úprave podľa Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy žalovaný mal žalobkyni vystavať,

resp. zmontovať drevodom. V zmluve ustanovené protokolárne prevzatie staveniska a vyhotovenej
základovej platne nebolo súdu preukázané, preto žalobkyňa neoprávnene poukazovala na omeškanie
žalovaného. Žalobkyňa si doporučeným listom - zo dňa 29.06.2007 (v zmysle zmluvnej podmienky) voči
žalovanému uplatnila reklamáciu, táto bola síce uplatnená v záručnej dobe, ale súdu bolo preukázané,ževdanomčaseužbolinadomevykonanérealizačnézásahyďalšíchosôb.Reklamáciouvytýkanévady
boli vady zjavné, tu treba poukázať na to, že žalobkyňa ich postupom podľa zmluvy reklamovala po roku
a pol a nie v zmysle § 562 ods. 2 písm. b/ OBZ. Vady nebolo možné zistiť (a teda preukázať) znaleckým

dokazovaním, súdom ustanovený znalec ich mohol iba predpokladať z predložených listinných dôkazov,
pričom aj posudky vyžiadané žalobkyňou pred podaním žaloby, boli vypracované až po tom, ako bolo
do prác realizovaných žalovaným zasahované ďalšími - tretími osobami (zásahy napr. firmou svedka
Orbána už od roku 2005 až do 2008) a preto nemožno jednoznačne v konaní ustáliť, že žalobkyňou
pozorované vady tu boli a mali byť spôsobené žalovaným. Navyše bol súdu predložený zápis o prevzatí

diela žalobkyňou dňa 20.12.2005 s jedinou písomne preukázanou vadou, vyžadujúcou „opravu krytiny
Bramac“. Oprava bol preukázaná svedkami Králikom a Štrbákom na jar v roku 2006. Skutočnosť, či
bola oprava vykonaná v dostatočnom rozsahu a vady na krytine boli odstránené, však opäť nemožno
preukázať, nakoľko medzičasom v roku 2008 žalobkyňa menila strechu treťou osobou kompletne (podľa
výpovede svedka Z.). Zmluva ohľadne dodávky a montáže okien zakladá nový, samostatný právny
vzťah., tu opäť žalobkyňa písomne potvrdila ukončenie prác a bezvadné dodanie. Niektoré následné

práce sú účtované oboma stavebnými firmami - Imrich Magyarics a Certiko (duplicitne), navyše nijako
nepreukazujú vady diela zo strany zhotoviteľa - žalovaného, nárok za výkon inžinierskych činností
nie je v prípade žalobkyne ako súkromnej osoby dôvodný a nárok za odvoz stavebnej sute nebol
preukázanýaničododôvodu-opäťstým,ženebolijednoznačneahodnovernevadydielarealizovaného
žalovaným a teda preukázaná potreba demontážnych prác, ani čo do uplatnenej výšky. K zľave 20%

z celkovej zaplatenej ceny diela - 11.534,12 eur - v danom prípade si žalobkyňa uplatňuje zľavu na
cene diela za vadné plnenie zo strany žalovaného a náhradu škody za odstránenie týchto vád, preto je
potrebné prisvedčiť žalovanému, že v zmysle § 440 ods. 2 OBZ bol nárok na náhradu škody v rozsahu
uplatnenej zľavy uplatnený duplicitne. Na nároku na náhradu za cenu sklápacích schodov 265,55 eur
žalobkyňa nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy. Na základe uvedených skutočností súd žalobu

pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).