Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/11/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241182
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112241182.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: M.. T. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, C. XX, právne zastúpeného JUDr. Radimom Komkom, advokátom
so sídlom Prešov, Hlavná 27 p r o t i žalovanému: F.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, O. D. 6,
zastúpenému Mgr. Zuzanou Círovou, advokátkou so sídlom Na Rybníčku 332, 250 87 Mochov, Česká
republika, o zaplatenie 2.743,42 Eur rozhodol

r o z h o d o l :

súd žalobu z a m i e t a ,

žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.176,03 Eur a z iných trov konania vo výške 669,09
Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4. XX. XXXX sa domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 2734,42 € s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 21. 2. 2012 do
zaplatenia a nahradil mu trovy konania s odôvodnením, že žalobca ako právny zástupca žalovaného v
právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou X Y. XX/XXXX tomu poskytol
služby právneho zastúpenia, za ktoré mu vystavil vyúčtovanie odmien a výdavkov za advokátske úkony
zo dňa 6. 2. 2012 na celkovú sumu 9743,42 €. Listom zo dňa 6. 2. 2012 žalobca žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy. Vyúčtovanie sa stalo splatným dňa 20. 2. 2012.

Okresný súd Prešov dňa XX.XX.XXXX vo veci vydal platobný rozkaz č.k. XRo XXX/XXXX-X, ktorým
uložil žalovanému do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 2743,42 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 21. 2. 2012 zo zaplatenia a nahradil
mu trovy konania vo výške 164,50 €.

Žalovaný v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom vzniesol námietku
premlčania voči žalobnému návrhu s uvedením, že právna vec vedená na Okresnom súde Prešov pod
spisovou značkou X Y. XX/XXXX, v ktorej ho žalobca ako advokát právne zastupoval bola skončená dňa
XX. X. XXXX. Advokát mal povinnosť vyúčtovať svoju odmenu za poskytnuté právne služby v lehote
najneskôr do pätnástich dní od skončenia veci, kedy súčasne došlo i k ukončeniu zastupovania. Žalobca
však svoju odmenu vyúčtoval až faktúrou zo dňa 6. 2. 2012. Žalobca mohol prvýkrát vyúčtovať svoju
odmenu na druhý deň po právoplatnom skončení veci. Od tej doby začala plynúť trojročná premlčacia
lehota, ktorá márne uplynula dňa 23. 1. 2009. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný až v roku
2012. Navyše žalovaný uviedol svoj názor, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odmeny, pretože služby
ním poskytnuté v uvedenej právnej veci boli absolútne nekvalitné, keďže urobil zásadné pochybenie
týkajúce sa pasívnej legitimácie. Toto bolo zrejme aj z rozhodnutí súdov, ktorými žalovanému bolo proti

žalobcovi priznaný nárok na náhradu škody. Zaplatenie odmeny advokátovi za konanie, ktorým mu
advokát spôsobil škodu, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že je síce nepochybné, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou X Y. XX/XXXX žalobca činil za žalovaného
úkony pred súdom ako jeho právny zástupca. Z tejto skutočnosti sa dá vyvodiť, že k nejakej dohode o
zastupovaní došlo, avšak tvrdenie žalobcu, že so žalovaným uzavreli dohodu o poskytovaní právnych
služieb a ani obsah takejto dohody nie je podložený žiadnou písomnou zmluvou a ani iným dôkazom
žalobca na preukázanie právneho vzťahu označil dôkazy - plnú moc udelenú dňa X. X. XXXX a
informáciu spísanú dňa 25. 10. 1999. Dá sa pochybovať, že tieto listinné dôkazy súvisia so zastupovaním
v vo veci X Y. XX/XXXX a to z dôvodu, že predmetom tohto konania bol aj návrh na určenie neplatnosti
odvolania žalovaného z funkcie riaditeľa školy ku ktorému došlo, respektíve, ktoré bolo žalovanému
doručené dňa 9. 1. 2001 je preto dôvodné pochybovať, že plná moc udelená dňa 2. 1. 2001 mohla
preukazovať dohodu o zastúpení vo veci o určenie neplatnosti odvolania z funkcie, o ktorej žalovaný dňa
2. 1. 2000 nemal ešte vedomosť. Splnomocnenie je dôkazom o tom, že medzi zástupcom a zastúpeným
došlo k dohode o zastupovaní. Splnomocnenie nie je dohodou o poskytovaní právnych služieb, a to ani
v prípadoch, keď je zástupcom advokát.

Žalobca pri vyčíslení odmeny odkazuje na vyhlášku číslo 240/90 Zb., 163/2002 Z.z. a 655/2004 Z.z.,
pričom podľa výšky odmeny za jeden úkon pravdepodobne vychádzal z advokátskej tarify a tarifnej
hodnoty. Žalobca však nepreukázal, že sa so žalovaným dohodli na odmene podľa ustanovení o
mimozmluvnej odmene ani to, že k dohode o odmene nedošlo. Podľa predchádzajúcich vecí, v ktorých
žalobca žalovaného zastupoval a kde si v úspešných sporov ponechával takzvané prisúdky a žiadnu
ďalšiu odmenu si nenárokoval, by bolo možné sa domnievať, že žalobca postupoval podľa nejakej tichej
dohody o podielovej odmene vo výške prísudkov. Sporné vyúčtovanie by však bolo v rozpore s takouto
dohodou. Zákon o advokácií aj O.s.p. vymedzuje povinnosti advokáta pri poskytovaní právnej služby
spočívajúcej v zastupovaní klienta pred súdom. Advokát má pri poskytovaní právnych služieb využívať
svoje schopnosti a znalosti.

Z uvedených predpisov vyplýva, že pokiaľ má byť právna služba poskytnutá riadne, má mať súčasne
tieto vlastnosti: musí byť poskytnutá v záujme klienta a v súlade s jeho pokynmi, musí byť účelná, musí
byť hospodárna, musí byť poskytnutá s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ chýba ktorýkoľvek z uvedených
znakov, nejedná sa o riadne poskytnutú službu advokátovi a advokátovi neprináleží odmena. Naviac,
požadovať odmenu za službu, ktorá nebola poskytnutá riadne je neetické a v rozpore s dobrými mravmi.
V konaní o určenie neplatnosti odvolania zahájeného žalobou vo februári 2001 žalobca zastupujúci
žalovaného učinil úkon, ktorým vzal späť žalobu proti žalovanému v druhom rade a nebyť tohto úkonu,
mohol byť žalovaný úspešný. Takýto úkon nebol učinený v záujme klienta a všetky ďalšie úkony ako
i predchádzajúce sú svojou povahou vzhľadom na späťvzatie žaloby neúčelné, teda nemohli viesť k
úspešnému výsledku žaloby. Je síce pravdou, že všeobecne advokát nemôže niesť riziko neúspechu
žaloby, avšak v tomto prípade advokát hrubo pochybil a neúspech priamo zavinil tým, že nevyužil svoje
právne vedomosti, keď žaloval iný subjekt o náhradu mzdy než ten, ktorý jednoznačne určoval ZP.
Otázku zavinenia, respektíve porušenia povinnosti advokáta už posudzoval Okresný súd Prešov v
konaní vedenom pod sp.zn. XX Y. XXX/XXXX ako predpoklad pre priznanie náhrady škody a žalobe o
náhradu škody vyhovel.

V prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom, že žalobcovi nikdy právo na odmenu nevzniklo a pri
rozhodovaní by vychádzal z tézy s opačnou pravdivostnou hodnotou, je potrebné zaoberať sa tým, ku
ktorému dňu nárok už na odmenu žalobcovi vznikol. V zmysle ustanovenia občianskeho zákonníka §
489 a nasledujúce záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, z náhrady škody atď. a právo
na plnenie od dlžníka vzniká okamžikom, kedy nastane právna skutočnosť, s ktorou právny predpis
alebo zmluva vznik práva na plnenie spája.

Z ustanovení občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve vyplýva, že právo na odmenu vzniká splnením
príkazu, čomu rozumieme poskytnutím právnej služby a toto právo nie je viazané ani zákonom ani
zmluvou na žiaden ďalší úkon. Výzva na zaplatenie odmeny, v ktorom by advokát v pozícii veriteľa učinil
odmenou splatnou, nie je z hľadiska vzniku nároku na odmenu aj jej premlčania určujúca. V prípade, keď
právny vzťah medzi advokátom a klientom zaniká splnením príkazu, vzniká advokátovi právo na odmenu
dňom splnenia príkazu. Dňom splnenia príkazu sa rozumie deň vykonania všetkých úkonov, ku ktorým

sa advokát voči klientovi zaviazal. Pre zastupovanie pred súdmi takýmto dňom deň, kedy rozhodnutie
vo veci nadobúda právoplatnosť. Rozhodnutie týkajúce sa neplatnosti odvolania z funkcie nadobudlo
právoplatnosť dňa X. X. XXXX, rozhodnutie týkajúce sa náhrady mzdy nadobudlo právoplatnosť dňa XX.
X. XXXX. Uvedené dni sú dňami, kedy vznikol nárok na odmenu za úkony učinené v príslušných veciach.
Od vzniku nároku na odmenu je potrebné odlišovať splatnosť. Všeobecne, so vznikom práva na plnenie
jeho splatnosť nenastáva, pretože nebude určená dobou, v ktorej je dlžník povinný plniť podľa zmluvy,
právneho predpisu alebo rozhodnutia alebo pokiaľ nie takáto doba splnenia určená, vyvolá ju veriteľ tým,
že dlžníka o splnenie požiada. Ten je potom povinný v zmysle ustanovenia § 563 občianskeho zákonníka
dlh uhradiť prvý deň potom, čo bol o splnenie požiadaný. Už dávnejšie právna teória,( Švestka, J.
Češkaz , YzZ.Chy ský, J., Promlčení a prekluze v čs. právním řádu, Orbis PrahaE , 1967 a Občanský
zákoník, Komentář, Díl I., Panorama 1987 , str. 319 a nasl.) prijala názor, podľa ktorého, pokiaľ môže
veriteľ vyvolať splatnosť dlhu (pokiaľ môže dlžníka o splnenie požiadať) potom - objektívne posudzované
- môže svoje právo i vykonať (podať žalobu na súde). Objektívna možnosť vykonania práva je teda daná
okamihom, kedy najskôr mohol veriteľ o splnenie požiadať.

V takýchto prípadoch je potrebné za deň rozhodným pre počiatok behu premlčacej doby považovať
ten deň nasledujúci po vzniku nároku na plnenie. Akceptovanie názorov vo viazanosti začiatku behu
premlčacej doby na splatnosť dlhu a nie na vznik nároku, by znamenalo neprípustné posunutie počiatku
behu premlčacej doby v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania prakticky na neobmedzenú dobu.
Pokiaľ by sa súd nestotožnil s argumentmi žalovaného, právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to,
že v danom prípade si strany dohodli dĺžku splatnosti v trvaní siedmych dní, s počiatkom behu splatnosti
obdržaním faktúry a formu výzvy faktúry. Splatnosť by teda nastala uplynutím doby siedmych dní, za
predpokladu úspešného doručenia faktúry. Žalovaný však nikdy žiadnu faktúru neprevzal. Dokument
označený ako vyúčtovanie nie je faktúrou vzhľadom k domom, že nespĺňa náležitosti faktúry v zmysle
zákona o účtovníctve, keďže neobsahuje slovné ani číselné označenie účtovného dokladu, nesprávne
označuje dátum uskutočneného zdaniteľného plnenia, neobsahuje dátum uskutočnenia účtovného
prípadu a nemá ani náležitosti podľa zákona o Dani z pridanej hodnoty, keď chýba poradové číslo faktúry,
dátumu kedy bol tovar alebo služba dodaná, navyše faktúra musí byť vystavená v lehote pätnástich
dní od odo dňa dodania služby podľa § 73 písm. a) zákona o DPH . S najväčšou pravdepodobnosťou
žalobca nikdy žiadnu faktúru nevystavil.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa X. X. XXXX
uviedol, že žalovaného v priebehu rokov 1999 až 2005 zastupoval vo viacerých súdnych sporoch. Keďže
žalovaný ako klient neuhradil odmenu advokátovi za poskytovanie právnej pomoci na základe uzavretej
zmluvy a udelení plnomocenstva, žalobca sa tejto odmeny domáhal prostredníctvom súdu podaním
návrhov na vydanie platobného rozkazu.

Žalovaný v konaniach vedených pod sp. zn. XX F. XXX/XXXX sp. zn. XX F. XXX /. prisúdenú sumu
dobrovoľne uhradil. K samotnému žalobnému nároku uviedol, že uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej
pomoci medzi klientom a advokátom sa zakladá právny vzťah, v ktorom sa v medziach určených
vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti (napríklad čo sa
týka samej dohody o zmluvnej odmene, jej druhu, výške, doby splatnosti a podobne). Dohoda klienta
s advokátom o poskytnutí právnej pomoci sa môže dotýkať len účastníka týmto úkonom založeného
právneho vzťahu, čo vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého sa jej ustanovenia
vzťahujú len na osoby, ktoré advokáta požiadali o poskytnutie právnej pomoci. Dobrovoľné zastúpenie
na základe plnomocenstva je typickým príkladom činnosti advokátov, ktorej bližšie podrobnosti vrátane
určenia podmienok na jej výkon a odmeny určujú osobitné predpisy (zákon č. 132/1990 Zb., vyhláška
655/2004 Z.z.). Tieto právne predpisy sú k občianskemu zákonníku (§ 724 a nasledujúci) pomere úpravy
osobitnej (lex specialis), po úprave všeobecnej (lex generalis). Ide o zmluvu príkaznú, ktorej pojmovým
znakom je odplatnosť, takže advokát má nárok na odmenu za zastupovanie klienta v konaní pred súdmi
a inými orgánmi bez ohľadu na to, či túto odmenu príslušný orgán klientovi prizná alebo neprizná.

Uzavretím zmluvy o právnej pomoci sa zakladá nielen povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne
služby, ale aj jeho právo na poskytnutie odmeny od klienta za vykonanú právnu pomoc. Podľa ustálenej
súdnej praxe (R NS SR 8 Cdo 86/2002) vzťah medzi advokátom a jeho klientom je základným a
spravidla zmluvným vzťahom na poskytovanie právnych služieb. Povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi
za poskytovanie právnej pomoci teda vyplýva zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci a pokiaľ sa
účastníci takejto zmluvy dohodli na odmene, je povinnosťou klienta túto odmenu advokátovi zaplatiť,

bez ohľadu na výsledok konania, prípadne postup advokáta v tomto konaní. Žalovaný dňa 25. 10. 1999
v jeho právnej veci uzavrel so žalobcom zmluvu o právnej pomoci, z ktorej v rámci zmluvnej voľnosti
bolo dohodnuté, že odmenu a výdavky je žalovaný povinný vopred zálohovať a neuhradenú sumu po
obdržaní z faktúry do siedmych dní zaplatiť.

Keďže medzi účastníkmi zmluvy o poskytnutí právnej pomoci bolo dohodnuté, že žalovaný má odmenu
a výdavky zaplatiť po obdržaní faktúry, treba mať zato, že začiatok plynutia premlčacej doby nároku
nastáva od splatnosti vystavenej faktúry, pričom za prvý deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na
súde je v zmysle ustálenej súdnej praxe potrebné považovať prvý deň po splatnosti vystavenej faktúry.
Takýmto výkladom je objektívne vymedzený začiatok od slova mohlo a nie od mohol. Právo môže byť
vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda, keď je actio nata. Tento
okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Žalobca poukázal aj na nález Ústavného
súdu SR, sp.zn. v III. ÚS 331/2010 zo dňa 18. 1. 2011, v, ktorom Ústavný súd na základe prijatej
sťažnosti samotného žalobcu rozhodol o právnej problematike, ktorá sa týka aj prejednávanej veci.
Odmena a výdavky za jednotlivé advokátske úkony bola zo strany advokáta vyúčtovaná žalovanému
faktúrou zo dňa 6. 2. 2012, splatnosť faktúry bola určená na deň 20. 2. 2012, a keďže žalovaný svoju
povinnosť zaplatiť odmenu za poskytnutie právnej pomoci v dobe splatnosti faktúry nesplnil, bol voči
nemu podaný návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 4. 12. 2012, teda riadne a včas v trojročnej
premlčacej lehote.

V písomnom vyjadrení zo dňa 20. 6. 2013 uviedol, že podľa advokátskeho poriadku nebola daná
povinnosť advokáta vyúčtovať svoju odmenu za poskytnuté právne služby v lehote najneskôr do
pätnástich dní od skončenia veci, pretože podľa § 13 advokátskeho poriadku, po skončení zastúpenia
sú advokát alebo spoločnosť povinný vec s klientom písomne finančne vyporiadať a vrátiť mu všetky
doklady, ktoré im zveril. Je tu časová neobmedzenosť, preto za použitia § 563 Občianskeho zákonníka
môže advokát, podľa toho ako uzatvoril zmluvu s klientom, vystaviť vyúčtovanie bez časového
obmedzenia. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že pokiaľ
nie je určená lehota na splatenie dlhu, počíta sa odo dňa, kedy bol prvýkrát dlžník vyzvaný. Vzťah
medzi klientom a advokátom je založeným s poukazom na § 31 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka
na dobrovoľnom zastúpení na základe plnomocenstva. Je to typická činnosť advokátov, ktorej bližšie
podrobnosti vrátane určenia podmienok na jej výkon a odmeny určujú osobitné predpisy, a to zákon
č.132/1990 Zb. a vyhláška 163/2002 Z.z.. Tieto právne predpisy sú k Občianskemu zákonníku v pomere
osobitnej úpravy lex specialis k úprave všeobecnej lex generalis. Ide síce o zmluvu príkaznú, ale jej
pojmovým znakom je odplatnosť podľa § 19 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako špeciálneho zákona k
Občianskemu zákonníku. Podľa citovanej vyhlášky, advokát má nárok na odmenu za právne služby
poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

Z tohto teda vyplýva, že advokát má nárok na odmenu za zastupovanie klienta v konaní pred súdmi
a inými orgánmi bez ohľadu na to, či túto odmenu príslušný orgán klientovi prizná alebo neprizná, či
skráti v rámci trov konania. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci sa zakladá nielen povinnosť advokáta
poskytnúť klientovi právne služby, ale aj jeho právo na poskytnutie odmeny od klienta za vykonanú
právnu pomoc. Pokiaľ žalovaný namieta, že v dôsledku späťvzatia žaloby voči účastníkovi došlo ku
škode, táto skutočnosť nemá žiaden vplyv s poukazom na hore uvedené špeciálne ustanovenie na
odmenu advokáta.

Zo zápisnice z pojednávania vo veci sp.zn. XC XX/XXXX jednoznačne vyplýva, že so súhlasom
žalovaného bol zobratý návrh voči vtedajšiemu žalovanému v druhom rade. Je teda pravdou, že došlo
k späťvzatiu na pojednávaní, ktoré pre neprítomnosť žalovaných v 1. a 2. rade bolo odročené na ďalší
termín XX. X. XXXX, k späťvzatiu návrhu voči žalovanému v 2. rade B. A. došlo zo strany právneho
zástupcu, avšak po porade so samotným žalovaným, ktorý bol prítomný osobne na tomto pojednávaní.
Súd 1. stupňa svojím uznesením konanie voči žalovanému B. A. zastavil a zaviazal žalovaného zaplatiť
mu náhradu trov konania vo výške 22 680,- Sk na účet jeho právneho zástupcu. Žalovaný proti tomuto
uzneseniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie iba do výroku o náhrade trov
konania, avšak nie do výroku o zastavení konania, s týmto bol spokojný, pretože v opačnom prípade
by bolo podané odvolanie aj do tohto výroku. Uzavretie príkaznej zmluvy, ku ktorému došlo medzi
účastníkmi dňa X. X. XXXX samo o sebe nezahŕňa plnomocenstvo. Keďže žalovaný neprotestoval a
vyslovil súhlas zobratím žaloby späť priamo na pojednávaní, z citovaného ustanovenia jednoznačne

vyplýva, že advokát nie je oprávnený skúmať a overovať tento úkon, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že
odvolanie žiadal podať len do trov konania.

Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovaného zastupoval vo viacerých konaniach
pred súdom. Vzťahy medzi ním žalobcom a žalovaným boli na veľmi vysokej úrovni. V čase, keď preberal
právne zastúpenie žalovaného, vykonával advokátsku činnosť 30 rokov, jeho zaužívaný spôsob pri
prevzatí klienta bol ten, že mu nechal podpísať plnú moc a zmluvu o poskytovaní právnej pomoci. V
prvom spore zastupoval žalovaného vo veci odvolania z funkcie riaditeľa B.. Žalovaný bol v tomto spore
úspešný a už v tomto konaním bol uplatňovaný nárok na náhradu mzdy. Tento sa v priebehu konania
zobral späť a následne sa uplatnil v novom konaní, ktorého predmetom bolo konanie o neplatnosti
výpovede. Súd v tomto konaní nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. Špecifikum
konania o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy spočívalo v tom, že účastníkmi tohto konania bol
žalobca a žalovaný najprv krajský úrad, potom na základe prenesenia kompetencií vyšší územný celok
- samosprávny kraj Prešov.

Na pojednávaní, na ktorom došlo k späťvzatiu návrhu voči B.R. boli prítomní len účastníci na strane
žalobcov t. j. žalovaný a žalobca ako jeho právny zástupca, protistrana prítomná nebola. V pojednávacej
miestnosti rozoberali túto situáciu a za súčinnosti sudkyne, ktorá túto vec prejednávala, dospeli k záveru,
že B. nemá byť účastníkom tohto konania, pretože toto nie je platcom, ale platiteľom - pokladňou
vyplácania mzdy. Z tohto dôvodu po bezprostrednej debate a konzultácii so žalovaným priamo v
pojednávacej miestnosti s jeho súhlasom žalobca zobral návrh voči B. späť.

Následne po doručení uznesenie o zastavení konania voči B. sa žalovaný dostavil do kancelárie
žalobcu, kde vec prekonzultovali. Žalovanému nič mu nebránilo už v pojednávacej miestnosti zabrániť
späťvzatiu žalobného návrhu voči B. pokiaľ by s týmto nesúhlasil a taktiež mu nič nebránilo podať voči
uzneseniu o zastavení konania voči B. odvolanie. Odvolanie žiadal podať len vo výroku o náhrade trov
konania, ktoré žalobca kvalifikovane podal. Vo veci následne podali mimoriadne dovolanie, ústavnú
sťažnosť. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli na príkladnej úrovni. Neúspech žalovaného v
konaní žalobcu veľmi mrzel, hoci tomuto neúspech nepripisuje svoje zavinenie. V rámci dobrých vzťahov
súhlasil s tým, aby si žalovaný uplatnil voči nemu škodu formou nahlásenia poistnej udalosti v poisťovni ,
kde bol žalobca ako advokát poistený. Poisťovňa nesúhlasila s náhradou škody, preto žalovaný podal
voči nemu a poisťovni žalobu na súd. Súd jeho žalobe vyhovel a poisťovňa mu vyplatila sumu približne
vo výške 15 000 €, čo je asi 3 krát viac, ako boli jeho mzdové nároky. Čo sa týka z vyúčtovania a
vyfakturovania odmeny, žalobca uviedol, že používa formulár zmluvy o právnej pomoci, ktorá platí voči
každému jeho klientovi, kde je poučenie, že trovy právneho zastúpenia klient zaplatí potom, ako mu budú
vyúčtované zo strany advokáta. To znamená, že bolo ponechané na vôli advokáta, kedy klientovi trovy
vyúčtuje. Počas zastupovania žalovaného v sporoch žalobca od neho nepožadoval zloženie zálohy,
ale dohodli sa, že trovy zaplatí po skončení súdneho sporu, keď mu budú z jeho strany vyúčtované.
V konaniach, v ktorých boli úspešní a žalovanému bola priznaná náhrada trov konania, žalobca trovy
pokryl týmito tzv. prísudkami a odmenu za poskytnutie právnej pomoci žalovanému neúčtoval.

Žalobca uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o právnej pomoci sa so žalovaným dohodli na tarifnej
odmene. Dôvodom, prečo nedošlo k vyúčtovaniu odmeny ihneď po ukončení právneho zastúpenia
bola skutočnosť, že žalovaný žalobcu poprosil, aby s vyúčtovaním odmeny počkal do rozhodnutia
súdu o náhrade škody a vyplatenia tejto škody od poisťovne. Následne žalovaný so žalobcom prestal
komunikovať, preto žalobca potom ako sa dozvedel, že žalovanému zo strany poisťovne bola vyplatená
náhrada škody, vyúčtoval mu odmenu za právne zastúpenie vo veci sp.zn. X Y. XX/XXXX ako aj za
odmenu za zastúpenie v iných veciach ako dovolanie a ústavná sťažnosť, ktoré žalovaný uhradil.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca ho zastupoval vo viacerých v súdnych sporoch, prvýkrát
v roku XXXX pri jeho prvom odvolaní z funkcie riaditeľa B.a. Vtedy súdny spor vyhrali. Následne ho
žalobca zastupoval pri jeho druhom odvolaní z funkcie v roku 2001, pričom v tomto konaní sa zároveň
riešila aj náhrada mzdy za jeho prvé odvolanie. Nakoniec spor o náhradu mzdy prehrali z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Žalovaný vzhľadom k odstupu času si nevedel

presne spomenúť na okolnosti týkajúce sa dohody medzi žalobcom a žalovaným o odmene za právnu
pomoc.

Žalovaný potvrdil skutočnosť, že žalobca ho v predmetnom konaní zastupoval po celú dobu od začiatku
sporu až do právoplatného ukončenia veci. Uviedol, že po tom, ako súdny spor prehrali, pochopil z
vyjadrenia žalobcu, že tento od neho odmenu za právne zastupovanie požadovať nebude. Považoval to
za logické, keďže v súvislosti s konaním žalobcu pri zastupovaní mu bola spôsobená škoda, čo nakoniec
potvrdilo aj rozhodnutie súdu. Z tohto dôvodu po ukončení zastúpenia žalobcu nikdy nekontaktoval s
otázkou týkajúcou sa odmeny za právnu pomoc. So žalobcom sa po ukončení právneho zastúpenia
viackrát stretol vzhľadom k tomu, že riešili náhradu škody, zo strany žalobcu mu nikdy nebolo povedané,
že mu má zaplatiť odmenu za právne zastúpenie. Žalovaný uviedol, že so žalobcom sa na zaplatení
odmeny za právnu pomoc nedohodli. Tým, že si žalobca ponechal náhradu trov konania, ktorá bola
vyplatená neúspešnou protistranou mal žalovaný za to, že tieto si žalobca ponecháva ako odmenu za
právnu pomoc. Na zmluvnej odmene sa so žalobcom nedohodli v žiadnej právnej veci, v ktorej ho
žalobca zastupoval. Zo strany žalobcu výška odmeny žalovanému nikdy nebola špecifikovaná. Na jeho
dotazy pohľadom výšky odmeny mu bolo z jeho strany povedané, že sa nemá báť, že to bude tak po "
kamarátsky“, pričom z jeho strany presná výška odmeny nikdy špecifikovaná nebola.

Z listinného dôkazu, ktorý k žalobnému návrhu priložil žalobca pod názvom „vyúčtovanie odmien a
výdavkov za advokátske úkony“, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli na čl. 3 vyplýva, že žalobca dňa
X. X. XXXX žalovanému vyfakturoval ako odmenu za poskytnutie právneho zastúpenia v jeho právnej
veci Z. C. c/a Prešovský samosprávny kraj a spol. o neplatnosť odvolania z funkcie s príslušenstvom
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. X Y. XX/XXXX sumu 2.743,42 €. Deň splatnosti je uvedený
XX. X. XXXX. V rozpise fakturovanej sumy je uvedené: fakturované podľa vyhlášky 240/90 Zb., 163/2002
Z.z. a 655/2004 Z.z. advokátskej tarify. Fakturované sú úkony právnej služby, režijný paušál a DPH 19 %.

Ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. X Y. XX/XXXX, dňa XX. X. XXXX
žalovaný zastúpený žalobcom podal na súd návrh o vyslovenie neplatnosti odvolania a náhradu
mzdy. Na čl. 4 spisu sa nachádza listinný dôkaz - splnomocnenie, ktorým žalovaný dňa X. X. XXXX
splnomocnil žalobcu na zastupovanie v tomto konaní. Z textu splnomocnenia vyplýva, že podpísaný
žalovaný deklaruje, že vie, že podľa zmluvy o poskytnutí právnej pomoci patrí žalobcovi odmena za
toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času a žalovaný je povinný ju zaplatiť,
kedykoľvek mu bude vyúčtovaná. Ďalej z tohto spisu vyplýva, žalobca žalovaného od podania žaloby
až do právoplatného skončenia veci zastupoval a podával za neho procesné návrhy návrh na rozšírenie
okruhu účastníkov na strane žalovaného, osobná účasť na pojednávaní dňa X. X. XXXX, návrh na
pripustenie zmeny účastníkov na strane žalovaného, osobná účasť na pojednávaní konanom dňa XX.
X. XXXX, XX. XX. XXXX, osobná účasť na pojednávaní konanom dňa XX. X. XXXX, podanie odvolania
proti uzneseniu vo výroku v o náhrade trov konania, podanie odvolania proti rozsudku, osobná účasť na
pojednávaní pred odvolacím súdom dňa XX. X. XXXX, atď.). Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa XX.X.XXXX, č.k. X Y. XX/XX - 140, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa X.X.XXXX.

Ako to vyplýva z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp.zn. XX Y. XX/XXXX, aj v tomto
konaní žalobca žalovaného zastupoval počas celého konania (písomné stanovisko dňa XX. X. XXXX,
osobná účasť na pojednávaniach konaných dňa XX. X. XXXX, XX. X. 2005, podanie odvolania proti
rozsudku, osobná účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa X. XX. XXXX). Rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa XX. XX. XXXX, č.k. X Y., ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa
nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa XX. X. XXXX.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 24, ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( ďalej len zákon o advokácii) v platnom znení, advokát
poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať na ne primeraný preddavok.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom
a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 83 zákona o advokácii, podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia ustanoví
všeobecný záväzný právny predpis, ktoré vydá ministerstvo.

Takýmto všeobecným záväzným právnym predpisom v čase trvania právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania bola vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátom za poskytovanie právnych služieb.

Podľa §2, ods. 1 citovanej vyhlášky, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát
dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s
dobrými mravmi.

Podľa §2, ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta
sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.

Podľa §5, ods. 1 a ods. 2 citovanej vyhlášky, zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne
vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c)
podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou
sadzbou tarifnej odmeny. Spôsoby určenia odmeny podľa odseku 1 môžu byť kombinované.

Podľa § 731 Občianskeho zákonníka, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o
zániku plnomocenstva (§ 33 b).

Podľa § 33b, ods. 1 , písm. a) Občianskeho zákonníka , plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu, na
ktorý bolo obmedzené.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym z
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Ako to vyplýva z obsahu pripojených spisov a zhodných tvrdení účastníkov konania, žalobca (advokát)
zastupoval žalovaného (klienta) v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde v Prešove o určenie
neplatnosti odvolania s príslušenstvom (X Y. XX/XXXX a o náhradu mzdy (XX Y. XX/XXXX). Napriek
absencii písomnej zmluvy o právnom zastúpení (bod IV. listinného dôkazu predložený žalobcom, ktorý
sa nachádza na čl. 57 z dôvodu jeho neurčitosti nemožno považovať za takúto zmluvu) súd ustálil,
že účastníci konania uzatvorili ústne príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka,
na základe ktorej žalobca ako advokát poskytol žalovanému právne služby formou zastupovania v
predmetných konaniach. Okolnosť, že žalovaný udelil žalobcovi viacero plnomocenstiev, nemení nič na
tom, že žalobca stále konal v medziach príkazu založeného ústnou dohodou o poskytovaní právnych
služieb. Plnomocenstvo je jen jednostranným právnym úkonom príkazcu, ktorým príkazník preukazuje
oprávnenie konať v mene príkazcu ( porovnaj Rozsudok NS ČR, sp.zn. 33 Cdo 1475/2008).

Zmluva (dohoda) o poskytovaní právnych služieb má charakter príkaznej zmluvy v zmysle § 724 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi odmenu za riadne a včasné
vykonanie uvedenej činnosti, nie za výsledok, ktorý mal byť v konaní dosiahnutý. Odmena advokáta,
ktorý poskytuje právne služby za odplatu sa riadi buď dohodou s klientom a v prípade jej neexistencie
tarifnou odmenou. Právo na odmenu je majetkové právo v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. V záväzkovom právnom vzťahu založenom
zmluvou o poskytovaní právnych služieb sú pokiaľ ide o odmenu advokát veriteľom, a klient dlžníkom.

Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne
posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne

vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa právo stalo
nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho - tak
veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba). Actio nata
(inak aj žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov
splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením. V
prípadoch, kde záväzok smeruje k nekonaniu, t.j. ak ide o povinnosť niečo nekonať alebo strpieť, je
actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil svoju povinnosť. Tu začína plynúť premlčacia doba
porušením niektorej z týchto povinností. Splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym
predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom,
možno podľa § 563 Občianskeho zákonníka o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je
povinný splniť dlh prvý deň potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje
dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva
nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Aj v prípadoch, v ktorých čas splnenia nebol
dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba
plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať. I keď začiatok
plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova „mohlo“ a nie „mohol“), nemôže
predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok chápaný ako právna
možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Napr. z
pôžičky vznikne subjektívne právo veriteľa na vrátenie požičanej veci. Nárok na jej vrátenie mu však
vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou (Knapp, V. : Teorie práva, 1. vydání. Praha, C. H.
Beck 1995, str. 197).

Okolnosť, kedy žalobca - pri absencii iného určenia doby plnenia (zákon o advokácii, advokátska
tarifa, ani iný právny predpis dobu plnenia nestanovujú a táto nebola určená ani rozhodnutím) - vyzval
žalovaného na zaplatenie odmeny a učinil ju splatnou (§ 563 Občianskeho zákonníka), nie je z hľadiska
premlčania určujúca. Premlčacia doba totiž začne bežať už deň potom, čo právo na odmenu objektívne
vzniklo, pretože týmto dňom mohol žalobca svoje právo vykonať, t.j. odôvodnene ho uplatniť žalobou
na súde (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
č. R 28/84). Zánik záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní právnych služieb
sa riadi jednak špeciálnym zákonom ( lex specialis zákonom o advokácii), jednak - ak chýba osobitná
úprava - všeobecným právnym predpisom ( lex generalis , ktorým je Občiansky zákonník).

V danom prípade zanikol právny vzťah žalobcu (advokáta) a žalovaného (klienta) splnením, teda tým,
že žalobca príkaz vykonal. Vykonanie činnosti, ku ktorej sa príkazník zaviazal (poskytnutie právnej
pomoc pri uplatňovaní nároku), je spôsobom zániku príkazu, ktorý je upravený všeobecným predpisom
(§ 731, § 33b, ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka). Právo na odmenu vzniklo žalobcovi zánikom
právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní právnych služieb, t. j. splnením. Žalobca objektívne
mohol požiadať žalovaného o zaplatenie odmeny prvý deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudkov
odvolacích súdov (vo veci sp.zn. X Y. XX/XXXX dňa 7. X. XXXX, vo veci sp.zn. XX Y. XX/XXXX dňa
XX. X. XXXX), preto je žalobcom uplatnený nárok zo dňa X. XX. XXXX premlčaný. Z uvedeného dôvodu
súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným a žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo
zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení, súd priznal trovy konania úspešnému žalovanému,
voči ktorému súd žalobu zamietol. Pri určení výšky trov konania súd vychádzal z vyúčtovania trov
doručeného tunajšiemu súdu žalovaným dňa XX.XX.XXXX, pri dodržaní lehoty na vyúčtovanie určenej
v ustanovení § 151 ods. 1 O.s.p..

Súd priznal žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za
odpor vo výške 164,50 Eur a z náhrady cestovných výdavkov za cestu žalovaného na pojednávanie
konané dňa XX.XX.XXXX, na ktorom sa žalovaný zúčastnil, a to z Mochova v Českej republike
(prechodné bydlisko žalovaného) do Prešova (sídlo súdu) a späť vo výške 504,59 Eur. Súd pritom
vychádzal zo vzdialenosti medzi ulicou Na Rybníčku 332 v Mochove a medzi ulicou Grešova 3 v
Prešove 661 km, čo pri náhrade 0,183 Eur za 1 km predstavuje náhradu vo výške 241,93 Eur. Náhrada
cestovných výdavkov tiež pozostáva z náhrady spotrebovaných pohonných hmôt vo výške 262,66 Eur,

a to pri spotrebe požitého motorového vozidla továrenskej značky BMW 540 uvedenej v technickom
preukaze 10,1 litra na 100 km, vzdialenosti 1322 km (2 x 661 km) a priemernej cene benzínu Natural
98 1,642 Eur za liter. Cestovné náhrady vo výške 241,93 Eur a náhrada za spotrebované pohonné
hmoty spolu predstavujú vyššie uvedenú sumu cestovných výdavkov vo výške 504,59 Eur. Súd pri určení
vzdialenosti aplikoval údaje uverejnené na internetovej stránke https://maps.google.sk, ktorú považuje
z hľadiska jej obsahového zamerania za dôveryhodnú a vychádzal z najkratšej trasy začínajúcej na
ulici Na Rybníčku 332 v Mochove (prechodné bydlisko žalovaného) a končiacej na Grešovej ulici v
Prešove (sídlo tunajšieho súdu), ktorá predstavuje 661 km. O bydlisku žalovaného na uvedenej adrese
svedčí nielen tá skutočnosť, že žalovaný túto adresu bydliska uvádzal vo všetkých svojich podaniach,
ako adresu prechodného bydliska, ale svoj pobyt v Českej republike preukázal aj účasťou na verejnom
zdravotnom poistení kópiou preukazu poistenca (číslo listu 34 súdneho spisu).
Trovy konania žalovaného tak spolu predstavujú sumu 669,09 Eur (164,50 Eur + 504,59 Eur).

Súd ďalej priznal žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v
zmysle §§ 10, 14, 16 a 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“), a to za štyri úkony právnej pomoci (príprava a
prevzatie zastúpenia zo dňa XX.XX.XXXX, podanie vyjadrenia vo veci samej zo dňa XX.XX.XXXX, účasť
na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX) po 111,21 Eur, režijný paušál 4 x 7,81 Eur, teda
spolu 476,08 Eur. Súd žalovanému nepriznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za
ním uplatnený úkon právnej pomoci - porada s klientom v súvislosti s konaním dňa XX.XX.XXXX, nakoľko
právna zástupkyňa žalovaného nepreukázala, že by uvedenú poradu so žalovaným vykonala. Navyše
v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky je v úkone právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, za
ktorý súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia, zahrnutá aj odmena za prvú poradu
s klientom (žalovaným).

Súd ďalej priznal žalovanému náhradu cestovných výdavkov jeho právnej zástupkyne za cestu na
pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX z Mochova v Českej republike do Prešova a späť pri
vzdialenosti 1322 km (jedna cesta pri vzdialenosti 661 km). Vychádzajúc z priemernej spotreby použitého
osobného motorového vozidla SAAB 9-5 GRIFFIN 5D 3.0 LPT uvedenej v technickom preukaze tohto
motorového vozidla 10,6 litra pohonných hmôt na 100 km, vzdialenosti 1322 km a priemernej cene
benzínu Natural 95 1,476 Eur za liter, predstavuje náhrada pohonných hmôt sumu 206,83 Eur a náhrada
za použitie motorového vozidla sumu 241,93 Eur (1322 km x 0,183 eur za km), teda spolu 448,76 Eur.
V rámci cestovných výdavkov súd priznal náhradu nákladov na kúpu diaľničnej známky v hodnote 10,-
Eur, teda cestovné za túto cestu predstavuje sumu 458,76 Eur. Súd tiež priznal žalovanému náhradu
cestovných výdavkov jeho právnej zástupkyne za rovnakú cestu rovnakým motorovým vozidlom na
pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX, pri priemernej cene benzínu Natural 95 1,489 Eur za liter,
čo aplikáciou ostatných nezmenených parametrov výpočtu cestovných výdavkov ako pri ceste na
pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX, vrátane nákladov vo výške 10,- Eur za diaľničnú známku,
predstavuje cestovné za cestu vykonanú dňa XX.XX.XXXX sumu 460,59 Eur. Cestovné výdavky tak
spolu predstavujú sumu 919,35 Eur (458,76 Eur + 460,59 Eur). Súd ďalej žalovanému priznal náhradu
za stratu času jeho právnej zástupkyne v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky, a to za čas strávený cestou zo
Mochova do Prešova a späť na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané dňa XX.XX.XXXX za 30
polhodín po 13,01 Eur (jedna cesta v rozsahu 15 polhodín), teda spolu 390,30 Eur a náhrada za stratu
času pri rovnakej trase za čas strávený cestou na pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX pri aplikácii
rovnakých parametrov výpočtu vo výške 390,30 Eur. Náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu
času tak spolu predstavuje sumu 1.699,95 Eur (390,30 Eur + 390,30 Eur + 919,35 Eur).

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia tak spolu predstavujú sumu 2.176,03 Eur
(odmena a režijný paušál 476,08 Eur + cestovné a náhrada straty času 1.699,95 Eur). Uvedené trovy
konania je žalobca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného.

Pokiaľ sa jedná o postavenie Mgr. Zuzany Círovej, ako hosťujúcej euroadvokátky, súd konštatuje, že Mgr.
Zuzana Círová je občanom Českej republiky, ako členského štátu Európskej únie a zároveň je zapísaná
do zoznamu advokátov Českej advokátskej komory, čo preukázal osvedčením o registrácii. Mgr. Zuzana
Círová tak v zmysle § 31 a nasledujúce zákona č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o advokácii“) spĺňa podmienky pre činnosť euroadvokáta, a teda je oprávnená poskytovať právne
služby na základe profesijného označenia na území Slovenskej republiky ako hosťujúci euroadvokát

v rovnakom postavení, ako advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory v
zmysle zákona o advokácii. Mgr. Zuzana Círová navyše súdu predložila Zmluvu o spolupráci uzavretú
s advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore JUDr. Antonom Bidovským, čím splnila
podmienku v zmysle § 32 zákona o advokácii, hoci súd má za to, že zastupovanie žalovaného v tomto
konaní má charakter dočasného a príležitostného poskytovanie právnych služieb a splnenie ďalších
podmienok v zmysle zákon o advokácii nie je rozumné od tejto hosťujúcej euroadvokátky požadovať (§
31 ods. 4 zákona o advokácii). Preto súd od Mgr. Zuzany Círovej nepožadoval predloženie ďalších listín
v zmysle § 35 zákona o advokácii, pričom súd zdôrazňuje, že tieto listiny nie je hosťujúci euroadvokát
povinný predkladať automaticky, ale len na žiadosť súdu a aj to len vtedy, ak vzniknú pochybnosti o
jeho zákonných predpokladoch na výkon advokácie. Súd však tieto pochybnosti nemá. Z uvedeného
teda vyplýva, že Mgr. Zuzana Círová je ako hosťujúci euroadvokát oprávnená zastupovať žalovaného
v tomto konaní a patrí jej odmena v zmysle vyhlášky za rovnakých podmienok, ako advokátovi podľa
zákona o advokácii.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.