Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/140/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111219383
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111219383.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, W. - Q. W., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom
Škuľavíkom, , so sídlom Veľké Rovné 62, 013 62 proti odporkyni: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX/XX, W. - Q. W., zastúpenej Y. kanceláriou JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o., so
sídlom Dolný Val 11, Žilina, o určenie vlastníckeho práva , takto

r o z h o d o l :

Návrh, aby bolo určené že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom 1 v nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v kat. území Q. W., zapísaných na X. katastra W. na LV č. XXXX ako KN C parcela č.
XXX/XX - záhrady o výmere XXX m2, KN C parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX spolu s domom č.s. XXX, zapísané pod poradovým číslom 2 sa v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 15.10.2010 podal návrh, aby bolo vyporiadené bezpodielové spoluvlastníctvo

účastníkov konania.

Navrhovateľ dňa 11.3.2011 zmenil návrh na začatie konania a žiadal, aby mimo vyporiadanie BSM
bolo určené, že je podielovým spoluvlastníkom 1 v nehnuteľnostiach, pozemky parcelné čísla KN C
138/15 a 138/35 spolu s domom č.s. XXX , tak ako sú zapísané na LV č. XXXX kat. územie Q. W..
Uznesením Okresného súdu Žilina 27 C/217/2010-67 zo dňa 4.5.2011 bola pripustená zmena návrhu a
zároveň konanie o určenie, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností

bolo vylúčené na samostatné konanie.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na LV č. XXXX sú ako bezpodieloví spoluvlastníci 1 nehnuteľností
zapísaní účastníci konania a titul nadobudnutia sa uvádza kúpna zmluva V 769/97. Tieto nehnuteľnosti
ale nepatria do BSM, pretože boli zakúpené z finančných prostriedkov, ktoré darovali rodičia
navrhovateľa Ivan F. a jeho manželka P. rod. E. tak navrhovateľovi ako aj jeho sestre, ktorá je podielovou
spoluvlastníčkou polovice predmetných nehnuteľností.

E. sa písomne k predmetu konania nevyjadrila.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov a svedkov Y. T., B. F., G. F., nar.
XX.XX.XXXX, B. F. a G. F., nar. XX.XX.XXXX a oboznámením darovacej zmluvy zo dňa 6.11.1997,spisu Správy katastra Bytča V 769/97 a spisu OS Žilina 27C/217/2010 mal súd zistený nasledovný
skutkový stav:

Podľa spisu Správy katastra Bytča V 769/97 bolo zistené, že dňa 26.11.1997 bola uzavretá kúpna

zmluva, vklad povolený 16.1.1998 pod V 769/97, medzi predávajúcou G.. Y. T. a kupujúcimi 1/ G. F. a
G. F. rod. T. a 2/ L. F.. F. článku II predávajúca predáva kupujúcim G. F. a manželke G. rod. T. a L. F.
dom č.s. XXX, postavený na pozemku parcela č. XXX/XX a pozemky parcelné číslo XXX/XX - zastavaná
plocha o výmere XXX mX a parcelné číslo XXX/XX - záhrada o výmere XXX mX W., zapísané na LV č.
XXXX do spoluvlastníckych podielov tak, že G. F. a manželka G. rod. T. nadobúdajú X a L. F. 1. O. cena

je v čiastke XXX.XXX,- Sk a vyplatili ju kupujúci každý v 1 pri podpísaní kúpnej zmluvy.

Podľa spisu 27 C/217/2010 a tam predloženého výpisu z LV č. XXXX kat. územie Q. W. bolo zistené,
že sú zapísané parcely registra C parcelné číslo XXX/XX - záhrady o výmere XXX mX a parcelné číslo
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavba č.s. XXX - dom postavený na parcele
č. XXX/XX a ako spolu vlastníci sú zapísaní v X účastníci konania a v X L. F. a u obidvoch sa uvádza
titul nadobudnutia kúpna zmluva V XXX/XX.

F. písomnej darovacej zmluvy zo dňa 6.11.1997 bolo zistené, že darcovia G. F. starší a P. F. rod. E.
darovali obdarovaným G. F. a L. F. svojim deťom každému po XXX.XXX,- Sk. V článku II sa uvádza, že
darcovia darujú obdarovaným finančnú hotovosť, a to každému z nich po 500.000,- Sk za účelom kúpny
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Veľká W., dom č.s. XXX a pozemky parcelné číslo XXX/
XX a 138/35. Obdarovaní od svojich rodičov dar opísaný v bode 2 zmluvy s vďakou prijímajú.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že nadobudol nehnuteľnosti podľa uvedenej kúpnej zmluvy
V 769/97 v podiele 1 a druhú polovicu nadobudla jeho sestra L.á. Peniaze na zaplatenie kúpnej ceny
dal jemu a takisto aj sestre otec. Pri podpise zmluvy bol prítomný otec, navrhovateľ a jeho sestra a
nebola tam ani odporkyňa a ani predávajúca a pri tomto podpise dal každému, tak navrhovateľovi ako
aj sestre otec po 500.000,- Sk. Z týchto peňazí bola časť ktorá zodpovedala kúpnej cene odovzdaná

advokátovi ,u ktorého sa zmluva podpisovala, a tento vyplatil kúpnu cenu predávajúcej a zostávajúca
časť peňazí bola odovzdaná navrhovateľovi a jeho sestre, ktorí ich obaja prevzali a z peňazí financoval
navrhovateľ práce na rodinnom dome. Zo žiadnych iných peňazí, mimo tých ktoré daroval otec, nebola
zaplatená kúpna cena predávajúcej. Odporkyňa podpísala zmluvu až doma. Na otázku prečo v kúpnej
zmluve je uvedená aj odporkyňa ako kupujúca navrhovateľ uviedol, že to bolo z toho dôvodu aby aj

odporkyňa niečo mala a aby nebola tak bokom a aby sa necítila odstrčená.

V konaní 27C/217/2010 o vyporiadanie BSM na pojednávaní 11.3.2011 navrhovateľ taktiež uviedol, že
peniaze na rodinný dom poskytli jeho rodičia, ktorí mu obaja dávali peniaze a zmluva bola podpísaná v
Bytčizaprítomnostinavrhovateľaajehootca.Odporkyňazmluvupodpísaladomaasestranavrhovateľa,
ktorá žije v Anglicku, tiež zmluvu podpisovala doma. Otec vtedy doniesol peniaze v obálke a išlo asi o

sumu 950,000,- Sk a tieto peniaze odovzdal predávajúcej. Pokiaľ ide o to, že na zmluve je napísaná
ako kupujúca aj odporkyňa, tak vlastne rodičia vychádzali z toho že keď sú manželia, tak by tam mali
byť napísaní obidvaja. Uviedol navrhovateľ, že sa nevie presnejšie vyjadriť prečo nebola uzavretá
zmluva s rodičmi, ktorí by potom dom darovali navrhovateľovi, alebo prečo nebol na zmluve ako kupujúci
uvedený len navrhovateľ. Tieto peniaze na kúpnu cenu boli darované obidvoma rodičmi výlučne len

navrhovateľovi. Táto suma bola asi 950.000,- Sk a išlo o celú kúpnu cenu, a to aj vrátane podielu sestry
navrhovateľa. Takýto postup bol pri uzavretí zmluvy o nadobudnutí rodinného domu ako aj obidvoch
pozemkov, tak ako je predmet konania.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bola uzavretá kúpna zmluva a túto ona podpísala dodatočne
doma. Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny, tak účastníci nemali finančné prostriedky a išlo o pôžičku od

otca navrhovateľa. Pretože mali záujem o vlastné bývanie v rodinnom dome, tak navrhovateľ uvádzal
že tu bola dohoda s jeho otcom, že bude dostávať menej peňazí na výplatu a otec navrhovateľa bude
odkladať peniaze pre účastníkov a keď sa vyskytne nehnuteľnosť, tak peniaze ktoré otec navrhovateľa
sporil,budúpoužiténakúpudomu.Odporkyňastakýmtoriešenímsúhlasila.Nebola tuuzavretádohodao nejakej konkrétnej sume, ktorú mal mesačne odkladať otec navrhovateľa a o ktorú malo byť menej
vyplácané navrhovateľovi v mzde, pretože navrhovateľ u svojho otca pracoval. Kúpnu cenu skutočne
zaplatil otec navrhovateľa. Odporkyňa pri podpise zmluvy nebola a vie, že to vybavoval navrhovateľ so

svojím otcom. Navrhovateľ uviedol toľko, že predávajúcej bola zaplatená suma spolu 900.000,- Sk aj
keď vie odporkyňa o tom, že v písomnom vyhotovení zmluvy je uvedená nižšia suma. Tieto peniaze
skutočne vyplatil predávajúcej otec navrhovateľa. Odporkyňa uvádzala že išlo o pôžičku pre obidvoch
účastníkov, tak pre ňu ako aj pre navrhovateľa. Nikdy sa ale neuvádzalo, ani medzi účastníkmi a ani za
prítomnosti rodičov navrhovateľa nič o pôžičke ani nič o dare a vôbec sa nerozprávali o týchto peniazoch,

ktoré poskytol otec navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny na nadobudnutie nehnuteľnosti. Taktiež
uvádzala, že keď po materskej dovolenke nastúpila do práce u otca navrhovateľa, tak by mala dostávať
vyššiu mzdu, ale dostávala menej, a teda z tohto už vplýva že otec navrhovateľa si nechával peniaze
ako vrátenie pôžičky. Nebola tu žiadna takáto dohoda o vyplácaní nižšej mzdy odporkyni ani o splácaní
pôžičky. Nebola uzavretá žiadna ústna alebo písomná zmluva o pôžičke medzi účastníkmi a rodičmi
navrhovateľa a odporkyňa nevie o tom, že by takúto zmluvu uzavrel samotný navrhovateľ. Uviedla ďalej,

že nebola uzavretá ani žiadna darovacia zmluva medzi odporkyňou a otcom navrhovateľa a nevie o tom
že by bola darovacia zmluva medzi otcom navrhovateľa a samotným navrhovateľom.

Vo svojej výpovedi v konaní 27 C/217/2010 dňa 11.3.2011 uviedla totožné skutočnosti o poberaní nižšej
mzdy a ďalej potvrdila, že vie od navrhovateľa že jeho rodičia dali peniaze vo výške 900.000,- Sk na
kúpu nehnuteľností, a to v celosti tak pre účastníkov ako aj pre sestru navrhovateľa a zaplatili celú kúpnu

cenu. S rodičmi navrhovateľa sa odporkyňa o týchto peniazoch nikdy nerozprávala. Zmluvu podpisovala
doma. Navrhovateľ vtedy povedal, že otec kúpil nehnuteľnosť a nič neuvádzal, že by malo ísť o dar
peňazí výlučne len pre navrhovateľa a odporkyňa vychádzalo z toho že sú manželia, a teda je to pre
obidvoch. Uviedla, že obaja účastníci sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci a vychádza z toho,
že peniaze boli darované rodičmi navrhovateľa pre oboch účastníkov konania.

Svedok G. F., nar. XX.XX.XXXX - otec navrhovateľa uviedol, že ako vyplýva aj z predloženej darovacej
zmluvy zo dňa 6.11.1997, tak daroval svojmu synovi, teda navrhovateľovi, a svojej dcére každému po
500.000,- Sk na kúpu nehnuteľností. Odporkyni žiadnu sumu nedaroval. Tieto peniaze boli použité na
zaplatenie kúpnej ceny pre predávajúcu. Ďalej uviedol, že 500.000,- Sk pre každého zo svojich detí
boli darované doma u svedka a boli tam obaja prítomní, tak navrhovateľ ako aj jeho sestra a bola

prítomná aj manželka svedka. Pri podpise darovacej zmluvy 6.11.1997 boli peniaze odovzdané dcére
aj synovi. Tieto peniaze asi boli vybrané predtým ako boli odovzdané obdarovaným. Bližšie si na toto
už nespomína, ale vie že peniaze na tento účel boli doma nachystané. Obaja, navrhovateľ ako aj jeho
sestra, si peniaze so sebou zobrali. Peniaze boli poskytnuté na taký účel, aby bol kúpený dom , tak
ako je predmet konania.

V konaní 27C/217/2010 na pojednávaní 4.5.2011 svedok uviedol, že celú zmluvu V 769/97 pripravoval
on sám, a to našiel aj predávajúcu a bol aj u advokáta a aj vyplatil kúpnu cenu. Účastníci nemali kde
bývať a svedok spolu s manželkou nazbierali peniaze a išlo o ich spoločné peniaze a rozhodli sa že
zabezpečia obidve deti tak, že polovica nehnuteľnosti bude synova a polovica bude dcéry L.. Svedok
našiel aj predávajúcu a bol aj prítomný pri napísaní zmluvy a bola tam vtedy predávajúca a navrhovateľ.

Nebola tam ani odporkyňa a ani dcéra Gabriela. Odporkyňa ani nevedela o tom že aká je cena a o
zmluve sa dozvedela až vtedy, keď bola táto uzavretá. Vtedy u advokáta vyplatil svedok celú kúpnu
cenu 587.814, Sk a tieto peniaze prevzala predávajúca. Ešte chcel že dá synovi, teda navrhovateľovi a
dcére každému pol milióna a chcel doplatiť teda synovi aj ďalšie peniaze do celkovej sumy 500.000,-
Sk na prerobenie rodinného domu, ale syn to odmietol a peniaze do celej sumy 500.000,- Sk neprevzal,

ktoré mu chcel dať navrhovateľ. V zmluve je napísaná aj odporkyňa, a to z dôvodu že keď sa rozprávali
u advokáta pri písaní zmluvy, tak sa vyjadril svedok že to dá aj odporkyni, aby sa odporkyňa necítila ako
také chúďa medzi nimi. Vychádzala z toho, že v minulosti takto isto postupovali aj rodičia svedka, ktorí
tiež keď prevádzali nehnuteľnosti, tak to dali na svedka ako aj na jeho manželku a z týchto dôvodov je
v zmluve napísaná aj odporkyňa. So synom sa dohodli tak, že tento neprijme peniaze ktoré mu chcel

dať svedok, ale že prijme materiál a toto sa aj skutočne stalo, a tak na prerobenie rodinného domu mal
navrhovateľ materiál od svedka. Ďalej uvádzal svedok, že potvrdzuje že dom patrí aj neveste a patrí
jej tam čiastka, ako vyplýva zo zmluvy s tým, že priamo svedok ju v zmluve uviedol. O darovaní peňazí
navrhovateľovi a jeho sestre vedela aj manželka svedka a nevedela, že v kúpnej zmluve je uvedenáaj odporkyňa. Peniaze na kúpnu cenu boli darované výlučne len navrhovateľovi a dcéra svedka. Tieto
peniaze neboli darované odporkyni.

Na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka o odovzdaní predmetných finančných prostriedkov a

ich výške, koľko bolo darované navrhovateľovi a kde a kedy, svedok uviedol že keď dával doma peniaze
navrhovateľovi a jeho sestre, tak títo dvaja peniaze prevzali, ale nechali ich u svedka doma a peniaze boli
pripravené na kúpu rodinného domu. Potom keď išiel k advokátovi tak svedok peniaze zobral a vyplatil
sumu milión Sk predávajúcej, aj keď v zmluve je uvedená suma 587.814,- Sk, tak vyplatil celý milión.
Pokiaľ ide o tom, že syn mal odmietnuť prevziať ďalšie peniaze do 500.000,- Sk, tak skutočne tieto

neprevzal, a to len z toho dôvodu že prevzal materiál. Na odstránenie rozporov vo výpovediach, a to
že navrhovateľ odmietol prevziať peniaze do celkovej sumy 500.000,- Sk, a to čo uvádzal v ďalšej časti
výpovedi svedok, že celá suma 500.000,- Sk bola spotrebovaná, tak svedok sa vyjadril že na materiál
išlo o ďalšiu sumu 500.000,- Sk .

Svedok Y. T. - brat odporkyne uviedol, že sa nevie vôbec vyjadriť k zmluve o nadobudnutí nehnuteľností,
dom č.s. XXX a pozemkov a nevie sa vyjadriť ani k kúpnej cene. Na otázku kto kúpil dom, svedok

označil navrhovateľa a na jeho otázku či to neboli rodičia svedok uviedol, že to bolo spoločné s tým, že
pod pojmom spoločné myslí odporkyňu s navrhovateľom. Na otázku, aby svedok sa vyjadril k tomu kto
dal peniaze na dom, tak uviedol že to bol otec navrhovateľa a nevie či peniaze dal alebo požičal.

X.B.F.-sestraodporkyneuviedla,žedomkúpilotecnavrhovateľaataktosatodozvedelaododporkyne.
Táto nehovorila podrobnosti ani presnú sumu peňazí, ani aká bola dohoda a nič bližšie k nadobudnutiu

nehnuteľnosti uviesť nevie. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, tak spomínala sa suma 500.000,- Sk. Nevie
kto fyzicky zaplatil kúpnu cenu.

Svedok G. F. - syn účastníkov uviedol, že dom č. XXX kúpil jeho starý otec G. F. a svedok sa nevie
vyjadriť koľko stál tento dom, lebo vtedy mal asi X rokov. Nikdy jeho starý otec nič nespomínal o pôžičke
na kúpu domu.

X. B. F. - syn účastníkov uviedol, že dom kúpil otcov otec a svedok ďalej uvádzal, že starý otec
G. F. požičal peniaze obom rodičom, a to požičal na kúpu domu, ktorý stál okolo XXX.XXX,- Sk až
900.000,- Sk. Nič bližšie ohľadne vrátenie peňazí nevie. Taktiež sa vyjadroval k vyplácaniu menších
výplat rodičom, ktorí pracovali u otca navrhovateľa. O pôžičke vie od oboch rodičov a so starým otcom o
pôžičke sa nerozprával. Starý otec len toľko dávno spomínal, že dal peniaze na kúpu domu, hovoril tak,

že peniaze dal obom rodičom. Svedok ďalej uvádza, že otec povedal že starý otec dal spoločne obom
peniaze. Ďalej svedok uvádzal, že starý otec spomínal že vlastne kúpil dom. Ďalej svedok uviedol, že
starý otec to povedal tak, že dom kúpil a obaja rodičia ale mali peniaze za kúpu domu vrátiť starému
otcovi. Starý otec to rozprával možno pred 5. až 6. rokmi.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia svojej osobnej potrebe

alebo výkonu povolenia len jednému z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súdosvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,

alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel
k takému záveru, že nebolo v konaní preukázané, tak ako uvádzal navrhovateľ že je podielovým
spoluvlastníkom 1 nehnuteľností kat.. zapísané na LV č. 1085 dom č.s. XXX a pozemky parcelné číslo
XXX/XX a XXX/XX, ale naopak, bolo preukázané že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov konania, a tak návrh o určenie, že podielovým spoluvlastníkom 1 je
výlučne navrhovateľ bol zamietnutý . Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa
ktorej v prípade ak kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z
manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto
nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, práve táto vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia,
či nehnuteľnosti patria, alebo nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva . ( rozhodnutia NS SR

ČR 22 Cdo 1658/98, 22 Cdo 1461/2006). Ak manželia písomnou a registrovanou kúpnou zmluvou
ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov
rodičov žalovaného ( teda rodičmi žalovaného za obidvoch účastníkov), nemožno dôjsť k inému
záveru, než že označené nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel sám žalovaný alebo jeho rodičia, a tak
nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva buď žalovaný, alebo jeho rodičia ( rozsudok NS ČR
22 Cdo 1659/2000).

V konaní napriek vyššie uvedeným rozporom vo výpovediach bolo preukázané, že kúpnu zmluvu V
769/97, ktorá bola uzavretá dňa 26.11.1997 ak kupujúci podielu 1 uzavreli obaja účastníci konania.

Na základe svedeckých výpovedí bolo ďalej preukázané, že finančné prostriedky na kúpu týchto
nehnuteľností poskytli rodičia navrhovateľa, a to konkrétne otec navrhovateľa vyplatil kúpnu cenu. Tieto
skutočnosti nepoprela ani odporkyňa, ktorá taktiež uviedla že na kúpu týchto nehnuteľností finančné
prostriedky poskytli rodičia navrhovateľa a ani sčasti kúpna cena nebola vyplatená zo spoločných
prostriedkov účastníkov konania. Spor medzi účastníkmi bol len v tom, či išlo o darovanie peňazí

výlučne len navrhovateľovi, alebo obom účastníkom konania alebo či išlo o pôžičku. Nesporné ale bolo,
že peniaze boli vyplatené otcom navrhovateľa predávajúcej a išlo o spoločné prostriedky rodičov
navrhovateľa, z ktorých bola zaplatená kúpna cena. Zároveň oboznámením písomnej registrovanej
kúpnej zmluvy bolo nesporne preukázané, že obaja účastníci ako kupujúci prejavili zhodnú vôľu
nadobudnúť označené nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva. Túto skutočnosť potvrdili vo

svojich výpovediach tak navrhovateľ ako aj jeho otec ako svedok s tým, že navrhovateľ výslovne uviedol
na otázku prečo v zmluve je uvedená aj odporkyňa, keď tvrdí že nehnuteľnosti nadobudol sám, že to bolo
z dôvodu aby aj odporkyňa niečo mala. Jeho otec vo svojej svedeckej výpovedi v konaní o vyporiadanie
BSM 27 C 217/2010 dňa 4.5.2011 výslovne uviedol, že potvrdzuje že dom patrí aj neveste a patrí jej
tam čiastka ako vyplýva zo zmluvy s tým že on sám ju uviedol v tejto zmluve. Na základe takto

vykonaného dokazovania nesporne bolo preukázané, že účastníci prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť
predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, a tak bez ohľadu na to že kúpna cena
bola zaplatená z finančných prostriedkov rodičov navrhovateľa nemožno tu dôjsť k inému záveru než že
tieto nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tak, ako to vyplýva
z ustálenej súdnej judikatúry.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže navrhovateľ nepreukázal že on sám je
podielovým spoluvlastníkom 1 predmetných nehnuteľností kat. územie Veľká Bytča, zapísané na LV č.
XXXX KN C parcela č. XXX/XX - záhrady o výmere XXX mX, KN C parcela č. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 spolu s domom č.s. XXX, ale bolo preukázané že uvedené
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania tak, ako sú aj zapísané na

správe katastra na LV č. XXXX, tak bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.Podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 26.6.2013

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňaZa správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka