Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/131/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611010364
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1611010364.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému Ing. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.06.2013 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Ing. Z. S., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom P. č. XX

sa uznáva vinným,
že

pod zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov operáciami na finančnom trhu, vylákal od
poškodeného L. D., bytom K. č. XXXX/XX A., sumu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 Eur), na základe
mandátnej zmluvy, uzatvorenej dňa 20.01.2004 v A. na K. ul. č. XXXX/XX, ktorou sa mu zaviazal túto
sumu vrátiť s 20 % zhodnotením do dňa 20.01.2005 uvádzajúc tiež, že v prípade nepredvídateľných
okolností bude istina poškodenému vo výške 500.000,- Sk vyplatená z účtu XXXXXXXXXX/XXXX
vedeného v J. banke, a.s., i keď v čase uzatvorenia zmluvy a ani neskôr nemal na tomto účte dostatočné
finančné prostriedky, pričom s predmetnou sumou žiadne finančné operácie za účelom ich zhodnotenia
nevykonával, použil ich iným nezisteným spôsobom a poškodenému ich nevrátil.

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb..

Za to sa
odsudzuje

podľa § 250 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 18
( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona
č. 1401961 Zb. súd obvinenému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v
trvaní 3 ( tri ) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 29.09.2011 na tunajší súd obžalobu pod č. k.
2Pv 311/08-48 zo dňa 28.09.2011 na Ing. Z. S. (ďalej len „obžalovaný“) pre trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného L. D., svedkov O. D., MUDr.
A. J. a K. D. a prečítaním svedeckej výpovede L. D. z prípravného konania, oboznámením sa s ostaným
obsahom spisu najmä dokladmi z č.l. 34-61, dokumentami doloženými MUDr. J. z č.l. 94-106, dokladmi
od exekútorov, výpismi z účtov, spisovým materiálom OO PZ Brezno, posudkami a odpisom registra
trestov a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyslovil, že sa necíti byť vinným. Vo svojej výpovedi uviedol,
že jedného dňa ho oslovil jeho príbuzný pán D., či by mu nevedel poradiť, ako by mohol zhodnotiť
sumu 500.000 Sk, a nakoľko v tom čase podnikal v komunite nafta, ktorú vozil z Ruska, ponúkol mu,
že mu peniaze v priebehu jedného roka zhodnotí o 20%. Poškodený s tým súhlasil a na základe
mandátnej zmluvy mu odovzdal sumu 500.000 Sk, ktorú použil na financovanie režijných nákladov
firmy. Obžalovaný ďalej uviedol, že v priebehu roka sa objavili problémy s vybavením úveru na nákup
ďalšej zásielky nafty a vybavenie tohto úveru sa pretiahlo až do roku 2005, t.j. po termíne, kedy mal
obžalovaný vyplatiť poškodenému zhodnotený obnos. Obžalovaný tiež uviedol, že o týchto problémoch
poškodenému povedal, pričom jeho postoj bol taký, že si počká na vrátenie peňazí v neskoršom termíne.
Na presnom neskoršom termíne sa nedohodli. Obžalovaný tiež vypovedal, že ďalšie zásielky nafty v
roku 2005 doviezli na základe predplaty spoločnosti Petrochema Dubová, ktorá im túto sumu poskytla
na základe bankovej garancie v J.. Prvá zásielka prišla v hodnote 510.000 dolárov a museli ju odovzdať
Petrocheme Dubová a ďalšia zásielka v hodnote 530.000 dolárov im z Ruska nebola dodaná, napriek
tomu, že platbu do Ruska poukázali. Obžalovaný uviedol, že sa im tieto peniaze z Ruska nepodarilo
vymôcť a jeho spoločnosť A., s.r.o. sa v dôsledku toho dostala do úpadku, bola voči nim vedená
exekúcia a on sám zostal bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Obžalovaný uviedol, že z týchto
dôvodov poškodenému peniaze nevrátil aj keď má záujem mu ich vrátiť, ihneď ako bude môcť. Na
otázku prokuratúry obžalovaný odpovedal, že jeho spoločnosť A., s.r.o. fungovala asi od roku 2001
a predmetom jej činnosti bola reklamná sprostredkovateľská a obchodná činnosť. S obchodovaním
s naftou začal až v roku 2005, kedy zaslali prvé faktúry, avšak pripravoval sa nato už rok predtým.
Obžalovaný uviedol, že poškodenému hovoril, že by mu vedel na obchode s naftou zhodnotiť peniaze.
Od roku 2001 do roku 2004 nedosahoval v podnikaná žiadne výrazné obchodné výsledky, nakupoval
a predával rôzny tovar, napr. cukrovinky, robil reklamné predmety a tabule pre rôzne firmy. V roku
2003 -2004 dosahoval na konci roka zisk približne 4.000 eur. Zhodnotenie peňazí poškodenému sľúbil,
nakoľko z Petrochemy Dubová mal dohodnutý odber nafty za určitú cenu a v Rusku mal dohodnutú
nákupnú cenu a na základe toho si vedel vyrátať zisk. Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou
bol kalkulovaný približne na 100.000 dolárov. Obžalovaný nevedel vysvetliť prečo mandátnu zmluvu
uzatvoril na seba ako na fyzickú osobu a nie na spoločnosť. Peniaze použil na režijné náklady firmy aj
keď to bolo v rozpore s touto zmluvu. Obžalovaný uviedol, že toto urobil preto, že nerozlišoval medzi
týmito peniazmi a jeho peniazmi. Rovnako obžalovaný nevedel uviesť koľko peňazí mal na svojom
účte v čase podpisu mandátnej zmluvy. Na prvej zásielke nafty zarobili približne 110.000 amerických
dolárov, to bolo v decembri roku 2005 a tieto peniaze obratom použili na nákup ďalšej nafty, ktorá im
však dodaná nebola. Obžalovaný uviedol, že toto bol dôvod prečo poškodenému nevyplatil peniaze. S
poškodeným o tejto skutočnosti komunikoval a tento súhlasil, že počká s vyplatením peňazí. Tiež uviedol,
že si nepamätá, že by v tom čase mal od niekoho požičanú ďalšiu takúto vysokú sumu. Na otázku
zást. poškodeného obžalovaný uviedol, že peniaze od poškodeného boli vložené do účtovníctva firmy
v niekoľkých čiastkach, ako pôžička, alebo pôžička pre firmu, bolo to približne 450.000 Sk. Zvyšnú časť
použil na zaplatenie režijných nákladov a tieto zaevidoval ako výdaje firmy. Obžalovaný vypovedal, že z
týchto pôžičiek nevie, či mu firma niečo vrátila, a on a spoločník z firmy vytiahli peniaze na platy a režijné
náklady. Ďalej na otázku obhajcu obžalovaný odpovedal, že obchody s naftou plánoval realizovať čo
najdlhšie, zmluvy boli podpísané na jeden rok. Podľa dohody malo každý mesiac chodiť 1000 ton nafty,
ktorú by odoberala Petrochema Dubová a na každej dodávke mal byť zisk od 750.000 do 1.500.000
Sk. Keďže druhá zásielka nebola dodaná, nebol dosiahnutý predpokladaný zisk a neuspokojená zostala
ja Petrochema Dubová, ktorá im aj na druhú zásielku poskytla platbu 500.000 dolárov. Obžalovaný vo
svojej výpovedi uviedol, že poškodený na jar roku 2006 začal voči nemu vymáhať pohľadávku, nakoľko

mal od neho informáciu, že z ďalšieho obchodu nič nebude. Na otázku samosudcu obžalovaný uviedol,
že pokiaľ je v mandátnej zmluve uvedené, že v prípade nepredvídateľných okolností bude poškodenému
vyplatená istina z účtu vedeného v J., myslel to tak, že na tento účet bude ukladať zisk z obchodnej
spoločnosti a to, čo najviac. V čase podpisu mandátnej zmluvy na tomto účte neboli žiadne finančné
prostriedky, ani neskôr tam finančné prostriedky neboli.
Na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal poškodený L. D., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v čase
keď predával rodičovský dom v obci P. sa stretol s obžalovaným, ktorý sa ponúkol, že mu pomôže
pri jeho ohodnotení. Vtedy mu spomínal, že má uložené peniaze na 25 percentný úrok. Poškodený
nevedel, kde to mal mať uložené a ani sa ho na to nepýtal. Keďže sa mu to zdal byť výhodný úrok
tak ho oslovil, či by mu nemohol tiež uložiť peniaze na tento úrok. Poškodený uviedol, že obžalovaný
ho najprv dva krát odmietol a súhlasil až na tretí krát, keď mu povedal, že má peniaze. Hovoril, že
peniaze dá nejakej zahraničnej stavebnej firme, a keď sa ho poškodený pýtal, či je to bezpečné, tak
mu povedal, že áno, že aj on tam má uložené peniaze. Následne podpísali zmluvu a on mu odovzdal
peniaze v dvoch splátkach. V mandátnej zmluve bolo zahrnuté, že ak by sa niečo stalo s peniazmi, tak
budú vyplatené z účtu, ktorý je tam uvedený. Poškodený nevedel, kde obžalovaný v tom čase pracoval,
ani čo robil, vedel, že predtým pracoval v rozvojovej a investičnej banke. Poškodený vo svojej výpovedi
uviedol, že obžalovaný mu spomínal, že obchoduje s ropou a že mu v Čiernej nad Tisou visí vlak. Tiež
spomínal, že čaká na peniaze z Ruska. Poškodený uviedol, že obžalovanému dôveroval a nestaral sa
kam dá peniaze, ktoré mu dal. Po roku, keď ho urgoval s vrátením peňazí, tak mu obžalovaný povedal,
že peniaze mu prišli v amerických dolároch, a že ich musí zameniť. Keď ho opätovne urgoval, tak mu
sľúbil, že za každý mesiac omeškania mu vyplatí na vyše sumu 10.000 Sk. Toto trvalo až do mája
2005, kedy poškodený podal návrh na začatie občianskeho súdneho konania. Potom ho už neurgoval,
prestalo ho to baviť. Poškodený si nespomínal, či mal obžalovaný nejakú spoločnosť, peniaze mu mal
vyplatiť podľa zmluvy v lehote jedného roka. Na otázku zástupcu poškodeného poškodený odpovedal,
že nevie, či to, že obžalovaný obchoduje s naftou mu povedal pre uzatvorením mandátnej zmluvy alebo
až potom. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu nepovedal, že peniaze použije na režijné náklady jeho firmy.
Keď mu obžalovaný peniaze včas nevyplatil, tak mu nedával žiaden náhradný termín na ich vyplatenie,
ale ho stále urgoval. Poškodený tiež vo svojej výpovedi uviedol, že vie, že obžalovaný má ďalšie dlžoby.
Peniaze dlhoval MUDr. J. a A. z P., ktorý ho dal do exekúcie, v rámci ktorej mu bol exekuovaný dom.
Poškodený tiež povedal, že pred odpisom zmluvy nevedel, že má dlžoby. Toto sa dozvedel až potom,
keď sa o to začal viac zaujímať.
Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi poškodeného a uviedol, že nikdy nemal stavebnú firmu, i keď je
pravda, že v minulosti pre firmu, ktorú mal s T. A. stavala iná firma hotel. Nikdy však poškodenému
nehovoril, že peniaze dá do stavebnej firmy. K tomu sa vyjadril poškodený, že už si to celé presne
nepamätá.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka O. D., ktorý bol spolu s obžalovaným spoločníkom vo
firme A., s.r.o.. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy koncom roka 2004 a začiatkom roka
2005 dostal ponuku na dovoz nafty z Minska v Bielorusku. K tomu obchodu potreboval, aby to bolo
zastrešené firmou, a nakoľko vedel, že obžalovaný bol majiteľom spoločnosti A., s.r.o., tak ho oslovil
a dohodli sa na spolupráci. Svedok ďalej uviedol, že ešte predtým ako oficiálne vstúpil do spoločnosti
spoločne začali robiť prípravu na tento obchod. Toto bolo dá sa povedať v roku 2005 a prvá dodávka
nafty sa uskutočnila koncom roka 2005 v množstve 1000 ton. Druhá dodávka už nedošla napriek tomu,
že platba bola vopred poukázaná. Na platbu im poskytla finančné prostriedky Petrochema Dubová, ktorá
im peniaze poukázala na účet, a oni ich potom poukázali do Moskvy, kde mala sídlo spoločnosť, s ktorou
obchodovali. K dodávke nafty však neprišlo. Toto bolo pre firmu likvidujúce, ešte pol roka sa snažili o
dodanie nafty, pričom rokovali s ruskou spoločnosťou, toto sa im už však nepodarilo. Nakoľko zostali
úplne bez peňazí požičiavali si od rôznych známych, kto ako mohol. Svedok tiež uviedol, že predtým
ako vstúpil do spoločnosti, nevedel akú činnosť obžalovaný vykonáva, on sa s predmetom jeho činnosti
oboznámili len cez obchodný register. S touto firmou robil len jeden obchod s naftou, potom sa rozišli
každý inou cestou, aj keď oficiálne v spoločnosti stále figurujú. Svedok uviedol, že poškodeného nepozná
a vidí ho prvý krát v živote. Tiež uviedol, že s obžalovaným sa zoznámil niekedy v roku 2004 cez pána
K.. Na otázku zást. poškodeného svedok uviedol, že pôžičky si brali ako fyzické osoby a do účtovníctva
firmy ich nedávali. S odstupom času sa už nepamätá aký zisk mali obchodovaním s naftou dosiahnuť.
Svedok MUDr. A. J. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že sa poznal s rodičmi
obžalovaného a vedel o ňom, že pracuje v nejakej bankovej inštitúcii. Nakoľko mali s manželkou
ušetrené nejaké peniaze a chceli ich zhodnotiť, obrátili sa na obžalovaného, aby im poradil. On im
sľúbil, že im peniaze za nejakú dobu zhodnotí. Odovzdali mu sumu presahujúcu 2.000.000,- Sk a
túto mal obžalovaný zhodnoť vykonaním nejakých obchodných transakcií. O tomto podpísali zmluvu

a obžalovaný im na znak serióznosti doložil trvalé príkazy na výber z jeho účtu. Svedok uviedol, že
obžalovaný mal peniaze investovať do nejakých nehnuteľností. Boli dohodnutí, že peniaze im potom, po
nejakej dobe vyplatí zhodnotené. Po uplynutí tejto doby kontaktovali obžalovaného, ktorý najskôr dobu
vyplatenia peňazí posúval a neskôr sa začal zatajovať. Tiež sa snažili realizovať trvalé príkazy, ktoré im
dal obžalovaný, tieto ale neboli ničím kryté a ani neboli ani platnými dokladmi, na základe ktorých by im
banka mohla vyplatiť peniaze z účtu obžalovaného. Tieto peniaze sa snažili od obžalovaného vymáhať
aj prostredníctvom právnej zástupkyne, avšak zistili, že na obžalovaného je vedených viacero exekúcií,
a že peniaze takto dostal od viacerých ľudí napr. od jeho priateľa p. D..
Nakoľko svedok L. D. zomrel dňa 22.03.2013, súd na návrh prokurátora pristúpil k výsluchu jeho
manželky K. D.. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že matka obžalovaného bola jej priateľka a
obžalovaný už trinásť rokov býva u nich v dome bez toho, aby platil nájomné, s výnimkou sumy 500
eur, ktorú im dal minulý rok v máji. S manželom toto trpeli, aby rodičom obžalovaného nepridávali
ďalšie ťažkosti, ale nájomné od neho naďalej pýtali. Svedkyňa uviedla, že po manželovej smrti našla
zmluvu, ktorú uzatvoril obžalovaný s jej nebohým manželom, a na základe tejto zmluvy požičal jej manžel
obžalovanému sumu 10.000 eur, ktorú sa obžalovaný zaviazal splatiť do 23.03.2012 a kde tiež prehlásil,
že má voči jej manželovi dlh z predchádzajúceho obdobia v celkovej výške 67.383,64 eur, a ktorý sa mu
zaväzuje splácať. Doposiaľ z týchto dlhov nič neuhradil. Svedkyňa tiež uviedla, že o týchto obchodoch,
ktoré mal obžalovaný s jej nebohým manželom má len málo informácii, nakoľko o tieto veci sa staral
jej manžel, ona sa o to veľmi nezaujímala. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že má vedomosť o tom, že
obžalovaný dlhoval peniaze MUDr. J. a pánovi A. a boli voči nemu vedené viaceré exekúcie. V prospech
uspokojenia pohľadávky pána A. jej manžel vydražil pozemok a dom, v ktorom doposiaľ obžalovaný
býva.
Na návrh prokuratúry bola čítaná zápisnica z výpovede svedka neb. L. D. z prípravného konania. V
tejto výpovedi svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že Ing. S. dlhuje nejaké peniaze p. L. D. z ich
obce. Tento sa ho pýtal, či S. dlhuje nejaké peniaze aj jemu, na čo on odpovedal, že mu dlhuje asi
1.700.000 Sk. Svedok ďalej uviedol, že S. požičal sumu vo výške 1.000.000 Sk na odkúpenie nejakej
nehnuteľnosti, táto kúpa sa nezrealizovala, pričom p. S. mu peniaze nevrátil a povedal mu, že ich použil
na kúpu poľovného revíru, na ktorom by mali zarobiť sto percent. Tieto peniaze mu však nikdy nevrátil
a v roku 2007 mu požičal ďalšie peniaze vo výške 120.000 Sk na nejaké cestovné výdaje súvisiace
obchodmi. Svedok vypovedal, že celá vec nakoniec dopadla tak, že v dražbe kúpil rodinný dom p. S.
za sumu 1.400.000 Sk a tento v tomto dome naďalej býva, pričom mu neplatí žiadne nájomné ani daň
z nehnuteľnosti. Táto dražba uskutočnila niekedy v roku 2003 alebo 2004.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má
za preukázané, že obžalovaný sa dopustil podvodného konania a naplnil znaky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., keď od
poškodeného L. D. prevzal peniaze vo výške 500.000 Sk ( 16.596,96 Eur ), za účelom ich finančného
zhodnotenia, pričom v tom čase vedel, že tieto peniaze nebude vedieť zhodnotiť a ani vrátiť v dohodnutej
lehote. Obžalovaný vo svojej obrane uviedol, že peniaze poškodeného mal v úmysle zhodnotiť v
obchode s naftou, nakoľko však zo strany ruského dodávateľa nedošlo k plneniu záväzok, nebol schopný
splniť svoj záväzok, ktorý mal voči poškodenému. Túto obranu obžalovaného má súd za vyvrátenú
predovšetkým výpoveďou svedka O. D., ktorý je spoločníkom obžalovaného v spoločnosti A.,s.r.o., a s
ktorým sa podieľal na obchode s naftou. Tento svedok vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným
sa zoznámil niekedy v priebehu roka 2004 - 2005 a prvá dodávka nafty sa uskutočnila koncom roka
2005. Nakoľko mandátna zmluva medzi obžalovaným a poškodeným bola uzatvorená dňa 20.01.2004 je
zrejmé, že v čase podpisu tejto zmluvy obžalovaný ešte o obchode s naftou nevedel. Obžalovaný sám vo
svojej výpovedi uviedol, že v rokoch 2003 až 2004 jeho spoločnosť nedosahovala žiadne výrazné zisky.
Z uvedeného má súd za preukázané, že obžalovaný uviedol poškodeného do omylu ohľadom možnosti
zhodnotenia jeho peňažných prostriedkov, keďže ako aj on sám uviedol, v čase podpisu mandátnej
zmluvy nerealizoval žiadne obchody s výrazným ziskom. Z výpovede svedka MUDr. J. ako aj platobného
rozkazu Okresného súdu Malacky č.k. 35Ro 3019/2005-32 zo dňa 29.06.2006 má súd za preukázané,
že obžalovaný bol už v čase podpisu mandátnej zmluvy s poškodeným v omeškaní so zaplatením dlhu,
ktorý mal voči Mgr. U. J. a MUDr. A. J., a to vo výške 3.256.804,90 Sk. Tiež zo svedeckej výpovede K. D. a
svedka L. D. vyplýva, že obžalovaný mal aj voči nim dlh v značnej výške, čo nakoniec vyústilo do predaja
jeho domu v rámci exekúcie. Z vykonaného dokazovania má súd nad všetku pochybnosť preukázané,
že obžalovaný uviedol poškodeného do omylu pri podpise mandátnej zmluvy, na základe ktorej mal
zhodnotiť peňažné prostriedky zverené mu poškodeným, keď mu uviedol nepravdivé skutočnosti o
možnosti zhodnotenia jeho peňažných prostriedkov, nakoľko sám obžalovaný mal v tom čase vážne

finančné problémy a nemal žiadnu možnosť zhodnotiť peniaze poskytnuté mu poškodeným. Obžalovaný
uviedol do omylu poškodeného aj v otázke použitia jeho peňazí, keďže tieto peniaze v rozpore so
zmluvou použil na režijné náklady svojej spoločnosti, o čom poškodeného neinformoval. Je zrejmé, že
pokiaľ by poškodený mal informácie o skutočnej finančnej situácii obžalovaného, ako aj spôsobe použitia
finančných prostriedkov, túto zmluvu by s obžalovaným neuzatvoril. Je pravdepodobné, že obžalovaný
chcel poškodenému vrátiť peniaze z obchodu s naftou, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko tieto obchody
boli prerušené, o čom aj informoval poškodeného. Súd však poukazuje na skutočnosť, že v tomto
prípade je rozhodujúci okamih, kedy bol poškodený uvedený do omylu. Pre naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu podvodu je týmto okamihom čas, keď poškodený previedol do osobnej dispozície
obžalovaného peňažné prostriedky a podpísal s ním mandátnu zmluvu, pričom obžalovaný v tom čase
vedel, že tieto peňažné prostriedky nebude môcť poškodenému vrátiť, a teda chcel poškodenému
spôsobiť škodu a seba obohatiť. Z uvedeného vyplýva, že to že obžalovaný sa neskôr mohol snažiť vrátiť
poškodenému peniaze, ktoré chcel získať obchodovaním s naftou, a o týchto obchodoch aj informoval
poškodeného, nie je rozhodujúce pre posúdenie podvodného konanie obžalovaného voči poškodenému,
nakoľko obžalovaný v čase keď prevzal od poškodeného finančné prostriedky obchody s naftou ešte
nerealizoval a ani o tejto možnosti nevedel.
Podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo
iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom
majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo
peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
Podľa § 250 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný uviedol do omylu poškodeného, a to
predovšetkým v otázke možného zhodnotenia poskytnutých peňazí ako aj ich použitia, a týmto svojím
konaním seba obohatil a poškodenému spôsobil väčšiu škodu.
Konanie obžalovaného súd hodnotil ako priamy úmysel, nakoľko v čase, keď preberal peniaze od
poškodeného vedel, že tieto nebude môcť zhodnotiť a ani vrátiť v dohodnutej lehote. Svojím konaním
teda chcel seba obohatiť na škodu cudzieho majetku, a tým porušiť zákonnom chránený záujem, ktorým
je v tomto prípade majetok iného.
O osobe obžalovanej súd zistil, že bol jedenkrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Za priestupok obžalovaný nebol prejednávaný. Zo správy o povesti obce P., vyplýva, že
obžalovaný je spoločenskej povahy, do diania v obci sa zapája.
Pri úvahách o uložení trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadby určenej v trestnom zákone, ktorá
je pre tento prečin stanovená v rozsahu jeden rok až päť rokov. Súd nepriznal obžalovanému žiadnu
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Súd zhodnotil okolnosti spáchania trestného činu, jeho následky
ako aj osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy a tiež prihliadol na skutočnosť, že od spáchania
trestného činu uplynul dlhší čas a od tejto doby sa obžalovaný inej trestnej činnosti nedopustil, a na
základe toho mu uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Nakoľko obžalovaný vedie v súčasnosti riadny život, súd usúdil, že pre ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného bude postačujúci trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pričom skúšobnú
dobu určil v trvaní 3 roky.
Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopustiť
sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania, v opačnom prípade súd vysloví, že
sa neosvedčil, a trest odňatia slobody vykoná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresnom súde Malacky.