Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/255/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210844
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210844.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
328 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol v
zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 9804/2008 o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku dlžníčkou
(povinnou) W. X., L.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371114. Vydanie medzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou
deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej
istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo
veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej
ujmy 328 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči W. X.,
L.. XX.XX.XXXX pre jej nesplnený záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 5371114. Súdny exekútor
návrh zaevidoval pod č. EX 9804/2008 a požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol 28.11.2008 poverením súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 6
mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými
prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).
O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený
dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003

Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia
označil spis Ministerstva spravodlivoosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka D. Á., L.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho
exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie
exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca používa na
označenie veci spisovú značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu súdnu spisovú značku
neoznámil. Požiadavku na nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny
úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu
spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 328 eur za 6 celých mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 178
dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8NcC/51/2013-19 zo dňa 30.01.2013 rozhodol o nevylúčení sudkyne
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci.

Na pojednávaní dňa 20.06.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť
ospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým
podaním (neopatreným zaručeným elektronickým podpisom) z 18.06.2013 navrhol prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavenej sťažnosti žalobcu, podanej pre porušenie jeho základného práva na
súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského
súdu v Źiline sp. zn. 5NcC/50/2013. Tento návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného
súdu Lipt.Mikuláš z 20.06.2013 č. k. 8C/255/2012-46, vyhlásenom na pojednávaní 20.06.2013.
Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo
nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu
žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške

žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o
výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znen právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.
l zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej
žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho
úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči D. Á.. Súd zdôrazňuje, že v tomto súdnom konaní
je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom
ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd.
por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák.
č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu
zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca
tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným
(t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o
prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie
(Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že žalovaný do
dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval. Ak boli žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho,
aby boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne
a žaloba je z hľadiska § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. podaná predčasne. Ak boli tieto žiadosti doručené
kompetentnému orgánu Ministerstvu spravodlivosti SR (lebo žalobca dôsledne nerozlišuje postavenie
štátu ako účastníka konania, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR a postavenie Ministerstva
spravodlivosti SR ako orgánu kompetentného na konanie podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z.), potom
žalobca neuniesol na preukázanie tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Žalobca v prvom rade ani netvrdil,

kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s
písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom
jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu
na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne
oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný
orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe
tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne konanie (spis Okresného súdu Lipt.
Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči D. Á.)
je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislotí súdeného prípadu s označeným súdnym konaním nedostatočné.
Navyše, nie je v možnostiach súdu zlustrovať uvedené súdne konanie, pokiaľ nie je označené účastníkmi
konania, predmetom konania a najmä spisovou značkou (ktorá žalobcovi ako účastníkovi súdneho
konania musí byť známa minimálne z písomného potvrdenia o prijatí žaloby vystaveného súdom). Ak
sú účastníkmi uvedeného súdneho konania žalobca a žalovaný, nie G.. Á., rovnako súd nemá možnosť
lustrácie v niekoľkých stovkách súdnych spisov (v súdnom registri sú uvedení účastníci konani, nie
skutkové tvrdenia).

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 9804/2008.
Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna spisová
značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého
sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie identifikovať
minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinnej, nevzbudzujúcej pochybnosti
o jej totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza jej dátum narodenia XX.XX.XXXX, na strane 7
správny dátum jej narodenia XX.XX.XXXX). Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo
dňa 28.11.2011, v omeškaní dlhšom ako 6 mesiacov (odkedy žalobca datuje počiatok tejto lehoty nie
je zrejmé). Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6Er/627/2008 je preukázané, že ide
o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62,
ktorý jej pridelil sp. zn. EX 9804/08. Dňa 13.11.2008 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo
vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu z 13.11.2008 o 09,11
hod. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej W. X., L.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 17.525,-
Sk (teraz 581,72 €, pozn. súdu) s príslušenstvom na základe návrhu z 27.10.2008, ktorý bol k tejto
žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 21.07.2008, sp. zn.
SR 06412/08, vykonateľný 28.08.2008. Z textu tohto exekučného titulu vyplýva, že ide o vymoženie
pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. 5371114 z 12.10.2007 vo výške 24.085,- Sk s prísl.. O tejto
žiadosti uvedeného súdneho exekútora bolo rozhodnuté udelením poverenia Okresným súdom Lipt.
Mikuláš dňa 28.11.2008, teda v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Poverenie
bolo podané na poštovú prepravu 01.12.2008. Vydanie poverenia v uvedenom čase sa spravovalo §-
om 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Súd len poznamenáva, že uvedené
zákonné ustanovenie zakotvuje lehotu 15 dní od doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora,
nie aj na jeho doručenie exekútorovi. Súd sa preto nemohol stotožniť so skutkovým tvrdením žalobcu,
že k rozhodnutiu o poverení došlo v omeškaní viac ako 6 mesiacov.

Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenie
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o
porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 Obč. súd. por.
v tomto sporovom konaní a netvrdil ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým
rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do
právomoci súdu I.stupňa.

Aj keď žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom
vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu, plniac si povinnosť prevencie, aj vo vzťahu k
samotnej žalobe súd prednáša, že žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur. Či
už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal vynaloženie
čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky. Rovnako netvrdil, za ktoré obdobie mali
tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu
bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli
náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne
spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného súdu sp.
zn. 6Er/627/2008 sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci, že žalobca urgoval alebo kontroloval
stav konania na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora, rovnako súdu
nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho
exekútora o oznámenie stavu exekučného konania. V tejto súvislosti musí súd pripomenúť, že žalobca
si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne vo všetkých súdnych
konaniach (len v senáte 8C Okresného súdu Lipt. Mikuláš cca 110 vecí) bez ohľadu na tvrdenú dĺžku
nečinnosti súdu. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len
hypotetické. Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a insolvencii povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov
žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery
v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom
predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské
aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a
nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr.
predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto
straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného
tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného
bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca
konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí.

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,
ktorými sú zavinené protiprávne konanie ( žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného
súdu Lipt. Mikuláš v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 9804/08 súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Bratislava, Záhradnícka 62 voči povinnej W. X., L.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie
17.525,- Sk s príslušenstvom, vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného protiprávneho
konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok
skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou
a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný nepodal návrh na prisúdenie náhrady trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.