Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/259/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210865
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
330 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 15825/2010 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinným L. Y., W.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5030114. Vydanie medzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou

deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej
istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
amajetkovúškoduspôsobenúvpriamejpríčinnejsúvislostisporušenímtýchtopráv. Rozsudkomvoveci
samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy
330 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému
L. Y.. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 09.02.2011
poverením súdneho exekútora. Urobil tak bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému
súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával úkony,
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS
41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil

do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca
podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval.Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému
prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené
v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská

republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom
úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka L.
Á., sp. zn. súdneho exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis
návrhu na vykonanie exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia.
Žalobca používa na označenie veci spisovú značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu

súdnu spisovú značku neoznámil. Požiadavku na nemajetkovú ujmu v peniazoch odôvodnil tak, že
nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá
má za následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom

k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným
súdomkinsolvenciipovinného.Neexistuje akýkoľvekúčinnývnútroštátny prostriedoknápravyspôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu
spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,

nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje

satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 330 eur za 6 celých mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 196
dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9NcC/72/2013-16 zo dňa 19.02.2013 rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Gabriela Brišková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci;
ostatní sudcovia tohto okresného súdu vylúčení nie sú.

Žalovaný písomnou replikou z 13.06.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na

zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinnej z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,
neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových
tvrdení, ako je dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody. Rovnako žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného
konania, vznik škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na

porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR, napr. rozhodnuia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012
bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci
súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti

na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou
súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákonač. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012
boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred
uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Na výzvu na doplnenie žiadosti

žalovaného na predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií,
takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako

nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že
15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.

2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41

ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý

nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsohľadomnato,žesatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimuspotrebiteľskýchzmlúv.
Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia

sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia
ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol
námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda
3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K

materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody ani jej
výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Žalobca neuvádza,
či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu
a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný

citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu,
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré
sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik
podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú
osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov,
v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,

o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie,
o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia právmusí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

Na pojednávaní dňa 20.06.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť
ospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým

podaním z 18.06.2013 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm.
c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu,
podanej pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a
na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9NcC/72/2013. Tento návrh
žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš z 20.06.2013 č. k. 8C/259/2012-49,
vyhlásenomnapojednávaní 20.06.2013.Vzhľadomnaobsahmeritórnehoposúdeniavecia zamietnutie

nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu
po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo
rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej
veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do
základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Taktiež

dovolanie podané 28.03.2013 v exekučnom konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3Er/1442/2010
proti uzneseniu odvolacieho súdu o odmietnutí oneskorene podaného odvolania nie je vzhľadom na
štádium konania ani potencionálne následky s ním spojené (v prípade vyhovenia nebude exekučné
konanie právoplatne skončené) dôvod pre nepokračovanie v súdnom konaní sp. zn. 8C/259/2012.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej

dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich

pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej

žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho
úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči L. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená
27.09.2012, teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť,

že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity
(právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč.
zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré
pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných
kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická
osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného
súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom
znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie
žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne
nereagoval. Rovnako žalovaný ( t. j. Slovenská republika) v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012. Tieto žiadosti však zrejme
boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré v tomto súdnom konaní koná za štát. Ak boli žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho,
aby boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne
a žaloba je z hľadiska § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. podaná predčasne. Ak boli tieto žiadosti doručené

kompetentnémuorgánuMinisterstvuspravodlivostiSR(leboanijednastranasporudôslednenerozlišuje
postavenie štátu ako účastníka konania, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR a postavenie
Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu kompetentnému na konanie podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.
z.), potom žalobca neuniesol na preukázanie tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Žalobca v prvom rade
ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú

republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo
bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či
nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo
písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na
kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne

v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne konanie (spis Okresného
súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej
voči L. Á.) je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislotí súdeného prípadu s označeným súdnym konaním
nedostatočné. Navyše, nie je v možnostiach súdu zlustrovať uvedené súdne konanie, pokiaľ nie je

označené účastníkmi konania, predmetom konania a najmä spisovou značkou (ktorá žalobcovi ako
účastníkovi súdneho konania musí byť známa minimálne z písomného potvrdenia o prijatí žaloby
vystaveného súdom). Ak sú účastníkmi uvedeného súdneho konania žalobca a žalovaný, nie T.. Á.,
rovnako súd nemá možnosť lustrácie v niekoľkých stovkách súdnych spisov (v súdnom registri sú
uvedení účastníci konani, nie skutkové tvrdenia). Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom

vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva
spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná
predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy oprávnenému subjektu dáva možnosť
obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného

uspokojenia do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo písomného oznámenia poškodenému, že
jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín
podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012
zákonná lehota 6 mesiacov, opäť možno prijať záver o jej predčasnom podaní.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
15825/2010. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá
súdna spisová značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnymexekútorom, ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú
vec bližšie identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinného,
nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza dátum narodenia

povinného XX.XX.XXXX, na strane 7 dátum narodenia XX.XX.XXXX). Avšak ako vyplýva z pripojeného
spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3Er/1442/2010, oprávnený sám vo vlastnom mene dňa
19.04.2011 podal odvolanie voči uzneseniu súdu, ktoré označil spisovou značkou súdneho konania,
takže jeho tvrdenie v žalobe o tom, že mu nie je známa spisová značka exekučného konania je hrubo
zavádzajúce. Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo dňa 09.02.2011, v omeškaní

dlhšom viac ako 6 mesiacov od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z
pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3Er/1442/2010 je tiež preukázané, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 v jeho konaní vedenom pod sp.
zn. EX 15825/10 dňa 22.12.2010 tunajšiemu okresnému súdu doručil, čo vyplýva z prezenčnej súdnej
pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu z 22.12.2010 o 10,43 hod. žiadosť o udelenie
poverenia v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému L. Y., W.. XX.XX.XXXX

pre vymoženie 222 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 20.10.2010, ktorý bol k tejto
žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava zo dňa 23.08.2010, sp.
zn. SR 07044/10, vykonateľný 30.09.2010. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR SR 07044/10 z

23.08.2010 je preukázané, že žalovaný L. Y. bol zaviazaný na zaplatenie sumy 222 € a príslušenstva na
základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava z titulu blankozmenky vystavenej žalovaným
dňa 13.05.2009 na zabezpečenie záväzku z bližšie neoznačenej zmluvy o úvere. Tunajší okresný súd
požiadal Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej, a.s. Bratislava písomnosťou z 05.01.2011
o predloženie rozhodcovského spisu zn. SR 07044/10. Stály rozhodcovský súd elektronickým podaním

doručeným súdu 10.01.2011 požiadal o predĺženie lehoty na splnenie tejto povinnosti o 30 dní a
písomným podaním doručeným súdu 24.01.2011 oznámil, že v prílohe tohto listu zasiela na CD nosiči
požadované písomnosti. Následne bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané 09.02.2011 a dňa
28.03.2011 bolo exekučné konanie uznesením č. k. 3Er/1442/2010-19 zastavené v zmysle § 57 ods. 2 a
§ 58 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože predmetom

exekučného titulu je priznané právom nedovolené plnenie. Toto uznesenie bolo spolu s poverením na
vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi aj právnemu zástupcovi oprávneného 07.04.2011.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6CoE/122/2011-37 zo dňa 30.06.2011, právoplatným 23.09.2011,
napadnuté uznesenie zrušil. Následne prvostupňový exekučný súd uznesením č.k. 3Er/1442/2010-44
zo dňa 04.10.2012 exekúciu zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01.11.2012. Odvolanie

proti nemu podané Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6CoE/19/2013-68 zo dňa 31.01.2013 ako
oneskorené odmietol; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.02.2013. Dňa 28.03.2013 bolo
tunajšiemu okresnému súdu doručené dovolanie proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu, podané
za oprávneného právnym zástupcom, ktorý však doposiaľ napriek výzve súdu nepredložil plnú moc na
zastupovanie v exekučnom konaní. Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné

posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011, ktoré ukladá súdu
povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie pod
podmienkou, že nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
jej vykonanie alebo exekučného titulu zo zákonom; táto lehota neplatí v prípade exekučného titulu podľa
§ 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu,

tak 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa na tento prípad nevzťahovala. Pri vydávaní poverenia
súd postupoval so všetkou opatrnosťou, preto požiadal aj Stály rozhodcovský súd o zapožičanie jeho
spisu. Po preskúmaní všetkých náležitostí bolo poverenie vydané 09.02.2011, nie po 196 dňoch tak,
ako uvádza v žalobe žalobca. Pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou, preto aj
požiadal právneho zástupcu žalobcu o predloženie úverovej zmluvy. Po preskúmaní všetkých náležitostí

bolo poverenie vydané hneď ako to bolo možné 09.02.2011, vzápätí však bolo exekučné konanie
v dôsledku vady exekučného titulu zastavené. Bolo nehospodárnym a nelogickým doručiť súdnemu
exekútorovi poverenie na výkon exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený dôvod zastavenia exekúcie,
pred doručením uznesenia o jej zastavení. Vzhľadom na množstvo exekučných vecí vedených na
exekučnom súde (niekoľko tisíc) a jeho personálne obsadenie nebolo možným zabezpečiť okamžitý opis

a expedovanie zastavujúceho uznesenia. Počiatok žalobcom tvrdených ekonomických problémov treba
hľadať v postupe a pravidlách uzatvárania úverových zmlúv, ktorých texty pripravoval práve žalobca a
následnom postupe vedenia rozhodcovského konania. Aj keď žalobca nepreukázal existenciu prieťahov
v súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu,plniac si povinnosť prevencie, aj vo vzťahu k samotnej žalobe súd prednáša, že žalobca nepreukázal
ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur. Či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie
je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej

pohľadávky. Rovnako netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné
výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca
nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému
vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. V pripojenom exekučnom

spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3Er/1443/2010 sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci,
že žalobca urgoval alebo kontroloval stav konania na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom
súdneho exekútora, rovnako súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa
nenachádza žiadna žiadosť súdneho exekútora o oznámenie stavu exekučného konania. V tejto
súvislosti musí súd pripomenúť, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške
125 eur paušálne vo všetkých súdnych konaniach (len v senáte 8C Okresného súdu Lipt. Mikuláš

cca 110 vecí) bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu. Odôvodnenie požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných následkov, ku ktorým
by mohlo dôjsť v prípade nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca nepreukázal, že došlo k
zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného.
Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby

k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako
fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca
netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské
plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku
z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej

evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď
môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či
ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody,
alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani
ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Pre

nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na
ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel,
preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na
ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či
k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

Ako poukázal vo svojom vyjadrení žalovaný, súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
len v prípade ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom

konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca ani
v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil ani nepreukázal kedy, ktorý štátny
alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom súdnom konaní, keďže

rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I.stupňa.

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,
ktorými sú zavinené protiprávne konanie (nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš

v exekučnom konaní sp. zn. 3Er/1442/2010), vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného
protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať
na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi
vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 13.06.2013 prisúdenie náhrady trov navrhol, ale
v zákonnej lehote ich nevyčíslil.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.