Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2013

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212842
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412212842.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka
číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu

majetkovej škody sumu 3.313,81 eur a z titulu nemajetkovej ujmy suma 662,76 eur, v plnom rozsahu
z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, podal na Okresný súd Žiar nad
Hronom, dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného
súdu v exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu, že vec ním

prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktoré by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so značným
časovým odstupom konkrétne. Podľa tvrdenia žalobcu vo veci EX 3622/2011 rozhodol tak po 48 dňoch,
rovnako aj vo veci EX 3683/2011. Vo veci EX 1763/2011, rozhodol až po 97 dňoch. V prípadoch, v
ktorých súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa
tvrdenia žalobcu neexistovala na strane súdu taká okolnosť, ktorá by mu umožňovala vytvoriť stav

zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Nesprávny úradný postup súdu, teda videl žalobca, v nevydaní rozhodnutia v zákonnom stanovenej
lehote, resp. v neprimeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok, čo bolo príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane žalobcu.

Žalovaná strana navrhovala žalobu žalobcu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal,

že by činnosťou súdu v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia
žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej
ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu
spočívajúci v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol ozamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany, má skôr za to, že stav, v ktorom sa
žalobca ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní

svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím
nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana
namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru, je nárok
uplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu boli
žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte

šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho podľa skutkových
okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu okresného
súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., sa právo
na náhradu škody premlčí za tri roky, odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel.

Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu

v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom,
súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaným a s vlastným vyjadrením, Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom
žalobcu, s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach
a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom, buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych

veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy,
uvedenú v § 14 ods. 1 O.s.p., nenaplňuje. Pomer sudcu k veci, zakladajúcu pochybnosti o jeho

nestrannosti, by mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu, napr.
vtedy, že by ten istý sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mala
byť spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom konaní, prípade postupom iného sudcu, či
sudkyne, ku ktorému by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej (obdobne rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky, spisovej značky 30 Cdo 727/2011 zo dňa 27.04.2012).

Okresný súd v Žiari nad Hronom, už vo veci vytýčil pojednávanie na deň 09.01.2013. Žalobca navrhoval
návrh prerušiť, a to vzhľadom na podanú ústavnú sťažnosť. Okresný súd v Žiari nad Hronom svojim
rozhodnutím, zo dňa 9. januára 2013, návrh na prerušenie konania zamietol a Krajský súd v Banskej
Bystrici, svojim rozhodnutím, číslo konania 17Co/59/2013 zo dňa 26. apríla 2013, uznesenie okresného

súdu potvrdil.

V záujme hospodárnosti konania, môže súd spojiť na spoločné konania veci, ktoré sa u neho začali a
skutkovo spolu súvisia, alebo sa týkajú tých istých účastníkov (§ 112 ods. 1 O.s.p.).

S prihliadnutím na obsah žalôb, na právnu a skutkovú súvislosť, ako aj vzhľadom na totožnosť v
osobe žalobcu a žalovaného, rozhodol súd o spojení vecí vedených pod spisovou značkou 5C/86/2012,
5C/87/2012 a 5C/112/2012. V týchto konaniach je uplatňovaná majetková škoda vo výške 3.313,81 eur
(1.672,30 eur + 1.902,39 eur + 549,12 eur) a nemajetková ujma vo výške 662,76 eur (334,46 eur +
218,48 eur + 109,82 eur).

Na nové vytýčené pojednávanie, na deň 17.06.2013, sa žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná
strana nedostavili. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť, a preto súd vo veci konal, aj keď účastníci
zostali nečinní (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z pripojených exekučných konaní, v jednotlivých spojených veciach, nie je sporné, že žalobca sa
obrátil na súdneho exekútora s návrhom na vykonanie exekúcie. K exekučnému konaniu pod spisovou
značkou EX 3622/2011, zodpovedá konanie, vedené na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, pod číslom
konania 5Er/412/2011. Z prezenčnej pečiatky zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je dokázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, podal v tejto veci návrh dňa 16.03.2011. Okresný

súd v Žiari nad Hronom rozhodol dňa 21.03.2011, a to tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie zamietol. Od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu uplynula
lehota 5 dní, a nie tak, ako uvádza žalobca vo svojom návrhu, že uplynula lehota 48 dní.KexekučnémukonaniupodspisovouznačkouEX3683/2011,zodpovedákonanie,vedenénaOkresnom
súde v Žiari nad Hronom, pod číslom konania 5Er/411/2011. Z prezenčnej pečiatky je dokázané,
že žiadosť o udelenie poverenia na exekúciu, bola podaná na Okresný súd v Žiari nad Hronom

dňa 16.03.2011. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol dňa 21.03.2011, tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol. Od podania návrhu na súd do
rozhodnutia súdu uplynula lehota 5 dní, a nie tak, ako uvádza žalobca vo svojom návrhu, že uplynula
lehota 48 dní.

KexekučnémukonaniupodspisovouznačkouEX1763/2011,zodpovedákonanie,vedenénaOkresnom
súde v Žiari nad Hronom, pod číslom konania 5Er/297/2011. Z prezenčnej pečiatky má súd za dokázané,
že v tomto konaní začalo konanie podaním na súde 24.02.2011. Súd rozhodol 15.03.2011, rovnako, ako
v predchádzajúcich konaniach. Od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu uplynulo 19 dní, a nie
97 dní, ako uvádza nesprávne v návrhu žalobca.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Od 01.06.2010 platí, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c a d. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu

so zákona, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Zákona číslo 233/1995 Zbierky zákonov o súdnych
exekútoroch a exekútorskej činnosti v znení zmien a doplnkov).

Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca stanovuje lehotu na vydanie poverenia

exekútora, na vykonanie exekúcie. V prípade, že nie sú splnené podmienky pre takéto poverenie,
nestanovuje súdu lehotu, v ktorej rozhodne o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia, na vykonanie exekúcie. Neznamená to však, že by súd nemusel vo veci pokračovať
plynulo a bez prieťahov. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, za subjektívne
prieťahy v konaní považuje lehotu presahujúcu 6 mesiacov. V konkrétnych horeuvedených veciach, bolo

rozhodnuté v dvoch veciach vydané v lehote 5 dní a v jednej v lehote 19 dní. Tieto lehoty, nemožno
považovať za lehoty, ktoré by spôsobovali prieťahy v konaní.

Námietka žalovanej strany, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania, nie je dôvodná,
pretože nesprávne uvedené čísla exekučných konaní, nemajú žiadny vplyv na to, že návrh má všetky

náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.s.p. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovanej strany
o premlčaní nároku, vzhľadom na to, že súd vo veciach rozhodol dvakrát 21.03.2011 a raz 15.03.2011, a
do podania žaloby dňa 27.09.2012 neuplynula premlčacia doba. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej
strany ohľadom predčasne uplatneného nároku na súd. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia(§154ods.1O.s.p.).Niejesporné,žežalobcapodalužalovanejstranyžiadosťopredbežné

prejednanie nároku 23.04.2012. Žalovaná strana, ako príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu
škody, alebo jeho časť žalobcu do šiestich mesiacov, odo dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo
514/2003 Zbierky zákonov), a preto v čase rozhodovania súdu, dňa 17.06.2013, boli splnené podmienky
pre rozhodnutie vo veci samej.

Súd sa zaoberal aj otázkou, či bolo v právomoci súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok vo veci.
V tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že Zmluva o Európskej únii, aj keď bola uzatvorená
vo forme medzinárodnej dohody, predstavuje ústavnú chartu Únie založenú na právnom štáte. Únia
zachováva nový právny poriadok v prospech, ktorého štáty obmedzili svoje zvrchované práva, ktorý bol
zavedenými zmluvami Spoločenstva, a ktorý sa vzťahuje nielen na členské štáty, ale aj na ich občanov.

Základnými črtami zavedeného právneho poriadku Spoločenstva, sú najmä jeho uprednostnenie pred
právnymi poriadkami členských štátov a priama súčinnosť celého súboru právnych predpisov. Okrem
toho rešpektovanie pridelených právomocí, ako boli definované v zmluvách a autonómie právneho
poriadku Spoločenstva, zabezpečuje výlučne Súdny dvor, podľa článku 19 Zmluvy o EU a článku 344
ZFEU. V dôsledku toho, sú rozsudky Súdu záväzné a sú súčasťou acquis, ktoré členské štáty, musia na

základe článku 4 ods. 3 druhej vety Zmluvy o EU, dodržiavať. Slovenské súdy, by teda mali uplatňovať
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor, konkrétne v bode 50 uznesenia zo dňa 16.
novembra 2010 vo veci C-76/10 Pohotovosť, zopakoval svoju judikatúru, podľa ktorej sa článok 6
Smernice 93/13/EHS, musí považovať za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktorév rámci vnútroštátneho právneho systému, majú právnu silu noriem verejného poriadku. V situácii, keď
vnútroštátny súd rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia, musí aj bez návrhu
zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia, ak toto ukladá dotknutej strane povinnosť plnenia,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Tento súd je takisto
povinný,pokiaľmánatentoúčelkdispozíciinevyhnutnéinformácieoprávnomaskutkovomstave,ajbez
návrhu posúdiť v rámci exekučného konania, či sankcia obsiahnutá v zmluve o úvere, uzavretej medzi
poskytovateľom úveru a spotrebiteľom, nemá nekalú povahu. Táto povinnosť je založená uvedenými
ustanoveniami ex offo. Pretože okresný súd v danej veci takto postupoval, v zmysle vyššie uvedeného,

bola daná jeho právomoc na postup ex offo, pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup, sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických

osôb (§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení noviel).

Ako je uvedené vyššie, Okresný súd v Žiari nad Hronom v uvedených exekučných veciach, vydal
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Postupoval v súlade s právom, a preto v týchto prípadoch,

nie sú dané zákonné dôvody pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V
týchto veciach, je žaloba žalobcu nedôvodná, a preto ich súd v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., by mala právo aj na náhradu trov
konania. Tieto trovy konania si neuplatňovala, a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov, nemá právo

na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.