Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612209232
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6612209232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobkýň 1/ R. A.,

L. XX.XX.XXXX, P. J. D. Y., Y. XX/XXX, občianky SR, 2/ S. Č., L. XX.XX.XXXX, P. J. D. Y., Y. XX/XX,
občianky SR, obe zastúpené Mgr. Rastislavom Domčekom, advokátom AK Bratislava, Černyševského
26 proti žalovanému Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova cesta 36,
Bratislava 11, IČO:17 335 345 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Správou katastra Lučenec, katastrálne
územie D. Y., Obec: D.Á. Y., Okres: B. a to pozemok registra „E“ KN parc. č. 254/4 druh pozemku:
Záhrady vo výmere 5264 m2 a pozemok registra „E“ KN parc. č. 240/7 druh pozemku: Zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 1820 m2 patria v celosti do dedičstva po nebohých I. T., L. K. XX.XX.XXXX, X. K.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. Y. a S. T., O. B., L. K.S. XX.XX.XXXX, X. K. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom D. Y..

Súd žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne doručili súdu dňa 19.06.2012 žalobu o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
Správou katastra Lučenec, nachádzajúce sa v katastrálnom území D. Y., Obec: D. Y., Okres: B. a to
pozemok registra „E“ KN parc. č. 254/4 druh pozemku: Záhrady o výmere 5264 m2 a pozemok registra
„E“ KN parc. č. 240/7 druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 1820 m2 patria v celosti do
dedičstvapoichnebohýchrodičochI.T.,L.L.K.S.XX.XX.XXXX,zomrelomdňaXX.XX.XXXX,naposledy

bytom D. Y. a S.L. T., O. B., L. K. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že sú
deti zákonných dedičov - nebohých I. T. a S. T., rodenej B., po ktorých bolo prejednané dedičské konanie
bývalým Štátnym notárstvom Lučenec pod sp.zn. D 414/83 (po I. T.) a Okresným súdom Lučenec pod
sp. zn. D 866/93 Dnot 1079/93 (po nebohej S. T., rodenej B.).

Predmetom dedičského konania neboli nehnuteľnosti ktoré boli právnym predchodcom žalobkýň
pridelené Výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej v znení nariadenia

č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa č. 3569/48-28 zo dňa 23.04.1948 na
meno prídelcu I. T. a jeho manželky S.H. rodenej B.R. v katastrálnom území: D. Y., v podiele 1/1 -
poľnohospodárske nehnuteľnosti vo výmere 0,7084 ha, označené v prídelovom pláne takto: vložka č 5.
parc. č. 254/4 záhrada vo výmere 0,5264 ha a parc. č. 240/7 stav. plocha vo výmere 0,1820 ha (ďalej
len Výmer). Prídelcom boli pridelené v podiele každému 1.Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobkyne preukazovali tým, že len rozsudkom
súdu môžu preukázať svoje vlastnícke právo, pretože na liste vlastníctva je v súčasnosti vedený ako
vlastník žalovaný. Za právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva považovali Výmer, ktorý je

verejnou listinou a ním vzniklo ich vlastnícke právo, ktoré napriek tomu, že neskôr rozhodnutím ONV v
Lučenci došlo k odňatiu nehnuteľnosti a k zrušeniu prídelu, nemohlo znamenať zánik vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, pretože toto rozhodnutie nebolo vydané orgánom, ktorý mal naň právomoc. Tvrdili,
že pokiaľ Výmer neobsahuje pečiatku, ale len podpis povereníka, táto skutočnosť nespôsobuje vadu
tohto správneho aktu a nemôže bez ďalšieho znamenať, že by spôsobila to, že by bol Výmer neplatný.

Prídelovú listinu - Výmer považovali za právne perfektný úkon, správny akt, nie paakt a zdôraznili, že
súd by pri právnom posúdení tohto správneho aktu mal vychádzať z právnych predpisov platných v
čase, keď bol tento individuálny správny akt vydaný. Pokiaľ bola prídelová cena zaplatená len sčasti,
bez ďalšieho táto skutočnosť nemala za následok neplatnosť Výmeru a tvrdili tiež, že v súčasnosti už
súd nie je oprávnený skúmať zákonnosť právneho aktu - Výmeru. Podľa názoru žalobkýň nezaplatenie
celej prídelovej ceny v 10 ročnej dobe bolo len dôvodom na odňatie vlastníctva ku ktorému v tomto

konkrétnom prípade nedošlo.

V súvislosti s tvrdením žalovaného o zápise zrušenia prídelu do pozemkovej knihy žalobkyne tvrdili,
že ani činnosť knihovného súdu nemôže konvalidovať nedostatok právomoci a teda nezákonnosť
správneho aktu na základe ktorého sa vykonal zápis do pozemkovej knihy. Išlo o paakt. Žiadali priznať
náhradu trov konania.

Žalovaný sa písomne k žalobe vyjadril dňa 24.09.2012, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť preto, že
pokiaľžalobkyneodvodzovalivlastníckeprávoodVýmeru,muselisplniťpodmienkyuvedenévjehobode
III.: „osobne na majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára, platiť dane, poplatky, zaplatiť
prídelovú cenu vyčíslenú v prídelovej listine“. Tvrdil tiež, že prídelová cena zaplatená nebola, prídel bol
zrušený rozhodnutím ONV v Lučenci, ktoré také oprávnenie mal, čo odôvodňoval Smernicou k vládnemu

nariadeniu z 10.10.1956, ktorou boli schválené zásady pre poverenie a usporiadanie pohľadávok s
prídelcami poľnohospodárskeho majetku z pozemkových reforiem v časti E pod 2 kde sa uvádza „Po
zistení zmien uvedie poľnohospodársky odbor rady ONV do súladu právny stav so stavom faktickým a
zistené zmeny vyjadrí aj pokiaľ ide o ich finančné dôsledky. Pôjde najmä o tieto úlohy: a/vydať dodatočne
prídelové listiny tým prídelcom, ktorým neboli doteraz vydané, alebo vydať rozhodnutia týkajúce sa

prídelu napr. odňatie prídelu, zápisnica alebo vyhlásenie o vzdaní sa prídelu...“. Ďalej tvrdil, že týmto
právnym predpisom z roku 1956 prešli právomoci na ONV aj keď vtedajšie ústredné orgány štátnej
moci zvolili pre túto úpravu predpis nižšej právnej sily, nič to nemenilo na tom, že od doby vydania
Smernice, o prídeloch výlučne rozhodovali ONV. Prechod právomoci na nižšie zložky štátnej moci, teda
na ONV, mal zrejme svoje pragmatické hľadisko a logiku v tom, že ONV mohli rýchlejšie, pružnejšie,

vydávať rozhodnutia vo veci prídelov, pretože to museli stihnúť v 10 ročnej dobe od ich vydania pričom
je známe, že výmery o prídele boli vydávané prevažne v roku 1948. Na právne akty tej doby podľa neho
netreba pozerať tendenčne, aj keď sa javia nespravodlivé. ONV nielen rušili, ale tiež vydávali prídelové
listiny, o čom svedčia doklady napríklad v inom súdnom spise Okresného súdu Lučenec v ktorom sa
nachádza prídelová listina ONV Fiľakovo z roku 1958 vydaná na základe výmeru z roku 1948. Za právne

významnú skutočnosť považoval to, že zrušenie prídelu ONV v tomto prípade bolo riadne zapísané do
pozemkovoknižnejvložkyč.5,tedasámknihovnýsúduznesenímpovolilzáznamrozhodnutiasprávneho
orgánu ako platného, hodnoverného správneho aktu. Zotrval v názore, že keď Výmer neobsahuje
pečiatku, treba ho považovať za paakt a nemôže byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva.

Súd vykonal dokazovanie zo žaloby, výsluchom účastníkov konania, prečítaním Výmeru o vlastníctve

pôdy č. 3569/48/-28 zo dňa 23.04.1948, z rozhodnutia ONV v Lučenci - odbor vodného hospodárstva
a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva z 03.03.1965, z výpisu LV č. XXX a identifikácie parciel z
pozemkovoknižnej vložky č. 5 katastrálneho územia D. Y., z písomných vyjadrení účastníkov konania,
z návrhu prídelového plánu, z dôkazov o platení prídelovej ceny, z archívneho dokumentu Štátneho
archívu Banská Bystrica, pobočka Lučenec, nahliadnutím do spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.

9C/204/2010 a prečítaním pripojených spisov bývalého Štátneho notárstva Lučenec sp.zn. D 414/83,
OkresnéhosúduLučenecsp.zn.9D411/2009,D414/83nazákladečohozistilnasledovnýskutkovýstav:

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo Výmer podľa § 1 ods. 1
nariadenia č. 104/1943 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.
n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre prídelcov I. T. a manželku S. O. B., bytomD. Y.. Prídel bol evidovaný pod č. 3569/48-28. Bývalým vlastníkom bol S. V.. Predmetom prídelu
boli poľnohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území D. Y. v celkovej výmere 0,7084 ha v
pozemkovoknižnej vložke č. 5 parc.č. 254/4 záhrada vo výmere 0,5264 ha, parc. č. 240/7 stav. plocha

vo výmere 0,1820 ha. Výmer bol bez pečiatky, podpísaný povereníkom.

Okresný národný výbor v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a
lesníctva rozhodol rozhodnutím zo dňa 03.03.1965 v zmysle § 10 vl. nar. č. 90/1960 Zb tak, že zrušil celý
prídel prídelcom I. T. a manželke S.. V odôvodnení konštatoval, že prídelca odovzdal majetok Štátnemu
majetku Lučenec. Z výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. 5 katastrálne územie Y. bolo preukázané, že

na základe tohto rozhodnutia nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Československý štát - v
správe odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci v podiele 1/1. K zápisu
do pozemkovej knihy došlo 24.02.1958 pod č. 239.

Z kompletného osvedčeného spisu zo Štátneho archívu, pobočka Lučenec súd zistil, že prídel prídelcom
bol uskutočnený Výmerom zo dňa 23.04.1948 a zrušený rozhodnutím ONV v Lučenci - odbor vodného
hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva z 03.03.1965. V ten istý deň bolo vydané tým

istým orgánom rozhodnutie o tom, že odchádzajúci prídelcovia zaplatili užívací poplatok 400 Kčs.

Prídelcom bolo vydané osvedčenie (bez dátumu a podpisov) čís. konta ŠP: 2332.160859-25 o určení
prídelovej ceny v sume 711 Kčs a Štátna sporiteľňa v Bratislave dňa 09.03.1957 im zaslala poštovú
poukážku na zaplatenie nedoplatku prídelovej ceny v sume 1, t. j. 178 Kčs.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak ne na to naliehavý právny záujem.
Žalobkyne preukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti ktoré boli pridelené ich právnym predchodcom Výmerom vydaným dňa 23.04.1948
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946
Sb. n. č. 3569/48-28. V dedičských konaniach po právnych predchodcoch žalobkýň nehnuteľnosti

neboli predmetom dedenia. Právny záujem na podaní tejto žaloby mali žalobkyne z dôvodu, len
určovacou žalobou mohol byť u nich odstránený stav aktuálnej právnej neistoty, ktorý ohrozuje ich
právne postavenie a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia
žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok

vyhovujúci žalobe, môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného právneho stavu so
stavom skutočným. Žalobkyne v konaní preukázali naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku, lebo nehnuteľnosti vo vlastníctve ich
právnych predchodcov v súčasnosti vlastní žalovaný.

V predmetnej veci súd posudzoval platnosť a záväznosť Výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a

pozemkovejreformyvBratislavez23.apríla1948 č.3569/48-28zhľadiskajehosúladnostisnariadením
č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov a dospel
k záveru, že ide o prídelové rozhodnutie, ktoré má charakter verejnej listiny, čoho dôsledkom bolo
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným, a to napriek tomu, že Výmer

neobsahuje určenie prídelovej ceny a predpokladá jej neskoršie určenie. Správnosť Výmeru a jeho súlad
s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať
za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Ani v prípade,
ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie
označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný

nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo
rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať
len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmavaniu všeobecným
súdom. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp.zn. 4 Cdo
123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor,

že výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, že mimo rámec správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať
len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný) ako i že nulitným aktom je správny akt vydaný
tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskejrepubliky tiež v rozsudku sp.zn. 5Cdo/110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 40/2001 ako aj v rozsudku z 27.11.2007 sp.zn. 2Cdo 337/2006, obdobne aj v uznesení sp.zn. 4
Sž 88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č.

65/1995 a uznesení sp.zn. 4 Sž 34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky pod č. 77/1998.

V danom prípade je nepochybné, že prídelcom, právnym predchodcom žalobkýň 1/ a 2/, boli Výmerom
pridelené sporné nehnuteľnosti každému v 1 . Výmer spĺňa náležitosti verejnej listiny (je zákonný
správny akt) preukazujúce vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkýň 1/ a 2/, nakoľko bol vydaný

príslušným štátnym orgánom s konkrétnym vymedzením prídelu a prídelcov, lebo podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb. n. SNR je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
poľnohospodárskej nehnuteľnosti, zápis pozemkovej knihe má len deklaratórny význam. Výmer bol
perfektný vtedy, ak bol opatrený pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka.
V tejto právnej veci je Výmer opatrený podpisom povereníka, hoci nebol zapísaný v pozemkovej knihe,
stal sa účinným dňom 01.01.1951 a právni predchodcovia žalobkýň nadobudli vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam dňom vydania prídelu. P rídelcovia mali povinnosť hospodáriť na pridelenom majetku
so starostlivosťou riadneho hospodára, čo však nebolo podmienkou nadobudnutia vlastníctva, ale bolo
dôvodom na možné odňatie prídelu v zmysle § 23 nariadenia č. 104/45 Sb. n. SNR.

V súvislosti s tvrdením žalovaného o nezaplatení prídelovej ceny prídelcami súd udáva nasledovné:

V bode II. Výmeru bolo uvedené, že výška prídelovej ceny bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, tak súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1
nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR, ktoré umožňovalo prideliť prídel
ešte pred zaplatením prídelovej ceny s tým, že prídelová listina je v zmysle § 1 ods. 2 tohto nariadenia
verejnoulistinouzakladajúcouvlastníctvoprídelcov.ZozneniaVýmeruvyplýva,ževýškaprídelovejceny

bude určená v neskôr vydanej prídelovej listine. Výška prídelovej ceny bola určená listinnými dôkazmi
citovanými vyššie a súd bol toho názoru, že jej nezaplatenie nemalo za následok neplatnosť Výmeru,
keďže uvedené právne predpisy nezaplatenie prídelovej ceny nespájali so stratou už nadobudnutého
vlastníckeho práva.

Ani tvrdenie žalovaného, že prídel bol zrušený dňa 03.03.1965 o čom svedčí aj zápis v

pozemkovoknižnejvložkeč.5kat.úz.D.Y.,súdnepovažovalzasprávne.Kuzrušeniuprídelusúdnaprax
zaujala jednotný názor, že podľa § 23 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa pridelený majetok mohlo odňať len Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy; ONV
nemali právomoc odnímať prídely, a z tohto dôvodu treba považovať takéto rozhodnutie vydané nad

rozsah právomoci správneho orgánu za nulitný správny akt, ktorý nemohol založiť právne účinky zániku
vlastníctva.Podľa§3Vyhl.č509/1950Ú.v.prešlana ONVpôsobnosťPovereníctva poľnohospodárstva
a pozemkovej reformy len v rozsahu vykonávania vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami (aj v tejto
veci je také rozhodnutie na č.l. 97 spisu) a dozoru nad hospodárením prídelcov podľa § 23 nar. 104/1945
Sb. n. SNR a nie pôsobnosť odňatia prideleného majetku a jeho prídelenie inej osobe podľa ust. § 23

ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR (judikáty Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo 157/2007, 4Cdo 123/2003).

Z týchto dôvodov súd žalobe žalobkýň 1/ a 2/ vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniťV sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady

trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná.

Výnimočnosť v tejto právnej veci spočívala najmä v okolnostiach danej veci. Správa katastra Lučenec
zaevidovala na LV č. XXX ako vlastníka Slovenskú republiku. Len súd v súdnom konaní mohol určiť (po
predlžení listinných dôkazov - Výmeru a dedičských rozhodnutí po právnych predchodcoch žalobkýň)

kto je vlastníkom nehnuteľností a žaloba musela smerovať proti Slovenskej republike. Žalobkyne 1/ a
2/ mali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto je dôvodné, aby
si svoje trovy hradili samy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.