Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/59/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610201987
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5610201987.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne G. V., I. O. B. P. G. XXX, právne zastúpenej

advokátom JUDr. Petrom Peružekom, Cintorínska 1, Hlohovec, proti žalovanému Y. Z., O. P. XXX, J.. Z.,
právne zastúpenému advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom v Lipt. Mikuláši, M. Pišúta 936/16, v
konaní o náhradu mzdy, odstupné a príspevok na stravovanie, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou
takto

r o z h o d o l :

. Konanie sa v časti istiny 1 746,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne z istiny
268,87 eur od 01. 02. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne z istiny 268,87
eur od 01. 03. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z istiny 295,50 eur od

01. 04. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny 295,50 eur od 01. 05.
2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 295,50 eur od 01. 06. 2009 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 295,50 eur od 01. 07. 2009 do zaplatenia
a v časti 72,29 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 3 709,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z istiny 295,50 eur od 01. 08. 2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z istiny 295,50 eur od 01. 09. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z istiny 295,50 eur od 01. 10. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 295,50

eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 295,50 eur od 01.
12. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 295,50 eur od 01. 01. 2010
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 02. 2010 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 307,70 eur od 01. 03. 2010 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z 307,70 eur od 01. 04. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 307,70 eur od 01. 05. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z 307,70 eur od 01. 06. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z

307,70 eur od 01. 07. 2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 102,56
eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 615,40 eur spolu s úrokom z omeškania 9 %
ročne z istiny 615,40 eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

V. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatne po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemuokresnémusúdu10.03.2010vzneníjejzmenypripustenej
uznesením tunajšieho okresného súdu z 08. 07. 2010 domáhala, aby súd žalovaného zaviazal na

zaplatenie mzdy 6.071,34 eur za obdobie od 01. 12. 2008 do 10. 06. 2010 a dvojmesačného odstupného
s úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 268,87 eur od 01. 02. 2009 do zaplatenia, 10 % zo sumy
295,50 eur od 01. 03. 2009 do zaplatenia, 9,5 % zo sumy 295,50 eur od 01. 04. 2009 do zaplatenia,
9,25 % zo sumy 295,50 eur od 01. 05. 2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 295,50 eur od 01. 06. 2009 do
zaplatenia, 9 % zo sumy 295,50 eur od 01. 07. 2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 295,50 eur od 01. 08.
2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 295,50 eur od 01. 09. 2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 295,50 eur od

01. 10. 2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 295,50 eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 295,50
eur od 01. 12. 2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 295,50 eur od 01. 01. 2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy
295,50 eur od 01. 02. 2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 307,70 eur od 01. 03. 2010 do zaplatenia, 9 % zo
sumy 307,7 eur od 01. 04. 2010 do zaplatenia., 9 % zo sumy 307,7 eur od 01. 05. 2010 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 307,7 eur od 01. 06. 2010 do zaplatenia. Rovnako sa domáhala

zaplatenia príspevku na stravovanie vo výške 740,33 eur za obdobie od 01. 12. 2008 do 10. 06. 2010
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že pracuje u žalovaného na základe pracovnej zmluvy
zo 17. 03. 2008 ako predavačka v predajni nábytku v Hlohovci. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu
neurčitú.Výškamzdyboladohodnutána242,32eur(7.300,-Sk)mesačne,spolusprémiamivneurčenej
výške, s výplatným termínom k 31. dňu v mesiaci, v hotovosti. Ide o čistú mzdu, minimálna mzda v tom

čase bola 8.100,- Sk. Žalobkyňa vykonávala prácu do 09. 01. 2009, kedy jej žalovaný oznámil dočasné
zatvorenie predajne. Dohodli si stretnutie na 12. 01. 2009, kedy jej bola vyplatená mzda za november
2009. Zároveň ju žalovaný informoval, že predajňa bude zatvorená do odvolania a žalobkyňa má zostať
doma, keď ju do práce zavolá. Žalobkyňa dňa 13. 01. 2009 zistila, že predajňa je otvorená B. O. G. W.,
ktorý mal byť od januára 2009 spoločníkom žalovaného. Dňa 20. 01. 2009 sa dostavila do predajne a

požiadala prítomného žalovaného o vysvetlenie situácie, ako aj o vyplatenie mzdy za december 2008.
Žalovaný jej odpovedal, že z práce jej dá zrejme výpoveď, všetko sa vyrieši. V polovici februára 2009
zistila, že počas doby zamestnania u žalovaného nebola prihlásená v zdravotnej poisťovni. Listom z 12.
03. 2009 vyzvala žalovaného, aby jej dal do poriadku daňové priznanie, zápočet a doklad o príjme za rok
2009 a požiadala ho o riadne vyplatenie mzdy za december 2008, január 2009 a február 2009, nakoľko

je stále jeho zamestnankyňou, do 31. 03. 2009. Na základe SMS správy žalovaného sa žalobkyňa 25.
03. 2009 dostavila do predajne, kde jej pán O.Č. odovzdal písomnú výpoveď zo zamestnania. Po jej
prečítaní žalobkyňa zistila, že ide o dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 62 Zákonníka práce.
Nakoľko sa žalobkyňa so žalovaným na skončení pracovného pomeru touto formou nedohodla, dohodu
odmietla podpísať a nechala ju v dvoch vyhotoveniach u pána O.. Následne telefonicky žalovanému

oznámila, že s výpoveďou vo forme dohody o skončení pracovného pomeru nesúhlasí a nepodpísala
ju. V dohode nebolo nič uvedené ohľadom jej nevyplatenej mzdy. Listom z 03. 04. 2009 žalobkyňa
sa obrátila na Inšpektorát práce Trnava a 06. 04. 2009 vykonala oznámenie o prečine nevyplatenia
mzdy a odstupného na OO PZ Hlohovec. Dňa 05. 05. 2009 bolo vydané uznesenie o začatí trestného
stíhania. Dňa 07. 04. 2009 požiadala žalobkyňa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch,

detašované pracovisko Hlohovec o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, konanie bolo
prerušené 23. 04. 2009 do predloženia dokladu o skončení pracovného pomeru. Z oznámenia Sociálnej
poisťovne, ústredie z 01. 06. 2009 žalobkyňa zistila, že od vzniku jej pracovného pomeru 17. 03. 2008 jej
zamestnávateľdo31.12.2008vykonávalodvodydoSociálnejpoisťovnevnesprávnejvýške. Zdravotná
poisťovňa Union ju vyzvala na predloženie dokladov potrebných na určenie platiteľa poistného v období

od 01. 04. 2009. Od vzniku pracovného pomeru do konca novembra 2009 jej žalovaný vyplácal spolu
so mzdou aj stravné 30,- Sk na deň, čo mesačne predstavovalo približne 600,- Sk. Od decembra 2009
je stravné nevyplácal vôbec. Mal povinnosť vyplácať jej stravné vo výške 53,90 Sk na deň za obdobie
od 01. 12. 2008 do 31. 12. 2008, vo výške 1,81 eur denne od 01. 01. 2009 do 31. 03. 2009, vo výške
1,98 eur od 01. 04. 2009 do 31. 01. 2010, čo je približne za celé obdobie od 01. 12. 2008 do 01. 02.

2010 suma 558,17 eur.

Písomným podaním z 10. 06. 2010 žalobkyňa uviedla, že so žalovaným skončila pracovný pomer
okamžite 10. 06. 2010, preto sa domáha zaplatenia mzdy aj za obdobie od 01. 02. 2010 do 10. 06. 2010
vo výške spolu 410,27 €, ako aj dvojmesačného odstupného vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy,teda čiastky 615,40 €. Uplatňuje si stravné aj za obdobie 01. 02. 2010 - 10. 06. 2010 vo výške 1,98 €
za deň, čo spolu za obdobie od 01. 12. 2008 do 10. 06. 2010 predstavuje 740,33 €.

Po zrušení rozsudku tunajšieho okresného súdu zo dňa 09. 02. 2011 č. k. 8C/59/2010-104 uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/102/2011-132 zo dňa 29. 07. 2011, právoplatným 07. 10. 2011
žalobkyňa predmet konania upresnila písomným podaním zo 14. 08. 2012 v znení jeho doplnenia z 31.
08. 2012. Podaním zo 14. 08. 2012 uviedla, že sa domáha zaplatenia istiny 3 222,50 € spolu s úrokom
z omeškania z 256,08 € vo výške 9 % ročne od 01. 08. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne z 256,08 € od 01. 09. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania z 256,08 € vo

výške 9 % ročne od 01. 10. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 256,08
eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 256,08 € od 01. 12. 2009 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 256,08 € od 01. 01. 2010 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 9 % ročne z 256,08 € od 01. 02. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z 266,60 eur od 01. 03. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania z 266,60 eur vo
výške 9 % ročne od 01. 04. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 266,60 eur

od 01. 05. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 266,60 € od 01. 06. 2010
do zaplatenia, s úrokom z omeškania z 266,60 eur vo výške 9 % ročne od 01. 07. 2010 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 96,94 eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia. Rovnako sa
domáhala zaplatenia sumy 533,20 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 01. 08. 2010 do zaplatenia z
titulu náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce a sumy 668,04 eur z titulu zaplatenia finančného

príspevku na stravovanie za obdobie od 01. 02. 2009 do 10. 06. 2010, vrátane náhrady trov konania.

Písomným podaním z 31. 08. 2012 žalobkyňa uviedla, že sa domáha zaplatenia istiny 3 709,56 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 295,50 € od 01. 08. 2009 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9 % ročne z istiny 295,50 € od 01. 09. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z istiny 295,50 € od 01. 10. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50

€ od 01. 11. 2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 € od 01. 12. 2009 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 295,50 € od 01. 01. 2010 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9 % ročne z 295,50 € od 01. 02. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny
307,70 eur od 01. 03. 2010 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 9 % z 307,70 eur od 01. 04.
2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 307,70 eur od 01. 05. 2010 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania 9 % ročne z 307,70 eur od 01. 06. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9
% ročne z 307,70 eur od 01. 07. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 102,56
eur od 01. 08. 2010 do zaplatenia, istiny 615,40 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy
od 01. 08. 2010 do zaplatenia z titulu náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce a sumy 668,04
eur z titulu finančného príspevku na stravovanie za čas od 01. 02. 2009 do 10. 06. 2010. V dôvodoch

tohto podania uviedla, že pre neposkytovanie mzdy žalovaným od 01. 06. 2009 do 10. 06. 2010 jej patrí
náhrada v zmysle § 134 Zákonníka práce. Vychádzajúc z podania žalovaného určila priemerný zárobok
na 295,50 €. Za január 2009 bola mzda 295,50 € pri odpracovaných 176 hodinách, vo februári 2009 bolo
odpracovaných 160 hodín a mzda 295,50 €, v marci 2009 bolo odpracovaných 16 hodín a mzda 26,86
eur. Výpočet je 617,86 : 352 - 1,7552 eur. V marci 2009 žalobkyňa nezapočítala náhradu dovolenky ani

odstupné na účely výpočtu priemerného zárobku od 01. 04. 2009. Za jún 2009 je priemerný mesačný
zárobok 289,69 € (165,33 eur x 1,7552 eur), keď musí byť aspoň vo výške minimálnej mzdy, čo je 295,50
€. Za obdobie od júla 2009 do septembra 2009 sa využije pravdepodobný zárobok, pretože v 2. štvrťroku
nebolo odpracovaných 170 hodín, resp. 22 dní. Pravdepodobný zárobok musí byť vo výške minimálnej
mzdy,čoje295,50€.Náhradamzdyzamesiacejúl,augustaseptember2009jeteda295,50€mesačne.

Výpočet pravdepodobného zárobku sa použije aj v 4. štvrťroku 2009. Nakoľko v 4. štvrťroku 2009 nebolo
odpracovaných 170 hodín, resp. 22 dní, pravdepodobný zárobok sa použije aj v období január 2010 -
marec2010,ktorýmusíbyťvovýškeminimálnejmzdy,čoje307,70€.Rovnakosižalobkyňaspoukazom
na § 69 ods. 4 Zákonníka práce uplatňuje nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov. Za obdobie apríl 2010 - jún 2010 sa využije pravdepodobný

zárobokzdôvodu,žev1.štvrťroku2010neboloodpracovaných170hodín,resp.22dní.Pravdepodobný
zárobok musí byť vo výške minimálnej mzdy, čo je 307,70 €. Náhrada podľa § 69 ods. 4 Zákonníka
práce predstavuje 615,40 €, žalobkyňa si z nej uplatňuje aj úrok z omeškania. Splatnosť tohto nároku
mala byť mesiac nasledujúci, do 31. 07. 2010.Na pojednávaní dňa 20. 06. 2012 zároveň právny zástupca žalobkyne, vzhľadom na plnenie poskytnuté
žalovaným 09. 06. 2010, vzal žalobu späť o 1 476,44 eur istiny (z titulu mzdy 731,43 €, 745,01 € vrátane
dvojmesačného odstupného a stravné za december 2008 a pomernú časť 2009). Rovnako vzal späť

žalobu v časti úroku z omeškania 10 % ročne z istiny 268,87 € od 01. 02. 2009 do zaplatenia, o úrok
z omeškania z 295,50 € od 01. 03. 2009 do zaplatenia vo výške 9,5 % ročne, o úrok z omeškania z
295,50 € od 01. 04. 2009 do zaplatenia vo výške 9,25 % ročne, o úrok z omeškania z 295,50 € od 01. 05.
2009 do zaplatenia 9 % ročne, o úrok z omeškania z 295,50 € od 01. 06. 2009 do zaplatenia a o úrok
z omeškania 9 % ročne z 295,50 € od 01. 07. 2009 do zaplatenia. V časti stravného vzal žalobu späť

o 44,83 €. V čase od 01. 06. 2009 do 10. 06. 2010 žalobkyňa pracovať nemohla pre dôvody na strane
zamestnávateľa, platbu poskytnutú žalovaným podľa jeho tvrdenia ako náhrada za 20 dní dovolenky
žalobkyňa nepovažuje za náhradu za dovolenku, ale za mzdový nárok.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 14. 05. 2010 uviedol, že žalobkyňa v predajni ako predavačka
od 09. 01. 2009 neodpracovala ani jednu pracovnú zmenu. Za obdobie od 10. 01. 2009 do 31. 09.
2009 jej ako zamestnávateľ stanovil náhradu mzdy za prekážky v práci z jeho strany. Dňa 12. 01.

2009 jej vyplatil mzdu za november 2008 a oznámil jej, že predajňa bude do odvolania zatvorená.
Dňa 13. 01. 2009 rozhodol o zrušení prevádzky predbežne k 31. 03. 2009, čo žalobkyni v ten istý
deň oznámil a navrhol jej v prvom rade dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce. Žalobkyňa na túto dohodu nepristúpila. Dňa 13. 01. 2009 sa žalovaný rozhodol zrušiť prevádzku
k 28. 02. 2009 s tým, že novým prevádzkovateľom predajne bude B. O., ktorý nebol ochotný prevziať

záväzok z pracovného pomeru. Nejde o zamestnanca ani spoločníka žalovaného. Z tohto dôvodu dal
žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď podľa § 61 ods. 1 s poukazom na
§ 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Dňa 20. 01. 2009 jej predložil za prítomnosti p. O. oznámenie
o výpovedi, ktoré sa jej snažil doručiť. Žalobkyňa odmietla prevziať písomnosť s odôvodnením, že ju v
žiadnom prípade nepodpíše, lebo je to len zdrap papiera, ona chce pracovať, a nie výpoveď. Žalovaný

ju poučil o následkoch odopretia prevzatia písomnosti. Výpovedná doba žalobkyni začala plynúť dňom
01. 02. 2009 a uplynula 31. 03. 2009, kedy zanikol pracovný pomer. Po doručení výpovede jej žalovaný
prestal prideľovať prácu a oznámil jej, že v marci 2009 bude čerpať nevyčerpanú dovolenku. Na ďalšom
stretnutí 25. 03. 2009 sa jej opakovane pokúsil doručiť, prostredníctvom p. O., písomnosť doručovanú už
20. 01. 2009, ktorú žalobkyňa opakovane odmietla prevziať. Dňa 31. 03. 2009 bol skončený pracovný

pomer účastníkov konania. Žalovaný odhlásil žalobkyňu ako zamestnankyňu z poisťovní k 31. 03.
2009, vrátane vypracovania potrebných výkazov. Nevyplatená mzda žalobkyne za december 2008 je
232,83 € netto, za január 2009 vo výške 256,09 € netto a za február 2009 vo výške 256,09 €. Mzda
za marec 2009, spolu so zdaneným odstupným a náhradou za 20 dní dovolenky je 731,43 €. Spolu
je nárok vo výške 1.476,44 eur žalobkyni vyplatený. Vznikol jej nárok na stravné za december 2008

v sume 35,78 eur, za obdobie od 10. 01. 2009 do 31. 03. 2009 za 5 pracovných zmien 9,05 eur, keď
žalobkyňa v skutočnosti v tomto období neodpracovala ani jednu pracovnú zmenu a bola jej stanovená
náhrada mzdy za prekážky v práci zo strany zamestnávateľa. Spolu je dlžné stravné 44,83 €. Na ostatné
stravné žalobkyňa nemá nárok, pretože podmienkou jeho vyplácania je odpracovanie minimálne štyroch
hodín denne v pracovnej zmene. Navrhol zamietnutie žaloby. Písomným podaním zo 16. 06. 2010

žalovaný oznámil, že žalobkyni dňa 09. 06. 2010 vyplatil sumu mzdy za december 2008, január 2009,
február 2009, marec 2009 a odstupné za apríl, máj 2009, spolu vo výške 1.476,44 eur, ako aj stravné za
december 2008 a január 2009 spolu vo výške 44,83 eur. Dňa 20. 05. 2010 jej odoslal originál potvrdenia
o zápočte odpracovaných rokov a výplatné pásky za obdobie od marca 2008 do marca 2009.

Na pojednávaniach žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej výplatu za november 2008 zaplatil vo dvoch

častiach dňa 09. 12. 2008 a dňa 12. 01. 2009. Stretli sa 12. 01. 2009, kedy jej povedal, že predajňa
bude dočasne zatvorená. Bol tam aj pán O.. Dňa 13. 01. 2009 jej v predajni pán O. povedal, že bol
v tom, že jej pracovno-právny pomer so žalovaným je vyriešený. Stretli sa 20. 01. 2009 - pán O.Č.,
žalovaný, ona a ďalší dvaja muži. Pýtala si vysvetlenie, čo bude ďalej s tým, že ak mieni žalovaný
rozviazať pracovný pomer, nech tak urobí, ale ona má nárok na dvojmesačné odstupné. Dňa 29. 03.

2009 jej žalovaný nechal v predajni daňové priznanie aj dohodu o ukončení pracovného pomeru. Išlo o
papier bez mena a bez adresy, len s pečiatkou žalovaného, ktorý ona za doklad nepovažovala. Všetko
jej odovzdal pán O.. Dňa 25. 03.2009 sa opýtala žalovaného, kedy jej uhradí, čo jej dlhuje s tým, že
v prípade vyplatenia dlhu je ochotná podpísať aj dohodu. V máji 2010 jej telefonoval, požadovala na
mimosúdne vyrovnanie čiastku 5.000,- eur, o ktorom on povedal, že to je veľa. Kľúče od predajne

má dodnes, nemala ich ako žalovanému odovzdať. Predajňa je už presťahovaná o poschodie nižšie.Kľúče prevzala od žalovaného, ktorý bol jediným spoločníkom, ďalšie kľúče mal pán Y., ktorého adresu
nepozná a pani Z., ktorá býva v Z.. Pracovný pomer skôr neukončila, lebo nevedela, že to môže
urobiť okamžite. Tiež nevedela o možnosti ukončiť pracovný pomer výpoveďou. Viackrát kontaktovala

pána Z. s tým, že má záujem pracovať, alebo nech pracovný pomer poriadne skončí. Aj keď kľúče od
predajne mala, do práce nechodila, lebo predajňu mal v nájme pán O.. Dňa 20. 01. 2009 jej žalovaný
nedoručoval nič, ich rozhovor bol ústny. Pán O. jej odovzdal tlačivo označené ako Dohoda o skončení
pracovného pomeru. Svoje osobné údaje, ako je označenie zamestnanca, bydlisko, číslo OP, rodné
číslo s tým, že pracovný pomer končí dňa, z dôvodu, dátum a podpis nedoplnila, lebo sa obávala o

svoje peniaze. Vedela, že keby dohodu podpísala, už ich neuvidí. Pán O. jej doručoval písomnosť,
týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru, len 25. 03. 2009. Na pojednávaní 08. 07. 2010 uviedla, že
stále nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pretože nemá vystavený zápočet odpracovaných
rokov. Žije len z príjmu jej manžela. Pred pánom O. si žiadnu výpoveď nepreberala, žalovaný jej osobne
nedoručoval nič. Jediná vec bola dohoda, ktorú ona nepodpísala a ktorá jej bola doručovaná v marci. V
januárijejžalovanýnepovedal,ževmarcikončí.Výškasúm,ktorújejžalovanýzanímoznačenéobdobie

vyplatil, je správna. Je pravdou, že od januára 2009 neodpracovala u žalovaného ani jednu pracovnú
zmenu, predajňa bola zatvorená. Požaduje náhradu mzdy, pretože sa nemohla zamestnať, nemala
ukončený svoj pracovný pomer a neboli za ňu odvádzané odvody. Nepozná výšku svojho hodinového
zárobku, pretože výplatné pásky dostala dodatočne, až 2 - 3 mesiace pred prvý pojednávaním. Keďže
mávovýplatnomlístkuzamarec2009vykázanévyplatenienáhradydovolenkyza20dní,jetodovolenka

za rok 2009. Nevie, či a koľko dní dovolenky čerpala v roku 2008.

Žalovaný vo svojich výpovediach uvádzal, že mal na základe zmluvy o združení spoločníka W. Y.. V
októbri 2008 sa rozdelili a začal mať problémy s vyplácaním mzdy žalobkyne. Firma skončila a prebral
ju pán O. v januári 2009, s ktorým uzatvoril zmluvu k 01. 02. 2009. Zároveň ukončil svoj nájomný
pomer v priestoroch k tomu istému dňu, novú nájomnú zmluvu od toho istého dňa má uzatvorenú pán

O.. Dňa 20. 01. 2009 sa so žalobkyňou nebavili o tom, čo sa ide otvárať, ale či má dať výpoveď a čo
bude s predajňou. Raz spomínal predajňu domácich potrieb. Hovoril jej, že predajňa bude asi zatvorená.
Potom jej dal písomnú výpoveď z pracovného pomeru a poprosil pána O., nech jej ju odovzdá. Ona
mu povedala, že zdrap papiera nepodpíše. Išlo o dohodu o rozviazaní pracovného pomeru k 31. 03.
2009. Pracovný pomer mal teda skončiť výpoveďou, čo znamená, že je zaslaná výpoveď a strany sa

dohodnú na jej podpise. Ak sa dohodnú, tak dôjde k odhláseniu zamestnanca z poistenia a daňového
úradu.Razžalobkyniposlalvýpoveď,odmietlajupodpísať,poslaljejdruhú.Všetkorobilprostredníctvom
pána O.. V prvej dohode napísal asi § 43 Zákonníka práce, preto napísal druhú dohodu kde uviedol
asi § 60 Zákonníka práce. Aj keď písomnosti žalobkyňa neprevzala, pán O. mu ich nevrátil. Nevie,
prečo to neposlal žalobkyni poštou. Dohoda o skončení pracovného pomeru znamená, že obe strany

sa dohodnú a pracovný pomer zaniká od dohodnutého dátumu. Nevie, kedy zaniká pracovný pomer
pri výpovedi a nevie, aký je rozdiel medzi výpoveďou a dohodou. Chcel ukončiť pracovný pomer so
žalobkyňou k 31. 03. 2009. Urobil to v januári 2009, lebo bolo potrebné vyporiadať záležitosti týkajúce
sa združenia. Písmo v texte listiny z 20. 01. 2009, ktorým sú napísané slová „odmietla prevziať 20.
01. 2009 svedok B. O., Y. Z.“ je jeho, podpis je O.. V januári 2010 musel byť vyradený z evidencie

uchádzačov o zamestnanie, pretože mal pozastavenú živnosť. Podnikateľskú činnosť ukončil 01. 06.
2009. Keď svedok O. udával, že si nič nepamätá, to nie je pravdou. Veľmi dobre vedel, čo podpisuje.
Najprv sa s pani V. pohádali a žalovaný jej jasne hovoril, že jej dáva výpoveď k 31. 03. 2009, ktorú si
ona neprebrala. Skončenie podnikateľskej činnosti žalobkyni neoznámil. Sprievodný list zo 14. 05. 2010
a zápočtový list sú jeho, je v nich označené IČO, pretože to písala jeho účtovníčka, ktorá mala vedomosť

o ukončení jeho podnikateľského oprávnenia.

Svedok B. O. vo svojich svedeckých výpovediach uviedol, že osobne pozná žalovaného, od ktorého
preberal prevádzku aj žalobkyňu, ktorá od neho preberala nejaké papiere. S obidvoma si tyká. Predajňu
od pána Z. preberal už v januári 2009, nájomnú zmluvu s vlastníkom objektu má od marca 2009. V
marci 2009 mu pán Z. nechal papiere, ktoré má odovzdať žalobkyni. Bol to euro obal a okrem výpovede

z pracovného pomeru tam boli aj iné papiere. V ten istý deň prišla pani žalobkyňa, ktorej celý obal
odovzdal. Hovorila, že jej nevyhovuje tento spôsob skončenia pracovného pomeru. Spomínala, že je
tam napísaný iný paragraf, a že to nebolo vypísané. Všetky tieto papiere zobrala. Písomnosti doručoval
pani V. len raz. Na otázku, či žalobkyňa hovorila niečo aj o financiách, svedok uviedol, že výpoveď
bola spojená s tým, že tam nebolo odstupné. Nepozná rozdiel medzi skončením pracovného pomeru

výpoveďou a dohodou. Ak vo svojej výpovedi používal pojem výpoveď, mal tým na mysli skončeniepracovného pomeru. Nepamätá si označenie dokumentu, ktorý žalobkyni v marci 2009 doručoval. Vie,
že jeho následkom malo byť skončenie pracovného pomeru. Nepamätá si, či je to písomnosť označená
ako dohoda o skončení pracovného pomeru (čl. 10 súdneho spisu). Vie, že tam boli pečiatka a podpis

žalovaného a neboli tam uvedené osobné údaje žalobkyne. Môže to byť táto písomnosť. Dňa 20. 01.
2009 so žalovaným fajčili pred obchodom, kde prišla žalobkyňa a vymieňali si názory. Svedok išiel
dovnútra, žalobkyňa a žalovaný tam debatovali ďalej. Nevidel, že by jej žalovaný odovzdával nejakú
písomnosť. V doplnení svojej výpovede dňa 30. 09. 2010 na Okresnom súde v Galante svedok uviedol,
že písomnosť z 20. 01. 2009 označená ako výpoveď daná zamestnávateľom obsahuje jeho podpis.

Pre časový odstup si presne nepamätá okolnosti podpísania listiny, so žalovaným vtedy podpisoval
viacej dokumentov, týkajúcich sa tovaru a iných záležitostí, týkajúcich sa prevzatia predajne. Nepamätá
si, že by 20. 01. 2009 opatroval svojím podpisom aj túto výpoveď. Neuviedol to na konajúcom súdu
08. 07. 2010, lebo bol dotazovaný, či podpisoval prevzatie výpovede žalobkyňou. Nebol osobne
prítomný,keďmalažalobkyňa20.01.2009odmietnuťprevziaťlistinuztohtodňa,označenúakovýpoveď
daná zamestnávateľom. On sám túto písomnosť podpísal zrejme preto, že si nevšimol, čo podpisuje.

Neuviedol to na pojednávaní, lebo si nebol vedomý podpisu tejto písomnosti. Ak by vedel, čo je účelom
tejto listiny, tak by ju nepodpísal, nemal dôvod zasahovať do vzťahov medzi účastníkmi konania. Z jeho
strany išlo o nedopatrenie. Nikdy nebol pri osobných stretnutiach žalobkyne a žalovaného pri tom, že by
sa žalovaný snažil doručiť písomnosť označenú ako výpoveď 20. 01. 2009.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach uviedol, že je platné skončenie pracovného pomeru

žalobkyňou so žalovaným okamžite, o čom svedčí list z 21. 06. 2010. Dokazovaním bolo preukázané
nie platné skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou. Žalovaný zamestnával žalobkyňu
ako fyzická osoba, došlo u neho automaticky k prechodu práv povinností z pracovnoprávneho vzťahu po
ukončení jeho podnikateľskej činnosti. Z internetového výpisu zo živnostenského registra žalovaného
vyplýva, že k zániku jeho živnostenského oprávnenia došlo 02. 07. 2012. Žalobkyni patrí stravné aj keď

faktickyprácunevykonávala,pretožeideoprekážkuvýkonuprácenastranezamestnávateľa.Žalobkyňa
sa domáha zaplatenia nevyplatenej mzdy spolu s dvojmesačným odstupným a príspevkom na stravné
668,04 €. Otázka skončenia pracovného pomeru k 10. 06. 2010 je ustálená v zmysle rozhodnutia
krajského súdu. Poukázal na správanie sa žalovaného, ktorý žalobkyňu neodhlásil z poisťovne, nedával
jej zápočtový list, čím jej znemožnil prihlásenie na úrade práce. Predmetom sporu nie je náhrada mzdy,

ale mzda, pretože pracovný pomer trval.

Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaniachuviedol,ženiejerozhodujúce,čiúkon,ktorýmžalovaný
ukončil pracovný pomer so žalobkyňou, bol platný alebo nie. Ak išlo o neplatné skončenie pracovného
pomeru, žalobkyňa sa mala v lehote 2 mesiacov žalobou domáhať neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Ak aj žalobkyňa nedostala výpoveď v zákonom predpísanej písomnej forme, keď tvrdí, že

jej doručovaná nebola, jej pracovný pomer skončil k 31. 03. 2009. Veľmi dobre vedela, že žalovaný
prejavil takúto vôľu, o čom svedčia jej ďalšie úkony a konanie po 31. 03. 2009, kedy sa voči úradom a
orgánom správala ako osoba, s ktorou bol k tomuto dňu pracovný pomer rozviazaný neplatne. Svedčí
o tom aj vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci z 23. 04. 2009, kde je uvedené,
že bolo začaté konanie, lebo žalobkyňa uviedla, že vedie spor o neplatnosť skončenia pracovného

pomeru. Po marci 2009 žalobkyňa okrem podania žaloby neurobila žiaden úkon, ktorým by žalovanému
oznámila, že je jeho zamestnankyňou a trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával. Žaloba nie je v súlade
ani s čl. 2 Zákonníka práce, pretože žalobkyňa sa po 31. 03. 2009 nedomáhala ďalšej práce. Mzda
patrí žalobkyni za vykonanú prácu. Po 31. 03. 2009 do práce žalobkyňa neprišla ani sa zamestnania
nedomáhala. Akceptovala vôľu žalovaného skončiť pracovný pomer dňom 31. 03. 2009, takže je možné

uvažovať o skončení pracovného pomeru konkludentne. Žalovaný už nemal oprávnenie na výkon
podnikateľskej činnosti, preto žalobkyňu nemôže ďalej ani zamestnávať a vyplácať jej mzdu. Dlžnú
sumu v celom rozsahu po podaní žaloby uhradil, jej ďalšie nároky dôvodné nie sú. Nárok uplatnený
žalobkyňou je v rozpore s druhým článkom Zákonníka práce o dobrých mravoch. Žalobkyňa mala
informáciu o prejave vôle žalovaného ukončiť s ňou pracovný pomer aj o tom, že prácu u žalovaného

vykonávať nemôže, pretože predajňa v ktorej pracovala, bola vo vlastníctve iného subjektu. Po marci
2009 neurobila žiaden úkon ktorým by oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Mzda patrí za
vykonanú prácu. Žalobkyňa využila skutočnosť, že žalovaný formálne nedotiahol právne významným
spôsobom ukončenie pracovného pomeru. Žalovaný jej vyplatil dlžnú sumu aj odstupné za mesiace,
počas ktorých u neho nepracovala. Finančná situácia mu neumožňuje zaplatiť žalobkyňou požadovanú

sumu. Navrhol zamietnutie žaloby aspoň v časti s poukazom na to, že ani pri neplatnom rozviazanípracovnéhopomerubysažalobkyňanemohlavzhľadomnazákonnélimitydomáhaťtakýchnárokov,ako
to robí v súčasnosti. Predmetom sporu nie je sankcia ani pokuta za porušenie povinností žalovaného, ale
náhrada mzdy. Namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorý od 01. 04. 2009 nebol oprávnený

na výkon podnikateľskej činnosti, teda ani na zamestnávanie iných osôb. Ak by žalobkyňu po 01. 04.
2009 zamestnával, išlo by o zamestnanie neplatné. Ak by jej pracovný pomer u žalovaného trval po
01. 04. 2009, nebol by platný. Aj keď žalovaný podnikal ako fyzická osoba, zodpovedá za záväzky
vzniknuté pri a v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti, nemôže niesť zodpovednosť za záväzky
vzniknuté po ukončení jeho podnikateľskej činnosti. Od apríla 2009 je žalovaný evidovaný ako uchádzač

o zamestnanie.

Z fotokópie pracovnej zmluvy má súd preukázané, že bola uzatvorená medzi žalovaným ako
zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou dňa 17. 03. 2008 s dohodnutým dňom nástupu
do práce v ten istý deň, na výkon práce predavačky v N-Centrum, ul. SNP 10, Hlohovec. Pracovná
zmluva je dohodnutá na dobu neurčitú. Mzda je dohodnutá vo výške 7,300,- Sk + prémie, keď bude
vyplácaná v hotovosti k 31.-mu dňu v mesiaci.

Z fotokópie písomnosti adresovanej žalobkyňou žalovanému z 12. 03. 2009 súd zistil, že ho
písomne vyzýva, aby dal do poriadku dokumenty, okrem iného ním danú výpoveď, keďže je jeho
zamestnankyňou, nakoľko ani jedna strana nerozviazala pracovný pomer. Od januára do podania
výpovede jej patrí 60 % mzdy za každý mesiac.

Z fotokópie písomnosti označenej ako dohoda o skončení pracovného pomeru (čl. 10 súdneho spisu)

je preukázané, že mala byť uzatvorená medzi žalovaným ako zamestnávateľom podľa § 60 ZP a bližšie
neoznačeným pracovníkom, bez uvedenia dôvodu. Písomnosť obsahuje pečiatku a podpis žalovaného,
neobsahuje žiadne osobné údaje zamestnanca ani jeho podpis, miesto ani dátum vyhotovenia.

Z fotokópie potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ, OO PZ Hlohovec zo 06. 04. 2010 ČVS:
ORP-1118/HC-TT-2009 je preukázané, že žalobkyňa vykonala oznámenie o prečine nevyplatenia

mzdy a odstupného na žalovaného. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1118/HC-TT-2009 Obvodného
oddelenia PZ Hlohovec je preukázané, že uznesením z 05. 05. 2009 bolo začaté trestné stíhanie vo
veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, kde je poškodenou
G. V., ktorej nebola zamestnávateľom vyplatená mzda vo výplatných termínoch 31. 01. 2009, 28. 02.
2009 a 31. 03. 2009, čím vznikol dlh na mzde vo výške 726,94 eur. Trestné stíhanie bolo zastavené

uznesením z 18. 03. 2011, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
uznesenie sa stalo právoplatným 09. 04. 2011. Z obsahu spisu vyplýva, že voči zamestnávateľovi
oznamovateľky G. V., Y. Z. nebolo vznesené obvinenie, bol vypočúvaný v pozícii svedka. Vo veci bolo
vykonané aj dokazovanie znaleckou organizáciou JHS, s. r. o. so sídlom Martin, ktorá podala znalecký
posudok č. 594/2010. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že zamestnávateľ Y. Z. zaevidoval

zamestnankyňu G. V. ako svojho zamestnanca od 17. 03. 2008 do 31. 03. 2009, kedy ju odhlásil zo
Sociálnej poisťovne aj Union zdravotnej poisťovne, a. s. Neboli predložené žiadne dôkazy potrebné pre
výpočet mzdy prislúchajúcej zamestnankyni, na základe ktorých by sa dal vypočítať jej reálny mzdový
nárok. Z predložených mesačných výkazov zo Sociálnej poisťovne možno len uviesť, akú mzdu jej v
jednotlivých mesiacoch priznal zamestnávateľ Y. Z. konkrétne v období od apríla do októbra 2008 a v

decembri2008išloohrubúmzdu8100,-Sk,vnovembri2008ohrubúmzdu8101,-Sk,vjanuáriafebruári
2009 o hrubú mzdu 295,51 eur, čomu zodpovedá čistá mzda 7 014,-Sk, resp. 7 011,-Sk (november 2008)
a 256,09 eur. Nie je možné zodpovedať otázku, či, v akej výške, akým spôsobom a kedy jej bol nejaký
plat vyplatený. Podľa účtovných dokladov trval pracovný pomer do 31. 03. 2009, výšku odstupného v
prípade výpovede zo strany zamestnávateľa k 31. 03. 2009 určil znalec sumou 590,64 eur.

Z fotokópie oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, detašované pracovisko
Hlohovec z 13. 04. 2009 súd zistil, že je začaté konanie o zaradenie žalobkyne do evidencie uchádzačov
o zamestnania na základe jej žiadosti zo 07. 04. 2009, v ktorej uvádza, že vedie súdny spor o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru. Z fotokópie rozhodnutia toho istého štátneho orgánu č. 2009/80099/1/
mh z 23. 04. 2009 je preukázané, že bolo prerušené konanie o zaradení žalobkyne do evidencie

uchádzačov o zamestnanie do dňa predloženia dokladu o skončení pracovného pomeru.Z fotokópie písomnosti z 10. 06. 2010 žalobkyne pre žalovaného súd zistil, že žalobkyňa prejavila vôľu
okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia
mzdy za marec 2010.

Z písomnosti vystavenej 20. 01. 2010 žalovaným pre žalobkyňu, označenej ako výpoveď daná
zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je preukázané, že zamestnávateľ
prejavil vôľu dať výpoveď z pracovného pomeru, uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy zo 17.
03. 2008 z dôvodu, že zrušuje svoju časť prevádzky, a tým miesto výkonu práce zamestnankyne,
dohodnuté pracovnou zmluvou. Zamestnávateľ preto zamestnankyňu nemôže ďalej zamestnávať na
mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce ani na inom mieste. Pracovný pomer končí po uplynutí

výpovednej lehoty dňa 31. 03. 2009. Zároveň zamestnávateľ určuje od 04. 03. 2009 čerpanie riadnej
dovolenky za odpracovanú dobu od 17. 03. 2008 v počte 20 dní. Výpoveď obsahuje vytlačený
vlastnoručný podpis zamestnávateľa s pečiatkou s písomne dopísanou poznámkou - odmietla prevziať
dňa 20. 01. 2009, svedok B. O., Y. Z. a vlastnoručným podpisom pána O..

Rozhodnutím o zastavení prevádzkovania živnosti z 30. 06. 2009 Obvodného úradu Lipt. Mikuláš,

odboru živnostenského podnikania OŽP - Z/2009/03056-2, právoplatným a vykonateľným 30. 06. 2009,
je preukázané pozastavenie prevádzkovanie živnosti podnikateľa Y. Z. v období od 01. 07. 2009 do 31.
12. 2009. Výpisom z obchodného registra žalovaného z 08. 05. 2013, zabezpečeného prostredníctvom
internetovej siete je preukázané, že podnikateľský subjekt Y. Z., miesto podnikania J.. Z., P. XXX, má
pozastavenú činnosť do 01. 07. 2013.

Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 neplatnosť právneho úkonu nemôže
byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom
neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 zamestnanec môže pracovný
pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady,

náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 Zamestnanec môže okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 zamestnanec, ktorý okamžite skončil
pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za
výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej

zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 ak zamestnanec v rozhodujúcom
období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku
pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od
začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 priemerný zárobok sa zisťuje ako
priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že

priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 ak je priemerný zárobok
zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom
mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu

zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny
mzdový nárok ( § 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu
mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods.
5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu

týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v
prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

Podľa § 135 Zákonníka práce v znení účinnom k 10.06.2010 priemerný zárobok zamestnanca za
rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy
zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom

v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v
rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období
zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.

Podľa § 252 i/ Zákonníka práce v platnom znení (prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2013)

týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. januárom 2013.

Podľa § 252 d/ Zákonníka práce v platnom znení (prechodné ustanovenie účinné k 1. marcu 2010)
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom 2010.
Právne úkony urobené pred 1. marcom 2010 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej
úpravy účinnej do 28. februára 2010.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/102/2011-132 zo dňa 29. 07. 2011, zrušil rozsudok tunajšieho

okresného súdu z 09. 02. 2011, č. k. 8C/59/2010-104, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu
preukázanie uspokojenia nároku žalobkyne, ktorej nebola prideľovaná práca od 10. 01. 2009. Na
piatej strane uznesenia krajský súd konštatuje, že nebolo preukázané skončenie pracovného pomeru
dohodou, ale žalobkyňa skončila pracovný pomer u žalovaného okamžite písomným podaním z 10.
06. 2010. Na strane piatej v predposlednom odseku krajský súd, ktorého právnym názorom je súd

prvostupňový viazaný, ďalej uvádza, že v konaní jednoznačne bolo preukázané skončenie pracovného
pomeružalobkyneužalovanéhookamžitek10.06.2010.Krajskýsúdkonštatuje,ženebolopreukázané,
či bol v trestnom konaní žalovaný zaviazaný vyplatiť žalobkyni ako poškodenej mzdu a v akej výške.
Krajský súd uložil okresnému súdu povinnosť odstrániť rozpor vo výpovediach žalovaného a svedka O.
ohľadom doručenia písomnosti označenej ako „výpoveď z 20. 01. 2009“ a pripojiť si trestný spis o stíhaní

žalovaného pre prečin nevyplatenia mzdy žalobkyni a po doplnení dokazovania opätovne rozhodnúť.Vintenciáchtohtorozhodnutiasúdpostupovalajvďalšomkonaní.PripojilsivyšetrovacíspisObvodného
oddelenia PZ Hlohovec ČVS: ORP-1118/HC-TT-2009 z ktorého súd zistil, že na základe trestného
oznámenia žalobkyne bolo uznesením z 05. 05. 2009 začaté trestné stíhanie v zmysle § 199 ods. 1

Trestného poriadku voči neznámemu páchateľovi (označovanému ako podozrivý muž bez jeho bližších
identifikačných údajov), nedošlo však k vzneseniu obvinenia žalovanému v zmysle § 206 Trestného
poriadku. Z obsahu tohto trestného spisu teda vyplýva, že žalovaný pre prečin nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona v tomto trestnom konaní stíhaný nikdy nebol.
Vyplýva to aj z formulácie uznesenia o zastavení trestného stíhania, kde opäť nie je označený žiadny

obvinený, ale poverený príslušník PZ používa označenie podozrivý muž ako fyzická osoba, ktorá je
zamestnávateľom.Zobsahutohtospisutiežbolozistené,žežalovanývdôsledkunevzneseniaobvinenia
nebol zaviazaný zaplatiť žalobkyni, ako poškodenej, mzdu a v akej výške. Pre úplnosť súd dodáva, že
orgány činné v trestnom konaní nie sú ani oprávnené priznávať mzdu ani jej náhradu; v trestnom konaní
je možné priznať maximálne náhradu škody, pokiaľ si poškodený nárok na jej náhradu uplatní.

Ďalej krajský súd uložil okresnému súdu povinnosť odstrániť rozpor vo výpovediach žalovaného a

svedka O. ohľadom doručenia písomnosti označenej ako „výpoveď z 20. 01. 2009“. Svedok B. O. bol
vypočutý tunajším okresným súdom 08. 07. 2010 a dožiadaným Okresným súdom v Galante 30. 09.
2010. Podľa výpovede žalovaného mal svedok O. odovzdať žalobkyni písomnú výpoveď z pracovného
pomeru a žalobkyňa svedkovi mala povedať, že zdrap papiera nepodpíše. Dokazovanie výsluchom
svedka O. bolo vykonané za účelom preukázania pravdivostnej hodnoty tohto tvrdenia žalovaného.

Svedok O. uviedol, že následkom doručenia dokumentu, ktorý žalobkyni v marci 2009 doručoval, malo
byť skončenie pracovného pomeru. Keďže svedecká výpoveď má preukázať pravdivostnú hodnotu
tvrdenia žalovaného, nebolo možné odstrániť rozpornosť vo výpovediach žalovaného a svedka; na
rozpor v ich výpovedi môže súd prihliadať len v rámci hodnotenia dôkazov.

Keďže krajský súd ustálil, že k skončeniu pracovného pomeru žalobkyne a žalovaného došlo okamžite

dňom 10. 06. 2010, predmetom dokazovania boli finančné nároky žalobkyne. Aj keď sa žalovaný
bránil poukazom na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie tvrdiac, že ukončil svoje živnostenské
podnikanie, z výpisu z jeho živnostenského registra vyplýva, že je stále evidovaný ako živnostník, ktorý
má živnosť pozastavenú, naposledy v čase od 02. 07. 2012 do 01. 07. 2013. Aj keby žalobca ukončil
svoje živnostenské oprávnenie, do pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou vstúpil ako fyzická osoba.

V zmysle ustanovení zákona o živnostenskom podnikaní, fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá za
svoje záväzky aj po zániku svojej živnostenskej činnosti (na rozdiel od napr. právnickej osoby po jej
výmaze z obchodného registra). Súd poukazuje na § 5 zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní
v platnom znení. Za zamestnávateľa je v zmysle § 7 ods. 1 Zákonníka práce považovaná osoba, ktorá
je oprávnená na základe pracovnej zmluvy od zamestnanca požadovať pracovný výkon. Ako uvádza

komentár k Zákonníku práce, zamestnávateľ nemusí byť v právnej pozícii podnikateľa, pre jeho právny
status je dôležité, aby zamestnával aspoň jedného zamestnanca.

Existencia pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania pracovnou zmluvou zo 17.
03.2008nebolasporná.Pôvodnebolpredmetomkonanianárokodporkynenazaplateniemzdy6071,34
eur a dvojmesačného odstupného spolu s úrokom z omeškania 10 % ročne z 268,87 eur od 01. 02. 2009

do zaplatenia, s úrokom z omeškania 10 % ročne z 295,50 eur od 01. 03. 2009 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 9,5 % ročne z 299,50 eur od 01. 04. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 %
ročne z 295,50 eur od 01. 05. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 eur od 01.
06. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 07. 2009 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 08. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9

% ročne z 295,50 eur od 01. 09. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 eur od
01. 10. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 € od 01. 11. 2009 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 € od 01. 12. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 %
ročne z 295,50 € od 01. 01. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % z 295,50 € od 01. 02. 2010
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 307,70 € od 01. 03. 2010 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania 9 % ročne z 307,70 eur od 01. 04. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z
307,70 eur od 01. 05. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % z 307,70 eur od 01. 06. 2010 do
zaplatenia a zaplatenie príspevku na stravovanie 740,33 eur od 01. 12. 2008 do 10. 06. 2010. Podaním
doručeným súdu 28. 07. 2010 (bez príslušného procesného návrhu) žalobkyňa uviedla, že sa domáhazaplatenia mzdy 3 709,57 € za obdobie od 01. 06. 2009 do 10. 06. 2010 a dvojmesačného odstupného
vo výške spolu 615,40 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 08. 2009 do zaplatenia,
9 % ročne z 295,50 eur od 01. 09. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 10. 2009 do

zaplatenia, 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 12.
2009 do zaplatenia, 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 01. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne z 295,50 eur od 01.
02. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne z 307,70 eur od 01. 03. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne z 307,70 eur
od 01. 04. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne z 307,70 eur od 01. 05. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne z 307,70
eur od 01. 06. 2010 do zaplatenia a finančného príspevku na stravovanie 695,50 eur od 01. 02. 2009

do 10. 06. 2010. Po pripustení prvej zmeny žaloby na pojednávaní 08. 07. 2010 bol teda predmetom
konania nárok žalobkyne na zaplatenie mzdy a dvojmesačného odstupného za obdobie od 01. 12. 2008
do 10. 06. 2010 vo výške 6 071,34 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradu stravného 740,33 eur za
obdobie od 01. 12. 2008 do 10. 06. 2010. Na pojednávaní 20. 06. 2012 vzala žalobkyňa žalobu čiastočne
späť o žalovaným poskytnuté plnenie 1 476,44 eur istiny, keďže žalovaný jej zaplatil z titulu mzdy 731,43
eur a sumu 745,01 eur, ktorá zahŕňa aj dvojmesačné odstupné a tiež stravné za december 2010 a 5

dní januára 2011 (44,83 eur), takže sa naďalej domáha nároku na stravné od 01. 02. 2009 do 10. 06.
2010. Tiež vzala späť žalobu v časti úroku z omeškania 10 % ročne z 268,87 eur od 01. 02. 2009 do
zaplatenia, 10 % ročne z 295,50 eur od 01. 03. 2009 do zaplatenia, 9,5 % ročne z 295,50 eur od 01. 04.
2009 do zaplatenia, 9,25 % ročne z 295,50 eur od 01. 05. 2009 do zaplatenia, 9,25 % ročne z 295,50
eur od 01. 06. 2009 do zaplatenia, 9,25 % ročne z 295,50 eur od 01. 06. 2009 do zaplatenia. Následne

však svoje nároky opäť upresnila písomnými podaniami zo 14. 08. 2012 a 31. 08. 2012. Na pojednávaní
však žalobkyňa k čiastočnému späťvzatiu žaloby z 20. 06. 2012 uviedla, že sa domáha nárokov v
zmysle jej písomného podania z 22. 06. 2010. Keďže tieto neustále meniace sa vyjadrenia žalobkyne
boli odporujúce si (po čiastočnom späťvzatí žaloby z uplatnenej náhrady mzdy 5 455,94 eur tvoriacej
predmet konania /ako súčasť istiny 6.071,34 eur/ vymedzený uznesením o pripustení zmeny žaloby z

08. 07. 2010 by bola uplatnená náhrada mzdy 3 979,50 eur, odstupné 615,40 eur a stravné 695,50 eur /
z pôvodne uplatneného stravného 740,33 eur po späťvzatí žaloby v časti zaplateného stravného 44,83
eur/, avšak v podaní zo 14. 08. 2012 je nárok na náhradu mzdy žalobkyňou vyčíslený čiastkou 3 222,50
eur a v poslednom jej vyčíslení sumou 3 709,56 eur, nárok na stravné 668,04 eur a odstupné 615,40
eur, súd ustálil, že žalobkyňa na pojednávaní 20. 06. 2012 vzala žalobu späť v časti nároku na náhradu

mzdy vo výške 1 746,38 eur (5 455,94 eur - 3 709,56 eur požadovaných žalobkyňou v jej poslednom
procesnom podaní) a o stravné vo výške 44,83 eur (740,33 eur - 695,50 eur). Súd preto konanie v časti
istiny 1 746,38 eur a 44,83 eur zastavil. Keďže sa žalobkyňa ako podaním zo 14. 08. 2012, tak podaním
z 31. 08. 2012 domáhala nižšieho plnenia, než naposledy pripustenou zmenou žaloby z 08. 07. 2010,
v spojení s výpoveďou jej právneho zástupcu na pojednávaní 20. 06. 2012 je možné ustáliť, že išlo

len o upresnenie prejavu späťvzatia žaloby. Nakoľko žalobkyňa uvedenými podaniami zároveň rozšírila
predmet konania o ďalší úrok z omeškania, o zmene žaloby súd rozhodol na pojednávaní 05. 06. 2013
samostaným uznesením tak, že predmetom konania je nárok žalobkyne (zohľadniac vyššie uvedené
čiastočné späťzatie žaloby ) na zaplatenie istiny 3 709,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z istiny 295,50 eur od 01. 08. 2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne

z istiny 295,50 eur od 01. 09. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 295,50
eur od 01. 10. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 11. 2009 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z 295,50 eur od 01. 12. 2009 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 9 % ročne z istiny 295,50 eur od 01. 01. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 %
ročne z 295,50 eur od 01. 02. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 307,70

eur od 01. 03. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z 307,70 eur od 01. 04. 2010
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 307,70 eur od 01. 05. 2010 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 9 % ročne z 307,70 eur od 01. 06. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 %
ročne z 307,70 eur od 01. 07. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 102,56 eur
od 01. 08. 2010 do zaplatenia, istiny 615,40 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od

01. 08. 2010 do zaplatenia z titulu náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce a sumy 668,04 eur
z titulu finančného príspevku na stravovanie za čas od 01. 02. 2009 do 10. 06. 2010.

Nakoľko pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval do 10. 06. 2010 a žalovaný jej od januára
2009 neprideľoval prácu, žalobkyni v zmysle § 118 ods. 1 Zákonníka práce nepatrí mzda, pretože táto
prislúcha len za vykonanú prácu. Povinnosť poskytovať prácu za vykonanú mzdu je synalagmatickou

čo znamená, že korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa
poskytuje aj vtedy, keď je práca zamestnancom vykonaná skutočne. Preto aj keď právny zástupcažalobkyne tvrdil, že žalobkyňa sa domáha mzdy, vzhľadom na to, že v uvedenom čase žalobkyňa
prácu nevykonávala nepatrí jej mzda, ale náhrada mzdy, súd však právnym posúdením veci viazaný
nie je. Žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy za obdobie od 01. 06. 2009 do 10. 06. 2010, kedy, čo bolo

medzi stranami sporu nesporné, pre žalovaného prácu nevykonávala. Ak bol žalovaný v uvedenom
období evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a mal prerušené živnostenské oprávnenie, potom
mal a mohol riešiť aj svoje právne vzťahy vo vzťahu k žalobkyni. Aj k vyplateniu mzdy za obdobie
decembra 2011, januára 2009, februára 2009 a dva dni marca 2009 pristúpil až v tomto súdnom
konaní. Ako konštatuje vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ktorého právnym názorom je okresný

súd viazaný, v prejednávanej veci nebolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný skončili pracovný
pomer dohodou, ani skutočnosť, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď. V tomto kontexte potom nemožno
uvažovať o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobkyni ako zamestnankyni náhradu mzdy z titulu
neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Nakoľko pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného trval do 10. 06. 2010, teda aj v čase od 01. 06. 2009, od ktorého sa
žalobkyňa domáha priznania náhrady mzdy, je potrebné danú vec posudzovať podľa § 142 ods. 3

Zákonníka práce. Žalobkyňa ako zamestnankyňa, nemohla vykonávať prácu pre iné prekážky na strane
zamestnávateľaakosútzv.prestoje,alebonepriaznivépoveternostnévplyvy.Napriekexistenciiatrvaniu
pracovného pomeru so žalovaným sa nemohla dostaviť do práce, pretože žalovaný ako zamestnávateľ
jejprácuneprideľoval.Jenerozhodným,činemožnosťprideľovaťprácujespôsobenáobjektívnymialebo
subjektívnymi príčinami a nie je vyžadovaná ani určitá dĺžka ich trvania. Žalobkyni za uplatnené obdobie

od 01. 06. 2009 do 10. 06. 2010 patrí náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku. Pravidlá určovania
priemerného zárobku na pracovnoprávne účely sú zakotvené v § 134 Zákonníka práce. Keďže žalovaná
v žiadnom z rozhodujúcich období (kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak),

neodpracovala ani 22 dní alebo 170 hodín (§ 134 ods. 3 Zákonníka práce), používa sa namiesto
priemerného zárobku zárobok pravdepodobný zistený zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku
rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. V prípade priemerného zárobku
nižšieho ako minimálna mzda sa priemerný zárobok zvýši na sumu zodpovedajúci minimálnej mzde (§
134 ods. 5 Zákonníka práce). U žalobkyne bolo potrebné postupovať pri určení priemerného zárobku z

pravdepodobného zárobku vo výške minimálnej mzdy, čo žalovaný nespochybnil tak, ako nespochybnil
ani výšku uplatneného nároku. Podstatným je aj uvedenie skutočnosti, že priemerný zárobok a teda
aj zárobok pravdepodobný sa zisťuje z hrubej mzdy a v súdnom konaní sa priznáva ako zárobok
pred zdanením a odvodmi (tzv. hrubý zárobok). Aj keď sa priemerný zárobok zisťuje výlučne ako
priemerný hodinový zárobok a priemerný mesačný zárobok sa zistí z priemerného hodinového zárobku

vynásobením priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac,
vzhľadom na uplatnenie nároku na náhradu mzdy vychádzajúc z minimálnej mzdy, bolo postačujúcim
zistenie mesačného pravdepodobného zárobku. Rovnako ako žalovaný, aj súd sa stotožnil s výpočtom
náhrady mzdy žalovanej za obdobie od 01. 06. 2009 do 10. 06. 2010 v jej písomnom podaní z 31. 08.
2012. Za obdobie od 01. 06. 2009 do 31. 12. 2009 bola žalobkyni priznaná náhrada mzdy vo výške 2

068,50 eur (295,50 x 7), za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 05. 2010 vo výške 1 538,50 eur a za 10 dní
júna 2010 vo výške 102,56 eur, spolu 3 709,56 eur. Keďže s poukazom na § 132 Zákonníka práce je
náhrada mzdy splatná pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca a žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy doteraz nesplnil, je v omeškaní s
plnením svojho záväzku a žalobkyni patrí úrok z omeškania vo výške 8 percentuálnych bodov vyššie,

ako je úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Mzda za jún 2009
bola splatná do 31. 07. 2009, v omeškaní s jej úhradou je žalovaný od 01. 08. 2009 a žalobkyni prislúcha
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. V rovnakej výške prislúcha žalobkyni úrok z omeškania aj s
ďalšími nárokmi na náhradu mzdy, vždy od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po splatnosti
tej - ktorej mesačnej náhrady mzdy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ďalej súd žalovanej

priznal v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobkyňou
v zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce došlo ku dňu 10. 06. 2010, preto rozhodujúcim obdobím
pre určenie priemerného mesačného zárobku je prvý štvrťrok roku 2010. Keďže v tomto období žalovaná
neodpracovala 22 dní ani 170 hodín, je potrebné vychádzať z pravdepodobného zárobku vo výške

minimálnej mzdy, čo je v uvedenom období 307,70 eur mesačne, takže nárok žalobkyne podľa § 69 ods.
4 Zákonníka práce je potom vo výške 615,40 eur. Režim jeho splatnosti je rovnaký ako režim splatnosti
náhrady mzdy. Pracovný pomer bol ukončený 10. 06. 2010, preto tento nárok mal byť vyplatenýnajneskôr od 31. 07. 2010 a v omeškaní s jeho plnením je žalovaný od 01. 08. 2010, odkedy žalobkyni
patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

Žalobu súd v časti nároku žalobkyne na zaplatenie príspevku na stravovanie v sume 668,04 eur v zmysle

§ 152 a nasl. Zákonníka práce za obdobie od 01. 02. 2009 do 10. 06. 2010, zamietol. Podľa § 152
ods. 2 veta predposledná nárok tohto právneho predpisu na poskytnutie stravy má nárok zamestnanec,
ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu v rozsahu viac ako 4 hodiny. Takémuto zamestnancovi
zamestnávateľ prispieva na stravovanie do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste
v trvaní 5 - 12 hodín, podľa osobitného predpisu. V období od 01. 02. 2009 do 10. 06. 2010 síce

žalobkyňa bola so žalovaným v pracovnom pomere, ale neodpracovala ani jednu pracovnú zmenu dlhšiu
ako 4 hodiny, keď cestou svojho právneho zástupcu sama niekoľkokrát uviedla, že nepracovala pre
prekážky na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ právnu povinnosť zabezpečiť stravovanie nemá ani
v prípade zamestnanca, ktorý síce odpracuje časť pracovnej zmeny, ale v trvaní kratšom ako 4 hodiny.
Dĺžka trvania takejto práce sa na účely stravovania nepovažuje za pracovnú zmenu, možnosť rozšírenia
osobného vecného rozsahu zabezpečenia stravovania je zákonom ponechaná na zamestnávateľa, čo

však v prejednávanom prípade realizované nebolo.

Vzhľadom na právnu aj skutkovú náročnosť veci si súd vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania na
samostatné uznesenie (§ 151 ods. 3 Obč. súd. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona.