Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712218561
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712218561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.26,

Alpenstrasse 2, CH-6300, Zug, Švajčiarsko, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, 810 00
Bratislava, proti žalovanej V. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. O. R. XXX/XX, XXX XX D. Y.,
toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom I. G., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o
zaplatenie 373,10 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 373,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 339,19 € od 21.11.2011 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 22 €
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 373,10 EUR s príslušenstvom, a to titulom
neuhradeného úveru zo strany žalovanej, ktorý poskytol žalovanej právny predchodca žalobcu.

Podaním došlým na tunajší súd dňa 5.6.2013 žalobca doplnil svoj žalobný návrh.

V tejto právnej veci vydal Okresný súd Michalovce platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/350/2012 zo dňa
13.12.2012, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej, ktorá sa v súčasnosti zdržiava na
neznámom mieste. Z toho dôvodu súd ustanovil žalovanej v zmysle ustanovenia §29 O.s.p. na ochranu
jeho práv a záujmov opatrovníka.

Podľa § 173 ods. 2 tretia veta O.s.p., súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo
veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a
opatrovníka žalovanej.

Podľa § 657 Občianskeho zákonník, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi súd mal za to, že nárok žalobcu bol
odôvodnený, nakoľko bolo preukázané, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Quatro dňa 3.4.2008 uzatvorila zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX vo výške 461,40 €, ktorú sa
žalovaná zaviazala uhrádzať formou pravidelných mesačných splátok s dátumom poslednej splátkydňa 20.11.2011. Výška nezaplatenej istiny predstavuje sumu 339,19 €, pričom táto čiastka je rozdielom
medzi celkovou výškou pohľadávky v sume 409,47 € po odrátaní pokút a poplatkov v sume 70,28 €.
Zároveň žalobcovi bola priznaná dohodnutá zmluvná pokuta v sume 33,90 € v zmysle článku 12 bod

2 Všeobecných zmluvných podmienok. Vychádzajúc z predloženého prehľadu úhrad k skôr uvedenej
sume žalobca preukázal uplatnenú istinu voči žalovanej v sume 339,19 € v rámci ktorého sú rozpísane
jednotlivé splátky, ktoré mala žalovaná uhrádzať a to jednak výška a čas ich splatnosti. Na základe
takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol v zmysle výroku rozsudku a zároveň žalobcovi priznal
úroky z omeškania a to od 21.11.2011 deň po splatnosti poslednej dohodnutej splátky v zmysle § 517

Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.

Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov
konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo

každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v
konaní úspech, bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 22 €.

Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože
sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej
strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu
síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je

nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady
vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.

Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec
(ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke.

Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí a pretože aj keď súd vo veci
nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou
hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150
ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže
ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomermedzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania,
ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého
typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je
poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navýšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy

konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.