Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217149
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody v sume 4.080,52 eura a nemajetkovej ujmy v sume 816,10 eura, keď Okresný
súd v Leviciach o návrhu na vydanie poverenia rozhodol po 96 dňoch vo veci vedenej exekútorom
pod exekučným číslom EX 6796/2011 a to tak, že zamietol návrh na vydanie poverenia. Navrhovateľ
namietal, že sa pre existenciu rozhodnutia rozhodcovského súdu nemôže domáhať pre prekážku
rozhodnutej veci nároku v civilnom konaní. Súd pritom rozhodol po veľmi dlhej dobe a nie v súlade
so zákonom a ústavou SR. Majetková škoda predstavuje istinu a príslušenstvo a nemajetková ujma a
nemajetková ujma 20 % z uplatnenej istiny a príslušenstva za nesprávny postup súdu.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, právneho
zástupcu navrhovateľa a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Účastníci mali doručenie vykázané.
Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v deň pojednávania, žiadal
pojednávanieodročiť,zdôvodukolíziespojednávanímvsenáte9CnaOSNitra.Súdmalzato,žekolízia
pojednávaní, nie je dôvod pre odročenie pojednávania (nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 68/1998, uznesenie
ÚS SR sp. zn. III. ÚS 94/2005). Právny zástupca navrhovateľa na pojednávania žiadne nové skutočnosti

neuvádza, postoj oboch účastníkov sú súdu známe. V spoločnosti, ktorá zastupuje navrhovateľa sú traja
advokáti, traja koncipienti, a teda kolízia s pojednávaním v jednom senáte nemôže byť ani relevantným
dôvodom pre neúčasť na pojednávaní. Termín na pojednávanie vo veciach 25C prevzal právny zástupca
navrhovateľa skôr ako vo veciach 9C.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : pripojeným spisom sp. zn.
pripojený spis sp. zn. 14Er/706/2011 OS Levice a zistil tento skutkový a právny stav :

NavrhovateľsapísomnepodanýmnávrhomdoručenýmnaOkresnýsúdLevicedňa28.09.2012domáhal
od odporcu zaplatenia majetkovej škody v sume 4.080,52 eura a nemajetkovej ujmy v sume 816,10 eura.
NavrhovateľakooprávnenýprostredníctvomsúdnehoexekútorapodalnávrhynaOkresnýsúdLevicenavykonanie exekúcie voči povinnému: O. O.. Príslušný okresný súd zamietol návrh na vydanie poverenia
v lehote viac ako 96 dní, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Nesprávny úradný postup súdu bol v
nevydaní rozhodnutí v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov

ako aj vykonaním úradného postupu, bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd preskúmaval
žiadosť o vydanie poverenia spôsobom odporujúcim zákonom. Všeobecný súd konajúci v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci. Všeobecný súd by mohol preskúmavať rozhodnutie len v súlade so zákonom
o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedzovať

účinky rozhodcovského rozsudku. Posilňovanie pozície spotrebiteľa nemôže prevážiť nad ochranou
subjektívnych práv účastníkov konania tak, že ich vôbec nezabezpečí. Zákon o rozhodcovskom konaní
určuje lehotu na preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Po jej uplynutí existuje právne relevantný
exekučný titul, ktorý nie je možné zrušiť, ktorý je však z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku

rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne
rozhodnutejvecitvoríneodstrániteľnúvadukonania,naktorújesúdpovinnýprihliadaťexoffo.Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, počas uvedeného obdobia nevykonával súd také úkony,
ktoré by mali smerovať k odstráneniu neistoty, v ktorej sa navrhovateľ nachádzal. V predmetnom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými

prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci
reálne nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z týchto
dôvodov si navrhovateľ uplatňoval majetkovú škodu, pozostávajúcu s istiny s príslušenstvom, ktorú si
v exekučnom konaní nemohol uplatniť, a ktorá mu už nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného

súdu. Zároveň si uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z majetkovej škody z dôvodu,
že exekučný súd nerozhodol včas, teda navrhovateľ nemal možnosť efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu zabezpečenia a vymoženia pohľadávky. Ďalšími
dôvodmi pre nemajetkovú ujmu bolo to, že navrhovateľovi pre nemožnosť vymoženia pohľadávky a jej
príslušenstva zanikli ďalšie plánované podnikateľské aktivity, vznikla mu strata a uvedené skutočnosti

vyvolali u navrhovateľa, resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj majiteľov spoločnosti pocity
frustrácie, úzkosti a nespavosti. Súdna ochrana navrhovateľa v exekučnom konaní nebola poskytnutá
v zákonom predpokladanej kvalite, v rozpore s Ústavou SR .

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul nároku

je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ
vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia
podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že súd musí v 15-dňovej
lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Samotné prekročenie lehoty predstavuje
bez ďalšieho zbytočný prieťah. Namietal, že príslušný súd nesplnil zákonnú lehotu podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok
rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.
i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
reagoval na podnety odporcu. Odporca nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť
okresného súdu nemôže byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť

súdy personálne. Podľa navrhovateľa vydanie poverenia nie je po právnej a faktickej stránke zložitou
vecou. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by nebol všeobecný súd oprávnený
preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu
spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov.
Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia ale z

dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý však vidí aj v porušení práva EÚ zo strany exekučného
súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky bez toho, aby o tom oprávneného
alebo povinného upozornil. Podľa smernice EHS súd nemusí vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky,
pokiaľ spotrebiteľ po tom ako bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a
nezáväzný charakter podmienky. Exekučný súd povinného vôbec neupozornil a nevyzval ho na zaujatie

stanoviska.Nesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdubolvtom,ževykonalopätovnéposúdeniepráva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup.
Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd nie je oprávnený
prekračovať svoje právomoci a rozhodovať svojvoľne a ľubovoľným spôsobom vykonávať prieskum.Exekučný súd rozhodol ex offo bez vypočutia strán, pričom k rozhodnutiu nemal dostupné právne a
skutkové prvky nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ sa v tomto konaní nedomáhal náhrady
majetkovej škody, ktorá by predstavovala znížený výťažok exekúcie, ako náhradu majetkovej škody

si uplatňoval náklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu.
Zamestnanci navrhovateľa sa pre nekonanie súdu museli veci venovať, urgovať, sťažovať, vec evidovať.
Navrhovateľ navrhoval vykonať dokazovanie znaleckým posudkom v odvetví európske právo. Na otázku
týkajúcu sa interpretácie a aplikácie Smernice Rady č. 93/13/EHS v nadväznosti na justičnú prax a
záväznú judikatúru súdneho dvora EÚ. Nesprávny postup exekučného súdu vyplýva aj z uznesenia KS

v Bratislave sp. zn. 18CoE/641/2011.

Zo spisu sp. zn. 14Er/706/2011 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o
vydanie poverenia bol podaný dňa 24.06.2011. O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol
uznesenímzodňa15.07.2011právoplatnédňa05.08.2011tak,žežiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia zamietol. Voči uvedenému uzneseniu oprávnený nepodal odvolanie. Exekučné konanie je

právoplatne skončené. Navrhovateľ ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda

vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia

lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia

prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom od 01.06.2011 podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného navykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto

lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase do 31.05.2010 súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.
platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu,

a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné
zamietnutie návrhu. Vzhľadom na to, exekúcia bola začatá v roku 2011 a navrhovateľ sa predbežného
prerokovania domáhal v roku 2012 návrh nebol premlčaný. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný
exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 25.09.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal
uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu šesťmesačná lehota neuplynula, avšak

súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti odporcom, žalobu tak už
nemohol súd považovať za predčasnú. Navrhovateľ sa domáhal škody výlučne za nesprávny úradný
postup z dôvodu, že k vydaniu poverení nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd v tomto prípade
neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého
dôvodu, a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41

ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné
vydať poverenie, na základe vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ako exekučného titulu.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
novelou účinnou od 01.06.2011. K novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo, z dôvodu potreby preskúmavania písomností,

pre prípad neprípustnosti exekúcie. V čase podania návrhu na vydanie poverenia lehota na vydanie
poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Nárok na náhradu
škody si navrhovateľ uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný
súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu

sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované
ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2011 súd však mal za to, že predmetné
ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto
konania.

Navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd rozhodol po 96 dňoch. Súd zistil, že rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti bolo vydané za 21 dní od doručenia návrhu. V konaní 25C/378/2012 sa navrhovateľ domáhal

náhrady škody z dôvodu, že o návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté po 557 dňoch, pričom
podľa exekučného spisu to bolo v lehote desať dní. Právny zástupca navrhovateľa bol v uvedenom
konaní pred pojednávaním na túto skutočnosť upozornený, napriek tomu zotrval na podanom návrhu
a dôvodoch podania žaloby. Navrhovateľ tak trval na dôvodoch návrhu, ktoré boli preukázateľnenepravdivé a nároku sa vedome domáhal na základe neexistujúcich skutočností. Právny zástupca
navrhovateľa tvrdil, že v čase podania návrhu na exekúciu, či aj v súčasnosti je 15-dňová lehota na
vydanie poverenia, ak je exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Údaje navrhovateľa je nesprávny priam

zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad, k veci pristupoval
nesústredene, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej majetkovej škode, či dôvodoch pre
nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne. Táto skutočnosť podľa súdu nárok navrhovateľa vyvracia.
Predmetné exekučné konania je právoplatne skončené. V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ
domáha náhrady škody bol exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Účastníkom exekučného konania

rozhodnutím v uvedenej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková
škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku,
pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Údaj o výške majetkovej ujmy sa nedal overiť ani
s exekučným spisom, v ktorom nebola vymáhaná suma konkrétne uvedená. Navrhovateľ svoje tvrdenia
o škode v návrhu všeobecne popísané ani v jednom prípade nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v
návrhu, nie je dôkaz o vzniknutej škode. Ak súd nevidí žiadnu majetkovú škodu, nemôže postupovať ani

podľa § 136 O.s.p.. Podľa súdu navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a ani ju nezdôvodnil.
Dôvody boli len všeobecné a nevzťahovali sa priamo na spoločnosť. Postoje členov riadiacich orgánov,
či majiteľov sú irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Ďalšie podnikateľské
aktivity navrhovateľ nespresnil. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale
aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa

zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade tvrdil,
že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal
vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba,
ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s
návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným

súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a
rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav
predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd
však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody

ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní, o ktorých ten ktorý súd v danom

čase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného, i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských rozsudkov
lehotu na vydanie poverenia zrušil. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy
aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania (rozhodnutia: NS SR 3 Cdo

146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002). Sám navrhovateľ
žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo
súdov (exekučný spis OS Levice 8 Er 40/2009 založený v spise 25C/352/2012 OS Nitra). V konaní
25C/410/2013, 25C/411/2013 sa právny zástupca ospravedlnil z dôvodu kolízie, teda nie je schopný sa
včas zúčastňovať pojednávaní vo veciach ktoré podal v mene navrhovateľa. Ani exekútor navrhovateľa

U.. O. nereaguje na prípisy súdu v určenej lehote (25C/ 332/2012). Zákon určoval lehotu na vydanie
poverenia nie na vydanie iného rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia. V prípade, že súd ma za
to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie poverenia návrh zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno
považovať za jednoduché, pre ktoré bola určená 15-dňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. Do pozornosti súd dáva skutočnosť, že aj exekútor,

u ktorého oprávnený navrhovateľ podal návrhy na začatie exekúcie, nedodržiaval lehotu podľa § 44
ods. 1 Exekučného poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní (napr. 25C/82/2013, bolo to aj viac
ako tri mesiace), z čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné závery nevyvodzoval. Exekučný
súd vydal rozhodnutie v lehote 21 dní od doručenia návrhu na súd, čo je časovo zanedbateľná
priam extra krátka lehota na rozhodnutie. Z pohľadu súdnictva sa o uvedenej dobe dá hovoriť ako

o výrazne krátkom časovom intervale. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote
vydanie poverenia nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal.
Rozhodovacia prax súdov bola navrhovateľovi v čase podania návrhu na exekúciu dobre známa. Súd
nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda.Ani nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR
I. ÚS 16/2002). Je potrebné vyhodnotiť, či uvedená lehota súdu na vydanie poverenia mohla mať za
následok priznanie škody. Neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, či nečinnosť súdu. Uvedená

lehota súabsolútneprimerané.Otázkaje,čiajkškodedošlo.Akoužbolokonštatované,majetkováujma
nebolajasnešpecifikovanáanemajetkováujmanezávisíautomaticky,lenodkonštatovanianedodržania
zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované
a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa
súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne

obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxi nie je v súlade
s dobrými mravmi. O návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o
prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvádzané žiadne
konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Vprvomrademalsúdzato,žežiadna
škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval,

nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia, teda že by mu tvrdené
náklady nevznikli aj tak.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, aby

okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Navrhovateľ
pri uplatňovaní hlavne majetkovej ujmy napadol aj samotné zdôvodnenie predmetného rozhodnutia
exekučného súdu pričom uvádzal, že napáda nesprávny postup nie nesprávne resp. nezákonné
rozhodnutie podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd preto k veci dodáva, že by predmetné
poverenie nevydal, keďže exekučný titul nie je vydaný v súlade so zákonom, keď rozhodcovská doložka

bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súdy SR v predmetných
veciach majú rovnaký právny názor, nielen ohľadne navrhovateľa, napríklad zhodne rozhodoval Krajský
súd v Nitre napr. vo veciach 26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej
Bystrici vo veciach 16CoE 228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci 6CoE 167/2012,
Najvyšší súd SR vo veciach 1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 2 Cdo 31/2013, 3 Cdo 46/2012,

5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, 6 Cdo 23/2013, 2 M Cdo 4/2012 (mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora) ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010. Podľa súdu navrhovateľ sa nemôže
domáhať nároku podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že podľa neho exekučný súd
nesprávne zdôvodnil rozhodnutie resp. nesprávne aplikoval právne normy SR alebo EÚ. Ak sa súd
opiera vo svojom rozhodnutí o nesprávne právne normy, ktoré v rozhodnutí uvádza, alebo svoje

rozhodnutie opiera o dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom by išlo o porušenie
právnych noriem alebo porušenia postupu štátneho orgánu nemožno tieto považovať za nesprávny
úradný postup (v daných prípadoch išlo o správnu aplikáciu právnych noriem a dokazovanie bolo
vykonané v súlade so zákonom). Súdy pri zdôvodneniach odkazovali aj na smernice EHS. Nesprávny
úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR sp.

zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania
ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29.06.1999). Takéhoto
nároku by sa poškodený mohol domáhal jedine podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., čo však
navrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné,

čo sa nepreukázalo. Nič na tom nemôže zmeniť ani žiaden znalecký posudok. Nesprávny postup z
právneho hľadiska je porušenie procesných právnych noriem. Hmotnoprávne dôvody pre neexistenciu
platného exekučného titulu v odôvodnení uznesenia exekučného súdu nemožno považovať za postup
súdu, na základe ktorého by bolo možné požadovať ujmu. Mohlo by teoreticky ísť len o nezákonné
rozhodnutie.Vodôvodnenírozhodnutiasúdypoaplikovaníprávnychnoriemvyjadriaprávnynázor.Aksa

právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré by štát niesol zodpovednosť
len v prípade, ak by bolo zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie dokazovania, ktoré považuje
účastník za nadbytočné, či dokonca podľa účastníka je protizákonné nepredstavuje nesprávny úradný
postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný

postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25.08.2009).

Súd nesúhlasil ani s právnym názorom navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je prekážkou
domáhaniu sa navrhovateľa nároku voči dlžníkovi v občianskoprávnom konaní. V prvom rade ideo teoretické tvrdenie navrhovateľa, ktoré nie je reálne podložené. Navrhovateľ nepreukázal, že by
podal návrh voči dlžníkovi na civilnom súde, ktorý by mu bol zastavení pre prekážku res iudicata.
Úvaha o vzniku škody je do podania resp. zastavenia uvádzaného konania čistou fikciou. Ako už

bolo konštatované rozhodnutie exekučného súdu nebolo nezákonné, išlo o spravodlivé a po právnej
stránke správne rozhodnutie, takéto rozhodnutie tak nemôže byť dôvodom pre vznik škody. Neexistuje
tak žiadna súvislosť medzi postupom exekučného súdu a údajnou škodou navrhovateľa. V druhom
rade neúčinný (nulitný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia
veci nepredstavuje (uznesenie KS v Trnave zo dňa 31.05.2012 sp. Zn. 10 CoE 308/2011). Exekučný

súd má právo preskúmať, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie
bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak
po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má

nútene vykonať). Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným
označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie
v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej

vykonateľnosti(záväznosti)anajehozákladenemožnopretoviesťnútenývýkonrozhodnutia(uznesenie
NS SR zo dňa 26.02.2013 sp. zn. 4 Cdo 236/2012). Podľa uznesenia NS SR zo dňa 11.03.2013 sp.
zn. 3 Cdo 50/2012 pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,

majúceho účinky paktu. V predmetnom uznesení Najvyšší súd podrobne rozoberá otázku údajného
nesprávneho procesného postupu všeobecného súdu v exekučnom konaní, neplatnosť rozhodcovskej
doložky či otázky res iudicata i súladu s európskym právom a to aj s použitím Smernice Rady 93/13/
EHS so závermi o správnom rozhodnutí exekučného súdu. Prvostupňový súd sa v tomto rozhodnutí s
týmito závermi stotožňuje a zhodne na tieto poukazuje aj v tomto odôvodnení. Uznesenie exekučného

súdu o zamietnutí poverenia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zhodne ako uznesenie súdu
o zastavení exekučného konania prelamuje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zaniká
prekážka rozsúdenej veci. Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia pre oprávneného odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie jeho práva na súde (uznesenie
KS v Žiline zo dňa 11.07.2012 sp. zn. 20 CoE 94/2012). Uznesenie KS v Bratislave sp. Zn. 18

CoE/641/2011 tieto skutočnosti nespochybňovalo, uznesenie Okresného súdu bolo týmto rozhodnutím
zrušené a vrátené na ďalšie konanie, kde prvostupňový súd mal podrobnejšie zdôvodniť zamietnutie
návrhu na vydanie poverenia. Podstatné je, že toto rozhodnutie bolo prekonané ďalšou rozhodovacou
praxou súdov a to i NS SR v uvádzaných konaniach (aj v predchádzajúcom odseku).

Nemožno skúmať nesprávnyúradný postup bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti
veci ako sú zanedbateľná dĺžka konania od podania návrhu na súd do vydania rozhodnutia exekučným
súdom, neexistencia lehoty na vydanie poverenia v čase podania návrhu ohľadne rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu, neexistencia zákonnej lehoty na rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vydanie poverenia, nepravdivé- zavádzajúce údaje navrhovateľa o dĺžke nedodržania lehoty,

nedodržiavanie lehôt exekútorom navrhovateľa, nemožnosť samotného navrhovateľa spĺňať lehoty
súdu, reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia
povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného,
nevyužitie všetkých zákonných možností navrhovateľom ako oprávneným, chýbajúca príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, exekučný titul v rozpore so zákonom, možnosť

navrhovateľa domáhať sa nároku voči dlžníkovi v občianskoprávnom konaní viedli samostatne i vo
vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.