Rozsudok – Starostlivosť o maloletých Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/371/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226508
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112226508.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého
U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky A. C., predtým O., rod. C., občianky SR, bytom N.,
F. XX, zastúpenej v konaní Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova
6 a otca W. O., občana SR, bytom W. Z. XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Milošom Mojtom, advokátom
so sídlom Nemšová, Odbojárov 223/12, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, úpravu vyživovacej povinnosti
otca k maloletému a úpravu styku takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa matka maloletého domáhala zverenia maloletého U. do jej osobnej
starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, úpravy vyživovacej povinnosti
otca k maloletému vo výške 200,- Eur mesačne k jej rukám a úpravy styku otca s maloletým v každom
nepárnom týždni od piatku do nedele a počas sviatkov a prázdnin. Uviedla, že s otcom maloletého boli v
minulosti manželia a maloletého U. si na jej podnet osvojili. Maloletý prišiel do ich rodiny vo veku jeho 2
rokov v stave fyzického a psychického zanedbania, u maloletého sa jednalo o zaostávanie vo vývoji cca o
1 - 1,5 roka. V ich rodine postupne začalo dochádzať ku konfliktom, ona sa zamestnala ako opatrovateľka
seniorov v F. s týždňovým dochádzaním a počas jej neprítomnosti sa o maloletého staral otec spolu
so svojou matkou. Po cca 1,5 roku vyústila neúnosná situácia v rodine do jej rozhodnutia podať návrh
na rozvod manželstva. Tvrdila, že otec maloletého jej účelovo začal brániť v kontakte s maloletým,
neumožnil jej s ním telefonicky hovoriť a pod., čo pretrváva do súčasnosti. Tvrdila, že podala návrh na
rozvod manželstva a nakoľko nie je právne vzdelaná, splnomocnila na svoje zastupovanie advokáta,
pričom až neskôr zistila, že jeho služby boli poskytované neodborne. Uviedla, že na základe rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 10.02.2012, č.k. 26P/58/2011 bolo jej manželstvo s otcom maloletého na prvom
pojednávaní rozvedené a maloletý U. bol na čas po rozvode, napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu,
zverený do výchovy a opatery otca a ona bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 100,-
Eur mesačne. Súd ani nenariadil ďalšie dokazovanie, ani znalecké skúmanie, neskúmal ich rodičovské
predpoklady a ako jediný dôkaz bola použitá správa, ktorú vystavila psychologička, ktorá ju ani nikdy
nevidela. Uviedla, že ona sa po vyhlásení ňou absolútne neočakávaného rozsudku psychicky zrútila,
až následne sa dozvedela, aké právne následky toto rozhodnutie znamená. Po rozvode manželstva jej
otec maloletého znemožnil prístup do jeho domu a ona so synom tak stratila akýkoľvek bežný kontakt,
kontaktovala učiteľky v MŠ, psychologičku, domáhala sa informácií od známych a na ich základe zistila,
že synovi ako matka chýba, jeho vývoj sa spomalil. Uviedla, že pri ich stretnutiach bol smutný, keď sa mal

vrátiť do domácnosti otca a nechápal prečo nemôže zostať pri nej. Poukázala na to, že otec maloletého
jej odmieta umožniť styk so synom nad rámec styku určeného súdom, keď napr. v auguste 2012 jej
neumožnil styk o deň skôr, keď mala ísť s maloletým na dovolenku do Chorvátska. Matka maloletého
poukázala na to, že v mieste bydliska otca sa nachádza len bežná základná škola, avšak s ohľadom na
synov vývoj je ťažko možné predpokladať, že by bol schopný byť integrovaným žiakom v rámci bežnej
školy a v N., kde ona býva, by mohol navštevovať špeciálnu základnú školu. Ďalej matka tvrdila, že
otec maloletého je výbušný, má nízku mieru trpezlivosti, že vraj jej syn spomínal fyzické tresty otca ako
výchovný prostriedok (vareška), že otec a jeho rodina maloletého znevažujú pre jeho mentálnu úroveň,
že otec maloletému v potrebnej miere nezabezpečuje špeciálnu zdravotnú starostlivosť, že maloletého
riadne nepripravuje na styk s ňou (nedostatok alebo zanedbané oblačenie), že maloletého zanedbáva,
že maloletý má deficit citového zázemia v prostredí kde žije. Uviedla, že ona býva vo svojom 2-izbovom
byte v N., v januári XXXX sa jej narodilo dieťa, t.č. je na materskej dovolenke a má prioritný záujem aj o
výchovu maloletého U.. V dosahu jej bydliska je niekoľko základných škôl včítane špeciálnej a maloletý
by mal u nej zabezpečené vhodné podmienky. Uviedla, že maloletý má ku nej ako aj k jej rodičom veľmi
blízky vzťah a keďže ona je v súčasnosti na materskej dovolenke, bude mať na výchovu maloletého na
rozdiel od otca viac času. Domnieva sa, že má lepšie predpoklady na výchovu maloletého a vytváranie
citového zázemia, že má lepšie rodičovské predpoklady pre starostlivosť o syna. Žiadala, aby vo veci
bolo nariadené znalecké dokazovanie na ustálenie otázok: aká je mentálna úroveň maloletého, aký typ
základnej školy je pre neho vhodný, aký je vzťah maloletého k matke, k nevlastnému
bratovi, k otcovi, ktorý z rodičov mu viac venuje osobnej starostlivosti, s ktorým rodičom má silnejšiu
väzbu, aké sú osobnosti rodičov, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a rodinné predpoklady a pod.
Otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky na zmenu zverenia a žiadal jej návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázal na to, že o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému bolo rozhodnuté
v rámci rozvodového konania a odvtedy nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
inú úpravu rodičovských práv a povinností. Skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti otca je
v najlepšom záujme dieťaťa, pretože otec sa o maloletého riadne stará. Poukázal na to, že matka de
facto súhlasila s tým, aby vychovával maloletého otec, nakoľko ona sama sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti bez toho, aby vzala so sebou syna a následne s týmto stavom aj súhlasila, čo potvrdila
rodičovskou dohodou. Zmena pomerov na strane matky, ktorá je t.č. na materskej dovolenke, nie je a
nemôže byť dôvodom pre zmenu zverenia a z tohto dôvodu jej argumentácia, že sa vie lepšie postarať
o maloletého je neadekvátna. Tvrdenia matky považuje za účelové. Poukázal na to, že nie je pravdou,
že by matka nesúhlasila s doterajšou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletému v zmysle
rozvodového rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť v marci 2012 a matka si podala návrh na zmenu
zverenia až v septembri 2012. Uviedol, že je pravdou, že maloletý mal odloženú školskú dochádzku,
ale jeho mentálna zaostalosť nie je v takom rozsahu ako uvádza matka a má za to, že maloletý je
schopný nastúpiť do normálnej ZŠ. Nepáči sa mu tvrdenie matky, že maloletý by mal bez bližšieho
posúdenia hneď nastúpiť do špeciálnej základnej školy ako sa matka pred maloletým vyjadrila. Otec
maloletého popieral tvrdenia matky, uviedol, že on sa o maloletého riadne stará, maloletý má dostatok
oblečenia a pod. Uviedol, že na stretnutia s matkou chodil maloletý vždy riadne nabalený, ale zo stretnutí
sa vracal bez týchto vecí, preto potom tieto veci obmedzil. Uviedol, že riadne zabezpečuje aj zdravotnú
starostlivosť dieťaťa, poukázal na to, že s maloletým pravidelne navštevuje logopedickú ambulanciu,
zubného lekára, detského lekára, chodí s ním na kontroly do kardiologickej ambulancie, navštevuje s
ním Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a pod., venuje sa maloletému, chodí s ním
na plávanie a pod. Uviedol, že s maloletým majú vytvorený veľmi silný citový vzťah, každé ráno sa
pred nástupom do MŠ spolu vrúcne lúčia, opakovane mu hovorí, že ho ľúbi, maloletý je na neho citovo
naviazaný, hoci má svoju vlastnú izbu, chce spávať v blízkosti otca a pod. Otec maloletého tvrdil, že
maloletý chce zostať s sním. Naopak otec poukázal na nedostatočnú starostlivosť resp. záujem matky,
keď napr. uviedol, že maloletý sa v zimnom období vrátil zo stretnutia od matky bez oblečených trenírok,
čo mu odôvodnila tým, že nemôže stíhať všetko, aj variť, upratovať a ešte aj prať.
Kolízny opatrovník predložil súdu správy zo šetrenia pomerov a konštatoval, že vykonaným
prešetrovaním v domácnosti otca ako aj matky dieťaťa bolo zistené, že obaja majú vytvorené vhodné
bytové, sociálne a rodinné podmienky pre výchovu maloletého. Na prvom pojednávaní doporučil
pojednávanie odročiť za účelom konzultácii rodičov a maloletého pred Referátom PPS a zabezpečiť
správy z MŠ a lekárske správy ohľadom starostlivosti o maloletého. V rámci opakovaných konzultácii
pred Referátom PPS sa nepodarilo zistiť názor maloletého na zmenu zverenia. Na druhom pojednávaní
kolízny opatrovník odporučil pojednávanie odročiť za účelom znaleckého dokazovania a aby otec
predložil správu CPPP k otázke, či doporučujú, aby maloletý navštevoval bežnú ZŠ alebo špeciálnu ZŠ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rozvodový rozsudok, správu z
Centra PPP, mailovú komunikáciu matky, úradný záznam z čl. 19, LV č. XXXX, posudok otca mal. a
potvrdenie o jeho príjme, potvrdenie o PnD, správu KO zo šetrenia pomerov, RL mal. Z., oznámenie
o späťvzatí priezviska matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o nákladoch bývania, kresbu
mal., potvrdenie o príjme, fotografie, vyjadrenie matky z čl. 57, lekársku správu, správu MŠ, správu
z psychologických konzultácií, obsah pripojeného rozvodového spisu sp.zn. 26P/58/2011 a spisu
30P/92/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý U. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, po narodení dieťaťa dala jeho biologická matka súhlas na
jeho osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad
Hronom zo dňa 31.01.2006, č.k. 8P/536/05-15 bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť a
rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 14.11.2006 č.k. 8P/207/06-29 bola vyslovená
jeho osvojiteľnosť. Na základe predbežného opatrenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa
20.02.2008 č.k.10P/65/08-20 bol maloletý U. (vo veku jeho 2 a 1 roka) odovzdaný do predosvojiteľskej
starostlivosti manželov W. a A. O. a následne rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 16.4.2008 im bol
zverený do predosvojiteľskej starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.03.2010 č.k.
32P/308/2009-40 bolo rozhodnuté o osvojení maloletého a maloletý U. sa stal osvojencom manželov A.
a W. O., ktorí boli zapísaní do rodného listu dieťaťa ako jeho rodičia, teda ako otec a matka maloletého.
Z pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 32P/97/2011, sp.zn. 21P//8/2012 a sp.zn. 26P/58/2011 mal
súd zistené, že medzi účastníkmi nastali manželské problémy už v čase predosvojiteľskej starostlivosti.
Dňa 17.05.2011 si otec maloletého podal návrh na zverenie maloletého U. do jeho osobnej starostlivosti s
odôvodnením, že po nastúpení matky maloletého na materskú dovolenku v rámci ešte predosvojiteľskej
starostlivosti ona toto nezvládala a žiadala ho o vrátenie maloletého do detského domova a po jeho
upokojení maloletý zostal s nimi. V uvedenom návrhu pod sp.zn. 32P/97/2012 bolo uvedené, že približne
od r. 2009 sa matka maloletého upla na sociálnu internetovú sieť, kde nadviazala známosť s mužom
tureckej národnosti žijúcim v F. a od augusta 2010 začala pracovať v F. a s uvedeným mužom nadviazala
osobný kontakt a počas jej neprítomnosti sa o maloletého U. staral výlučne on otec, pričom matka
sa o maloletého zaujímala len sporadicky. Následne bolo uvedené konanie pod sp. zn. 32P/97/2011
zastavené pre späťvzatie návrhu. Ďalším návrhom zo dňa 19.01.2012 vedeným pod. sp.zn. 21P/8/2012
otec maloletého opäť žiadal o zverenie maloletého U. do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením,
že od júla 2011 nežijú s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, pretože jeho manželka a matka
maloletého sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a maloletého U. zanechala v jeho starostlivosti. V
uvedenom návrhu uviedol, že matka maloletého opustila spoločnú domácnosť z dôvodu jej vzťahu s
mužom žijúcim v F.. V danej veci aj bolo prvostupňovým súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým
bola matke uložená povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti otca, odvolací súd ale uznesenie
o predbežnom opatrení zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že
medzičasom už došlo k právoplatnému rozvodu manželstva a maloletý bol na čas po rozvode zverený
do osobnej starostlivosti otca. Následne bolo aj uvedené konanie vo veci samej o úprave rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu zastavené pre späťvzatie návrhu.
Z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 26P/58/2011 bolo zistené, že rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 10.02.2012, č.k. 26P/58/2011-30 bolo manželstvo adoptívnych rodičov
maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po
rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého
sumou 100,- Eur mesačne. Rodičia sa dohodli aj na styku matky s maloletým U. počas prvých troch
mesiacov v tretiu a štvrtú stredu v mesiaci a počas tretieho a štvrtého víkendu od soboty do nedele a
po uplynutí uvedeného obdobia v tretí a štvrtý týždeň v mesiaci v utorok od 14.30 hod. do 18.30 hod.
a počas víkendov každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci od piatku od 14.30 hod. do nedele do 18.00
hod. a počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Súd mal za preukázané, že matka maloletého
bola síce zastúpená právnym zástupcom, ale uvedenú rodičovskú dohodu na pojednávaní osobne
podpísala matka maloletého a sama osobne sa aj vzdala práva na opravný prostriedok. V rozvodovom
konaní matka maloletého uviedla ako dôvody pre rozvod skutočnosť, že s otcom maloletého nežijú v
spoločnej domácnosti od leta 2011, nakoľko od neho odišla. K opusteniu spoločnej domácnosti ju viedla
skutočnosť, že s otcom maloletého mali rozdielne záujmy, rozdielne otázky manželského spolužitia,
z jej strany došlo k citovému odcudzeniu, priznala, že počas trvania manželstva nadviazala intímnu
známosť s iným mužom. Súčasťou rozvodového spisu je aj správa Referátu PPS zo dňa 08.02.2012 z
psychologického pohovoru, z ktorej vyplýva, že maloletý má vytvorené vzťahové väzby k obom rodičom,
toho času sú u maloletého výrazné preferencie v smere k postave otca, nakoľko tento pre maloletého
predstavuje oporu a bezpečie. Vzťahové väzby k matke sú toho času ambivalentné, maloletý skôr matku
odmieta. Odporučili maloletého zveriť do starostlivosti otca a matke vymedziť styk s dieťaťom.

Maloletý U. má v súčasnosti 7 a 1 roka a býva s otcom v šesťizbovom rodinnom dome v W. Z.. Má svoju
detskú izbu, ale spáva s otcom v spálni. Maloletý navštevuje materskú školu a v tomto školskom roku
mal odloženú školskú dochádzku. Maloletý je prihlásený na ZŠ v W. Z., kde by mal nastúpiť v septembri
2013. Hoci matka poukazovala na nedostatočnú starostlivosť otca o maloletého, súd mal za preukázané,
že otec sa o maloletého riadne stará ako po psychickej tak aj po fyzickej a materiálnej stránke a súd
nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Otec sa maloletému venuje, chodí s ním
pravidelne na plávanie do X. N., platí mu tanečný krúžok, navštevuje s ním logopedickú ambulanciu,
Centrum psychologického poradenstva, chodí s ním na kardiologické kontroly a pod. Uvedené závery
súdu nespochybnili ani matkou predložené fotografie týkajúce sa oblečenia dieťaťa.
Aj z lekárskej správy všeobecnej lekárky pre deti a dorast vyplynulo, že maloletý U. je zo zdravotného
hľadiska zdravé dieťa, psychomotorický vývoj a výživa v norme. Otec chodí s dieťaťom na lekárske
ošetrenie v prípade ochorenia, nebýva choré často, dodržiava stanovené pokyny pri liečbe aj kontroly.
Chodí s dieťaťom aj na pravidelné prehliadky a očkovania. Hygiena dieťaťa dostatočná, výživa riadna.
Starostlivosť o dieťa z hľadiska jeho riadneho vývinu sa lekárke javí dostatočná. Otec s dieťaťom
navštevuje viaceré odborné ambulancie. Nie sú jej známe okolnosti, ktoré by mohli mať negatívny vplyv
na priaznivý psychický, fyzický alebo sociálny vývin maloletého dieťaťa.
Zo predloženej správy z MŠ pri ZŠ W. Z. vyplynulo, že maloletý navštevuje MŠ od septembra 2008
a počas tohto obdobia prechádzal a prechádza životnými zmenami, ktoré pre maloletého neboli
jednoduché a ovplyvňovali jeho psychický a emocionálny vývin. Otec maloletého je zamestnaný,
synovi zabezpečuje riadnu starostlivosť, do MŠ chodí pravidelne i vtedy, keď jeho zdravotný stav
nie je najvyhovujúcejší pre pobyt v kolektíve. Otec si plní zodpovedne rodičovské povinnosti čo sa
týka materiálneho zabezpečenia a hygieny. Podporuje zlepšenie jeho telesného vývinu navštevovaním
plaveckého kurzu, tanečného krúžku v MŠ a z dôvodu nesprávnej výslovnosti s ním navštevuje
logopéda. O úrovni výchovno-vzdelávacích výsledkov sa otec informuje občas. Vidia problém a rezervy
pri dosahovaní súladu medzi školskou a rodinnou výchovou v jednotnosti, systematickosti a v potrebe
rešpektovať jeho úroveň v oblasti vzdelávania. Poukázali na to, že matka prejavuje záujem o maloletého
a maloletý je na ňu citovo viazaný. Z ich správy vyplynulo, že matka dodržiava súdom určené dni nároku
na syna a pri každom príchode pre maloletého sa matka informuje o jeho výchovno - vzdelávacích
pokrokoch, radí sa o spôsobe vzdelávacej práce s maloletým a individuálnej náročnosti požiadaviek na
činnosť podľa jeho možností, schopností a ním dosahovanej vývinovej úrovne vzdelávania, pomáha MŠ
aj pri zabezpečovaní druhotného materiálu na rôzne výtvarné a pracovné činnosti detí.
Matka maloletého býva v 2-izbovom byte v N.. V súčasnosti je na materskej dovolenke. Dňa
XX.XX.XXXX sa jej narodil syn Z., ktorého otcom je občan F. republiky a tureckej národnosti, ten istý muž,
ktorého označil otec maloletého za mimomanželskú známosť matky maloletého od r. 2009 vo svojom
návrhu v konaní pod. sp.zn. 32P/97/2011. Hoci matka maloletého tvrdila, že otec jej maloletého syna Z.
s ňou nežije v spoločnej domácnosti a syna chodí len navštevovať a vtedy u nej aj prespí, je zrejmé,
že sa jedná o jej dlhoročnú známosť a maloletý U. sa s ním stretol len 1-krát. Z výsluchu účastníkov
konania mal súd za preukázané, že matka sa s maloletým U. pravidelne stretáva 2x v mesiaci cez
víkendy v zmysle ich dohody obsiahnutej v rozvodovom rozsudku. Hoci matka tvrdila, že otec maloletého
jej neumožňuje stýkať sa s maloletým nad rámec súdom upraveného styku, z jej výsluchu mal súd za
preukázané, že matka sama nevyužíva aj jej upravený styk s maloletým v každý utorok, v čom jej otec
maloletého nebráni, ale čo ona odôvodňuje jednak vzdialenosťou, jednak tým, že je to záťažová situácia
pre maloletého, keď ten nevie pochopiť, prečo ona musí po 4 hodinách od neho odísť.
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 159 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom
stave, je záväzný pre každého. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.
Podľa § 163 ods.2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.
V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletému, teda na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a úprave vyživovacej
povinnosti otca k maloletému k jej rukám a úprave styku otca s maloletým nie je dôvodný, pretože
od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu existujúceho rozsudku o výchove maloletého. Tvrdenia matky o prekvapivosti a
vyhlásení ňou absolútne neočakávaného rozsudku, po ktorom sa psychicky zrútila, že maloletý bol na
čas po rozvode manželstva napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu zverený do výchovy a opatery
otca, považoval súd za účelové a plne zavádzajúce, pretože z pripojeného rozvodového spisu mal súd
jednoznačne za preukázané, že maloletý bol na čas po rozvode manželstva účastníkov zverený do
osobnej starostlivosti otca na základe schválenej rodičovskej dohody, ktorú osobne podpísala matka
maloletého a ktorá sa aj osobne vzdala opravného prostriedku. Z vykonaného dokazovania súd nezistil
žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého, naopak súd mal za preukázané, že otec sa o
maloletého vzorne a riadne stará ako po psychickej, tak aj po fyzickej a materiálnej stránke a synovi
sa riadne venuje, riadne umožňuje styk matky s maloletým. S poukazom na uvedené súd nepripustil
doplnenie dokazovania znaleckým posudkom v zmysle návrhu matky maloletého a doporučenia
kolízneho opatrovníka a Referátu PPS, pretože úlohou súdu v tomto konaní nebolo rozhodovať, ktorému
z rodičov sa má dieťa zveriť do výchovy a osobnej starostlivosti, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné
a rodinné predpoklady a pod., pretože o tom už bolo právoplatne rozhodnuté v rozvodovom rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 10.02.2012, č.k. 26P/58/2011-30. Predmetom tohto konania bolo posúdiť, či
od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k takej zmene pomerov, ktorá by v záujme
maloletého dieťaťa odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného prostredia, pričom súd nezistil žiadnu
takú zmenu pomerov. Ako už súd konštatoval, voči starostlivosti otca o maloletého nemal súd žiadne
výhrady, ten sa o maloletého riadne stará. Skutočnosť, že matka maloletého už nepracuje v F. a t.č.
je na materskej dovolenke so svojim dieťaťom, nie je takou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, voči ktorému súd nezistil žiadne nedostatky. Okrem
uvedeného súd prihliadal aj na skutočnosť, že to bol otec maloletého, ktorý dlhodobo zabezpečoval a
zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Ešte počas trvania manželstva sa v prevažnej miere
o maloletého osobne staral otec, keď matka maloletého pracovala v F.. Bola to matka maloletého,
ktorá sama opustila spoločnú domácnosť, keď sa odsťahovala a maloletého dobrovoľne ponechala v
starostlivosti otca. Z rozvodového spisu mal súd za preukázané, že príčinou rozvratu ich manželstva
bola strata jej citovej náklonnosti k otcovi maloletého a nadviazanie jej mimomanželského vzťahu, preto
súčasné tvrdenie matky maloletého, že odišla preto, že sa nenechá biť, považoval súd za účelové a
ničím nepodložené, v minulosti to nikdy neuvádzala, naviac ona sama uviedla, že bitá nebola. Súd
prihliadol i na skutočnosť, že v rámci rozvodového konania, zo psychologickej správy jednoznačne
vyplynulo, že maloletý má vytvorené vzťahové väzby k obom rodičom, výrazne preferuje otca, ktorý
pre maloletého predstavuje oporu a bezpečie. Súd zdôrazňuje, že pre každé dieťa a zvlášť pre
maloletého U., ktorý bol účastníkmi osvojený a prišiel do ich rodiny vo veku jeho 2 rokov, je veľmi
dôležité zabezpečiť a udržiavať stabilné výchovné prostredie, aby maloletému bol zabezpečený pocit
istoty a bezpečia, čo by zmenami výchovného prostredia bez vážnejších dôvodov mohlo byť narušené.
Taktiež je zrejmé, že maloletý, ktorý od svojich 2 rokov býva v W. Z., je na toto miesto aj sociálne
naviazaný. Okrem uvedených skutočností, súd nemohol nepostrehnúť, že matka, ktorá sa domáha
zverenia mal. U. do jej osobnej starostlivosti ani nepovažovala za potrebné bližšie zoznámiť maloletého
U. s otcom jej novonarodeného dieťaťa, o ktorom síce tvrdí, že u nej nebýva, ale je zrejmé, že sa
jedná o jej niekoľkoročnú známosť, a že u nej niekedy prespáva, ako to sama uviedla, pretože sama
uviedla, že maloletý sa s ním stretol len 1 - krát, teda ani nevie aká by bola reakcia maloletého naňho.
Pokiaľ ide o matkou opakovane zdôrazňovanú slabšiu mentálnu úroveň dieťaťa a posudzovanie akú
základnú školu, teda či bežnú alebo špeciálnu, by mal maloletý navštevovať a aj ohľadom toho túto
skutočnosť znalecky dokazovať, aj keď kolízny opatrovník doporučil vyžiadať správu z Centra PPP k
tejto otázke, k tomu súd uvádza, že uvedené nie je predmetom tohto súdneho konania, pretože súd v
tomto konaní nerieši, ktorú školu má dieťa navštevovať, otázka návštevy školy vôbec nesúvisí s otázkou
osobnej starostlivosti o dieťa. Pokiaľ ide predložený listinný dôkaz správu MŠ pri ZŠ v W. Z., ktorá
neutrálne hodnotí starostlivosť otca o maloletého a čiastočne poukazuje na nedostatočnú spoluprácu

s otcom pri jeho informovaní sa o výchovno - vzdelávacích výsledkoch maloletého a naopak vyzdvihuje
neustály záujem matky o maloletého, ktorá podľa ich správy plní a dodržiava určené dni nároku na
syna a pri každom príchode pre maloletého sa informuje o jeho výchovno - vzdelávacích pokrokoch,
radí sa o spôsobe vzdelávacej práce s maloletým a pod., a ktorej objektivitu správy spochybnil i právny
zástupca otca, súd nemohol nepostrehnúť istý rozpor s realitou, pretože ako uviedla sama matka, ona
si maloletého nechodí sama osobne vyzdvihovať z MŠ, ale maloletého v určené piatky styku chodí
vyzdvihovať stará matka maloletého a tiež matka nevyužíva všetky určené dni styku s maloletým. S
prihliadnutím na všetky uvedené kritéria, ktoré bral súd do úvahy, výsledky vykonaného dokazovania
aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, záujem na zabezpečení stability výchovného prostredia a
predovšetkým, že súd nezistil žiadnu zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu doterajšieho rozhodnutia o
výchove a výkone rodičovských práv a povinností, súd návrh matky na zmenu zverenia v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 12. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.