Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/109/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312205736

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312205736.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci
navrhovateľky: O.. N. G., F. G., D. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, N., občan SR, zastúpená JUDr.
Bronislavou Pavelkovou, so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, proti odporcovi: L.. F. G., D. XX.XX.XXXX,

bytom G. X, N., občan SR, zastúpený Mgr. Henriettou Jánošovou Knapovou, Ak so sídlom ľanová 4,
Bratislava,onávrhunarozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostíkmaloletej:D.G.,D.XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a
rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo O.. N. G., rodenej G., narodenej XX.XX.XXXX v Čadci a L.. F. G., D. XX.XX.XXXX vo
Svidníku, uzavreté dňa 26.02.2005, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava- Staré
Mesto vo zväzku 60, ročník 2005, na strane 140, pod poradovým číslom 52 r o z v á d z a.

Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva nasledovne:

Maloletá D. G., D. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
navrhovateľky.

Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 500,- eur mesačne, ktorú sumu je
odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom

právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletou D. G., D. XX.XX.XXXX neupravuje.

38P/109/2012

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.05.2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej D. na čas po rozvode manželstva tak, že
maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať aspravovať jej majetok. Odporca bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 700,- eur mesačne a
styk otca s maloletou zostane neupravený. Počas konania svoj návrh upravila v časti určenia vyživovacej
povinnosti a žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej v sume 600 € mesačne, v

ktorej je zahrnutá i pomerná časť nákladov na materskú škôlku, ktorú maloletá navštevuje.

Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo po 2- ročnej známosti
dňa 26.02.2005. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá D. G.. Po narodení maloletej D. sa
začali v manželstve účastníkov konania objavovať problémy, odporca bol v kontakte s navrhovateľkou
neustále podráždený, prehnane kritický a vyčítavý. V októbri roku 2009 sa navrhovateľka dozvedela, že

odporca udržiava mimomanželský pomer s inou ženou, ktorým v tom čase trval cca jeden rok. Napriek
opakovaným snahám o záchranu manželstva a riadne obnovenie manželského spolužitia, k uvedenému
nedošlo, nakoľko odporca svoj mimomanželský vzťah neukončil a tento pretrváva doposiaľ. Od jesene
roku 2011 manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária
a ani jeden z nich nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov je už
iba formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoju funkciu v zmysle Zákona o rodine. Rozvod manželstva

je i v záujme maloletej D., kde sa rodičia dokážu principiálne na úprave svojich rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode dohodnúť. K otázke výšky vyživovacej povinnosti uviedla, že odporca si
od ukončenia vzájomného spolužitia plnil svoju vyživovaciu povinnosť nepravidelne, pričom toto plnenie
doposiaľ nezohľadňuje poplatok za materskú škôlku, ktorú maloletá navštevuje.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nemal záujem na obnovení manželského spolužitia.

Nesúhlasil však s príčinami rozvodu manželstva tak, ako boli uvedené navrhovateľkou, nakoľko jeho
mimomanželský pomer nebol príčinou manželských problémov, ale ich následkom. Uviedol, že s
odstupom času sa ukázalo rozhodnutie účastníkov konania uzatvoriť manželstvo ako unáhlené, počas
prvých rokov spolužitia sa začala prejavovať nezlučiteľnosť pováh oboch manželov a neprekonateľné
povahové rozdiely, spojené s márnotratnosťou navrhovateľky a jej neschopnosťou riadne viesť a

udržiavať domácnosť. Uvedené skutočnosti viedli k trvalému citovému odcudzeniu medzi manželmi a
k ukončeniu ich vzájomného spolužitia. Odporca mal záujem na tom, aby účastníci konania usporiadali
svoje vzájomné vzťahy čo najlepšie s ohľadom na maloletú D.. K otázke vyživovacej povinnosti voči
maloletej uviedol, že nie je pravdou, že by si túto plnil nepravidelne,

38P/109/2012 - 142

resp. vôbec. Odporca poukazuje na to, že od ukončenia vzájomného spolužitia uhrádzal všetky náklady
spojené s bývaním na adrese G. X, N., kde sa zdržiavala navrhovateľka spolu s maloletou. Rovnako tak
prispieval na výživu maloletej vecnými plneniami a taktiež úhradou výživného k rukám navrhovateľky. K
navrhovanej výške výživného voči maloletej uviedol, že túto považuje za prehnanú a nezodpovedajúcu
reálnym potrebám maloletej a ani možnostiam rodičov. K nákladom na materskú škôlku, ktorú maloletá

navštevuje uviedol, že v čase, keď dával súhlas so zápisom maloletej do tohto zariadenia, zo strany
navrhovateľky mu bolo povedané, že bude zadarmo.

Súd konštatoval, že k zmiereniu účastníkov konania v zmysel § 100 ods. 2 O. s. p. nedošlo.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd návrhu navrhovateľky vyhovel, manželstvo účastníkov
konania rozviedol, maloletú Natašu zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom

zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Styk odporcu s maloletou požadoval
ponechať bez úpravy i s ohľadom na tú skutočnosť, že na uvedenom sú schopní sa rodičia maloletej
dohodnúť a v styku s maloletou nebolo odporcovi nikdy zo strany navrhovateľky bránené. Výšku
vyživovacej povinnosti zo strany odporcu voči maloletej požadoval upraviť na sumu 600,- eur mesačne,
v ktorej čiastke je zohľadnené i školné v materskej škôlke. Poukázal na to, že uvedená čiastka

nepredstavuje ani polovicu nákladov na maloletú D., pričom matka vykonáva prevažnú osobnú
starostlivosť o maloletú. Po uhradení predmetného výživného zostane odporcovi na živobytie suma 3
000,- eur mesačne, z ktorej môže zabezpečovať svoj životný štandard.Právnyzástupcaodporcužiadalsúd,abynávrhunarozvodmanželstvavyhovelamanželstvoúčastníkov
konania ako nefunkčné rozviedol. V otázke určenia vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletej
žiadal zohľadniť skutočnosť, že v dôsledku zmeny zákonov sa odporcovi znížil príjem o cca 257,-

eur mesačne, pričom navrhovateľke zamestnávateľ kompenzuje časť nákladov spojených s nákladmi
dieťaťa v zahraničí. Poukázal na to, že príjem oboch rodičov je dočasný, obaja sú štátnymi úradníkmi
a ne je zaručené, že terajšiu životnú úroveň budú zdieľať i v budúcnosti. Obaja rodičia by mali zvážiť
nakladanie so svojimi finančnými prostriedkami, ktoré v súčasnosti zarobia, nakoľko ich pracovné
zaradenia sú iba dočasné a náklady maloletej budú do budúcnosti rásť a zvyšovať sa. Žiadal, aby súd

určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej na sumu 400,- eur.

Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu manželstva doporučila súdu zveriť maloletú do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a styk odporcu s maloletou ponechať bez úpravy, nakoľko v tomto rozsahu
sa vedia účastníci konania dohodnúť. Výšku výživného zo strany odporcu doporučila upraviť vo výške
500,- eur mesačne.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky zo dňa 15.05.2012, sobášnym listom manželov, rodným

listom maloletej D.Š., vyjadrením odporcu k návrhu na rozvod zo dňa 05.08.2012, potvrdením o príjme
odporcu, potvrdením o príjme navrhovateľky, rozpisom nákladov na maloletú D. a ďalšími listinnými
dôkazmi

38P/109/2012

na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento

skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.02.2005, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa dňa
XX.XX.XXXX narodila maloletá D. G.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na G. X. S.
N., čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III.

Maloletá D. sa spolu s matkou zdržiava v Bruseli, kde navštevuje materskú škôlku, za ktorú matka

uhrádza poplatok vo výške 450,- eur mesačne, vrátane obeda. Dcére pripravuje desiate. Jej zdravotný
stav je dobrý.

Navrhovateľka je zamestnaná na Ministerstve zahraničných vecí SR, kde dosahovala príjem cca 1 000,-
eur netto mesačne. Od septembra roku 212 je pridelená na zastupiteľský úrad v Bruseli ako konzul a jej
priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 3 500,- eur + príspevok na dieťa vo výške 293,-

eur mesačne. Okrem uvedeného príjmu má taktiež príjem z prenájmu bytu na O. X. S. N., kde prenájom
predstavuje sumu 600,- eur, z ktorého uhrádza poplatky spojené s užívaním bytu ako i príspevok zo
štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 300,- eur.

Odporca je zamestnaný na Ministerstve zahraničných vecí SR, pričom pôsobí ako zástupca veľvyslanca
v Srbsku a jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval do decembra roku 2012 čiastku cca 3

814,- eur a od januára roku 2013 predstavuje čiastku cca 3 557,- eur. S maloletou sa snaží byť v kontakte
vždy, keď je to možné, v súčasnosti je to cca raz do mesiaca. Maloletej zriadil sporiaci účet, a to formou
eurodlhopisového fondu, a kde vklad predstavoval čiastku cca 5 000,- eur, pričom na uvedenú čiastku
navrhovateľka žiadnym spôsobom neprispela.

Podľa §-u 88 odsek 1) písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto

všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné
spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,
je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa §-u 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

38P/109/2012 - 143

Podľa §-u 19 odsek 1) Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa §-u 23 odsek 1) Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa §-u 23 odsek 2) Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa §-u 23 odsek 3) Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa §-u 24 odsek 1) Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa §-u 24 odsek 3) Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa §-u 24 odsek 4) Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa §-u 25 odsek 2) Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.38P/109/2012

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom
prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy

medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária.
Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií
manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu
manželstva súd ustálil nesúlad pováh oboch manželov, ako i mimomanželský vzťah odporcu, ktoré

viedli k vzájomnému citovému odcudzeniu, pre ktoré nie je možné od manželov spravodlivo požadovať
obnovenie manželského spolužitia.

Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletej D.. Rodičia sa vedeli
dohodnúťnazvedenímaloletejNatašidoosobnejstarostlivostinavrhovateľky,kdesamaloletánachádza
fakticky od ukončenia vzájomného spolužitia manželov, ako i na otázke zastupovania maloletej a správy
jej majetku. Vzhľadom k pracovným zaradeniam oboch manželov súd vyhovel návrhu oboch manželov

a ponechal styk otca s maloletou bez úpravy, a to práve z dôvodu, že vzhľadom k špecifikám výkonu ich
práce a skutočnosti, že sa v súčasnosti dlhodobo nachádzajú v rozdielnych krajinách, by nebolo možné
upraviť styk otca s maloletou tak, aby sa tento i skutočne v stanovenom rozsahu realizoval. Vzhľadom
ku skutočnosti, že na styku otca s maloletou sa rodičia vedeli i v minulosti dohodnúť a nevznikali medzi
nimi v uvedenej otázke problémy, súd mal za to, že najvhodnejšie bude ponechať styk otca s maloletou

bez úpravy, aby sa tento mohol plne riadiť dohodou rodičov a odzrkadľoval tak ich možnosti ohľadom
realizácie styku.

Spornou medzi rodičmi maloletej D. bola len otázka výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca voči
maloletej. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zo strany rodiča vychádza z pomerov, ktoré
sú v čase vyhlásenia rozhodnutia, a preto nebolo možné vziať do úvahy pri rozhodovaní skutočnosť,

že služobné zaradenia oboch rodičov sú iba dočasné a nie je zrejmé, či aj v budúcnosti budú zdieľať
takúto životnú úroveň. V čase rozhodnutia súdu bola životná úroveň oboch rodičov prakticky rovnaká,
a to čo do príjmu, ktorý je u oboch rodičov vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu rovnaký, ako i čo do
majetkových pomerov na strane oboch manželov. Návšteva materskej škôlky u maloletej D. je spojená
s úhradou značných finančných nákladov, avšak neobstojí tvrdenie odporcu, že navrhovateľka prihlásila

maloletúdotakejtoškôlky,atedabymalaihradiťnákladyspojenésjejnávštevou.Vyživovaciupovinnosť
voči maloletej majú obaja rodičia, pričom obaja rodičia i rozhodujú o tom, kam bude maloletá chodiť do
škôlky, prípadne v budúcnosti i do školy. Je preto potrebné, aby o uvedenom začali rodičia maloletej
komunikovať a vyhli sa tak do budúcna konfliktom v týchto otázkach.

Súd mal za to, že suma 500,- eur mesačne je odôvodnená v pomere k nákladom na odôvodnené potreby

a záujmy maloletej D. v čase rozhodovania súdu a taktiež i k zárobkovým a majetkovým pomerom oboch
rodičov, kde bol zohľadnený i príspevok matky na dieťa, ktorý dostáva zo strany zamestnávateľa, ktorý
však nemožno považovať za čiastku, ktorá pokryje všetky potreby maloletej. Uvedená čiastka umožní
maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo

38P/109/2012 - 144

strany matky, uspokojovanie jej odôvodnených potrieb a záujmov v optimálnom rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedených skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch

vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).