Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sp/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200319
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200319.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom Ľudovítom Bradáčom v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti
odporcovi: Správa katastra Veľký Krtíš, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš za účasti: W. N., bytom I.
O. XXX, XXX XX I. O. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu V-1618/2012 zo dňa 03.01.2013
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 1618/2012 zo dňa 03.01.2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok vo výške 35,-
Eur do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1618/2012 zo dňa 03.01.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (Katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
záložnej zmluvy uzavretej dňa 05.11.2012 pod č. 121/2012-PTR medzi záložcom W. N., v zastúpení
združenie ProHelp a záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie
záložného práva k vymenovaným nehnuteľnostiam vedeným v kat. úz. J. na LV č. XXX, XXX, XXX,
XXX, XXXX.

Odporca rozhodnutie odôvodňoval v podstate tým, že pri rozhodovaní zistil také nedostatky, ktoré

nie je možné odstrániť ani prerušením konania a podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona nie sú splnené, preto návrh na vklad v plnom rozsahu zamietol. Dlžník
uvedený v zmluve o úvere uzatvoril dohodu o splnomocnení zo dňa 01.12.2011, v ktorej udelil združeniu
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci plnú moc na uzatvorenie záložnej zmluvy v jeho mene k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva pri uzatváraní záložnej

zmluvy. Táto dohoda o splnomocnení je predformulovaná a dodatočne dopisovaná. Splnomocnený
zástupca nie je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na uvedených listoch vlastníctva
vzhľadom na to, že táto dohoda o splnomocnení údaje o týchto nehnuteľnostiach neobsahuje. Správa
katastra neakceptovala priloženú plnú moc, ktorú považuje za absolútne nepoužiteľnú ako prílohu k
zmluve o zriadení záložného práva pre jej absolútnu neplatnosť, keďže neobsahuje údaje podľa § 40
Občianskeho zákonníka a § 42 Katastrálneho zákona. Odporca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho

súdu SR, R 26/1956, v zmysle ktorého prejav, ktorým sa dáva zmocnenie na právne úkony o právach
k nehnuteľnostiam musí byť urobený práve tak, ako právne úkony samy, v predpísanej forme, v praxi
v spojitosti s § 42 katastrálneho zákona. Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná aj pre rozpor
záujmov dlžníka aj zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. Poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu vBanskej Bystrici, z ktorej je zrejmé, že splnomocnenie vopred určenej osobe na uskutočnenie ďalších
právnych úkonov v mene záložného dlžníka je neprijateľné a absolútne neplatné.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť

odporcovi na ďalšie konanie. Namietal neodôvodnenú požiadavku odporcu na vymedzenie predmetu
plnej moci identicky ako v prípade titulu. Nesúhlasil so záverom odporcu o neplatnosti dohody o
splnomocnení tvrdiac, že je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Namietal, že rozpor záujmov musí reálne existovať a nestačí len potenciálna

možnosť takéhoto rozporu. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie
plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene
platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Záver správneho orgánu čo do právneho posúdenia

veci je nesprávny a vchádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, ktorí sa napriek riadnemu predvolaniu
na pojednávanie nedostavili. Ospravedlnili neúčasť na pojednávaní a prejavili súhlas s prejednaním a
rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto rozhodnutie odporcu ako vecne
správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená dňa 05.11.2012 a dotýka sa nehnuteľností kat.

úz. J.. Uzatvorená bola v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom W. N. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave, v zast. B. W. - predsedom združenia.
Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1
zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči

záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011 najmä
na zabezpečenie pohľadávok titulom vrátenia istiny úveru v sume 800,- Eur, poplatku v sume 772,- Eur,
úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi

splnomocniteľom W. N. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorého
názov už bol predtlačený v dohode o splnomocnený, za ktorého má konať B. W., predseda združenia,
pričom zástupca splnomocnenca bol do formulárovej zmluvy doplnený pečiatkou. Rovnako pod bodom
4. bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa sú ručne dopísané nehnuteľnosti v
kat. úz. J..

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka

len určitého právneho úkonu.Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže

by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1 citovaného zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom

jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná
listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Podľa § 42 ods. 2 citovaného zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné

číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený
zlomkom k celku.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky vkladu
z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 v platnom znení. Súd dospel k záveru, že
správa katastra v konečnom dôsledku vydala správne rozhodnutie, ak nepovolila vklad na základe
predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá
spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene dlžníka uzavretá neplatne

splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k
nehnuteľnostiam zastúpeného.Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade
bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o

splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca
- združenie ProHelp je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v
jeho záležitostiach. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako
úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody

o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení.
Ak bola dohoda o splnomocnení predložená zástupcom navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou
zmluvou, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ
v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že by veriteľ do tohto právneho
úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v

dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutéhoúverunavrhovateľovi,t.j.zástupcakonávzáujmenavrhovateľa,čospochybňuje(vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola
vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo vypísané meno
konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je

zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak nie je zrejmé kedy boli kolónky ohľadom
nehnuteľností vypísané, znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah
splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi
nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v
zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v

zmysle § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ.

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. V odôvodnení
rozsudku sp. zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že
zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o

zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,
najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen
zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote,
než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv

povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s
dobrými mravmi.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd
zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom
zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra

o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej
neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto
dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len
jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený.
Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre

oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997,
Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo

dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujúskutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda
o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom

konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom
tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných
(preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preto
sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil

podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie
sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.